Marquis
komentáře u knih
Anglický pacient
Michael Ondaatje
Zaujímavé a pútavé čítanie, preto tak trochu zamrzí, že sa mi dostal do rúk najprv film, ktorý sa mi zdal ešte o kvapôčku lepší. Čo ma však v porovnaní s ním potešilo viac, bol väčší priestor pre tajomného feťáka Caravaggia, ktorý by si zaslúžil kľudne aj vlastný príbeh. Ako pôsobivá zmes najrozličnejších postáv a príbehov však Anglický pacient funguje perfektne.
Neberte stopárov
Ellis Peters (p)
Tak toto mi stopercentne sadlo. Dobre napísaná a dokonale neprehliadnuteľná zápletka, sympatická dvojka mladých detektívov - amatérov, charizmatický protivník a ešte charizmatickejší big boss Alec Match. V strede som sa začal už trocha strácať a vynikajúci koniec, ktorý tak trochu avízoval pokračovanie ma fakt nadchol. Škoda, že pána Williama Banksa sa v službách polície už nedočkám. Skutočne môžem len odporúčať. A to som po tejto knihe siahol len náhodou. Plný počet.
Netvor z temnot
Duane Swierczynski
Kriminálky, detektívky, to nikdy nebolo pre mňa. Čo som mal rád, to boli príbehy sériových vrahov, zverstvá a úchylky chorých jedincov, odhodlaní vyšetrovatelia. A presne to sa mi dostalo v prvej časti série Level 26. Vrah i jeho správanie je tak beštiálne a mrazivé, že aj Mlčanie jahniat pri ňom vyznieva ako slabý čajíček, nehovoriac o Darkovi, jeho nemesis, ktorý rozhodne nie je napísaný tak plytko, ako to u vyšetrovateľov býva. Plus k tomu zákulisné intrigy vlády, vynikajúce doprovodné kyber-mosty a dokonalá nepredvídateľnosť celého deja. Po prečítaní vo mne ostala akási prázdnota a ja viem, že ju nevyplní nič iné, ako agent Steve Dark. Ďalšie dve knihy sú už na ceste ku mne.
Sudičky
Ross Macdonald
Tak neviem, Archer mi nie je zrovna dvakrát sympatické očko, príbeh tiež nestojí za veľa a tak sa utešujem len skvele napísanou postavou skrachovanca Toma Ricu. Zvláštne, že vraždiacu osobu som vôbec nepodozrieval... Zato jedno veľké plus, inak sa jedná len o bežnú rutinu.
Šatka
Francis Durbridge
Tak trochu predvídateľné, no celkom úchadzajúce. Zvlášť ma potešil netradičný detektív na štýl filmového Colomba, ktorý sa do naoko do ničoho príliš nehrnie, no v závere všetkým vytrie zrak. Detektívkam neholdujem, ale pri tejto som si slušne oddýchol. Taká jednohubka na dva-tri dni.
V cudzom meste
András Simonffy
Prekvapivo dobré čítanie. V maďarskej literatúre som úplný nováčik, takže ma milo prekvapil dynamický priebeh príbehu, ako aj hlavná téma - učitelia. Akurát ma tak trochu zarazilo, že kniha je radená do sekcie Romány pre ženy. Moc lásky, či trápenia som v nej teda nenašiel, hlavná hrdinka mi pripadala dostatočne rozumná a pragmatická, aby sa nedala vyviesť z miery a o mužských postavách sa ako o ctiteľoch, či milencoch (s výnimkou Valenta) ani hovoriť nedá. Kto si rád prečíta niečo krátke a zaujímavé, nech určite siahne po tomto diele.
Sto roků samoty
Gabriel García Márquez
Keby sa samota dala zhmotniť, bola by to kniha s Márquezovym menom... Neuveriteľne magická história jedného mestečka, pološialená rodina Buendíových, v menách ktorých budete mať určite ku koncu poriadny chaos a nádherný zimomriavkový koniec, ktorý predčil všetky moje doterajšie literárne zážitky. Sto rokov samoty je kniha, o ktorej sa dá rozprávať hodiny, no bez prečítania je to skrátka len zlomkový zážitok. Nutnosť pre všetkých.
