Marquis komentáře u knih

Moje detstvo malo v sebe odjakživa temnú poetickosť; či už to boli nebezpečné výpravy, na ktorých sme našli červami obžratú mrcinu vola, hranie sa na schovku po súmraku, prípadne nočné návštevy cintorína.

Môj strýc, toho času puberťák, dobre vedel, že ak sa chce vyplížiť so svojou partiou vonku sám, musí mi pred odchodom pustiť dvojkazetu Amulet / Transylvanian Werewolf od XIII. století. Pamätám si, ako som sa sotva šesťročný triasol strachom pod perinou a nikdy som ju sám neotočil.

K tomu všetkému neskôr nevyhnutne pribudla obdobná literatúra - v začiatkoch Alfred Hitchcock a Traja pátrači, neskôr Stokerov Dracula v skrátenej verzii vypožičaný z obecnej knižnice, Stephen King (ktorého Mŕtva zóna mi "sadla" až v dospelosti) a všetko to vyvrcholilo na Hviezdoslavovom Kubíne, kde som predniesol úryvok z Shellyovej Frankensteina. Samozrejme, na mestské (krajské?) kolo som sa nedostal.

Moje detstvo malo jedinú chybu - bolo príšerne krátke.

Odvtedy sa mu neúnavne snažím, ako narkoman bažiaci po opätovnom pocite z prvej dávky, zas a znovu priblížiť a prežiť a oprášiť tie nádherné spomienky.

Prvýkrát sa to výraznejšie podarilo ozrutnou bichlou Stephena Kinga s názvom To, ktorú vďaka novej filmovej adaptácii nemusím snáď nikomu predstavovať. A potom až celkom nedávno, vďaka Neilovi Gaimanovi.

Útla novela, či krátky román, zahŕňa všetko, čo som si mohol priať - susedov s tajomstvom (a novú kamarátku!), rodičov s mindrákmi, ktorým dieťa ešte nie je schopné porozumieť a tak sa im stále viac vzďaľuje, mladšieho súrodenca, ktorého v detstve neznášate, tretiu osobu, ktorá naruší vaše kruhy a stane sa vašou nemesis, no predovšetkým hromadu úžasnej fantázie a originality. Tej má práve Gaiman vrchovate a mne sa týmto naoko skromným dielkom dokázal priblížiť ešte viac, než s výborným Nikdekoľvek.

Knihu som čítal ako e-book (ostatne ako drvivú väčšinu za posledné dva roky) a okamžite po prečítaní som pocítil túžbu ju vlastniť v klasickej forme.

Ďakujem, že som mohol zabudnúť na okolitý svet a opäť raz byť dieťaťom!

8 24.10.2023

Tak nádherná a zároveň smutná kniha...

Mám pocit, že v detstve sme všetci takými Charlie Gordonmi - sme naivní, chceme sa zavďačiť, chceme sa priateliť, chceme poznať lásku a byť len šťastnými. A potom narazíme na hrubé bariéry barbarského cynického sveta a sami emocionálne otupujeme, ba čo viac, častokrát ubližujeme slabším len preto, že bolo ublížené aj nám.

Forma denníkov Charlieho rozprávaniu ide len k duhu; môžeme na vlastné oči sledovať, ako sa učí gramatike, prehlbuje svoje myšlienky a predovšetkým, začína spomínať. A že sú to spomienky zväčša trpké...

Koniec bol možno tak nejak jasný už vopred, no napriek tomu zabolel... Predtým som nikdy nečítal nič podobné (no veľmi mi to pripomenulo hollywoodsky film Čas prebudenia) a tak nemôžem inak, než knihu všetkými desiatimi odporučiť.

"... inteligence a vzdělání, které nekultivuje lidský cit, nestojí za nic."

19 19.10.2023

Snažil som sa byť maximálne objektívny, ale toto je naozaj zlátanina.

Nathan Long hneď v úvode vynechá dve dekády Gotrekovho a Felixovho putovania, len aby nám naservíroval námornú bitku, ktorá je prinajmenšom rozpačitá.

