uminaa komentáře u knih

Milá, nežná jednohubka napísaná s vtipom, kedy už vlastne hneď po prečítaní nadpisu viete, o čom kniha bude, ale vďaka hlavnej hrdinke sa na čítanie dáte :) Prudence ma naozaj bavila a bola veľmi milou a zábavnou spoločníčkou pri čítaní.

22 09.08.2021

U Vi Keelandovej idem vždy na istotu - oddýchnem si, zabavím sa, občas mi vyhŕkne aj slzička. Jej knihy mi pomáhajú nakopnúť moju vlastnú predstavivosť, čo na knihách milujem. Jednoducho jej tvorbu mám rada a ani pri tejto knihe si nemôžem (a ani nebudem ) sťažovať

27 08.08.2021

Od týchto autoriek vždy dostanem príbeh plný humoru, lásky a napínavých zvratov. Pri čítaní prvej časti mi napadlo niekoľko dôvodov, prečo Chance Aubrey opustil, ale ten pravý dôvod teda rozhodne nie.
Príjemné, plynulé čítanie ☺
O, a Pixy tá ma dostala do kolien ☺☺☺

32 26.06.2021

Tentoraz som si povedala, že začnem netradične – predposlednou knihou série.

Či by sa tejto knihe dalo niečo vytknúť? Áno, tak ako každej.

Išlo o knihu plnú klišé? Áno, ale takým milým spôsobom.

Postavy boli nezáživné, nemastné - neslané? To by som ani nepovedala. Nešlo tu o príbeh prachatého mača, ktorý má očividne dosť veľký problém so záväzkami a vlastne aj sám so sebou, pretože má temnú minulosť a tú si kompenzuje zvláštnymi praktikami, chovaním a pod., a x-saťročnej chudobnej panny, ktorá premení zviera na princa Krasoňa. Nechápte ma zle, ja rada čítam príbehy s týmto „modusom operandi“. Výborne sa dá pri takých príbehoch oddýchnuť a vypnúť. A keď je to ešte aj s nejakou (aj keď minimálnou) pridanou hodnotou (môj názor - tú si buď človek v akejkoľvek knihe nájde, alebo nenájde) a aj keď s malým množstvom humoru a sarkazmu, som spokojná. Teda nechcem byť pokrytec – väčšinou som spokojná. Niekedy si jednoducho s knihou nesadneme.

Ale späť k hodnoteniu tejto knihy. Teraz som bola celkom vďačná za takýto príbeh. Aj keď nešla autorka ohľadom témy týrania zvierat, resp. psov (a ešte konkrétnejšie pitbullov), do hĺbky (aj keď možno o trošíčku aj mohla), treba rátať s tým, že nejde o odbornú literatúru zameranú na prácu s týranými zvieratami. Ide o knihu z oddelenia literatúry pre ženy, ktorá sa vo všeobecnosti síce málo, ale aspoň predsa dotkla aj takejto závažnej témy. Ja som si napríklad pri tejto knihe aj poplakala, a preklínala ľudí so zvrátenou chuťou zámerne ubližovať akémukoľvek živému tvorovi, a keby som mohla, zoslala by som na nich blesky, hromy a mor.

Priznám sa, že zo začiatku som nevedela, či mi bola Chloe sympatická, alebo mi jej bolo viac ľúto. Nevidela som v nej ani tak rozmaznanú slečinku z bohatej rodiny, ale skôr dospelú ženu, ktorá je obmedzovaná a kontrolovaná do takej miery svojou zatrpknutou a snobskou matkou, ktorá sa zasekla asi tak v 19. storočí, že sa nechala nútiť do svadby, a to v 21. storočí. Príšerné! Ale tak v knihách je možné všetko.

Čo sa týka Lucasa, tak ten mi bol naozaj veľmi sympatický . Vedela som si ho veľmi živo predstaviť, ale rozhodne nie ako princa Harryho. Pri jeho opätovnom stretnutí s Juliou som síce škrípala zubami, ale keď som si spomenula na svoju mladosť - pochabosť a na to, ako dokážu byť mladí ľudia ani nie tak zaľúbení, ale skôr zaslepení, naivní a dôverčiví... No a povedzme si úprimne, ktorý mládenec hneď rozmýšľa nad povahou partnerky, keď sa má dotyčná podobať na Pamelu Anderson? Všetka česť výnimkám, páni! V každom prípade, Lucas to zvládol lepšie, než som čakala.

