MonaR0se komentáře u knih

Štyria autori hororov, internetový magnát a hororový nadšenec v jednom, jeho osobná asistentka a jedna noc v jednom z najslávnejších strašidelných domov na svete. Halucinácie, psycho a záver s explicitným násilím - aj takto by sa dal opísať dej knihy Kill Creek.

Horory, ktoré sa odohrávajú v strašidelných domoch mám rada, aj keď majú tendenciu spadať do klišé. Kill Creek je však svojim spôsobom iný a celkom originálny, no zároveň nedosahuje takú úroveň, ako napr. výborná séria o Strašidelných domoch od Darcy Coates (ktorá toho klišé obsahuje paradoxne celkom dosť).

Hneď na začiatku ma zaujalo to, že hlavná mužská postava je autor hororov, ktorý je zároveň aj profesor. Jeho prednáška s názvom "Úvod do hororu v populárnej kultúre" bola pre mňa jednoznačne najlepšia časť knihy. Oslovila ma aj temná atmosféra celého príbehu a postupné budovanie napätia.

Prvá polovica knihy má teda dosť pomalé tempo, v ktorom nám autor predstaví postavy, načrtne nám niečo z ich minulosti a čo-to sa dozvieme aj o samotnom Kill Creeku a jeho predchádzajúcich obyvateľoch. Čo mi však trochu vadilo, boli samotné postavy. Väčšina z nich bola pomerne nesympatická a tažšie sa mi s nimi súcitilo.

A o ženských postavách ani nehovorím. Buď tam boli iba ako kulisy alebo boli extrémne nesympatické. Ako napr. hlavná ženská postava. Z jednej strany ju autor vykreslil ako samostatnú a nezavislú ženu s tragickou minulosťou, ktorá sa s ničím a s nikým nekašle, na druhú stranu však pôsobila až priveľmi kruto a zvrátene. A podvedome som si priala, aby to s ňou neskončilo dobre.

A potom tu je posledná tretina knihy, ktorá naberie šielené psycho tempo, ktoré sa mi do tohto slow-burn príbehu skoro až nehodilo. Autor v nej skombinoval subžánre ako slasher a splatter, takže čakajte šialenú vyvražďovačku s explicitne popísaným násilím, množstvom krvi a nečakaným epilógom.

Knihu som si aj napriek vyššie spomenutým negatívam užila, predsa len sú horory moje guilty pleasure a tu si autor v závere celkom pekne uletel. Každopádne z hororov takú Darcy Coates alebo knihu Poslední dny Jacka Sparkse predsa len odporúčam viac.

18.11.2021

Jan Rendl má jedinečný hlas. Jeho pohľad na svet je iný a asi nesadne každému. Je totiž ovplyvnený ťažkým životným obdobím, ktorým si prešiel a z ktorého čo-to odhalil aj v tejto knihe. Autor sa na nič nehrá. Nič neprikrášľuje. Píše jednoducho realisticky. Takže sa v knihe nevyhýba vulgarizmom či alkoholu, nepočúva rady ostatných a často so svojím životom zbytočne hazarduje. A práve vďaka tejto autentickosti sa jeho rozprávanie odlišuje a pri čítaní vyvoláva o niečo silnejšie pocity, než bežný cestopis.

Pri čítaní Janovho cestopisu sa budete smiať, budete krútiť hlavou, "vypočujete" si rôzne vtipné, tragikomické, napínavé a niekedy až neuveriteľné príhody, prejdete kopu zaujímavých (a často aj dosť nebezpečných) miest (o ktorých sa dozviete všelijaké zaujímavosti) a stretnete rôznorodú zmes dobrosrdečných, nebezpečných a divných ľudí. A keďže fotky sú neoddeliteľnou súčasťou každého cestopisu, aj tu o nich nie je núdza (akurát dúfam, že nabudúce ich autor spraví o trochu viac). Ja som sa teda bavila od začiatku do konca a už sa teším na ďalšiu autorovu knihu.

18.11.2021

Toxické vzťahy v knihách ma bavia, pokiaľ sa zbytočne neromantizujú (ehm, After...). A komiks Laura Deanová mě už zase nechala, ktorý je o toxickom vzťahu dvoch dievčat, tento vzťah neromantizuje.

