marco026
komentáře u knih
Němý křik
Angela Marsons
V anglickom Black Country začína séria záhadných vrážd, pričom obetí neustále pribúda. Okrem toho sú na pozemku bývalého detského domova nájdené ľudské kosti a zdá sa, že tieto udalosti sú spolu prepojené. Do vyšetrovania sa zapája inšpektorka Kim Stoneová, pre ktorú sa tento prípad stáva osobnou záležitosťou.
Celkom zaujímavá detektíva so sympatickou vyšetrovateľkou Kim Stoneovou. Aj keď zo začiatku som ju moc nemusel, ale po postupnom odhaľovaní jej minulosti som musel zmeniť názor. Samotné vyšetrovanie vrážd je zo začiatku dosť pomalé a nudné, pretože nie je sa čoho chytiť a až ku koncu som rozmýšľal nad rôznymi teóriami a scenármi ako sa to mohlo stať a kto za všetkým stojí. Napriek tomu prišlo nakoniec aj na zaujímavé zvraty, ktoré som naozaj nečakal. V rámci vedľajších postáv tu je tím vyšetrovateľky Kim Stoneovej, no jedine jej kolega Bryant dostane dostatok priestoru a v podstate spolu s Kim tvorí vynikajúco zohratú dvojicu. Ich oponentom je poriadne krutý, zvrátený a nebezpečný vrah, ktorému na základe jeho krátkych prehovorov v knihe nahliadneme do hlavy a autorka nám v podstate sprostredkováva ako takýto psychopat vznikol a ukazuje nám tiež jeho zvrhlé premýšľanie.
Záver je výborne spracovaný a priznám sa, že tam som sa od toho nemohol odtrhnúť, no začiatok a celkovo prvá polovica bola dosť slabá. Knihu som aj pár krát kvôli tomu odložil a pustil som sa radšej do niečoho iného. Za mňa nadpriemerná detektívka, ktorá ale neohúri ničím prevratným.
V jámě lvové
Jakub Mařík
Ľuďom a sépianom sa podarilo odhaliť pozíciu domácej planéty korzárov. Samotnému ľudstvu sa podarí zložiť najväčšiu flotilu v dejinách a spolu so svojím spojencom sa sem vydávajú s cieľom zlikvidovať nepriateľa. Korzári sú však pripravený bojovať o svoju existenciu a okrem vlastnej početnej flotily majú k dispozícií triumf v podobe gigantickej lietajúcej pevnosti.
Posledná časť pre mňa výnimočnej Sci-fi série od českého spisovateľa Jakuba Maříka je konečne tu a je to jedno z najlepších zakončení aké som kedy čítal. Konečne sa dozvieme minulosť korzárov a okolnosti ich vzniku. Príbeh je v podstate rozdelený na dve dejové linky, kde sa jedna sústredí na prítomnosť a druhá nám ukazuje minulosť Korzárov. Samotná vesmírna bitka je epická, plná zvratov a prekvapení. Na to koľko je tu veľa postáv, tak každá dostane dostatok priestoru, čo sa autorovi darilo aj v predošlých knihách, takže to vlastne vôbec nie je prekvapujúce, no musím to vyzdvihnúť, pretože niekedy autori niektoré svoje postavy v rámci série upozadia. Keď sa dali do pohybu obe flotily, tak to bolo pre mňa trošku chaotické, ale to bol pravdepodobne tiež autorov zámer, pretože také jednoducho veľké bitky bývajú. Celá akcia bola v réžii ľudí a sépiani zostali nevyužitý, čo je trošku škoda, no inak nie je čo vytknúť.
Veľmi som sa bál zakončenia a popravde som čakal, že to skončí inak, ale autor opäť prekvapil. Málo kto dokáže takto dôstojne uzavrieť svoju knižnú sériu a práve za samotný záver knihy dávam opäť, ako pri častiach V ledovém sevření a V mrtvé zóně, plné hodnotenie. Normálne by som bodík ubral, ale ten koniec mal autor veľmi dobre premyslený a to treba oceniť. Osobne dúfam, že uvidíme ďalšie príbehy z tohto Sci-fi sveta, pretože má určite obrovský potenciál.
