mclenin komentáře u knih

Svieže a ľahké čítanie (opäť, ideálne na letnú dovolenku k moru), ktoré je pretkané sebairóniou, prirodzeným humorom a nadsádzkou. Aj napriek tomu, že zážitky autora bývajú mierne repetitívne (cesta, jedlo), ich čaro, a vlastne aj čaro knihy ako takej spočíva v jednoduchosti a prostote bytia (ktorá k pešej púti nepochybne patrí) a ktorá je v podstate aj hlavnou myšlienkou, alebo odkazom knihy.

5 29.08.2019

Pomerne čtivá záležitosť, ideálne ako dovolenkové čítanie k moru, kde to ešte len naberie tú správnu atmosféru. To čo sa spočiatku javí ako splnený sen v raji sa neskôr mení na nočnú moru v pekle ľudskej malichernosti a charakteru, bez ohľadu na vek. Homo homini lupus.

4 09.08.2019

Prvý diel zodpovedá klasickým schémam prvých častí, kde sa čitateľ oboznamuje s hlavnou postavou, prostredím situovania príbehu a celkovými reáliami deja. Jednotlivé poviedky sú pomerne "čtivé" a knihou sa dá prelúskať bez väčších problémov a v krátkom čase. Hlavným problémom (alebo skôr nedostatkom) ostáva poviedková forma, v dôsledku ktorej si čitateľ nevytvorí k tomuto fantasy svetu pevné a kompaktné puto hneď od začiatku, ktoré by ho následne nútilo pokračovať ďalším dielom a vytvorilo by onú "mystickú" závislosť na čítaní zaklínačského príbehu.

1 11.02.2019

Veľmi silný príbeh. Klobúk dole pred autorkou, ktorá dokázala z množstva materiálov vyskladať obsah knihy tak, že podáva čitateľovi pomerne reálny a uveriteľný obraz toho čo predchádzalo útoku, čo sa v inkriminovaný deň odohralo a čo nasledovalo. Prvá časť venujúca sa detstvu a dospievaniu Breivika, tak isto ako aj črtajúca príbeh niekoľkých mladých ľudí, ktorí napokon zaplatili najvyššiu cenu, má pomalšie tempo - to sa však zmení akonáhle udalosti naberú spád a autorka sa dostane k atentátu a súdnemu procesu, táto časť je emočne tak silná, že vyvoláva husiu kožu a vháňa slzy do očí. Kvalitné a mrazivé čítanie.

6 30.12.2018

"Mama s otcom sa chytili za ruky. Rozmýšľal som, aký je to pocit držať takto niekoho. Bolo mi jasné, že v čejsi ruke možno niekedy nájsť všetky tajomstvá vesmíru." Táto knižka zaujme najmä svojou formou, je písaná spôsobom, ktorý sa číta veľmi ľahko a čitateľ aj napriek úspornému dejovému obsahu nemá problém pri nej zotrvať do konca. Téma samotná, resp. vyvrcholenie zápletky sa dá vytušiť už približne v polovici, tá však nejde hlboko do problematiky ani nie je nijak brilantne vypointovaná, skôr kĺže po povrchu v jednoduchosti, z pozície vnímania hlavného hrdinu Ariho. A tak pôsobí aj vcelku - nejde o náročné čítanie o formách lásky v súvislosti s dospievaním a hľadaním seba samého, ale o ľahkú, oddychovú knihu (prakticky z kategórie "teenage"), ktorá však dokáže u čitateľa zanechať "pocit".

03.06.2018

Útla a stručná formou, široká a bohatá obsahom. Vhľad do života s existenciálnym a myšlienkovým presahom. Viac dodávať netreba.