Laura je dominantná a manipulatívna, robí si čo chce a kedy chce a správa sa tak, ako jej to v danej chvíli vyhovuje. Príbeh ale sledujeme z pohľadu tej druhej. Tej, ktorá sa vždy nechá zmanipulovať, tej, ktorá sa vždy podriadi, tej, ktorá kvôli svojej zaslepenosti zanedbává tých, ktorí sú jej najbližší a ktorí potrebujú jej pomoc a podporu.

Na celom príbehu sa mi páčilo najviac to, aký je skutočný. Je napísaný až surovo realisticky, autorka nič neromantizuje, nič neprikrášľuje, je to jednoducho príbeh, ktorý sa môže stať každému. Komiks obsahuje aj nádherné kresby ladené do ružova, čo je doslova pastva pre oči. Ale...

Podobne, ako pri autorkinom prvom komikse (Jedno obyčejný léto) to akosi nebolo ono. Je to zvláštne, pretože si uvedomujem, že autorka má naozaj výnimočný dar surovo a realisticky vykresliť tínedžerov a strasti dospievania, no vo mne jej opisy jednoducho nedokážu vyvolať žiadne emócie. A to už je čo povedať, pretože ja revem aj keď sa niekomu pokazí bicykel.

Skrátka, autorkine komiksy vo mne vyvolávajú asi toľko emócií, ako keď čítam telefónny zoznam (a aj pri ňom by som bola určite rozcítenejšia). Dosť ma to mrzí, pretože oba jej komiksy sú vizuálne úplne dokonalé. Spracovávajú vážne témy ako je dospievanie, sexuálna orientácia, dôležitosť priateľstva, rodinné a milostné vzťahy či dokonca potrat. A to sú presne tie témy, vďaka ktorým tak milujem young adult literatúru. Nuž, knihy od Mariko Tamaki asi nebudú pre mňa (aj keď fakt netuším, s čím konkrétne mám taký veľký problém), každopádne verím, že si komiks nájde kopu nadšených fanúšikov.

18.11.2021

Ja som s touto knihou trochu bojovala, no nie preto, že by ma nejako extra nebavila, skôr mi nesadol štýl písania. Text na mňa totiž pôsobil ako učebnica (trochu odľahčená humornými komentármi) a tažšie sa mi naň sústredilo. Tiež ma mierne otravovalo, že sa fakty veľmi často točili okolo rozmnožovania. Bolo to zaujímavé, často až šokujúce, no rada by som sa dozvedela aj niečo iné.

Avšak fascinovala ma samotná autorka. Z textu bolo cítit, že miluje nespútanú divočinu, má na zvieratá neskutočnú slabosť, najmä na tie najzvláštnejšie a najmenej pochopené (najmä teda leňochody :D)a že ju jej práca dokonale napĺňa. Autorkin život je jednoducho dokonalý príklad toho, ako sa z vášne stane práca a z práce životné poslanie. A práve táto jej vášeň mi bola veľmi sympatická a len vďaka nej som sa prehrýzla cez, pre mňa náročnejší text.

Ak vás fascinujú zvieratá a chcete sa o nich dozvedieť zaujímavé, vtipné až šokujúce fakty a nevadí vám trochu učebnicový štýl písania, tak knihu určite vyskúšajte.

18.11.2021

Autorka vytvorila uveriteľný príbeh plný záhad, tajomstiev a klamstiev, v ktorom sa so svojimi čitateľmi tak trochu zahráva. Vedome nás totiž mätie, no zároveň nám jemne dávkuje indície, ktoré nás nakoniec zavedú k nevyhnutnej pravde.

Spletitá a miestami trochu prekombinovaná zápletka mi veľmi sadla, takisto aj autorkin štýl písania, vďaka ktorému som knihu prečítala na jedno posedenie. Navyše celý príbeh je napísaný v takom melancholickom tóne, ktorý sa mi veľmi páčil a k príbehu sadol ako uliaty.

Mira ako postava určite nesadne každému, avšak treba brať na vedomie to, že je v neľahkej situácii. Mirin charakter aj myšlienkové pochody teda autorka vykreslila veľmi dobre a ostatné postavy taktiež nezaostávali. Aj keď zo správania niektorých postáv mi bolo až nevoľno (našťastie to bol autorkin zámer).

Ja som si príbeh veľmi užila a určite rada siahnem aj po autorkinej prvotine a aj po jej budúcich knihách. Na záver musím pochváliť fakt nádhernú obálku, ktorá mi vzala dych ( a vďaka ktorej som si knihu pred rokom zakúpila) a ktorá sa k príbehu dokonale hodí.