Renomé si tiež práve nevylepšuje s tým, že dáva Gotrekovi väčší priestor v dialógoch - takto sa proste náš obľúbený trolobijec nespráva; jeho trademarkom sú predsa vojnový ošiaľ, úsečné hlášky a srdnatá mlčanlivosť. Detto Felix mi prijde ako z iného sveta.

Trpaslíci v Longovom podaní sú krajne nesympatickí, azda s výnimkou trojice bratov a maskovaného trolobijcu Kožovouse.

Jediné, čo dokáže skutočne potešiť, je vydarený lovecraftovský záver, ktorý významne ovplyvnil moje hodnotenie.

Dobudúcna pravdepodobne ešte dám tejto sérii šancu, v najbližšej dobe si ale radšej spravím chuť niečím hodnotnejším.

„Pokud neuznáváš naději, proč v tom pokračuješ?“ zeptal se Gorril. „Proč vůbec zabíjíš netvory?“
Gotrekovi ztvrdl pohled. „Protože existuje jedna věc, ve kterou mohou všichni doufat, že ji nakonec získají.“
„A to je co?“ zeptal se Gorril.
„Smrt.“
Otočil se a odcházel pryč.

19.10.2023

King sa po siedmykrát vracia do tej istej rieky, znovu inak a znovu... Ale vlastne dobre.

Tentokrát sa autor snaží o epickú fantasy s presahom univerza, a že mu to tak trochu škrípe sa mu dá vyčítať len tak napol - proste si zvolil príliš krátky rozsah; napríklad močiare Albionu sa dali krásne natiahnuť hoc aj na polovicu knihy, veď v horore je Bill už takmer majstrom.

Z nových postáv jednoznačne vyčnieva Teclis, hoci mi spočiatku liezol na nervy, z tých starých je Gotrek lepším, než kedykoľvek predtým.

Epická záchrana sveta, zlovestná atmosféra a najmä konečný boj proti Temným dvojčatám: to nie je práve málo, čo touto rozlúčkou so sériou autor ponúka. Len či to pred Vami obstojí.

„Brzy budeme hodovat na vašich duších," řekl, ale neznělo to příliš sebejistě.
„Tvoje chvástání mě unavuje," poznamenal trpaslík. „Teď zemřeš."

19.10.2023

Človeku by sa aj azda trochu uľavilo, že nás autor zavedie tiež niekam mimo pochodujúce armády Chaosu, to by však nesmel nahodiť zbesilé tempo a zvoliť ako novú lokáciu Sylvániu.

Zima dopadla na našich hrdinov ako Gotrekova sekera na goblinovu ohyzdnú hlavu a v hre je tentokrát život jedného z našich hlavných hrdinov.

Na humor môžete kľudne zabudnúť, tých nemnoho trolobijcových úsečných odpovedí je suchých ako Pustiny Chaosu a pri takto ponurom deji sa vlastne ani niet čomu diviť.

Táto časť je síce osviežujúcou zmenou, no zároveň prvým veľkým prekvapením v zápletke - do poslednej chvíle som neveril, že jej TO urobí.

Každopádne, napriek sugestívnej hrôze, ktorú na nás King púšťa, by som sa do pochmúrnej Sylvánie ešte rád vrátil. Veď už len tá historka s ghúlom, brrr...

„Navrhujete, abychom se schovávali jako vyděšené děti?“ ozval se Quentin. Jeho vysoko posazený hlas se zadrhával víc než obvykle.
Gotrek se na něho vyzývavě podíval. „Přesně tohle mi připomínáš.“

02.10.2023

No áno, jedno obliehanie už tu bolo, lenže pri ňom sme my, čitatelia, vedeli o (ne)schopnosti skavenov dotiahnuť ich diabolské plány do konca a tak snáď nik nečakal, že to v Nulne dopadne inak, než fiaskom.

Poteší krátka história Areka v službách Tzeentcha, taktiež tragické pokračovanie náčrtov trolobijských osudov, ktoré ich viedli k tejto ceste a v neposlednom rade aj výborný milostný trojuholník Ulrika - Felix - Max.

Obliehanie je nervydrásajúce a čitateľ, ktorý už vie, že King nemá problém sa zbavovať svojich postáv, sa bojí rovnakou mierou o všetky.