Poloviční král
Jan Hamouz
(SPOILER) Jedno kráľovstvo a tri osudy ľudí, ktoré sú navzájom prepletené. Erenézia bola napadnutá známym nepriateľom z východu, ktorému sa podarilo obsadiť istú časť územia. Kráľ TratHys nehodlá dovoliť svojmu protivníkovi si túto časť krajiny ponechať. S armádou sa preto vypraví dobyť späť to, čo mu patrí. Najväčšou prekážkou v kráľovom pláne nakoniec nebude nepriateľ, ale jeho vlastný syn.
Veľmi ma prekvapilo na konci knihy, keď som sa dočítal, že to je autorova prvotina. Vôbec som to počas celého čítania nepociťoval. Dej je parádny a to aj napriek tomu, že je v podstate len predohrou toho, čo sa má stať v ďalšej časti. Každá jedna postava je zaujímavá a výrazná. To sa tak často nestáva pri podobných fantasy, kde sa vyskytuje hneď niekoľko hlavných a vedľajších postáv. Vadilo mi však prvých 150 strán, pretože dlho trvalo pokiaľ som sa začal vo svete orientovať, no potom to začalo mať poriadny spád. Dejová linka kapitána Garra je mojou najobľúbenejšou v rámci knihy, pretože pirátsku tematiku mám rád. Celá kniha sa mi javí ako taký mix všetkého (mágia, veľké bitky, námorné súboje, politika atď.). Príde tiež na zaujímavé zvraty, ale sú dosť predvídateľné a to hlavne v rámci dejovej linky kráľa TratHysa. Jednotlivé príbehy neboli nijako výrazne do konca knihy prepojené, čo je škoda a som zvedavý, či k tomu vôbec príde v ďalšej časti.
Celkovo ide opäť o výborné české fantasy, no kniha pôsobí ako len úvod k udalostiam, ktoré sa majú stať v ďalšej časti alebo teda častiach. Napriek tomu ma tento fantasy svet zaujal a druhú časť určite nevynechám.
Text
Dmitry Glukhovsky
(SPOILER) Hlavnou postavou knihy je Iľja, ktorý sa po siedmych rokov vo väzení vracia domov k svojej matke. Bol neprávom odsúdený, no všetko sa snaží hodiť za hlavu a je pripravený začať nový život. Keď sa však vráti domov zistí, že jeho matka je mŕtva. Okrem toho zatiaľ, čo sedel v base sa s ním rozišla jeho priateľka a najlepší kamarát mu je po toľkých rokoch úplne cudzím človekom. Po týchto udalostiach sa nakoniec rozhodne pomstiť človeku, ktorý ho neprávom dostal do väzenia.
Príbeh je v podstate jedna veľká tragédia človeka, ktorého osud by sa vyvíjal úplne inak keby nebol v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Zo začiatku celkom fajn, pretože s hlavnou postavou aj sympatizujete, ale následne to začne byť dejovo veľmi prázdne. Ono ja v podstate chápem, že to je predovšetkým Glukhovského kritika ruskej spoločnosti a to mu ide naozaj dobre, no to v podstate robil tiež v knihách ako Metro alebo Stanovište. Tam to možno bolo spomenuté len tak okrajovo a tu to rozoberá viac, ale mne to skrátka nestačí. Hlavný „hrdina“ románu Text je pre mňa nezaujímavý a napriek tomu, že som s ním zo začiatku sympatizoval, tak nakoniec mi bolo úplne jedno ako dopadne. Celkovo Glukhovského filozofovanie a naťahovanie deja mi už v jeho iných knihách liezlo občas na nervy, ale tu je to naozaj extrém. Koniec knihy dosť predvídateľný a neuspokojivý.
Dúfam, že sa radšej bude držať Sci-fi ako takýchto románov, pretože pokračovanie Metra alebo nejaký iný príbeh z tohto sveta by som veru privítal. Séria Metro a Stanovište patrí doteraz k mojim najobľúbenejším v rámci žánru.
Kanibal z Nine Elms
Robert Bryndza
Kate Marshallová sa stala hviezdou londýnskej polície po vyriešení prípadu sériového vraha s prezývkou Kanibal z Nine Elms. Skoro pri tom prišla o život a jej kariéra u polície skončila. O 15 rokov neskôr pracuje na univerzite, no na scénu prichádza ďalší sériový vrah, ktorý napodobňuje vraždy Kanibala z Nine Elms. Kate vzhľadom k minulosti začne spolu so svojim asistentom prípad vyšetrovať.