18.11.2021

Od Sarah J. Maas mám prečítané iba Dvory (cez TOG sa nejako nedokážem prehrýzť), no Půlměsíční město ma zaujalo na prvý pohľad. Zaujalo ma najmä to, že má zo všetkých autorkiných sérií najrozmanitejší fantasy svet, ktorý sa navyše odohráva v modernej dobe.

Objavili sa tu anjeli, démoni, víly, čarodejnice, vlkolaci a množstvo iných bytostí známych z rôznych fantasy príbehov. Maas v knihe predstavila niekoľko rodov, z ktorých úplne každý má svoju históriu prepracovanú do najmenších detailov a podrobností. Lenže tých informácií o rodoch (a celom jej fantasy svete) je také obrovské množstvo, že som z nich mala počas čítania poriadny chaos a ani po dočítaní nemôžem povedať, že som ich úplne pochopila.

Páčilo sa mi, že autorka svoje postavy dokázala vykresliť veľmi charizmaticky a až do neuveriteľne živých detailov. Že si dala záležať nielen na hlavných postavách, ale aj na tých vedľajších, a každá z nich mala iný, svojský charakter. Aj keď som počula, že postavy v jej knihách sú ako cez kopirák, na mňa to nemalo nijaký vplyv. Jej postavy som si zamilovala aj znenávidela, zžila som sa s nimi a prešla si s nimi všetky ich úspechy a pády.

Samotný príbeh nie je až taký komplikovaný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Je však zaobalený do množstva nečakaných zvratov, z ktorých prvý ma čakal v podstate hneď na začiatku. Postavy sa museli popasovať s rôznymi komplikáciami a nástrahami, ktoré zvrtli príbeh nečakaným smerom a mňa to neskutočne bavilo :). Vrcholom celej knihy bol epický a dosť nepredvídateľný záver, ktorý mi dal zabrať. Za mňa teda spokojnosť a teším sa na ďalší diel :).

18.11.2021

Autorovu trilógiu s názvom Nyxia som si zamilovala, pretože obsahovala brutálne nečakané zvraty a aj keď som v nej videla podobnosť s inými dystopickými knihami, pôsobila na mňa veľmi originálne. Vládci popela teda boli pre mňa povinná jazda, pretože keď si raz od nejakého autora niečo zamilujem, automaticky siaham aj po jeho ďalšej tvorbe.

Priznám sa však, že som mala trochu strach, či ma úvod do jeho novej série nesklame, predsa len Nyxia nastavila latku vysoko. Vládci popela ale prekonali moje očakávania a ja sa musím priznať, že ma zaujali ešte viac, ako samotná (mnou donekonečna ospevovaná) Nyxia.

Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu troch postáv. Každá postava pochádza z iného prostredia a má inú motiváciu k tomu, aby sa zúčastnila pretekov na fénixoch (majestátnych koňoch, ktorí sa znovuzrodia z popola). Je to súťaž, ktorú by som mohla porovnať s Hrami o život. V podmienkach je síce zakázané súpera zabiť, ale vážne zraniť alebo otráviť popol súperovho fénixa je dovolené.

Na začiatku spoznávame postavy, prostredie v ktorom žijú a ich spoločenské postavenie. Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že je začiatok trošku zdĺhavejší, no je to dôležité na pochopenie nového sveta, ktorý autor vytvoril. Neskôr sa dej rozbehne a nepovolí až do konca. Podobne ako v Nyxii, aj tu na vás čakajú rôzne zvraty, parádne nadupaný dej, postavy, ktoré si rýchlo obľúbite a záver, po ktorom budete chcieť hneď ďalší diel.

Knihu som si veľmi užila a dúfam, že druhý diel bude už čoskoro, pretože ho nutne potrebujem. Dokonca mi ani nevadilo, že jedna z troch hlavných postáv rozpráva svoj príbeh v druhej osobe (a to už je čo povedať, pretože ja du-formu vyslovene neznášam). Autor to však dokázal napísať veľmi prirodzene a k postave sa to dokonale hodilo. Knihu určite odporúčam všetkým fantasy nadšencom.

18.11.2021

Kniha Láska dvoch svetov ma príjemne prekvapila. Čakala som zaláskovanú oddychovku a tú som aj dostala, ale ponúkla mi niečo viac ako len ľúbostný príbeh. Ponúkla mi aj náhľad do inej kultúry. Dozvedela som sa, aké je to pre slovenskú rodinu žiť v Iráne či prispôsobiť sa diametrálne odlišným zvykom a to všetko vďaka veľmi prirodzenému spôsobu, akým autorka tento príbeh poňala.