Asi jedinou výčitkou tak je len identita ľudského sluhu Chaosu za hradbami Praag, to bolo značne predvídateľné, no postupná absencia humoru a všadeprítomná temnota túto drobnosť spoľahlivo vyvážili.

„To je proto, že na to, aby ses mohl bát, potřebuješ mozek, človíčku,“ řekl Gotrek. „Snorri žádný nemá.“
Snorri se po jeho slovech radostně usmál. Cestou na hradby zářil jako sluníčko.

02.10.2023

Presný opak predošlej časti - tu napínavosť deja neustále stúpa až k brilantnému finále.

A čo tomu predchádza? Výborné rozšírenie univerza o rovno celé mesto trolobijcov a ich kráľa, ďalšia nebezpečná výprava po boku zbrusu nových postáv a hlavne opätovné prehĺbenie Kingových kvalít autora.

Jeho opis naliehavého citového vzplanutia je dokonale presný so všetkými myšlienkovými pochodmi a náladami Ulriky a Felixa a zároveň nie je príliš romantický, a tak mu nechýba hodnovernosť.

Šedý veštec Thanquol skvelý ako vždy, hordy Chaosu na pochode sú desivejšie, než kedykoľvek predtým a konečne nám predstavujú aj ich konkrétnych zástupcov - bojovníka Areka Srdce démona a predovšetkým černokňažnícke dvojčatá Kelmaina zvaného Černá hůl a Lhoigora, Zlatý prút.

Warhammer sa proste vymkol kontrole a každá ďalšia časť zo série Gotrek a Felix sa číta takmer sama.

Gotrek zvedl sekeru nad hlavu a zařval: "Pojďte si pro smrt!"
"Snorri chce boj!" křičel Snorri Nosohryz.
"Šukal jsem vaše matky," křičel Bjorni. Pak ztichl, když se na něho zahleděli ostatní trpaslíci. "No, když musíš, tak musíš," zamumlal nakonec.

02.10.2023

Vlastne ani nechápem, prečo som s Križovatkami tak dlho otáľal, veď je to rýdzi Ketchum vo svojej najlepšej forme.

Krátke, surové, s charaktermi jasne vytýčenými a s klasickým motívom ľudí ako tej najväčšej hrozby. Do toho pútavé historické pozadie a pach pušného prachu a mŕtvych tiel.

Čo viac si priať.

Možno tak väčší rozsah, historky mimo hlavnú dejovú linku boli totiž nemenej pútavé a každá z nich by stála za prepracovanie. Kadencia tejto útlej knižky je ale neskutočná a tak nemám žiadne výhrady, takto je to číra dokonalosť a len tíško dúfam, že od Ketchuma sa toho podarí preložiť čo najviac.


Řekla, že se zeptala bělocha na jméno a on jí ho pověděl.
Řekla: "Vemte si ty slepice a běžte, Paddy Ryane."
A on nato: "Dík, to uděláme."
Sesedli a tehdy to bylo poprvé, co si je vzali, rovnou na dvoře mezi slepicemi.

1 29.09.2023

Surové, priznane béčkové a bezútešné - proste Ketchum ako ho poznáme a máme najradšej.

Na zoznámenie s postavami stačí len pár krátkych odsekov, ich charaktery autor dokáže umne vykresliť v akcii, ktorej tu naozaj nie je málo.

Celkový dojem tak trochu kazia len zmätené opisy priameho kontaktu útočníkov s obeťami, ktoré som si musel občas prečítať aj dvakrát, kým som pochopil, kto koho kam udrel / bodol, a čím.

Ak však hľadáte nervy drásajúcu (určite nie oddychovku) jednohubku na jeden - dva horúce večery, je toto pre Vás jasná voľba. Ja som dostal presne to, čo som očakával od "nového" JK a som spokojný.

2 28.09.2023

Neskutočne výživná nonstop akcia plná brutality a epických výjavov.

Ak som pri minulom dieli nariekal, že Gotrek dostal málo priestoru, tak Daemonslayer mi to vrchovate vynahradzuje - namiesto jedného bombastického trolobijcu tu máme hneď troch! A ťažko rozhodnúť, či je lepší jednoduchý Snorri Nosohryz alebo šialený konštruktér Malakai Makaisson.