Ďalšia výborná detektívka, ktorá nám predstaví dobre napísanú hlavnú postavu a rovno dvoch zvrátených sériových vrahov. Začiatok a vyšetrovanie prvého prípadu je zhrnuté v rýchlom úvode a potom tu máme časový skok, pričom sa na scéne objaví ďalší sériový vrah, ktorý vraždy z prvého prípadu kopíruje. O ňom sa dozvedáme pomerne veľa, pretože niektoré kapitoly sú priamo venované jemu. Samozrejme o koho sa v skutočnosti jedná a akú má minulosť sa dozvieme až na konci, ale aj tak som čakal, že toto bude poňaté trošku záhadnejšie. Vzhľadom k tomu tu nie je veľa postáv, ktoré by sa dali následne podozrievať z vrážd. Napriek tomu samotné vyšetrovanie, hľadanie dôkazov a skúmanie rôznych teórií je dostatočne zábavné a zaujímavé na to, aby som tento fakt prehliadol. Príde aj na nejaké tie zvrátenosti vzhľadom k spomínaným vrahom, ale nič neúnosné, čo by bolo zahnané až do extrému. Finále mi prišlo trochu uponáhľané a kľudne by som prijal keby bola kniha trošku dlhšia a na konci sa s tým konečným rozriešením celého prípadu autor viac vyhral.
Celkovo, ale veľmi dobrý úvodný diel do knižnej detektívnej série, ktorej ďalšie časti si určite zaobstarám. Ak by mi niekto vedel poradiť podobné detektívky od iných autorov, tak budem rád za príspevok do komentu alebo správy.
Co zůstane v lesích
Kate Alice Marshall
Tri jedenásťročné dievčatá sa začnú spolu v lese hrávať hru, ktorú si sami vymysleli. Jedného dňa ich prepadne sériový vrah a jednu z nich pobodá. Naomi, ktorá je tiež hlavnou hrdinkou knihy, tieto zranenia akoby zázrakom prežije. Pred súdom sa im podarí usvedčiť vraha, no ich svedectvo bolo jedno veľké klamstvo.
Po dlhom čase som sa pustil do niečoho iného ako je Sci-fi alebo Fantasy a musím povedať, že som nadšený. Počas čítania som mal hneď niekoľko teórií, čo sa v skutočnosti v lese stalo. Stále sa vynárali podozrivejšie postavy a náznaky, pričom som až do poslednej chvíle nevedel, ktorá z postáv klame. Atmosféra v lese hlavne zo začiatku bola dosť nepríjemná a desivá (neskôr už menej). Hlavná hrdinka je sympatická aj keď sa chovala podľa mňa niekedy nelogicky. Vedľajšie postavy sú už charakterovo menej zaujímavé ako Naomi, ale nemôžem povedať, že by mi nejakým spôsobom prekážali. Postupné odhaľovanie pravdy je veľmi dobre spracované, pretože ani tesne pred koncom nie je úplne jasné, čo sa presne stalo. Zvratov je tu počas deja hneď niekoľko. Záver poriadne zdramatizovaný a drsný, no po odhalení všetkých skutočností celkom predvídateľný.
V niektorých pasážach dej strácal tempo, ale vždy len na chvíľu a potom som sa zas od toho nemohol odtrhnúť. Obvykle takéto knihy nečítam, ale po tomto asi začnem. Až na občasné nepochopiteľné a účelové chovanie postáv tomu nemám moc čo vytknúť.
Biela veža
Juraj Červenák
Posledná časť série Bohatier od Juraja Červenáka sa začína výpravou Heroda, ktorý musí po porážke svojej armády hľadať spojenca medzi Pečenegmi. Kyjevské knieža Sviatoslav medzitým pokračuje vo svojom dobývaní a chystá sa so svojou armádou zaútočiť na Avarov a Alanov. Ako dopadne osud Iľju a jeho druhov, keď nad nimi získal absolútnu moc zlý čarodejník Koščej?