Láska dvoch svetov je voľné pokračovanie knihy Zákon príťažlivosti, ktorú som zatiaľ nečítala, no po tejto knižke si ju s radosťou zakúpim. Je to jedna z tých kníh, ktoré prečítate na jeden záťah.

V príbehu sa striedali pohľady dvoch hlavných postáv - Sabiny, ktorá prežila detstvo v Iráne a sympatického hasiča Richarda, ktorý sa objavil už v Zákone príťažlivosti.
Autorka má veľmi príjemný štýl písania, vďaka ktorému všetky postavy z knihy ožili. Bolo naozaj jednoduché vžiť sa do každej jednej postavy a prežiť s nimi príbeh plný lásky, zrady , tajomstiev či odpustenia. Navyše prostredie Iránu bolo výborne vykreslené, všetko som si dokázala živo predstaviť. Príbeh sa čítal jedným dychom a nechýbali mu ani dramatické situácie či nečakané zvraty :).

Kniha ma upútala, dojala, nahnevala a rozveselila a ja jej nemám čo vytknúť, možno len to, že mohla byť dlhšia. Po knihe môžu pokojne siahnuť aj tí, čo podobne ako ja autorkinu prvotinu nečítali :)

18.11.2021

Michaela Zamari ma očarila už svojou šéfovskou sériou či samostatným románom Posledný džentlmen, v ktorom sa jedna dejová línia zameriava na to, čím všetkým si autorka musela prejsť, kým jej vydavateľstvo vydalo prvú knihu. V knižke Zákulisie samovydávania sa rozhodla ozrejmiť svojim čitateľom celý proces, ktorým si prechádza autor samovydávateľ.

Ak ste už od autorky čítali nejakú knihu, tak určite viete, že píše prudko čitateľne a Zákulisie samovydávania nie je žiadnou výnimkou. Napriek tomu, že to nie je beletria, číta sa jedným dychom. Je napísaná pútavo, vtipne a jemne sarkasticky a dozviete sa z nej plno zaujímavých informácií, vďaka ktorým nahliadnete "za (samo)vydavateľskú oponu". Od samotného napísania knihy, cez distribúciu, marketing až po financie. Za perfektné spestrenie knihy považujem to, že sa autorka nebála vyspovedať aj iných úspešných slovenských autorov či blogerov, ktorí sa podelili o svoje rady, názory a skúsenosti k danej téme.

Ak ste niekedy premýšľali nad vydaním vlastnej knihy alebo vás len zaujímal celý proces, ktorým si musí autor samovydávateľ prejsť a nedokázali ste sa dopátrať ku všetkým informáciám, je kniha Zákulisie samovydávania určená priamo pre vás. Dovolím si však tvrdiť, že vďaka autorkinmu jedinečnému štýlu písania kniha zaujme aj tých, ktorí sa o túto tému doteraz nezaujímali.

Takže ak hľadáte knižný poklad, ktorý sa dá čítať stále dokola a napriek tomu vás neomrzí, je to práve Zákulisie samovydávania od talentovanej slovenskej autorky Michaely Zamari. Myslím si, že by kniha nemala chýbať v knižnici žiadnemu pravému milovníkovi kníh. Knižka sa stala mojou novou bibliou a rovno sa aj zaradila do môjho zoznamu TOP kníh roka 2020.

18.11.2021

Ak ste od Michaely Zamari čítali nejaké knihy, tak už určite viete, že píše skvelo. Jej knihy sú písané jednoducho, bez zbytočných opisov, citlivo aj vtipne. Jej siedma kniha - Krízový plán je štvrté pokračovanie voľnej, romanticko-erotickej série Šéf môjho šéfa a pre mňa je to zatiaľ najlepšia autorkina kniha.

Krízový plán sa čítal veľmi ľahko a rýchlo, napriek tomu som si knihu dávkovala iba po večeroch, aby som s príbehom zostala dlhšie. Autorka totiž vytvorila nezabudnuteľné postavy, ktoré pôsobia reálne a je veľmi jednoduché prežívať s nimi všetky ich radosti a strasti.

