tartan komentáře u knih

Úchvatná zmes sci-fi a fantasy prekypujúca inteligentným a ľahko ironickým humorom. Netradičné a zároveň roztomilé (hoci niekomu možno prídu úchylné) sú aj sexuálne a romantické dilemy hlavného hrdinu. Zaujímavo a originálne je poňatý celý svet, kde sa odohráva príbeh celej trilógie a prekrývajú dve nekonečná – vedecké (Proton) a magické (Fáza), ktoré však pôvodne boli jedným (tak ako voľakedy Zem). Príbeh letí s čitateľom doslova ako cválajúci jednorožec (tie sú mimochodom podané tiež s veľkou dávkou originality, tak ako ostatne všetky postavy v tomto príbehu). Jediné, čo možno knihám vytknúť, je nesmierne množstvo preklepov a chýb. To však treba pripísať na vrub odfláknutej redakčnej práci vydavateľstva a možno aj faktu, že každý diel prekladal iný prekladateľ. Trochu nekonzistentne pôsobia aj obálky, keď prvý diel má obálku robenú na objednávku od domáceho autora (J. P. Krásny), ktorá je jednak škaredá a hlavne je úplne mimo. Parádne vyzerajúce, ale takisto s dejom nesúvisiace obálky na ďalšie dve časti sú potom prevzaté od známeho fantasy umelca Borisa Valleja. Hoci v originále vyšli aj ďalšie pokračovania, táto trilógia je samostatne viac ako uzavretá.

1 08.12.2017

Ideologicky poplatná miestu i času svojho vzniku, ale napriek tomu výborná a v rámci možností poctivá monografia o Napoleonovi.

3 07.12.2017

Simmonsova rozpačitá pocta najslávnejšiemu súkromnému detektívovi v dejinách. Takmer 600-stranová kniha je však skôr prehliadkou autorových encyklopedických vedomostí o slávnych literárnych a politických osobnostiach a reáliách z konca 19. storočia v USA, než fungujúcou detektívkou. Tá takmer zaniká na pozadí nepochybne fascinujúcich, ale so samotným vyšetrovaním veľmi nesúvisiacich rozhovorov, udalostí a opisov známych osobností (za všetkých spomeniem Marka Twaina a budúceho prezidenta Theodora Roosevelta, ich vstupy sú skutočne strhujúce). Najfascinujúcejšie je však spojenie Holmesa s jeho novým watsonom, ktorým nie je nikto menší ako slávny americký spisovateľ Henry James. Nie je to spojenie náhodné, súvisí s Holmesovým vyšetrovaním jedného starého prípadu (samo)vraždy a snahou zabrániť pripravovanému atentátu na amerického prezidenta počas otvorenia Svetovej výstavy v Chicagu. Nikoho zrejme neprekvapí, že oba prípady spolu úzko súvisia. Naťahovaný príbeh vo finále trochu zachraňuje pár prekvapivých zvratov, ktoré zdanlivo dokonale logicky završujú túto prekombinovanú literárno-historickú mystifikáciu. Byť to o polovicu kratšie, bolo by to perfektné. To by sa tam však na druhej strane nezmestilo toľko zaujímavostí z histórie, literatúry a vôbec všetkého možného. Tak si vyberte...

Holmes se napjatě usmál. "Zjistil jsem, pane Jamesi," řekl a naklonil se o něco blíže, "že nejsem skutečný. Jsem... jak by to formuloval člověk vašeho literárního formátu? Důkazy mě neomylně přivedly k odhalení, že jsem literární konstrukt. Smyšlenka jakéhosi inkoustem zamazaného pisálka. Fiktívní postava."

5 07.12.2017

Škoda toho záveru, ktorý sa Simmonsovi trochu rozpadol pod rukami, viacerých nezodpovedaných otázok i nie celkom presvedčivých motivácií u niektorých postáv (Odysseus, ehm), inak výborné. Dialógy moravcov o starej ľudskej literatúre a zmysle života jednoducho brilantné. A hoci je Simmons grafoman a občas to s hustotou textu preháňa, keď sa v príbehu začne niečo diať alebo príde na nejakú akciu, berie to skutočne dych. V každom prípade povinné čítanie pre fanúšikov Homéra, Shakespeara, Prousta a epickej sci-fi.