Tretí diel sa už naplno vezie na vlne steampunku, pričom značne rozširuje svoje univerzum a neprestáva si raziť vlastnú originálnu cestu, ktorou sa vymedzuje v čoraz bohatšom svete súčasných i minulých fantasy.

King už je ako autor príjemne sebavedomý, číta sa to vlastne skoro samo a finálny fight, hoci pompézny, je už len takým drobným vyvrcholením nekončiacej jazdy.
Môžem len odporučiť!

"S tím na mě nechoď," zavrčel Gotrek. "Vím, že umíš počítat jenom do pěti."
"Do víc," mumlal Snorri. "Jedna. Dvě. Tři. Čtyři. Pět. Mmmm, sedum. Dvanáct."
Felix na ně vyjeveně zíral. Ti dva šílenci vypadali uprostřed tohoto výjevu neuvěřitelné zkázy skoro šťastně.

2 12.09.2023

Dvojka Warhammeru sa predstavuje ako čistokrvný horor, kde len čitateľ vie o skutočnej neschopnosti hlavných antagonistov, národa krysích ľudí žijúcich pod našim svetom - skavenov.

Klaustrofóbne obliehanie mesta Nuln nám predkladá hneď niekoľko plánov na dobytie rasou, ktorá sa považuje za nadradenú, no jej interné sváry im zakaždým znemožnia výraznejší postup.

Každý plán je svojský a odhaľuje nám inú frakciu skavenov, mne osobne najviac učarovali Moroví mnísi pod vedením Vilebrotha Nulla. Navyše, ako som už spomenul v predchádzajúcom komentári, dvojici hlavných hrdinov mestské prostredie pristane a zmena pracovného zaradenia z kanálnikov na vyhadzovačov v špinavej žoldnierskej hospôdke im len prospeje.

Celkovo je rozsah príjemný a King ako spisovateľ rastie, jeho Thanquol je intrigán ako sa patrí a atmosféra graduje až k nevyhnutnému boju o prežitie v uliciach Nulnu. Navyše, objavujú sa tu prvky skromného steampunku, na ktoré neskôr nadväzuje ďalší diel. Skvelá akčná a temná fantasy, ktorá sa našťastie neberie príliš vážne. A tak to mám rád. Jediné, čo zamrzí, je žalostne malý priestor pre Gotreka...

"Budeš bidlovat, dokud se tahle pramice nedostane k lodi krysáků, nebo ti utrhnu nohu a umlátím tě s ní k smrti. Vyjádřil jsem se dost jasně?"

09.09.2023

Skvelý úvod do univerza Warhammer. Dozvedáme sa ako prišiel Gotrek o oko a Felix k svojmu meču, čo zviedlo ich cesty dohromady, spoznávame prvé Temné božstvá a taktiež Felixovu femme fatale.

Už prvá poviedka, Geheimnisnacht, je správne desivá a čitateľ si rýchlo zamiluje Gotrekovu šialenú odvahu a brutalitu, ktorej v kontraste sekunduje Felixova váhavosť zviazaná s osudovou prísahou. V počiatkoch mi popravde dosť liezol na nervy.

Vlčí jazdci sú, naproti hack and slash prvotine s presahom, už klasickou žoldnierskou výpravou, v ktorej nechýba hrozivá kliatba jedného rodu a už spomínaná Kirsten, Felixova zásadná jazva na srdci. Orkovia na vlkoch sú skvelí, nehovoriac o ich šamanovi a samozrejme dôležitom Gotrekovom trademarku.

Temnota v podzemí pokračuje v nájomných výpravách, doplňuje buddy dvojku ústredných hrdinov o zaujímavé postavy rytiera Aldreda a mága Zauberlicha a predovšetkým získava ďalší neskôr ikonický prvok, tentokrát Felixov meč. Jedná sa tiež o prvú výpravu do jedného z mnoha zničených trpaslíčich miest. Poviedka, ktorá bavila od začiatku do konca.

V Znamení Slaanesha sa konečne naplno prejavuje výborný suchý humor, ktorý v ďalších častiach série eskaluje a ostáva významným perkom na Gotrekovej nepostrádateľnej sekere. Pritom nechýba podprahová mystika a desivosť korunovaná trolobijcovou dočasnou stratou pamäte. Naviac, dvojici to v meste náramne pristane.