Ústrednou dvojicou knihy sú Miky (ktorého už poznáme z predošlých dielov série) a Deana, ktorí sa vďaka náhode a "nevinnému" klamstvu stanú spolubývajúcimi, ktorí zdieľajú jednu posteľ. Vďaka tomu vznikajú v knihe humorné situácie okorenené skvelými dialógmi a priam hmatateľné napätie súvisiace s tým, ako ich príbeh dopadne, keď klamstvo praskne. Ja som si ich príbeh neskutočne užila a veľmi sa teším na autorkine ďalšie knihy :).

18.11.2021

Deviaty spolok ma chytil od prvej strany. Autorka sa s úvodom vôbec nekašľala, vhodila ma do stredu diania a vychŕlila na mňa množstvo informácií o fungovaní okultných spolkov a temných a fascinujúcich magických rituáloch, ktoré praktikujú. Nebudem klamať, spočiatku bolo ťažké sa v príbehu zorientovať, no stačilo pár strán navyše a kniha ma vtiahla a nepustila až do samotného konca.

V príbehu sa strieda prítomnosť s minulosťou, pričom prítomnosť sledujeme z pohľadu badass (tak trochu anti) hrdinky Alex a minulosť sledujeme z pohľadu charizmatického Darlingtona, ktorý sa v prítomnosti neobjavuje. Obe dejové línie boli rovnako skvelé a atmosfericky úplne dokonalé. Vyzdvihnúť musím aj detektívnu linku, ktorá síce bola z hľadiska hlavného páchateľa predvídateľná, no napriek tomu prekvapila aj šokovala zároveň.

K tomu všetkému si pridajte autentické univerzitné prostredie, netypickú hlavnú hrdinku, ktorá sa s ničím nesere a témy ako sexuálne zneužívanie a znásilnenie, drogová závislosť, explicitné násilie a vraždy a to všetko v temnom magickom prevedení. No neznie to ako dokonalá atmosferická lahôdka pre DOSPELÝCH čitateľov? Pre mňa určite!

18.11.2021

Hadí zámok je temná romanca s magickým, miestami až hororovým nádychom, ktorá sa nedala pustiť z rúk.

V úvode sa zoznamujeme s Beou, ktorá zdedila neogotický zámok, o ktorý sa musí deliť zo svojim nepríjemným a nedostupným bratom Rubenom, o ktorom nevie vôbec nič, pretože bola adoptovaná. Spolu s ňou a jej manželom spoznávame aj ich štyri deti, okolo ktorých sa bude príbeh točiť.

Hneď na začiatku musím vyzdvihnúť perfektne temnú a stiesnenú atmosféru, ktorá sa niesla celým príbehom a ktorú dokresľovali rovnako temné, viacvrstvé a pomerne komplikované postavy.

Ruben a Nikolas boli jednoznačne najtemnejšie a najkomplikovanejšie charaktery z celej knihy. Obaja mali v sebe nekontroľovateľný hnev, ktorý autorka opísala až desivo realisticky.

Karina a (jednoznačne hlavná postava knihy) Mary boli síce každá úplne iná, no obe boli silné, svojské a empatické a ľahko som si k nim vytvorila vzťah.
Denis bol takým príjemným osviežením celého príbehu a Bea s Vendelínom boli jednoducho starostliví rodičia, s ktorými som občas súhlasila a občas nie.
Je to príbeh o zakázanej láske, o komplikovaných rodinných väzbách, modernej aristokracii a temných tajomstvách v perfektnom a neopozeranom neogotickom prostredí. Čítal sa veľmi dobre a rýchlo a vyvolal vo mne širokú škálu emócií :). Za mňa má príbeh krásne 4/5 a teším sa s čím príde autorka nabudúce.

18.11.2021

Táto kniha sa okamžite po dočítaní zaradila medzi (pre mňa) najväčšie knižné prekvapenia roka! Autorky sa dokonale zladili, ak by obálka neobsahovala dve autorské mená, tak by mi to v živote nenapadlo. Svojim čitateľom totiž naservírovali jednoduchý, no emočne nabitý a jednotný príbeh, navyše napisaný veľmi príjemným štýlom písania.

Dojemné a nervydrásajúce pasáže dokázali výborne skombinovať, a to tak, že sa mi zaryli pod kožu. Kniha tak dokonale zapadla do kategórie príjemných oddychoviek, a to aj napriek tomu, že v nej autorky spracovávajú ťažšie témy. Číta sa totiž ľahko a rýchlo, jednoducho zabaví čitateľa až do poslednej stránky.