Nana
Émile Zola
Neskutočne zdĺhavá a nepríjemne moralizujúca kniha. Zola sa v príbehu o prostitútke bojí zájsť do pikantných detailov, postavy sú plytké a dialógy na zaplakanie. Čo poteší je (slabo) naznačený rozklad spoločnosti vo vyššej vrstve, politická odbočka s Prusmi a Bismarckom, či občas celkom veselé Nanine pletky s rôznymi mužmi, zvlášť s Fontanom. Čo sa týka samotnej Nany, neviem ju pomenovať inak, než blazeovaná hlúpa hus. Útrpné čítanie nakoniec celkom príjemne skončilo, takže pozitíva zvládli aspoň dorovnať všetky negatívne dojmy. Na Zolu si ešte posvietim.
Nora Mojsejová
Eleonóra Mojsejová
Nora a jej spolunažívanie s ožrankom Brankom ma vôbec nezaujíma, taktiež ako jej neustále opakovanie, že si nedáva servítky pred ústa a starosti s podnikaním. Naviac, nemyslím si, že niekto ako ona by si zaslúžil nejaký kvázi životopis.
Blízke stretnutia tretieho druhu
Steven Spielberg
Priznám sa, prvýkrát ma odradila mimozemská tematika a úvod, ktorý mi pripadal dosť nudný. No keď som sa prelúskal prvými stranami, bolo to už len a len lepšie. Potešila tiež prítomnosť mystických sadhuov, všetky obľúbené emzácke klišé a takisto pútavý štýl rozprávania príbehu. Záver bol prekvapivý, máločo ma tak vytrhlo zo snenia. Výborná kniha. A to som ešte nevidel film :)
Zámek
Franz Kafka
Nudné, zdĺhavé, depresívne... Naozaj netuším, čo všetci na tom Kafkovi majú. Radšej si prečítam niečo povznášajúce a prvom rade čo mi dá niečo do života, ako čokoľvek od tohto kvázi velikána utápajúceho sa v opakovaní a beznádeji. Ako vidím, nie každá klasika je pre mňa. * zato, že je to aspoň čitateľné.
Odysseia
Homér
Čítalo sa to hrozne ťažko, tuším, že ako školák som to mal doma hádam polroka... A nakoniec dočítané. To teda bola odysea...
Robo Mikla - Mládeži neprístupné
Róbert Mikla
Aspoň jeden z kvázi životopisov od vydavateľstva Motýľ (bežne vydávajú také cocotiny?!), ktorý sa dal ako-tak čítať. Robo je úprimný, nerobí zo seba debila ako na obrazovke, ani hrdinu, ako to ľudia v knihách o sebe zvyknú. Celkom pohodička, mladý chalan a jeho "normálna" cesta životom.
Klub rváčů
Chuck Palahniuk
Jedna z najzásadnejších kníh aké som mal možnosť čítať. Prvotná myšlienka Klubu bitkárov má síce oslovila, ale zato teroristický Projekt Chaos / Devastace, to už je iná. Palahniuk, nech sa od tohto diela dištancuje akokoľvek chce a tvári sa ako neviniatko, vytvoril doslova bibliu anarchizmu, anti-konzumenstva a boja za rovnosť. Obzvlášť sa mi páčila predstava "človeka v oblečení z kože, ktoré mu vydrží večne, poľujúceho na jeleňa v rozvalinách Rockeffelerovho centra". Popri Orwellovom 1984 určite jeden z najvýznamejších literárnych počinov 20. storočia, a to by sa úplne obišlo bez schizofrenickej zápletky. Jeden výtlačok od Volvox Globator som už posunul ďalej, ďalší, od Ikaru, som si zaobstaral výlučne pre "osobnú potrebu". Dokonalosť sama a kniha, ku ktorej sa vždy rád vraciam.