Achilleus vyjde po dvoch schodoch k obrovskej čiernej postave. Štít má na predlaktí, ako by bol pripravený bojovať. "Hej, nezabudli ste, že som tu tiež? A stále čakám odpoveď na moju otázku. KDE JE ZEUS?“ Nyx sa k nemu nakloní a namieri jeden bledý, kostnatý prst ako zbraň. „Tvoja kvantová pravdepodobnosť, že zomrieš mojou rukou, je možno nulová, synu Péleov, ale keď by som ťa rozstrieľala na atómy, na molekuly, možno by vesmír – dokonca aj na kvantovej úrovni – mal dosť práce, aby ten axióm udržal.“ Achilleus čaká. Už si všimol, že bohovia často trepú podobné nezmysly. Jediné, čo môže robiť, je počkať, až zase prídu k rozumu.

4 07.12.2017

Už nikdy sa nebudem na grécke mýty a homérskych hrdinov pozerať tak ako predtým. Nie som si celkom istý, či mám za to Simmonsovi poďakovať, ale v každom prípade mu ďakujem za naozaj fascinujúce, fantastické, epické, (pop)kultúrnymi a literárnymi narážkami pulzujúce a vo finále neskutočne napínavé a dobrodružné čítanie. Ílion je na prvý pohľad bláznivá zmes. Homér, Shakespeare, Proust, postapokalyptické (alebo niečo na ten spôsob) ľudstvo, resp. jeho zvyšky, inteligentné biomechanické bytosti z vonkajších oblastí Slnečnej sústavy (so záľubou v dávnovekej ľudskej literatúre), a množstvo ďalších, to je skutočne neuveriteľný mix. Tri hlavné dejové línie, zmienené už aj v anotácii a komentároch predo mňou, sú zo začiatku zdanlivo nespojiteľné, ale ako autor postupuje v odvíjaní príbehu/príbehov, a odkrýva svoje karty, začína všetko (no dobre, aspoň niečo) do seba pomaly zapadať. Mohutné viacnásobné finále však neprináša rozuzlenie. 700 strán je iba mohutným rozmachom a kde končí Ílion, pokračuje Olymp.

6 07.12.2017

Zatiaľ najslabšia a najrozporuplnejšia Fabianova kniha. Príliš dlhé čakanie – od vydania Semper fi, ktoré dejovo tejto knihe priamo predchádza, uplynulo 5 rokov a od Planety mezi dvěma slunci, ktorá jej predchádza takisto, uplynulo dokonca 13 rokov (1. vydanie) – šponovalo očakávania od Dies irae skutočne vysoko. Možno až príliš. Isté obavy vzbudzoval aj autorov príklon k metafyzickému a transcendentálnemu na úkor military akcie, ako naznačila aj „Ľadová cesta“ (bonusová novela k reedícii Carpe diem), ktorá mimochodom skutočne zohráva (resp. jej znalosť) svoju úlohu aj v tomto najnovšom príbehu z Fabianovho vesmíru. A v ňom to ide od desiatich k piatim nielen s mariňáckym družstvom Charlie, o jediných preživších stroskotancoch z Planety mezi dvěma slunci Brentovi s Owenom ani nehovoriac, ale hlavne s atraktivitou a napätím (hoci nejaké záblesky tu sú, viď Dobsova akcia v útrobách pretoriánskej fregaty) príbehu, a pre poriadnu akciu sa treba vrátiť k starším knihám RF. A keď ku koncu letí čitateľ spolu s vojakmi v prízračnej kapsli cez rovnako prízračné Mesto na hádam vyše 50 stranách knihy bez toho, aby sa tam niečo významné dialo, čo by sa nedalo podať na 10× menšom počte strán, to už je ťažký trip aj na otrlého fanúšika. Posledná veta románu je „Uvidíš.“ Tak uvidíme v ďalšom románe...

1 07.12.2017

Fabianova Planeta mezi dvěma slunci patrí k najlepším sci-fi, čo som mal kedy to potešenie čítať. Ultimátny survival horor o pár týpkoch zo stroskotanej lode na vražednej planéte plnej stroskotaných lodí. Jej koniec sa dočkal skvelého premostenia na konci ďalšieho príbehu (Semper fi) i nie až tak skvelého pokračovania (Dies irae).