Nie je žiadnym tajomstvom, že najdôležitejšiu úlohu v knihách zohrávajú samotné postavy. A v tomto príbehu sa autorkám podarilo svoje postavy vykresliť až desivo uveriteľne. Ku kladným postavám som si okamžite vybudovala nejaký vzťah (najmä Tobias s Olim boli okamžitá láska), dokázala som sa do nich vžiť a záležalo mi na nich. K tým záporným som pocítila okamžitý odpor, no zároveň mi neskutočne pripomínali reálnych ľudí, čo je vlastne dosť smutné, no dokazuje to, že autorky vedia, o čom píšu.

Napriek tomu, že záverečné odhalenie s Damiánom bolo predvídateľné a príbeh sa nevyhol klišé (ktoré je ale typické pre tento žáner), bol spracovaný výborne a samotný záver mi tak trochu zlomil srdce. Preto pevne dúfam, že pokračovanie knihy mi ho opäť zacelí (neviem sa dočkať ). Autorky môžu byť na seba hrdé, pretože dokázali napísať príbeh, ktorým sa pokojne môžu zaradiť medzi veľké zahraničné mená young adult autorov.

18.11.2021

Nina Frisby vo svojej knihe Jedovatým perom spracováva veľmi aktuálnu tému a tou je kyberšikana a život influencerov a blogerov na sociálnych sieťach a v skutočnosti. Príbeh nám krásne odhalí, aký dokáže byť život na sociálnych sieťach vyumelkovaný, no zároveň poukazuje na tvrdú drinu, ktorá stojí napríklad za úspešným instagramovým profilom či blogom. Drinu, ktorú si mnohí ľudia vôbec neuvedomujú.

Autorka má neskutočný dar slova. Jej opisy Bratislavy, vykreslenie rôznorodých charakterov a práce influencerov/blogerov sú dokonale autentické, dokonale uveriteľné, dokonale živé. Vďaka tomu sa mi celý príbeh odvíjal pred očami ako film.

Celý príbeh má neuveriteľný spád, autorka ma dokázala udržať v napätí počas celého čítania, a to aj napriek tomu, že totožnosť autora jedovatého blogu je odhalená celkom skoro. Avšak išlo tam o jeho motiváciu, ktorá vyvrcholila v perfektne emotívnom a nervydrásajúcom závere knihy.

Sociálne siete, tajomstvá, intrigy, klamstvá, závisť, kyberšikana, láska (aj tá falošná) a život influencerov bez príkras - to všetko nájdete v knihe Jedovatým perom. Navyše je to až drsne úprimný príbeh z pera talentovanej slovenskej autorky, ktorý vás chytí od prvého riadku až po ten posledný.

18.11.2021

Knihy Maj pekný deň a Hadí zámok sú úplne iné, no obe si ma získali vďaka autorkinmu nádhernému a tak trochu netradičnému štýlu písania a originálnej zápletke. Napriek tomu je na Vlčom zámku vidieť, akým obrovským progresom autorka prešla. Vychytala všetky drobné nedokonalosti z predchádzajúcich kníh a vyšperkovala ich do skvelého, veľmi osobitého, podmanivého a temne magického príbehu.

Čosi neobyčajné - aj tak by sa dal opísať dej Vlčieho zámku. Je to citlivý príbeh o láske, smútku a strate, no zároveň je to príbeh o prekliatí jedného rodu, o temnote, ktorá je jeho súčasťou, o samote, ktorá hľadá spoločníka...

Autorkine opisy prostredia sú prekrásne a doslova ma preniesli na Vlčí zámok, do jeho veľkolepých izieb a tajných miestností. Kasandra a Natan, perfektne vykreslené hlavné postavy, ma zas pustili do tých najtemnejších zákutí svojich myslí a ja som s nimi prežívala všetky emócie, dokázala som sa do nich dokonale vžiť. A vedľajšie postavy za nimi ani trochu nezaostávali. Veď kto by si nezamiloval krehkého Daciána či sarkastického a rázneho Alexeja.

Od začiatku príbehu som tušila, čo za tajomstvá niektoré postavy skrývajú a aj to, ako sa to všetko prepojí. Tušila som však zle. Môžete sa teda tešiť aj na nečakané zvraty a nervydrásajúce situácie, čo ja v knihách totálne milujem. Pri epilógu som si dokonca trochu poplakala, pretože bol úžasný a lepší koniec som si ani nemohla priať.