Krv a temnota sú skutočne výstižným pomenovaním hororovej poviedky, v ktorej sa sily Chaosu predstavujú v svojej plnej zvrátenej kráse. Tentokrát desivá veliteľka armád zla Justine a jej tragický príbeh zatienili oboch hrdinov a čitateľ si praje, aby sa jej dostalo vlastnej plnohodnotnej časti. Za mňa vrchol zbierky.

Pán mutantov je čo sa týka rozsahu skôr taká jednohubka, záverečný plot twist je však báječný a postava čarodeja Krugera právom opovrhnutiahodná. Ukážkové vyváženie formy a obsahu.

Na záver spoznávame Ulrikove deti v ďalšom temnom záreze obľúbených hrdinov. Sledujeme bezútešné obliehanie pevnosti plné hmly, strachu z neznámeho a všadeprítomnej osudovosti kliatieb a prísah. Výborný záver knihy.

Nakoniec ma teda nerozhodný Felix obmäkčil a Gotreka si nešlo neobľúbiť a hoci sa ponúka zrovnávanie so Zaklínačom, Warhammer si rozhodne vyšľapáva vlastnú cestu a ja sa s chuťou púšťam do ďalších dobrodružstiev, hrami zatiaľ nedotknutý.

1 09.09.2023

Bezmála po troch rokoch od prečítania dosť obligátnej detektívky Červený drak, a snáď desať od doby, kedy som túto sériu začal kultovým Mlčaním jahniat, sa mi vďaka Čitateľskej výzve konečne podarilo dôjsť až na koniec tejto ságy.

Hannibal je strašne nevyvážená kniha. Thomas Harris začína neskutočne nudne, prelúskať sa cez prvých päťdesiat strán bolo utrpenie a otrasný preklad tomu tiež práve nepomáha...

Následne sa však na scéne objaví zvrhlá rodinka Vergerovcov (najmä skvelá Margot, ktorú - bohvieprečo - vo filmovej adaptácii úplne opomenuli) a o príjemné zimomriavky je postarané.

Linka z Florencie je taktiež priam dokonalá, žiaľ, trestuhodne krátka...

A potom príde najväčší rozpor...

Samozrejme, je to moja chyba, že som najprv videl film a až o dvanásť (!) rokov neskôr sa dostal k čítaniu knižnej predlohy, no napriek tomu, musím porovnávať.

Harrisovo psychedelické finále, hoci dotiahnuté, sa mi oproti romantickej soft verzií Ridleyho Scotta vôbec nepáči. Áno, je fajn, že sa protagonistka a antagonista konečne vyrovnajú so svojimi démonmi. Harris však ide až nadoraz a vsuvka o úplnom naplnení ich vzťahu je proste nevkusná a kazí mi celkom slušný zážitok z knihy. Naviac, filmový záver mi príde uveriteľnejší.

Aj napriek tomu túto knihu rád doporučím, ale skôr ako kuriozitu a zaujímavý protiklad k (svojho času kontroverznej a v tej dobe nedocenej) filmovej adaptácii.

4 16.07.2023

Úvodom tejto recenzie by asi bolo vhodné spomenúť, že hoci postavu Punishera na smrť milujem (zvlášť jeho stvárnenie Jonom Bernthalom v rovnomennom seriáli, no taktiež výborné béčko s Thomasom Janeom), je Četa ešte len druhým komiksom, ktorý sa mi dostal do rúk. Prvým bol paradoxne jeho zrod v Amazing Spider-Man #129 z roku 1974 (kde sa Frank objavil prvýkrát spolu s Jackalom a vytvorili značne nekonzistentnú kratučkú spoluprácu), ktorý som zakúpil v rámci cyklu Komiksový výběr Marvel: Spider-Man, konkrétne druhý zväzok s názvom Klonová sága. Nedá sa povedať, že by ma niečím ohromil, predsa len, zub času sa na týchto starších dielach už celkom slušne podpísal. To sa však nedá povedať o Čete, ktorá určite tak skoro nezapadne prachom.