Celkom som sa zabavila na spoločných interakciách medzi Chloe a Lucasom – síce som neplakala smiechom, ale pobavili ma.

Trošku ma mrzelo, že nedostali viac priestoru Lou a Marge, ale tak čo už.

Do čítania tejto knihy som išla s tým, že som na ňu narazila náhodou a chcem zaplniť poslednú tému čitateľskej výzvy. Dokonca som vedela, čo mám od autorky zhruba čakať - takže suma sumarum – nebolo to najhoršie. Išlo o ľahké, nekomplikované, plynulé čítanie.

A na záver si neodpustím:
„And more, much more than this,
I did it my way.“

21 22.06.2021

Presne taká, akú si pamätám z detstva Verím, že ju moja dcérka ju bude mať rovnako rada

13 21.06.2021

Ďalšia vydarená kniha autora Vtipné mini-príbehy a krásne ilustrácie Myslím, že moje zlatíčko bude mať dvojitú radosť, pretože do Vianoc nevydržím

12 21.06.2021

Úžasná kniha s krásnymi ilustráciami a spracovaním Kúpila som ju svojej dcérke k meninám, ale nevedela som sa dočkať. Prečítala som si ju sama na jeden nádych a neviem sa dočkať, kedy si ju prečítame spolu. Odpočítavam dni

11 21.06.2021

Pre rany... kohokoľvek. Dočítané, ale... jednoducho to uzavriem tak, že ja a táto kniha sme mali zlú, ba priam mizernú konšteláciu hviezd :,(

10 19.06.2021

Na čítanie tejto knihy ma nalákala obálka - je veľmi pekná

A teraz k tomu ostatnému. Kniha sa príjemne a plynulo čítala - vítaný oddych, takže som spokojná.

Príbeh predvídateľný? Áno, ale zábavný. Sarkastickú Brooke som si zamilovala okamžite. A Drew? No, ten bol na môj vkus trošku viac... dokonalý - ale vedel pobaviť

Dosť ma zaskočil rýchly koniec rozbroja medzi Brooke a Drewom, resp. zmena postoja Brooke. Ale na druhej strane by prílišné naťahovanie asi už zbytočne liezlo na nervy.

A na margo čučoriedkového koláča – tak ten by som si dala tiež a rozhodne by som ocenila recept

15 16.06.2021

Ha-ha-ha! Tak to je vážne vtipné! :( Odpusťte mi ten sarkazmus, ale čo ja teraz s takým koncom??? Ako sa teraz dozviem, ako to dopadlo? Či a kto to prežil počas útoku? Čo Dana a Tryskáč? Lenička (tá bola naozaj super )? Pepa? A Punťa? Spanilá jazda? Ak ma chcel autor tým koncom vytočiť, tak sa stalo. Nalákal ma na dobrý, svižný príbeh, až som takmer zabudla dať rodine večeru a potom...
No, a teraz vážne Ani neviem, čo som čakala, ale tento príbeh ma naozaj dostal. Dobre napísaný, miestami trošku nechutný (doslova napínavý), ale občas aj zábavný. Johan mi prišiel taký... no viac-menej normálny, ľudský a možno preto ma ten jeho denník tak bavil. Tiež som ocenila prostredie Českej republiky. Celkom by som bola za pokračovanie. Veď Johan mohol pokojne začať písať na papier, či?!
A ten koniec? Priznám sa, že som bola taká začítaná do deja, že som najskôr nepochopila, o čo ide a keď mi to došlo, nevedela som sa prestať smiať. Výborná ochutnávka postapokalyptického sveta

19 10.06.2021

Sú rôzne názory, dohady a príbehy o autorke, jej živote a tvorbe. Aj mňa osobne nalákala tajomnom, ktorým je opradená.
Ale toľko som sa o to tajomno okolo zaujímala, polemizovala sama so sebou, snorila na internete... až som zabudla na to podstatné. Bez ohľadu na to všetko - čo samotný verš vyvoláva vo mne - čitateľovi.

A tak som začala odznova. Len ja a slová. Upriamila som svoju pozornosť výhradne na verše a ani som sa nenazdala a premýšľala som – o sebe, o svete, o láske, o všetkom a zároveň o ničom.

Išla som na to sebecky a tak som dospela k tomu, že je mi úplne jedno, či sa Emily smrti (nielen tej svojej, ale aj smrti svojich blízkych) bála až tak, že si s ňou chcela vytvoriť akýsi „kamarátsky“ vzťah cez verše. Či jej slová boli terapiou pri vyrovnávaní sa so stratami, sklamaním a strachom. Je úplne jedno koho, ako a či milovala. Ide skôr o to, či ju dokážem milovať ja - čitateľ. A či to dokážem do takej miery, že jej básne vo mne ožívajú - každým slovom, každým veršom.