Henri Landru
Zdeněk Ronský
Pútavé čítanie, ktoré sa dá doporučiť aj slabším povahám. Autor k téme pristupuje citlivo, nerobí z toho zbytočný krvák, skôr si dáva na malom rozsahu knihy záležať aby dobre vykreslil charakter vraha a jeho pohnútky. Kniha je napísaná ako román, preto sa neuchyľuje k zbytočným nudným faktom, len sa ich poctivo pridŕža. Mne sa tento temný príbeh páčil a určite sa k nemu ešte vrátim.
Satanská Bible
Anton Szandor LaVey (p)
Nič poburujúce na tomto diele nevidím. LaVey sám povedal, že názov Satanská biblia uviedol len kvôli provokácii a Satana používa výlučne ako proticirkevný symbol (i keď na niektorých stránkach to so svojou protikresťanskou stratégiou skutočne trochu ženie do krajnosti). Základom jeho filozofie je ľudská prirodzenosť, egocentrizmus, zvieracia dravosť. Kniha hovorí: každý, kto sa chce mať dobre a prahne po úspechu, je vlastne moderný satanista. Mám sa hanbiť za svoje prirodzené "ja"? Nemyslím si. Dokonca aj v sexuálnych otázkach podkladá zaujímavé riešenie - rob čo chceš, pokiaľ tým neubližuješ druhým. Najlepšie filozofie sú skutočne tie, ktoré nám hovoria to, čo už vlastne dávno vieme, práve preto je Satanská biblia jednou z kníh, ktoré ma v živote najviac ovplyvnili, nedám na ňu dopustiť a vždy po nej rád siahnem.
Ostrov Duma Key
Stephen King
Zatiaľ najhoršie, čo som od Kinga čítal. Dej sa neuveriteľne vlečie (rozbehne sa až okolo 400-tej strany!), zápletka je čudná, takže to nezachránia ani sympatické postavy. Pán King by už mal spisovateľské remeslo radšej zavesiť na klinec, toto mu nevyšlo... Aspoň že knihou Pod kupolou si napravil reputáciu.
Kytary a řev aneb Co bylo za zdí
Filip Fuchs
To je to, čo mi chýbalo v naivnom filme DonT Stop - surovosť, výpovedná hodnota, šialená doba a šialená hudba. Zábavné i neveselé historky (vytrhávanie náušníc a zicheriek na VB + strihanie čír), no predovšetkým boj proti režimu, ktorý sa vytrvalo hral na demokratický. Niektoré kapely by som síce z prehliadky toho najlepšieho z československého punku vylúčil (údajní eŠTeBáci Plexis), niektoré, naopak, by som ešte trochu vyzdvihol (neviem, či Vzor 60 boli vôbec spomenutí). Tak či onak, poctivá prácička.
Risknem to s punkerom
Enja Rúčková
Mám rád punkovú subkultúru a menované podniky v knihe dobre poznám, preto som čítal s malou dušičkou, že čo to vlastne bude zač. Vidno, že autorka sa o punkáčov len obtrela, ale to by až tak nevadilo. Čo mi vadí je tá hlúposť a naivita hlavnej hrdinky, ale dobre, vzhľadom na jej pravdepodobný vek som prehltol aj to. Inak moc nie je čo vyčítať, nie je to síce kniha, ku ktorej by som sa rád vracal, no rozhodne ju nezavrhnem. Taký slušný priemer. Chcelo by to viac "dirty".
Kde domov tvůj...?
Michael Moore
Literatúra faktu (ak sa to tak dá nazvať) nebola nikdy zábavnejšia. Moore s cynickým humorom popisuje obdobie Bushovej samovlády a robí to tak očarujúcim spôsobom, že sa mi táto inak nezaujímavá téma vryla hlboko pod kožu. Už len úvodník s fiktívnym varovaním FBI je kapitolkou samou o sebe, nieto ešte polemizovanie o Bin Ládinovi a jeho behaní po jaskyniach s dialyzačným prístrojom, či vízie budúcnosti bez ropy a jej produktov. Najlepšie investované jedno euro.