Šialený severoírčan Garth Ennis prekvapivo napísal snáď najcitlivejší možný komiksový predslov na tému vojny, ktorý mi určite ešte veľmi dlho utkvie v pamäti. Po jeho boku akoby som sa na chvíľu ocitol na bojisku v Somme, nehovoriac o tom, že o celú stovku rokov neskôr, pri Lochnagarskom kráteri, ktorý vyhĺbila nemecká mína, ma už tento pán scenárista akoby držal pri pohľadu naň rovno za ruku. Počínanie „jeho“ ulsterskej 36. divízie ma naplnilo lokálpatriotizmom snáď aj za neho.

Ennis si už úvodom nastavil latku sakramentsky vysoko a ja som si náhle uvedomil, že hoci za morom, Garth Ennis je vlastne „len“ Európan, a či si spolu s chorvátskym kresličom Goranom Parlovom neukusli priveľké sústo. Ono vlastne nič nemôže byť vzdialenejšie pravde, keďže Ennis má určite ešte v čerstvej pamäti vyčíňanie IRA, nehovoriac o horúcej situácii 90. rokov na Balkáne, ktorú Parlov určite len tak ľahko z hlavy nedostane...

Vietnam je sama o sebe dosť pálčivá téma a často sa s ňou nemusia hodnoverne popasovať ani americkí rodáci. Zo všetkých skvelých kúskov však určite musím spomenúť Kubrickovu Olovenú vestu, výborného Lovca jeleňov, či dvojicu First Blood / Rambo II., kde prvá časť dokonale reflektuje vietnamskú traumu (neskôr tiež Scorseseho Taxikár, či ultimátny Narodený 4. júla v réžii Olivera Stonea), zatiaľ čo druhá, hoci s nutným nadhľadom nás vracia priamo do pekla džungle. V tomto ohľade sa Ennis nečakane sympaticky drží pri zemi.

Punisher MAX: Četa začína spomienkami preživších z čaty Kilo Four, ktorej velil novopečený poručík Frank Castle. Muž, ktorý otvorene priznáva, že jeho bojové skúsenosti sú nulové, no jeho veliteľský um sa preukázal v dôstojníckej škole. Tento muž sa nebojí oprieť o neznámych ľudí, ktorí už majú prvé nasadenie za sebou. A to takým štýlom, že nikto nemôže pochybovať o tom, že mu záleží na každom „pridelenom“ živote. Komiks obsahuje dohromady šesť uzavretých príbehov.

Z poručíka Franka Castlea sa má raz v budúcnosti stať obávaný a neľútostný Punisher a úlohou akéhosi rozprávača, veteránov z jeho čaty, ako aj samotného čitateľa je zistiť, či a aký veľký dopad mala na jeho neskoršiu rolu jeho epizóda vo vietnamskej vojne. Sledujeme Franka, ktorý okamžite vytvorí fungujúcu buddy dvojku so seržantom Drydenom, ako neváha použiť peniaze daňových poplatníkov na nálet určený na vyčistenie zóny, do ktorej sa pechote kvôli obavám o svoj život nikdy moc nechcelo, takže radšej podsúvala veleniu neoverené informácie. Bok po boku kráčame čoraz temnejšou džungľou, kde si trpko uvedomujeme nedostatky pridelenej výzbroje, ktorej výmenu musí poručík Castle zariadiť nie práve predpisovým jednaním. A celý čas nás z diaľky pozoruje nebezpečný nepriateľ, ktorý má s americkými jednotkami nevybavené až príliš osobné účty.

Rozprávanie veteránov v bare spojené s retrospektívnymi scénami prvého Punisherovho nasadenia pozoruhodne doplňujú spomienky z druhej strany spektra, a síce pohľad na tie isté udalosti očami severovietnamského plukovníka Giapa. Mnohé z jeho názorov a postojov sa čitateľovi môžu javiť ako nehodnoverné, v jednom s ním však musím súhlasiť - kým Američania prišli do Vietnamu s cieľom víťaziť a čo najrýchlejšie si odkrútiť turnus, komunistická časť ázijskej zeme to brala vážnejšie, ako boj za svoju krv, svoje hodnoty, svoju vlasť. Možno aj pre toto osobnejšie poslanie nakoniec Vietnamská vojna dopadla tak, ako dopadla. Ale to už odbočujem.