Za mňa jedna z najlepší sérií Juraja Červenáka. Nie je hlavne nekonečná ako niektoré. Biela veža na mňa pôsobila čiastočne ako prvá časť. Čaká nás dobývanie a kopa vojenských stretov. Iľja a jeho partia nie sú upozadení našťastie ako v tretej časti alebo aspoň som nemal ten pocit. Jegor sa po tejto časti stal definitívne jednou z mojich najobľúbenejších knižných postáv. Nie, že by mal nejako veľa priestoru, ale vždy to stálo za to, keď ho dostal. Konečne došlo aj na nejaké poriadne zvraty. Postavy, ktoré autor predstavil v knihe Horiaca ríša tu majú tiež dostatok priestoru. Predtým mi vadilo, že ho možno majú až moc na úkor ostatných, no tu tomu tak nie je. Jedna z vecí, čo mi vadila bol epilóg, kde na konci takejto vynikajúcej série mohol byť rozsiahlejší popis o tom ako jednotlivé postavy dopadli. Taktiež Svjatoslav mohol mať v celej sérií viac priestoru a u neho jediného mám pocit, že jeho potenciál ako veľmi dôležitej postavy nebol naplno využitý. Na záver knihy dostaneme epický súboj s démonickým Koščejom, ktorý každý po prečítaní predošlej časti očakával, takže za mňa spokojnosť.
Napriek tomu, že ide o výborné zakončenie, tak tomu nemôžem dať plný počet bodov ako v prípade prvých dvoch častí. Tie zostávajú za mňa neprekonané a dielo Dračia cárovná je stále pre mňa tým najlepším, čo som od Juraja Červenáka čítal.
Nasterea
Petra Stehlíková
Po napadnutí Omstaklandu sa Ilan dostáva na druhú stranu Duvalského pohoria a postupne odhaľuje skryté tajomstvá. Bohužiaľ čím viac sa toho dozvedá, tým vzniká viac nových nezodpovedaných otázok. Čo sú zač nasterey a aký je vlastne osud Ilan? Na tieto otázky sa hlavná hrdinka pokúsi získať odpovede.
Ide asi o najslabšiu časť zo série, ale stále je to nadpriemer v rámci fantasy. Začiatok trochu pomalý, pričom sa dozvedáme kopu ďalších informácií o svete, no zároveň sa vynára viac a viac nových tajomstiev, o ktorých sa do konca knihy moc nedozvieme. Úprimne som zvedavý ako sa z toho autorka sama chce vymotať a dúfam, že sa jej to podarí. Vzhľadom k udalostiam z predošlej časti prejdú vzájomné vzťahy postáv obrovskou skúškou. Predstavia sa nám aj úplne nové postavy. O väčšine bola zmienka už v predošlých knihách, ale až v tejto časti ich máme šancu bližšie spoznať. Prvá polovica knihy je výrazne slabšia ako druhá. Ak by som mal hodnotiť iba druhý polovicu, tak dám asi zase najvyššie hodnotenie. Tam je naozaj kopec zaujímavých napínavých momentov a hlavne nečakaných zvratov. Najviac ma momentálne hlavne štve fakt, že doteraz sa nevie kedy vyjde ďalšia časť. Po otvorených koncoch aké má aj Nasterea by som sa najradšej hneď vrhol na pokračovanie.
Napriek tomu, že je to určite slabšie ako predošlé diely, tak stále platí to, že to je výborne napísané a preto len hltáte jednu stránku za druhou a ani neviete ako a ste na konci. Teraz už len čakať na posledné dve knihy.
Boží pěst
Frederick Forsyth
"Politici si hrozně rádi hrají na vojáky, ale nesnášejí, když se s nimi mluví vojenským jazykem."
Saddám Husajn zaútočil v roku 1990 na Kuvajt, no západ sa rozhodol nenechať toto počínanie bez odozvy. Zatiaľ čo sa tajné služby snažili zistiť všetko o tomto nebezpečnom nepriateľovi, tak zároveň prebiehali prípravy na obrovskú vojenskú operáciu. Román Fredericka Forsytha popisuje priebeh vojny, ale tiež snahu spojencov odhaliť Saddámovu tajnú zbraň.
Dôvodom prečo je toto dielo také vynikajúce je detailný popis konfliktu (vojenské prípravy, špionáž, získavanie informácií, činnosť tajných služieb). Problém sú však niektoré pasáže, ktoré mi pripadali popisované až príliš do podrobností a knihu som pár krát musel odložiť, aby som sa neskôr k nej vrátil. Niekde mi to však nevadilo, pretože napríklad časť deja venujúca sa činnosti Mosadu je priam vynikajúca. Popis získavania informácií prostredníctvom členov tejto tajnej služby je asi to najpútavejšie, čo kniha ponúka. Rovnako dobre spracovaná je tiež špionáž Mika Martina v Kuvajte a neskôr v Iraku. Okrem toho sa na čas zapojí aj do odbojovej činnosti. Celkovo táto postava je asi najvýraznejšia v deji a pritom je tu ich toľko, že na niektoré mená si už ani nespomeniem. Podľa môjho názoru ide o príliš dlhú k knihu s množstvom pre mňa zbytočných detailov, ktoré niekto kto sa v podobných veciach vyžíva určite docení viac ako ja.