Planeta bola dlho beznádejne vypredaná, nedávno však konečne vyšlo jej pluskové nové vydanie. Pluskové znamená, že pôvodný román doplnil autor celkom novou novelou. Vyšli tak už Mariňáci i Carpe diem, ďalšie bravúrne kúsky z Fabianovho vesmíru inšpirovaného predovšetkým votrelčou filmovou sériou.

V tomto prípade je tou novelou Expresní zásilka (pre ZOO), nič viac ako malá pocta svetu Votrelcov. Malá jednotka kontraktorov (moderné slovo pre žoldnierov) je najatá veľkou korporáciou ("Budujeme lepšie svety") zastúpenou pánom Smithom na rýchlu záchrannú akciu jednej svojej pravdepodobne pirátmi napadnutej nákladnej lode (NO...MO 002). Všetko sa samozrejme zvrtne a hlavným problémom nebudú vôbec piráti...

Majstrovsky podaná akcia, nervy drásajúce napätie, plnokrvné (a nakoniec často i bezkrvné) postavy, funkčná technická hantýrka a naozaj brutálne výborná akcia (zvlášť finále v beztiažovom stave). A Owen (jedna z hlavných postáv z Planety) na začiatku svojej kariéry... Čo viac dodať? Ridley Scott by mal zadaptovať radšej toto namiesto dvojnásobne prevareného Promethea/Alien: Covenant. ;-)

"Vesmír je pro lidstvo příliš nekonečné a příliš cizí místo, než aby jej bylo někdy schopno plně pochopit. Ne vždy také musíme nutně přijít každé záhadě, kterou před nás postaví, na kloub." R. Blackmore

6 06.12.2017

Prvá a najlepšia kniha Toma Clancyho, ktorá sa dočkala aj úspešnej a dobrej filmovej adaptácie so Seanom Connerym ako kapitánom ruskej ponorky.

2 05.12.2017

Moje prvé stretnutie s Howardom a fantasy ako takou bola táto zbierka. Bola to láska na celý život. Takže tak.

6 05.12.2017

Výborná kniha o histórii atómových ponoriek.

04.12.2017

Quelle affaire!
"To najsmutnejšie hneď po bitke prehratej je bitka vyhratá." vojvoda z Wellingtonu

Brilantne napísaná faktografická kniha o najslávnejšej bitke svetových dejín. Napínavá a strhujúca. Hoci dobre poznám jej priebeh a všetci vieme ako skončila, bol som pri jej čítaní celý čas v napätí ako to celé dopadne. Neuveriteľné, ale ľahko vysvetliteľné. Jej autorom je totiž Bernard Cornwell, známy svojimi historicko-dobrodružnými románmi z obdobia napoleonských vojen (Sharpe) či ranostredovekého Anglicka (The Last Kingdom), ktoré sa dočkali aj svojich úspešných TV adaptácií. Vo svojej zatiaľ jedinej non-fiction veľmi živým a zasväteným spôsobom rozpráva príbeh štyroch dní, troch armád a troch bitiek, ktorého vyvrcholením bolo práve Waterloo. Rozprávanie je také sugestívne, že je priam cítiť vo vzduchu štipľavý dym z pušného prachu od neustálej delostreľby a otrasy pri impozantných útokoch britskej a francúzskej kavalérie. Pri tom všetkom stíha autor zrozumiteľne vysvetľovať všetko dôležité a podstatné o dobovej vojenskej taktike, nastreľovať výstižné charakteristiky dôležitých i menej známych aktérov, zároveň to poľudšťovať množstvom osobných, nezriedka dosť desivých spomienok a celé to koreniť typicky suchým britským humorom. Všetko je to prehľadne a vyvážene naservírované na 300 stranách, každú kapitolu uvádza prehľadná situačná mapka a knihu dopĺňa dôkladne vybraná farebná obrazová príloha. Zoznam literatúry a menný register sú samozrejmosťou. Povinná literatúra pre každého fanúšika vojenskej histórie a napoleonského obdobia zvlášť.

1 04.12.2017

Prenasledovanie a potopenie nemeckej bitevnej lode Bismarck predstavuje jednu z najdramatickejších epizód celej druhej svetovej vojny. Táto Kennedyho kniha je tým najlepším a najsugestívnejším rozprávaním o nej a zároveň je jednou z najlepších kníh o nejakej námornej/vojenskej operácii vôbec.