Rozprávač, respektíve muž, ktorý kladie našim veteránom tie správne otázky, v jednej chvíli načrtne, čo mohla s mysľou Franka Castlea urobiť jeho prvá vražda. Smer, ktorým sa jeho otázky uberali bol určite dobrý, len tá číslovka pred aktom nebola akosi potrebná. Nie je totiž dôležité poradie, ale miera zainteresovanosti.

Toto sú práve dve nosné témy komornej, príjemne krátkej črty z obdobia minulosti poručíka Castlea - vzťah k jeho jednotke a to, čo z neho mohlo a nemuselo urobiť Punishera. Na obvyklé expresívne a excentrické Ennisove výčiny inak v Čete nejak nezostal priestor. Do rúk sa vám dostane dospelácky vážny zrod jednej legendy, ku ktorému by z môjho pohľadu nebolo na škodu si prečítať predchádzajúci príbeh Valley Forge, Valley Forge, no aj bez neho, ako úplný laik, dostane pozorný čitateľ vrchovatú mieru psychológie postáv z oboch strán barikád (medzi vedľajšími postavami hviezdi najmä kapitán Cuong) a skromnejšiu, no o to zásadnejšiu úroveň akcie v nasadení. Drobný stret so zelenými baretmi sa taktiež právom radí k najväčším kladom tohto komiksu.

K tomu si pripočítajte slušnú Parlovovu kresbu, ktorá zbytočne neťahá oči a je dokonale primeraná vážnemu scenáru a nechajte si doznieť posledné tóny War Pigs od Black Sabbath, či iných peciek, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu (Creedance Clearwater Revival, Jefferson Airplane, etc.) a o atmosférický zážitok ako vyšitý máte zaručene postarané. Ja som si túto pekelne horúcu novinku od BBart naozaj veľmi užil a v budúcnosti si určite ešte nejaké dobrodružstvo zo série Punisher MAX rád vychutnám. Len škoda, že sa tak rýchlo vypredáva...

2 11.12.2022

Halucinogénna záchranná misia a pocta filmu First Blood v jednom. Po topornom a nesympatickom Dwightovi prichádza na scénu opäť postava so srdcom, tentokrát bývalý mariňák a umelec v jednej osobe, Wallace.

Miller odklonil pozornosť od väčšiny svojich dobre známych ksichtov Mesta hriechu (snáď s výnimkou Agamemnona, ktorého cameo sa vyskytuje v každej časti série) a predstavuje nám skôr novšie postavy z predošlých poviedok (Modroočka Delia), či objasňuje niektoré pôvody príjmov tajomného Herr Wallenquista.

Prekvapivo absentujú motívy svastík, naopak sa pridáva na farebnosti a opäť v odkazoch na Hellboya. V podstate najvýraznejšie Sin City, čo sa týka vizuálu a príbehu, hoci ten napriek prepracovanosti zďaleka medzi najlepšie nepatrí.

Všetko však vyvažuje sympatickosť hlavného hrdinu a najmä brilantný a vo svojej podstate nutný záver.

Galéria ma tentokrát nechala chladným.

5 23.10.2021

Prostě takovej normální sobotní večer
Návrat Marva je vždy stávka na istotu, v prípade jeho patálii bez medikácie ide o jasný bullseye.

Tlusťoch a Prcek
Páni Schlubb a Klump sú dlho prehliadaná dvojka druhotriednych gangstrov, v tomto kratučkom príbehu si ma ich kvetnatý slovník ale konečne získal.

Náš zákazník, náš pán
Túto minipoviedku s nájomným vrahom som si vychutnal už dávnejšie cez magazín Crew, nostalgia vôbec nebola nutná, stále je to veľmi podarená jednohubková záležitosť.

Tichá noc
Nádherné zábery na celú stranu a minimalizmus, ktorý opäť stavia postavu dobráckeho obra na zaslúžený piedestál.

A králem honu se stává...
S dievčatami zo Starého mesta je neradno si zahrávať, no sledovať ich záležitosti z luxusu, aký poskytuje čitateľské bezpečie, je vždy zábava.