26.03.2018

Jediná (domnievam sa, možno sa ale mýlim) faktografická kniha z pera majstra hororu, ktorá prináša stručný, no zaujímavý vhľad do života autora (v prvej časti) a výklad, rady a poučenia pre ľudí, ktorých zaujíma písanie ako také a ktorí uvažujú, že sami začnú písať (v druhej časti). Ide o subjektívny pohľad samotného S. Kinga na seba, svoj život a svoj proces tvorby, ktorý je pochopiteľne u každého autora iný, preto slúži skôr ako inšpirácia pre začínajúcich/amatérskych spisovateľov. Hoci ide o knihu faktu, je z nej cítiť osobitý štýl autora, ktorý je tak typický pre jeho beletriu a preto je táto útla knižka, ako by povedali bratři Češi, čtivá. Samozrejme, ak by chcel čitateľ vedieť viac zo života autora siahne skôr po encyklopédii od Georga Beahma - Stephen King: Život a dílo krále hororu (Čtyřicet let hrůzy) a ak by chcel vedieť viac o písaní siahne skôr po "kurzoch tvorivého písania" - "O písaní" však predstavuje dobré prienikové dielo z oboch oblastí.

4 26.03.2018

Nedá mi hodnotiť menej ako 4*, hoci je knižka v porovnaní s filmom, ktorý sa ňou inšpiroval menej zážitkovo intenzívna a v podstate obsahuje viac postáv, doplňujúce dejové linky a rozdielne vyvrcholenie, príbeh Hugha Glassa je napísaný tak, že čitateľa udrží v napätí a zvedavosti ako to celé napokon dopadne. Navyše, vzhľadom na pomerne krátky rozsah a väčšinou opisné časti (bez dialógov) sa kniha ľahko číta a vie priblížiť atmosféru amerického stredozápadu 19. storočia. Ide o "ľahký oddych" od náročnejších literárnych kúskov, ktorý je pre čitateľa skôr odreagovaním než nejakým myšlienkovým "zaťažením".

2 11.02.2018

Temná veža predstavuje životné dielo S. Kinga, je to jeho "magnum opus" porovnateľný aj s takými kultami akými sa stali Pán prsteňov či HP. Prvý diel - pištoľník, je naozaj trochu iný, vymyká sa štandardným naračným princípom prvých dielov, ktorých úlohou je pritiahnuť, zaujať a udržať čitateľa. Pištoľník má skôr pomalé tempo, malý počet hlavných postáv a skoro až rozjímavú, meditatívnu atmosféru. Mňa osobne po prvom prečítaní až tak veľmi nezaujal (sériu Temná veža som navyše začal čítať po dočítaní zatiaľ poslednej vydanej knihy zo série Pieseň ohňa a ľadu, ktorá nastavila latku naozaj vysoko). Aj preto som po prvom prečítaní Pištoľníka ostal v miernych rozpakoch a k ďalšiemu čítaniu ma nútila hlavne tá klasická čitateľská zotrvačnosť - keď už raz niečo začnem, chcem to dokončiť. Moja osobná cesta k Temnej veži trvala dovedna s malými prestávkami cca dva roky, (český preklad - říkam díky !) a až po prečítaní posledného dielu "Temná veža", som si uvedomil doslova umeleckú hodnotu samotného prvého dielu a samozrejme genialitu autora. Pištoľník je teda ako víno, okrem toho, že je v ňom skrytá pravda, .. jeho pravú hodnotu oceníte až časom, ...keď budete pripravení a keď dozriete, podobne ako Roland, podobne ako King.

5 07.02.2018

Paulo Coelho má zvláštny autorský štýl písania, istý punc, ktorý ho charakterizuje, prirovnateľný snáď až k magickému realizmu s dávkou myšlienok týkajúcich sa osobnostného rastu a rozvoja, nad ktorými sa dá uvažovať, a vďaka ktorým sa čitateľ môže vrátiť k tej-ktorej knižke aj viackrát. To je badateľné viac či menej v každej z jeho kníh, hoci nie každá (predovšetkým tie z novších publikácií) dokážu zaujať príbehom či spôsobom jeho prerozprávania. Zbierka úvah a zamyslení "Ako rieka, ktorá plynie..." tak isto pasuje do "umeleckej schémy" autora, no oproti novelám má istú výhodu - vďaka krátkosti rozsahu jednotlivých zamyslení je ľahko čitateľná, čitateľ sa nemusí oboznamovať s postavami či s dejom, miesto toho sa pomerne jednoducho stotožní prípadne nestotožní s myšlienkami autora rozvinutými do krátkych reflexií, pričom z týchto vyžaruje zároveň istá nadčasovosť. Ide o knihu, ktorá sa najlepšie číta po častiach s odstupom času medzi jednotlivými čítanými časťami, pretože zachytáva prchavé okamihy Coelovho života v rokoch ´98-´05 a čitateľovi sa tak otvára možnosť zamýšľať sa a rozjímať nad písaným slovom. Aj samotný názov vystihuje charakter tohto kúsku - jednotlivé úvahy autora plynú ako rieka, ktorá sa neustále mení, a pritom sa v nich dá vždy nájsť niečo nové. Po Alchymistovi ide o moju druhú najobľúbenejšiu od Coelha.