Jej verše sú živé - je večná.

Malý okamih nesmrteľnosti.

Emily Dickinsonová už navždy zostane v mojom zozname „Práve čítané“, pretože aj po milióntykrát je báseň živá, a aj iná - zas a znova.

(919)
Ak jedinému srdcu nedám puknúť žiaľom,
nebudem márne žiť.
Ak jediného človeka, čo trpí, aspoň málo
dokážem utešiť,

či ustatému drozdovi raz poviem,
kde hniezdo nájde si,
nebudem márne žiť.

(1212)
Slovo hneď zomrie,
len čo sa povie,
tak vraví starý rým.

A ja zas tvrdím:
Vtedy sa zrodí,
až keď ho vyslovím.

Jednoducho geniálne!!!

A ešte jedna vec - pán Milan Richter, klobúk dolu a ďakujem!

Veľmi oceňujem, že je zbierka dvojjazyčná

20 09.06.2021

Krásne ilustrovaná jednohubka s poučením, ktorú sme za posledné dva týždne čítali každý deň aspoň dvakrát

13 08.06.2021

Kniha sa mi naozaj páčila a nielen preto, že sa dobre a rýchlo čítala. Je to zaujímavý príbeh plný zápletiek a zvratov, takže pre mňa nestrácal na atraktivite a dynamike. Má v sebe veľa dobrého, ale aj zlého.
Musím však povedať, že mi bol dosť proti mysli zvrat medzi Bradenom a Amandou ohľadom ich spoločnej minulosti. To už bolo na mňa priveľa a musela som knihu na chvíľu odložiť, aby som si to premyslela a vyriešila svoju vlastnú dilemu.
Ľudia (a hlavne mladí ľudia) síce robia chyby, menia sa aj vďaka tým chybám a životným skúsenostiam, je dôležité naučiť sa odpúšťať nielen ostatným, ale aj sebe samým, avšak...
Ak chcela autorka ešte zaplniť nejaké stránky a vrátiť Amandu do náručia Ázie (a Niana), tak ju mohol Braden radšej odohnať „iba“ tými svojimi rečami, že on nemá budúcnosť, oni nemajú budúcnosť a bla, bla, bla - mňa tým odháňal dosť - nemusela to až tak ostriť. Ak by som aj našla toľko sebazaprenia a sily, že by som niekomu odpustila taký skutok (ktorý sa ešte aj stal za takých okolností, za akých sa stal), rozhodne by som nezabudla. A už vôbec by som nedokázala zaprieť samú seba do takej miery, aby som mohla mať s takým človekom akýkoľvek bližší vzťah, a už vôbec nie partnerský (ani po sto rokov, nech už by nás spájalo čokoľvek). Toľko dôvery by som už v neho nemala.
Ale aj napriek tomu ma kniha dostala a veľmi sa mi páčilo, že autorka ju písala z oboch pohľadov, pretože to dosť pomohlo k pochopeniu príbehu. Tiež som rada, že boli spomenuté aj postavy z knihy Rozhodnutie - Troy nám vyrástol
Oceňujem zmienky o zvykoch a tradíciách konkrétnych krajín, kde sa príbeh odohráva a taktiež opis krajiny, pamiatok, atrakcií, jedál... ale aj tie ťažšie témy, ktoré autorka zakomponovala do deja.
Celkom by ma potešilo ešte jedno voľné pokračovanie o „uzdravení“ Niana. Bol mi veľmi sympatický a podľa toho, ako ho autorka nešetrila, by to mohol byť tiež zaujímavý príbeh. A snáď by to znamenalo, že by som sa ešte raz mohla stretnúť s babi (no čo už – životná mudrosť je životná múdrosť) a so Sethom (jeho príbeh by tiež nebol márny )

10 08.06.2021

Agatha Christie je jednoducho fenomén - neuveriteľná predstavivosť a dar slova, ktoré dokázala spojiť a preniesť na papier.
Keby som mohla, dám 10*
A vlastne aj dávam ********** ;)