Modroočka
Kostrbaté a samoúčelné ako použitie modrej do tohto príbehu. Pointa mi prišla vykonštruovaná a nevierohodná. Za mňa nie.

Krysy
Temný fragment, ktorý stavia obyvateľov Sin City do ešte kus zlovestnejšieho tieňa, než na aký sme normálne zvyknutí. Náckovia Millera očividne fascinujú.

Tatínkova holčička
Presný opak Modroočky, pointa vybrúsená a nulové očakávania ešte umocnili konečný výsledok. Zvrhlé a uspokojivé zároveň.

Hloupě zahnout
Počiatočnú nudu nakoniec vystrieda nečakaný objav v kufri, beztak však ide len o slabý nadpriemer.

Špatná cesta
Vtipná pointa a sympatický rozsah. Fragment, ktorý pobavil.

Kráska v červeném
Prekvapivý goodfeeling, vzhľadom na postavu Dwighta, nehovoriac o zaujímavom rozuzlení. Pohodovka na záver.

A galéria tiež fajn.

3 22.10.2021

Pôvodne som chcel napísať niečo v zmysle toho, že sa jedná o ľahký nadpriemer, našťastie som však rýchlo vytriezvel a tak musím s poľutovaním skonštatovať, že je to po štyroch báječne odlišných comicbookoch prvé veľké sklamanie.

Zápletka je ordinérna a vydala by na menšiu epizódku väčšieho a komplexnejšieho príbehu, ako samotná pôsobí tak trochu ako facka fanúšikovi, ktorý sa našiel v prvých štyroch zošitoch. A vyvrcholenie je proste nevierohodné, lacné, akoby narýchlo dopísané.

Naviac, Dwight fakt nie je sympaťák, tobôž niekto, kto by to utiahol celé sám (Miho nepočítajúc). Škoda.

3 22.10.2021

Antická tragédia vo farbách čiernej, bielej a žltej. Čosi mi hovorí, že silnejší príbeh už Mesto hriechu nezažije...

John Hartigan, posledný spravodlivý policajt v Basin City (pretože ako vieme, Mort sa nechal opantať Avou) sa akosi nevie vzdať myšlienky na pokľudný dôchodok, a tak sa so zápalom vrhá do boja proti veterným mlynom tohto mesta, proti rodine Roarkov. A ako už vieme, tieto mlyny nemilosrdne zomelú všetkych, ktorí sú natoľko šialení, aby sa im dokázali postaviť...

Starý muž umiera, mladé dievča žije. To je fér obchod.

Naviac, tak, ako u predošlého dielu potešili v galérii práce Millerových kolegov, tak tu milo prekvapí kolorizovanie Frankových skíc. Spolu s Drsným zbohom pre mňa vrchol série.

7 22.10.2021

Staré Mesto sa nám konečne odhalí vo svojej plnej kráse a to, čo vo filmovej adaptácii vyznelo ako päsť na oko, funguje na čiernobielych stránkach nasiaknutých cigaretovým dymom a páchnucím po láske za peniaze, absolútne dokonale.

Poteší paralela s Bitkou pri Thermopylách a taktiež (ako pri Ženskej, pre ktorú by som vraždil "návrat" Marva) pokračovanie osudov čierneho arcizabijaka Manuteho.

Proste ženské lex talionis v praxi a ako bonus, Millerova nezdravá posadnutosť svastikami. Big Fat Kill môže začať.

3 22.10.2021

Každý máme tú svoju osudovú sviňu, ehm, ženu, ktorá nám tisíckrát ublížila, využila, podkopla nohy a my, slabé mužské plemä, sme jej napriek tomu vždy znovu podľahli a nechali sa omotať okolo jej zvodného prstu, ktorý neustále drží na spúšti revolveru namiereného na našu hlavu...

Pre tých z nás, ktorí nemajú odvahu pozrieť sa do jej šialených očí a povedať DOSŤ, je tu satisfakcia v podobe druhého dielu Sin City, ktorý je psychologickejší, noirovejší a tak trochu zamotanejší, než jeho nemenej rázny starší brat.

A predovšetkým, pri ponorení do jeho temných zákutí plných vášne, slovko DOSŤ nebudete chcieť nikdy vysloviť...

3 22.10.2021