07.02.2018

Popis titulu naozaj nie je zavádzajúci, skutočne sa jedná len o stručný prehľad fyzikálnych teórií, podaných vedecko-populárnym spôsobom zrozumiteľným aj pre bežného čitateľa - laika. Knižke sa však skôr podarí čitateľa na tematiku navnadiť, než ho istým spôsobom vedomostne obohatiť. (a po podrobnejších informáciach musí pátrať v iných tituloch). Avšak ako ľahký úvod a "predkrm" k problematike postačujúce.

1 04.02.2018

Feng šuej podľa Rothfussa. Presne taký pocit vo mne vyvolala táto útla knižka a tak by sa dala vlastne označiť aj jej podstata. Tento knižný spin-off zo série Kronika kráľovraha je skutočne iný v porovnaní s jej hlavnými, dosiaľ publikovanými knihami a preto od neho určite netreba očakávať to čo od Mena vetra či Strachu múdreho muža. V opačnom prípade je pravdepodobné, že čitateľ ostane sklamaný alebo prinajmenšom nie plne "uspokojený". Je to spôsobené najmä čisto opisným prístupom k udalostiam, bez akýchkoľvek dialogických častí, s úzkym dejovým rozsahom - či už časovým alebo priestorovým, pričom často pôsobí viac lyricky ako epicky. V tomto zmysle názov diela plne korešponduje s dojmom, ktorý vo mne zanechal - je to pomalé a tiché. Na druhej strane si však autor zaslúži uznanie za jeho schopnosť vytvoriť takýto "príbeh - nepríbeh", je z neho cítiť blízky vzťah k Auri, ktorý dokáže preniesť aj na čitateľa a samozrejme nemožno zabudnúť ani na podarené ilustrácie, ktoré vhodne dopĺňajú text (a ešte o level krajšiu obálku) :) . V mojom prípade očakávania prevýšili výsledný dojem, forma prevýšila nad obsahom. Je to kniha, ktorú som si prečítal raz a to stačí, viackrát si ju zrejme neprečítam, no neznamená to, že je zlá, (ako by povedala Auri) všetko je ako má byť a aj táto kniha má svoje miesto (minimálne zaujme dôstojnú pozíciu pri raz snáď úspešne skompletizovanej trilógii).

5 04.02.2018

S. King touto "útlou" knižkou dosiahol jeden z vrcholov svojej tvorby a niet sa čo čudovať, sú to práve 90-te roky, ktoré predstavujú jeho zlaté obdobie. "TO" by sme mohli nazvať akýmsi manifestom S. Kinga, resp. prototypom jeho tvorby, kde sa snúbi snáď všetko tak typické pre jeho štýl písania - podrobné opisy, dejové odbočky, pomaly gradovaná atmosféra a postupne do seba zapadajúce obrazy tvoriace mozaiku tiesnivého, ak nie priam až desivého zážitku. "TO" je však narozdiel od iných jeho čistokrvných hororov špecifické niečim iným, a to je zároveň to, čo na tomto diele oceňujem najviac - za maskou klauna, za maskou strachu, sa skrýva metafora dospievania. Kniha teda čitateľovi ukazuje dve tváre - jednu klasickú (prvoplánovú) ako hororový príbeh o boji dobra a zla, a druhú (reálnu) ako dramatický príbeh konfliktu / súzvuku detstva a dospelosti. Život je kruh. Pre mňa to viac ako hororová knižka bola knižka o živote s výborne napísanými postavami a viac než prvky strašenia (hoci aj ono má veľký podiel na udržaní pozornosti čitateľa) oceňujem práve rozvoj charakterov, zobrazenie kontrastu dieťa/dospelý, a samotnú myšlienku, že každý dospelý v sebe nesie kúsok dieťaťa. "Smekám pane Kingu."

6 04.02.2018