3 04.12.2017

Niektoré Zamarovského knihy už možno podliehajú zubu času, to ale neplatí pre jeho encyklopedické príručky. Tie si zachovávajú svoju kvalitu a patria k základnej literatúre všetkých záujemcov o staroveké mytológie.

3 30.11.2017

Niektoré Zamarovského knihy už možno podliehajú zubu času, to ale neplatí pre jeho encyklopedické príručky. Tie si zachovávajú svoju kvalitu a patria k základnej literatúre všetkých záujemcov o staroveké mytológie.

4 30.11.2017

Učedník války je prvá kniha zo (zatiaľ) 12-dielnej sci-fi série, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo som v rámci žánru tzv. space opery kedy čítal. A má jedného z najsympatickejších hrdinov vo vesmíre. Iste, časom niektoré knihy skĺznu k priveľkej romantike, či ako by som to nazval, stanú sa príliš civilnými, ale po väčšinu času tie knihy parádne odsýpajú, majú neuveriteľný šmrnc a skvelý, nenásilný humor. Bujoldová má svoj vesmír do detailov premyslený, nakoniec, získala zaň množstvo žánrových ocenení vrátane Huga za najlepšiu sci-fi sériu, jej najväčšou devízou sú však výborné a veľmi živé postavy v čele s titulným Milesom Vorkosiganom, ktorého si jednoducho nemožno neobľúbiť.

4 30.11.2017

Pre mňa osobne Waltariho najobľúbenejší román. Sinuhet je určite jeho najznámejší a mám ho tiež rád, ale etruská civilizácia je ešte tajomnejšia ako tá egyptská, takže jej oživenie prostredníctvom tohto príbehu je tým ešte o niečo úchvatnejšie.

5 29.11.2017

Druhá kniha príbehov z meekhánskeho pohraničia je rovnako dobrá ako tá prvá.

Jednotlivé poviedky:

A staneš se zdí
Úvodná poviedka druhej knihy príbehov z meekhánského pohraničia nás privádza tentokrát na Východ a po pomalšom začiatku nás v jej závere nenechá Wegner na pochybách, že aj na tejto strane Ríše to bude poriadne iskriť zbraňami i mágiou. Podobne ako v predchádzajúcej knihe, resp. jej prvej polovici príbehov, je aj tu hlavným hrdinom vojenská jednotka. Tentokrát je to čaardan, akási polovojenská, ale vysoko profesionálna nepravidelná jednotka žoldnierov, vedená bývalým slávnym generálom ríšskeho vojska, kha-darom Laskolnykom (známym aj ako Šedý vlk). Hlavnou postavou, resp. POV postavou, je však jedna z členiek jeho jednotky, Kailean, dievčina meekhánskeho pôvodu, nešťastného detstva a utajovaných schopností (to s tými schopnosťami sa týka viacerých členov jednotky, ako postupne vychádza najavo). Hoci je pointa poviedky odhadnuteľná a jej rozbeh pomalší, jej záver je, ako už začína byť u Wegnera dobrým zvykom, nabitý napätím, akciou a mágiou.

Nejlepší, jaké je možné koupit
Brilantné od začiatku do konca. Dokonale vygradovaná, strhujúco napísaná a brutálne vrcholiaca akcia, kde lesť prebíja pascu, a to iba vďaka najlepším, aké je možné kúpiť…

Kolo s osmi loukotěmi
Po predchádzajúcej akciou nabitej poviedke má Kolo… výrazne pokojnejšiu, doslova rodinnú atmosféru. Zdanie ale často klame. Kailean navštevuje svoju adoptívnu nomádsku rodinu a pri všetkom tom rozprávaní (v troch rôzne náročných verziách jedného nomádskeho jazyka, to je niečo!) a vysvetľovaní histórie sa v tejto poviedke najmä „miesi“ na skutočne veľké udalosti v pozadí, ktoré prebleskujú na povrch už aj v predošlých príbehoch.