Koniec Boží pěsti mohol byť napriek tomu trochu dlhší, pretože okrem uzavretia dejovej linky Mika Martina a Jericha sa toho o konci konfliktu moc nedozvieme. Napriek tomu ide o veľmi dobrý vojnový román.
Válečný král
Eric Schumacher
Dej knihy sa odohráva dvadsať rokov potom, čo si Hákon Haraldsson upevnil svoju vládu nad nórskou ríšou, no opäť musí čeliť veľkej hrozbe. Synovia jeho brata Erika, ktorého v minulosti porazil v boji a vyhnal ho zo svojej ríše sa mu prišli pomstiť. Okrem vlastného vojska im pomáhajú bojovníci dánskeho kráľa Haralda. Hákon si uvedomuje, že v minulosti spravil obrovskú chybu, keď sa zľutoval nad Erikom a jeho potomkami. Dokáže však túto svoju mladícku chybu napraviť?
Perfektné zakončenie jednej z najlepších ság aké som kedy čítal. Opäť je príbeh zameraný predovšetkým na Hákona, ktorý už nie je nerozvážnym mladíkom, ale skúseným kráľom. Je to vidieť na jeho správaní a rozhodovaní, no napriek tomu sa stále dopúšťa chýb. Trošku ma mrzí, že jeho viera v kresťanského boha už mu nespôsobuje také problémy ako predtým. Táto skutočnosť bola v minulých knihách zdrojom zaujímavých konfliktov, ktorým musel Hákon čeliť. Vzhľadom k tomu, že je starší, tak už vie kedy nie je vhodné rozprávať o viere a tiež sa naučil skúsene voliť slová, aby nedochádzalo k zbytočným rozporom (A jeho spolubojovníci a jarlovia si už na jeho inú vieru v podstate zvykli). Hlavná postava prešla zaujímavým vývojom, ale to isté sa dá povedať tiež o postavách vedľajších. Kniha Válečný král má najlepšie bitky zo všetkých častí a je ich tu vážne dosť. Napriek tomu je príbeh zameraný hlavne na postavy a ich vzťahy ako v predošlých dieloch. Každé rozhodnutie Hákona, ktoré spraví má neskôr dopad na jeho osud.
Som veľmi rád, že som autora objavil a teraz môžem len dúfať v české alebo slovenské vydanie jeho ďalšej ságy. (Olafova sága – tiež 3 časti). Válečný král je prvá kniha v roku 2024, ktorej udeľujem plné hodnotenie a nemám jej v podstate ani čo vytknúť.
Spasitel
Andy Weir
Ľudstvu hrozí zánik a jediný, kto ho môže zachrániť je Ryland Grace nachádzajúci sa vo vesmírnej lodi, ktorá bola postavená vládami celého sveta. Problém je, že si po prebudení z kómy na nič nespomína. Nedokáže si vybaviť ani svoje vlastné meno. Postupom času sa mu všetky spomienky vracajú. Je však vôbec možné odvrátiť blížiacu sa katastrofu?
Počiatočné odhaľovanie toho kde sa nachádza hlavná postava a čo má za úlohu vykonať je vynikajúce. Nie je ani zbytočne naťahované a celkom rýchlo sa čitateľ dozvie všetky potrebné informácie. Očakával som, že príbeh bude podobný filmu Sunshine, ale okrem záchrany ľudskej rasy je to úplne niečo iné. Je tu kopa humoru, zvratov a hlavne vedy. Tej je tu toľko, že sa z toho pos... Naozaj niekedy toho bolo na mňa až príliš, ale tie podstatné veci sú vysvetlené laicky, takže nakoniec žiadny problém. A k žánru Sci-fi to tak trochu aj patrí. Dej sa odohráva v dvoch časových líniách, pričom v tomto prípade to funguje výborne (vo veľa knihách mi väčšinou takéto skákanie do minulosti vadí), keďže odhaľujeme minulosť hlavnej postavy a tiež prípravy na záchrannú vesmírnu misiu.