93 06.06.2021

Opäť je tu koniec ďalšej skvelej série a som z toho trošku smutná :( Knihy od tejto autorky jednoducho miluje. Vďaka štýlu a vzorcu písania, humoru - a vlastne všetkému, vždy dostanem zaujímavý a zábavný príbeh, ktorý sa mi podarí zhltnúť ako malinu. Milujem ten sarkazmus a tie vtipné hlášky, ktoré mi aj po mesiacoch od dočítania ktorejkoľvek knihy od Elle dokážu vyčariť úsmev. Taylor a Connor mi boli obaja veľmi sympatický a ich príbeh ma naozaj bavil

36 30.05.2021

Jednoducho krása! Veľmi silný príbeh o ľudských tragédiách - o strate milovanej osoby, či už kvôli zákernému ochoreniu alebo strašnej nehode; o rôznych druhoch šikanovania. Našťastie, je to kniha aj o uzdravovaní zlomených sŕdc a zjazvených duší, o znovuobjavení nielen svojich blízkych, ale aj seba samých.

Z môjho pohľadu je táto kniha posolstvom o tom, že ani v tých najťažších chvíľach nemusíme byť sami (aj keď si to nie vždy uvedomujeme). Veľmi sa mi páči, ako autorka prezentuje silu lásky, odvahu bojovať a trpezlivosť, vieru v krásu okamihu a malých zázrakoch ako je úsmev milovanej osoby alebo láskyplné objatie - práve táto krása je večná a nie fyzická, tá pominie.

Do osobného diára si rozhodne od teraz plánujem aspoň raz za tri mesiace „Deň duševného zdravia“

Dúfam, že sa plánujú preklady aj ostatných kníh série. Pretože hoc by boli len z polovice tak dobré ako táto, som ochotná riskovať vačky pod očami (do ktorých by sa mimochodom dali zbierať jablká), keď budem čítať až do svitania a s vedomím, že ma čaká spánok nie dlhší než dve - tri hodiny.

#počujem tlkot Tvojho srdca

Niečo na odľahčenie, čo treba brať s humorom a nadhľadom – pri tých všetkých kontroverzných teóriách za posledné obdobie - už niekto skontroloval, či túto pandémiu nemá na svedomí hlavná ženská postava z tejto knihy? Možno podľa kníh o Harrym Potterovi vymyslela nejaké kúzlo, ktoré spôsobilo, že spoločnosť dala šancu introvertom na pokojný a ničím nerušený život.

„Společnost byla pro introverty za trest, ale byla jsem si jistá, že už se blýská na lepší časy. Nemohla jsem se dočkat toho dne, kdy média začnou prosazovat zbrusu novou myšlenku, že zůstat doma je cool a in a chodit na večírky je totálně out. My všichni introverti bychom se zaradovali!“

33 29.05.2021

Mia je oprávnene jedna z mojich naozaj obľúbených autorov. Píše naozaj krásne príbehy plné romantiky, humoru, ale aj napätia. A kto chce si nájde aj hlbšiu myšlienku (ja som si našla).
Kto si chce oddýchnuť pri romantickej knižke, nebojí sa pár možných slzičiek, ale sa chce aj zabaviť, tak vrelo odporúčam nie len túto, ale aj ostatné knihy autorky

33 26.05.2021

Páni, jedna z mojich najdlhšie čítaných kníh! Mala som veľký problém sa zo začiatku ponoriť do čítania. Nevedela som sa totiž rozhodnúť, či mi hlavná hrdinka vadí, alebo je mi sympatická - naivná, mierne obsedantno-kompulzívna, nelogicky logická, neprijíma jednoducho zmeny, prekročenie hraníc komfortnej zóny je nočná mora. Niekoho mi veľmi pripomínala. Bol to celkom šok a trošku ma vykoľajilo, keď som zistila koho
Nakoniec som sa zaťala a dala knihe šancu. Oplatilo sa! Po asi jednej tretine knihy sa zrazu dej rozhýbal. Ani som sa nenazdala a o chvíľu som sa dostala na poslednú stranu. Prekvapilo ma, ako som si hlavnú hrdinku obľúbila. Bolo smutné pozorovať, ako sa Isabelline vzdušné zámky a ideály zrazu zrútili do blata a kaluže. Na druhej strane ju to však prebudilo a nakoplo, z čoho som mala veľkú radosť.
Celkový dojem je teda veľmi dobrý. Ide o milý, jednoduchý, nenáročný, zábavný príbeh, ktorý pekne a nevtieravo smeruje k šťastnému koncu. A veľkým plusom sú aj všetky postavy v knihe, ktoré je ťažko si nezamilovať
Myslím, že v budúcnosti to s autorkou ešte risknem

18 22.05.2021

Film som videla už nespočetne veľakrát a vždy ma vie jeho atmosféra dostať.