To je naše zásluha
Táto poviedka sa dosť ťažko hodnotí, pretože nie je ukončená, resp. končí v tom najlepšom…vtedy, keď sa konečne začne niečo diať. Jej hlavná sila tak je v retrospektívne podávaných „spovediach“ jednotlivých členov Laskolnykovho čaardanu, ktoré všetky končia rituálnymi slovami obsiahnutým v názve tejto poviedky. Dozvieme sa tak v krátkych a veľmi osobných mikropríbehoch o životoch významnejších členov oddielu, ktorých minulosť a „schopnosti“ už boli zmienené aj v predchádzajúcich poviedkach. Význam tejto poviedky tkvie ale aj v tom, že sa stretávame so starými známymi z prvej knihy a príbehy sa začínajú konečne výrazne prepájať. Ten otvorený koniec však naozaj mrzí, čakanie bude neznesiteľné…

Světlo na ostří meče
V druhej polovici druhej knihy príbehov z meekhánskeho pohraničia prichádza na scénu zatiaľ asi najsympatickejšia postava Wegnerovho univerza – Altsin, hoci jeho „nástup“ nie je zrovna impozantný. Altsin je špičkový zlodej vo veľkom prístavnom meste Ponkee-Laa na západe Meekhánu, odkiaľ sa ale moc Meekhánskej ríše už pomaly stiahla, čo sa snažia využiť miestne elity, ktoré pritom nehľadia na následky a nevyberajú si prostriedky. V prvom príbehu zo Západu je tým prostriedkom zvláštny a mocný magický artefakt, ktorý vraj kedysi patril samotnému bohovi a ktorý nečakane zmizne. Jeho strata by mohla mať katastrofálne dôsledky a preto je pátraním po ňom poverený najlepší zlodej v meste (Altsin), ktorý bol v čase jeho zmiznutia preukázateľne „mimo“. To, čo pri svojom pátraní objaví, však krádež artefaktu stavia do celkom iného svetla…

Pytel plný hadů
Druhý príbeh zlodeja Altsina sa odohráva zhruba jeden rok po udalostiach v prvej poviedke (Světlo na ostří meče), ale nadväzuje na ňu len veľmi voľne. Politické intrigy, úkladné vraždy a zrady nad zrady, to je stručné zhrnutie obsahu tejto poviedky. Tá politická časť mi prišla trochu nudná (úplne mi stačí, čo vyvádzajú tí naši – či už SK alebo CZ), ale perfektné finále so súbojom to bohato vyvážilo.

Náruč města
Po súboji, ktorým končila druhá poviedka, musel Altsin opustiť svoje mesto. Po rokoch sa vracia späť, lebo iba tam vidí nádej, že „pomoc“, ktorej sa mu vtedy pri súboji dostala, sa nestane jeho prekliatím. Ponkee-Laa sa však medzitým výrazne zmenila. Liga čiapky (eufemický názov siete zločineckých organizácií v meste), ktorej bol Altsin kedysi voľným členom, má vážny problém: jeden z členov Rady (vláda mesta) strhol na seba všetku moc. To by ešte nebol problém. Problémom je, že ide o náboženského fanatika, ktorý považuje boj so zločinom a podvratnými živlami (vrátane chudobných a nemohúcich) za svätú vec a neváha do toho vložiť všetky prostriedky. Altsin sa tak dostáva medzi mlynské kamene starých záväzkov a nových výziev, ale s gráciou jemu vlastnou ich všetky drví na prach… Zatiaľ najlepšia poviedka z druhej časti. Mimoriadne pôsobivé sú hlavne Altsinove vízie. Dej je v podstate veľmi jednoduchý, presne v caesarovskom štýle (Veni, vidi, vici), ale práve tie vízie mu dodávajú ohromujúci rozmer.

Řeka vzpomínek
V poslednej poviedke Wegner konečne odhaľuje, čo sa dalo vytušiť už dávnejšie. Uzlí, prepája, pomenúva a otvára. Bohovia, vtelenia, desivé vízie, nástroje a trhliny. Bitka o mesto medzi Ligou čiapky a fanatickým radným, bývalým generálom, vrcholí a Altsin nezostáva bokom. Nočné magické súboje na strechách domov, elitní zabijaci v bleskurýchlom tanci smrti. Tentokrát je to skutočne doslova DEUS EX MACHINA. Bolo by rozhodne na čo sa tešiť, keby vydavateľstvo neseklo s jeho vydávaním i svojou činnosťou…

Posledný dialóg z poslednej poviedky:

"...Ostrov, kterému se i severní piráti zdaleka vyhýbají? Zešílel jsi."
"Možná."
"Co jsi pro tu vědmu udělal? Zachránil jsi jí život?"
Zloděj se široce zazubil, tentokrát úpřimně.
"Ne, příteli. Zabil jsem její matku."