Napriek cestovaniu vesmírom a záchrane ľudstva je kniha hlavne o nevídanom priateľstve, ktoré by za normálnych okolností nikdy nevzniklo. V tomto však spoilovať nebudem. Ak máte radi Sci-fi, tak Spasiteľa by ste nemali vynechať. Okrem občas príliš veľa vedeckých termínov nemám knihe čo vytknúť.
Zlato Arkony
Juraj Červenák
Rogana povolajú žreci z Arkony, ktorí chránia svätyňu pred neustálymi útokmi zlých Aelfov. Tento mocný nepriateľ nepochádza zo sveta smrteľníkov a černokňažník spolu so svojím verným vlčím spoločníkom Goryvladom bude musieť vymyslieť plán, prostredníctvom ktorého svätyňu plnú pokladov ochránia.
Oproti ostatným knihám ide za mňa zatiaľ o najslabšie dielo Juraja Červenáka. Černokňažník si stále drží vynikajúcu úroveň, čo sa týka súbojov, zapracovania mágie a podobných vecí, ktoré na tejto sérii mám rád, ale všetko ostatné je veľká slabota. Vedľajšie postavy sú maximálne nezaujímavé a najhoršie je na tom to, že sú si všetky veľmi podobné. Namyslení vladykovia všetci na jedno kopyto. Dej je príliš dlhý čomu nepomáha rozdelenie do dvoch kníh. Vojna s besmi bola podľa mňa najlepšia časť aj práve preto, že šlo o zbierku poviedok a to Roganovi a Goryvladovi sedelo najlepšie a mal som to podobne tiež so sériou Zaklínač, kde prvé poviedkové knihy sú za mňa TOPKA. Zlato Arkony má okrem toho novú ženskú postavu, ktorá sa objavuje po Roganovom boku a bola predstavená už v predošlej časti. Bohužiaľ za mňa nesiaha Mirene z pôvodnej trilógie ani po päty.
Aelfovia sú slušnou hrozbou ako celok, ale žiadny z nich nemá potrebné charizma aké by záporák mal mať.
Ak však odhliadnem od týchto nedostatkov, tak Zlato Arkony stále ponúka aspoň vynikajúce súboje a dobre spracované vojenské ťaženie proti hrozbe z iného sveta. Ak by bola celá kniha taká dobrá ako posledných cca 150 strán, tak by som určite šiel s hodnotením na hor, ale podľa mňa je to zbytočne delené na dve časti.
Zlato Arkony. Kniha druhá
Juraj Červenák
Posledných cca 150 strán parádnych (čítal som súborné vydanie), ale stále si myslím, že ide o najslabšieho černokňažníka. Za mňa zbytočne rozdelené do dvoch častí.
Jako sama smrt
Jakub Hoza
V Karachu vládne kruté knieža menom Gothrid. V jeho panstve platia tvrdé pravidlá a každý kto sa previní, čo i len krádežou skončí vo väzení, kde ho čaká krutá smrť. Miestny pán väznice si robí z popráv predstavenia pre divákov. Jedného dňa vypukne vzbura, vďaka ktorej sa partia väzňov ocitne na úteku. Drsné podmienky a prenasledovatelia v pätách ich donútia k spolupráci.
Pár temných fantasy som už čítal, no napriek tomu mi neprišlo, že by si naozaj toto označenie zaslúžili. Kniha Jako sama smrt je presne to, čo som už dlhšie vyhľadával v rámci žánru. Brutalita, súboje a niektoré priam nechutné výjavy sú spracovaná dokonale. Napriek tomu je toto dielo predovšetkým o postavách a ich vzájomných interakciách. Vzhľadom k tomu, že ide o partiu ľudí, ktorí by si v normálnej situácií spolu určite nesadli k jednému stolu, tak o to je ich snaha vychádzať spolu zaujímavejšia. Okrem toho každý z nich má svoju minulosť. Niektorí sa o ňu podelia dobrovoľne, ale je otázne do akej miery hovoria pravdu. Hlavnou postavou je však niekto, kto sa celý čas pohybuje na blízku ukrytý v tieňoch. Cesta za slobodou je plná nástrah a to očakávaných aj neočakávaných. Časť deja odohrávajúca v Galderských horách zaženie postavy a prenasledovateľov do veľmi nebezpečnej situácie, kde sa u mnohých ukáže ich pravá povaha.
Dôjde tiež k niekoľkým zvratom, ktoré sú výborné, ale musím povedať, že ten hlavný som tak trochu celý čas očakával. Netreba čakať prepracovaný fantasy svet alebo prepracovaný dej. Dielo Jako sama smrt je predovšetkým napínavá štvanica, od ktorej sa nebudete môcť odtrhnúť.