Vlčí zámok je naozaj nádherne temná až poetická romanca z prostredia modernej šľachty, ktorá každým ďalším riadkom kradla moje srdce viac a viac, až mi ho ukradla úplne.

18.11.2021

Horory sú moja slabosť a moje veľké guilty pleasure, asi aj preto mám od nich extrémne vysoké očakávania a s hodnotením som oveľa prísnejšia, ako pri iných žánroch. Buď to, alebo bola táto kniha naozaj zlá. V tomto "hororovom" príbehu mi totiž sadol iba autorkin štýl písania a to je vlastne všetko.

Obálka a samotná propagácia knihy mi totiž sľubovali dokonalý hororový zážitok. Mal to byť nový "King" v tínedžerskom prevedení. Už to ma malo varovať, pretože ja Kingovky nedokážem dočítať, ale to je vlastne jedno, pretože táto kniha má od nich asi tak ďaleko, ako After.

Hrôza v Harrow Lake má extrémne nesympatickú hlavnú hrdinku, divný snový a bohužiaľ totálne nelogický psycho dej a pre mňa fakt neuspokojivý záver. Najväčším plusom knihy je to, že je krátka a tak som nemusela trpieť dlho. Pretože čítať toto bolo fakt utrpenie. Vyvolalo to vo mne podobné pocity, ako keď som pred dvoma rokmi dočítala knihu Toto je celá pravda.

Knihy Hrôza v Harrow Lake a Toto je celá pravda sú totiž napísané dobre. Majú príjemný štýl písania, tie príbehy majú potenciál aj dobrý námet... Ale spracované sú slabo, majú medzery v deji a ich plot twisty sú až príliš predvídateľné, navyše sa obe autorky snažili záverom extrémne šokovať, čo podľa mňa moc nevyšlo a pôsobilo to na mňa umelo.

Takže nie, Hrôzu v Harrow Lake (a ani Toto je celá pravda, keď už som ju tu úplne odveci spomenula) nemôžem s čistým svedomím odporučiť nikomu, avšak registrujem, že kniha má svoj nadšený fanklub. Neviem, no... , možno mám fakt od hororov nerealistické očakávania (to najväčšie je asi to, že očakávam HOROR), takže ak ste v tomto trochu pri zemi, možno práve vám knižka sadne

18.11.2021

Expedícia: Môj ľúbostný príbeh je fascinujúca kniha plná fotografií, skutočných archívnych záberov a poznámok z pátrania autorky Bei Uusmy o polárnej expedícii z roku 1897. Výprava je známa pod názvom Andrého expedícia a šlo o to, že sa trojica Švédov odhodlala letieť balónom až na severný pól. Ibaže vodíkový balón čoskoro po odlete stroskotal a trojica mužov nakoniec márny boj o prežitie prehrala (žiadny spoiler, toto je skutočný fakt).

Doteraz sú v tomto "príbehu" nejasné okolnosti ich smrti a autorka sa rozhodla v knihe spojiť a spracovať všetky fakty a všetky doteraz publikované teórie o celej expedícii so svojím niekoľkoročným intenzívnym pátraním (ktoré "trošku" zaváňa posadnutosťou).

V knihe teda nájdete napríklad aj denníkové zápisky členov expedície (informácie o počasí, zápisky o tom, čo v ktorý deň jedli či aké zdravotné potiaže ich postihli), ľúbostné listy, ktoré jeden z členov písal svojej milovanej a na samotnom konci aj zhrnutie rôznych pravdepodobných aj neprevdepodobných teórií, čo všetko sa im mohlo nakoniec stať.

Kniha ma bavila. Bola krásne spracovaná, je fakt vidieť, že autorka touto expedíciou x rokov doslova žila. Napriek tomu som popri čítaní mala pocit, že mi takéto spracovanie až tak nesedí. Neviem čo som od toho čakala, možno som len mala nerealistické očakávania (asi určite).

Každopádne si kniha určite zaslúži vysoké hodnotenie (4/5), minimálne za to, že si s ňou autorka dala toľko práce a nevynechala žiadny doteraz známy fakt (či teóriu). Navyše mi autorka v záverečnej tretine knihy naservírovala jeden dosť silný, emotívny a nečakaný "zvrat" (srdce - tí čo čítali, tak vedia), ktorý ma fakt rozplakal .