3 29.11.2017

Na severe sa nám zrodil nový majster fantasy! U našich severných susedov sa v súvislosti s touto knihou hovorí ako o modernom diele svetovej fantasy. A ja by som sa nebál ani toho prirovnania k Eriksonovi. Rozhodne Wegner so svojimi príbehmi z meekhánskeho pohraničia (Meekhan je ríša nie celkom nepodobná Malazu) zdatne sekunduje malazskej epopeji, podobný je napr. aj v používaní aspektovanej mágie, či v poňatí rozhodne nečiernobielych hrdinov. Napriek týmto a možno aj iným podobnostiam (dávnoveká história, prastaré spory atď.) je Sekera a skála úplne iná pesnička ako Malazská kniha padlých, už len tým, že Wegner svoje príbehy nerozťahuje na tisícovke strán ;-), ale koncentruje ich do úderných a vypointovaných poviedok, resp. noviel, ktoré však na seba viac (v druhej) či menej (v prvej časti) priamo nadväzujú a sú spojené hlavne prostredníctvom svojich hrdinov. V prvej - severskej časti, tak máme v podstate skupinového hrdinu: jednotku horskej stráže; v časti druhej - južanskej, hrdinu individuálneho: elitného zabijaka z kmeňa (spoločenstva kmeňov) elitných zabijakov. Poviedky sa dajú čítať aj samostatne, dá sa v nich však vysledovať v pozadí aj jednotná spoločná línia, ktorá pokračuje v ďalšej knihe, tentokrát východo-západnej.

4 29.11.2017

„Vyzáblá postava odletěla dozadu, tahajíc za sebou ohnivý ocas a smyčky slizkých střev. Narazila do objemné balzamovací rakve a převrátila se dovnitř. Natronová směs vyšplíchla. "Tak to vidíš, šmejde,“ přistoupil barbar k nádobě a dopřál si alespoň krátky pohled na vykuchanou mrtvolu tonoucí v olejovité tekutině. „A říkali, že my seveřané neovládáme umění mumifikace!"" Od Ďura mám prečítané skoro všetko, ale conanovky (napísal tri, resp. štyri, ale Conan a svatyně démonů je vlastne prepracovaná staršia Conan a stíny Hyrthu) sa mi zatiaľ nejako vyhýbali. Keď bola pred časom v Bratislave veľmi zaujímavá výstava o pokladoch a tajomstvách kráľa Tutanchamona, s nadšením som si ju prezrel a na následnú dovolenku k moru som si takto správne navnadený pribalil práve túto doma už dlhšie sušenú "egyptskú“ Ďurovu conanovku. A ako píše sám autor na svojich stránkach (http://cervenak.sk/clanok/41-conan-a-dvanact-bran-pekla), je to vážne petelica, na ktorú má byť prečo hrdý. Svoje zážitky z návštevy Egypta a jeho pamiatok pretavil do skutočne pôsobivého, až omamného a zároveň dravo pulzujúceho akčného a dobrodružného príbehu, ktorý svojimi exotickými, epickými a v neposlednom rade aj tými erotickými obrazmi miestami berie dych. A rozhodne je to dokonalé dovolenkové čítanie. No a, pokiaľ ste nevideli ešte tú výstavu (bola už aj v Čechách), tak tú si určite tiež nenechajte ujsť ;-)

2 29.11.2017

Román, ktorý asi najviac vyčnieva z Červenákovej tvorby. Odohráva sa v najvzdialenejšej histórii - v dobe bronzovej na území dnešného Slovenska. A áno, autor má všetko archeologicky podchytené, len si to, samozrejme, prispôsobil pre potreby svojho románu. (Anti)hrdinami sú tu známe postavy z gréckej mytológie, nikto menší ako slávni Argonauti. Zaujímavá a celkom vtipná mytologicko-historická rošáda. Ako vždy, poriadna akcia v tomto napínavom a miestami naozaj atmosférickom príbehu nemôže chýbať. Vzhľadom k tomu, že román pôvodne vyšiel na pokračovanie v časopise Fantázia, obsahuje nadpriemerný počet skvelých ilustrácií od Miša Ivana.

2 29.11.2017