Zlato Arkony. Kniha první
Juraj Červenák
Kniha opäť plná krvavých súbojov a to mám na tejto sérií od Jura Červenáka najradšej. Napriek tomu ide za mňa o najslabšiu časť série. Vedľajšie postavy nie sú moc zaujímavé a príbeh tiež nejak extra neupúta. Nový nepriateľ je zaujímavou hrozbou, ale nikto z Aelfov nemá dostatočné charizma ako záporák. To sa môže samozrejme zmeniť v ďalšej časti. Napriek tomu sa mi dielo zlato Arkony čítalo s ľahkosťou.
V mrtvé zóně
Jakub Mařík
UTSS Salamis a jej posádka sa vydajú na lov nebezpečných povstalcov z Nového Lagosu, ktorým sa podarilo uniknúť na vesmírnej lodi. Počas prenasledovania skončia v neprebádanej časti vesmíru, kde narazia na vrakovisko lodí. Zistia, že ide o staré bojisko Sépianov a Korzárov, ktoré by mohlo poskytnúť odpovede na dovtedy nezodpovedané otázky o tajomnom nepriateľovi.
Myslel som, že vynikajúci druhý diel (V ledovém sevření) už Jakub Mařík neprekoná, ale opak je pravdou. Kniha V mrtvé zóně je po všetkých stránkach rozhodne najlepšou časťou série a prekonať ju môže už len finále, ktoré by malo vyjsť niekedy v marci budúceho roku. Dej sa opäť zaoberá záhadou okolo tajomných korzárov, no je plný tiež akcie, napätia a vynikajúcich zvratov, ktorých tu je v celku dosť, čo ma veľmi potešilo. (Tie zvraty po predošlých častiach séria potrebovala) Od začiatku dokonca nie je v knihe jediné hluché miesto a neustále sa niečo deje a to na všetkých frontoch. Zaujímavé je takisto zakomponovanie tretej strany do konfliktu a tak sa všetko netočí len okolo korzárov. Preskúmavanie trosiek lodí z bývalého bojiska je veľmi dobre spracované a zároveň tiež občas desivé. Každá z postáv tu má dostatok priestoru k tomu, aby vám na nej následne záležalo. Akcia sa dá porovnať s druhým dielom, kde bola spracovaná najlepšie z pomedzi ostatných častí a tu je na rovnakej úrovni, no v niektorých pasážach možno ešte lepšia.
Celkovo nemám ani mínusy ku knihe, ale určite by sa nejaké drobnosti našli keby si po prečítaní nechám trochu času, aby som si to zrovnal v hlave a následne až napísal recenziu. Z nadšenia po prečítaní som sa ju rozhodol napísať hneď a musím ešte povedať, že séria UTSS Salamis sa pravdepodobne stala mojou najobľúbenejšou v rámci Sci-fi žánru.
Den D očima přímých účastníků
David Armine Howarth
Dňa 6. júna 1944 sa spojenecké sily vylodili v Normandii. Operácia niesla názov Overlord a vďaka nej sa podarilo otvoriť západný front. Už názov diela napovedá, že nepôjde len o popisovanie historických faktov, ale predovšetkým sa dozvieme to ako udalosti videli samotní vojaci.
O vylodení v Normandii som čítal už celkom veľa kníh, no napriek tomu aj v tomto diele som sa dozvedel nové veci. Autor nám sprostredkováva výpovede nie len amerických vojakov, ktorí dobyli pláže, ale tiež letcov, námorníkov, ženistov, tankistov a parašutistov. Dokonca sa dozvieme ako túto udalosť videla druhá strana, pretože kniha obsahuje tiež svedectvá nemeckých vojakov. Je ich síce pomenej, ale dobre doplňujú a prepájajú jednotlivé udalosti v knihe, ktoré pekne na seba nadväzujú. Na rozdiel od knihy Vítězové (Stephen E. Ambrose) je dielo Den D očima přímých účastníků podľa mňa vhodné tiež pre ľudí, ktorí nemajú o operácií Overlord nič načítané. Svedectvá o jednotlivých vylodeniach na plážach Utah, Omaha, Sword, Juno a Gold nie sú chaotické ani pre čitateľa, ktorý sa s danou tematikou stretáva prvý krát. Okrem toho konečne sa v rámci invázie dozvieme niečo o utrpení civilistov, ktoré je často v podobných prácach opomínané. Napriek tomu podobných kníh existuje dnes veľa a niekomu sa môže zdať, že sa v podstate nič nového nedozvedel.