18.11.2021

Na Dcéru zimy som sa veľmi tešila. Okrem toho, že kniha má snáď najkrajšiu obálku na svete, napísala ju Vladimíra Šebová, autorka skvelej trilógie Insomnia. Vďaka prvej časti tejto trilógie som prekonala môj celoživotný a nezmyselný blok voči slovenským autorom a za to som autorke už niekoľko rokov veľmi vďačná (ušlo by mi fakt veľa dobrých slovenských aj českých kníh).

Dcéra zimy bola pre mňa čistá dokonalosť už od skvelého prológu. Obsahovala totiž dokonale temný mytologický svet, nedokonale dokonalé a najmä uveriteľné postavy, perfektnú, temne rozprávkovú atmosféru, ktorá sálala z príbehu už od prvého riadku a autorkin podmanivý štýl písania, ktorý môj zážitok z knihy ešte umocnil. No, jednoducho to bol pre mňa dokonalý príbeh.

Morena, hlavná hrdinka príbehu, bola okamžitá láska. Jej sestra Vesna ma zo začiatku štvala, ale neskôr som pochopila, že bola presne taká, aká mala byť. Je vidieť, že autorka má neskutočnú fantáziu, slovanskú mytológiu sa jej totiž podarilo perfektne zakomponovať do neskutočne opojného, vyšperkovaného a veľmi chytľavého fantasy príbehu.

Avšak v takej trištvrtine knihy (od odhalenia až po ihlu) sa toho stalo tak strašne veľa, že som to nejako nestíhala spracovávať. Mala som pocit, že je to na môj vkus máličko prekombinované, asi by mi tam viac sedel trochu pomalší dej (ale to je iba môj problém). Miesto a rok, v ktorom sa odohrávala záverečná časť knihy, ma milo prekvapili, no a úplný záver príbehu bol top.

10.11.2021

Už dlho sa mi nestalo, že by ma nejaká kniha naraz očarila, prefackala, uchvátila, otvorila mi oči, dojala, rozosmiala aj rozplakala. A už vôbec nie motivačná, pretože motivačné knihy ja nečítam. Ibaže Nespoutaná nie je iba taká obyčajná motivačná kniha. Čítanie tohto neskutočne osobného, úprimného a dôležitého textu je ako posedenie na káve s autorkou. Bol to veľmi osobný a intímny rozhovor medzi mnou a ňou, rozhovor o témach, o ktorých sa mnohým ľuďom hovorí ťažko.

Rozoberali sme spolu rozpad manželstva, sebalásku, hľadanie vlastnej identity, rodičovstvo, lásku vo všetkých podobách, diskrimináciu, nenávisť voči LGBTQIA komunite, duševné poruchy (poruchy príjmu potravy, depresie a úzkosti) zakorenený rasizmus, antifeminizmus, náboženstvo, vieru, duchovno a mnoho iných, nemenej dôležitých tém.

Ak budete čítať túto knihu, pochopíte, že autorke život neraz hodil polená pod nohy, no ona sa ich nielenže naučila prekročiť, ale ich aj skrotiť a tento návod odovzdať ďalej. Naučila sa čerpať z vlastnej bolesti, komunikovať so svojím vyšším ja a podarilo sa jej, napriek tažkej minulosti (v ktorej bojovala s poruchou príjmu potravy a so závislosťou na drogách a alkohole) a diagnostikovanej klinickej depresii a úzkosti, stať sa motivačnou rečníčkou, ktorá inšpiruje celý svet, a sakra skvelou!

Nespoutaná je výnimočná kniha, ktorá dokáže meniť životy. Meniť pohľady na svet. Ktorá preberá témy, ktoré sú možno pre niekoho už za hranicou únosnosti, no autorka ich rozoberá s takou krutou a zároveň krehkou úprimnosťou, tak narovinu, že ju pochopíte a budete chcieť viac. Neskutočne som si knihu zamilovala. Neskutočne som sa v nej našla. Chcem viac.

Je to kniha najmä o ženách a pre ženy, ale ja ju odporúčam všetkým. Som si istá, že zapôsobí na každého, kto sa niekedy zamýšľal sám nad sebou a nad všetkými "chorobami" dnešného sveta. Navyše, kapitola Kluci bola jedna z najsilnejších kapitol, aké som v živote čítala. Čítanie tejto knihy bol pre mňa jeden obrovský intenzívny zážitok!

10.11.2021