Predpokladala som, že s knihou to bude minimálne rovnaké. Ale ako to už u kníh chodí (hlavne u tých, ktoré boli sfilmované), dostala som viac, než som čakala.

Očakávala som Vianne s tvárou Juliette Binocheovej; Rouxa akoby Johnymu Deppovi z oka vypadol; úzkoprsého, zatrpknutého a až fanatického starostu (v knižnom spracovaní ako kňaz) stvárneného Alfredom Molinaom a aj ráznu a priamu Judi Denchovú ako Armande. Toto som v podstate aj s menšími zmenami dostala, ale zároveň sa naše stretnutie stalo niečím čarovným až magickým.

Neprekvapilo ma ani tak to, že sa kniha od filmu líši, ale skôr v čom sa líšia a v čom sú rovnaké. Oba príbehy sú krásne a aj sa dosť podobajú, ale aj napriek tomu majú svoju vlastnú charizmu. V oboch je vykreslený nadčasový obraz spoločnosti. Kniha a aj film prenechávajú slovo skrytým túžbam a hriechom, a sú opradené svojimi vlastnými tajomstvami, ktoré s vami putujú celým dejom. Jednoducho mňam :)

Čo ma pri knihe dostalo asi najviac (okrem toho, že som sa bez hanby vybrala na tajný nočný lov čokolády v loveckom revíri zvanom kuchyňa), bol rozhodne koniec. Bol pre mňa nečakaný a tí, ktorí knihu čítali, určite pochopia, akú úľavu som pocítila, keď som zistila, že kniha má pokračovanie :)

Kniha rozhodne stojí za prečítanie.

43 05.05.2021

(SPOILER) Už od samého začiatku som samozrejme vedela, ako to dopadne, ale musím priznať, že sa to celkom dobre čítalo.
Ide o príbeh dcéry, ktorá žila s klapkami na očiach vo svojom malom svete vytvorenom jej sebeckým a frustrovaným otcom. Snažila sa mu za každú cenu vyhovieť, že si ani nevšimla, že jej otec rozhodne nie je mentálne zdravý. Správal sa k vlastnej dcére ako k majetku, resp. prostriedku, pomocou ktorého si chcel splniť svoj sen a pomstiť sa matke svojej jedinej dcéry (samozrejme mu bolo úplne jedno, že ubližuje aj jej). Úplne ju odizoloval od celého sveta (hoci ju stále "vystavoval" na javisku, čo je dosť ironické), aby ju mohol ovládať.
Jej mamy mi bolo dosť ľúto. Nevedela sa postaviť manipulátorovi - manželovi, ktorý ju v podstate vydieral a trestal aj za svoje vlastné chyby – pracovné aj súkromné. Autorka postavu mamy dosť dobre vystihla slovami, že chýb sa človek dopúšťa aj z tých najlepších dôvodov. Lorette som veľmi priala životné šťastie, ktoré ju ku koncu postretlo – návrat dcéry a láska.
Ó, a milovaný Brady... niežeby mi bol vyslovene nesympatický, ale prišiel mi skôr ako vedľajšia postava. Nebol pre mňa ničím výrazný. Ale mal aspoň milého psa :)
Celkom chápem, prečo Vanessa Bradymu povedala „nie“. Mala za sebou dosť ťažké obdobie a nevyznala sa ani sama v sebe, nechcela nikomu (ani sebe) ublížiť, pretože si nebola sama sebou istá, tým čo chce a čo nechce. Mali málo času znovu sa spoznať ako dospelí ľudia. Inokedy mi je šumafuk, či sa v knihe dvaja zoberú po týždni od zoznámenia a podobne, ale tu mi trošku prekážalo, keď Brady na Vanessu tlačil a ešte sa aj urazil, keď mu popravde odpovedala. Neprišlo mi to veľmi, ako správanie sa milujúceho človeka (dnes som mimoriadne kritická voči mužom :D ). Možno aj preto mi veľmi nesedel.
A ešte musím spomenúť Joannie – sympatickú najlepšiu kamarátku, ktorú by chcel mať vo svojom živote asi každý. Prišla mi najreálnejšia zo všetkých postáv. Dopriala by som jej samostatnú knihu. Aj jej manžel Jack vyzeral byť zábavný, takže by to mohol byť veľmi zaujímavý príbeh.

18 16.04.2021