Ak nechcete knihu, ktorá sa zameriava len na historické fakty, ale aj na to ako vnímali túto obrovskú vojenskú operáciu priami účastníci, tak dielo od Davida Howartha je pre vás vynikajúcou voľbou.
Rytíři z Vřesova
František Niedl
Kniha začína súbojom o český trón. Do krajiny prichádza Ján Luxemburský, ktorého armáda sa pustí do boja proti vojsku kráľa Henricha Korutánskeho. Napriek tomu, že príbeh pokračuje rôznymi intrigami okolo kráľovského dvora, tak dielo Rytíři z Vřesova je hlavne o rytieroch z menej významných rodov.
Popravde už veľmi dlho som nečítal takýto vynikajúci historický román, od ktorého som sa nemohol odtrhnúť. Zo začiatku som absolútne nevedel čo čakať. Bude to o súboji o trón? O intrigách medzi najmocnejšími? O rytieroch konajúcich svoju službu? A ono v podstate dej má z každého trošku, ale hlavné príbehové linky sa naozaj zameriavajú predovšetkým na životy "obyčajných" rytierov. Najprv som sa nevedel zorientovať v toľkých menách a rodoch, no jednotlivé postavy sú také odlišné a dobre napísané, že to neskôr nebol žiadny problém. Hlavní hrdinovia vyzerajú zo začiatku nezaujímavo, ale autor postupne počas deja ukazuje ich skutočné schopnosti a prednosti. Prostredie drsného stredoveku je tu vynikajúco vykreslené a vtiahne čitateľa okamžite do deja. Bude sa umierať a dokonca príde aj na celkom zaujímavé zvraty a súboje.
Niektoré časti príbehu sú v knihe Rytíři z Vřesova ešte len načrtnuté a je vidieť, že v ďalších dieloch sa je na čo tešiť. Koniec knihy je vynikajúci a to napriek tomu, že je otvorený. Okamžite som musel po dočítaní objednávať ďalší diel. Nejaké mínusy ma ani nenapadajú a preto dávam tomuto historickému románu, s veľmi dobre napísanými postavami, plný počet bodov.
My jsme legie
Dennis E. Taylor
Bob Johansson umiera práve v čase, keď sa mu podarilo predať svoju firmu za veľmi pekné peniaze. Prebúdza sa o viac ako sto rokov a zisťuje, že sa z neho stal replikant. Okrem toho, že ho nahrali do počítača, tak bol zbavený svojich ľudských práv a prehlásený za majetok štátu. Jeho úlohou neskôr bude ovládať vesmírnu sondu, ktorá má za cieľ hľadať planéty vhodné pre život.
Kniha je plná originálnych nápadov, ktoré som doteraz nikde inde nevidel. Humorom a odkazmi na Star Trek alebo Star Wars tiež boduje. Príbeh je plný objavovania nových planét, ale tiež sa zameriava na záchranu ľudskej rasy. Bob je vynikajúca hlavná postava, ktorá si dokáže poradiť takmer s každou vážnou situáciou. Čo mi však vadilo bol hlavný záporák. Nie je zaujímavý charakterom a jeho motivácia byť zlý je tiež jednoduchá aj keď dáva zmysel. Nachádza sa tu hneď niekoľko dejových liniek a popravde každá z nich ma bavila. Niektorá menej iná zase viac, ale žiadna nenaťahovala umelo dej a nebola vyslovene nudná. Jedna z vecí, ktorá mi však prekážala bola absencia zaujímavých vedľajších postáv. Bob často hlavne v druhej polovici knihy interaguje s mnohými postavami, ale ani jedna nie je ničím výrazná.
Celkovo sa jedná o dielo plné vynikajúcich nápadov, ale v niektorých smeroch je skrátka nedotiahnuté (postavy, záporák). Napriek tomu cestovanie k novým planétam, ktoré by mohli byť potencionálne vhodné pre život je dostatočne zábavné. Objavovanie neznáma je to najlepšie, čo kniha podľa mňa ponúka.
Strážcové Varadínu
Juraj Červenák
Dej sa odohráva v druhej polovici 17. storočia a hlavnou postavou je skúsený turkobijca Kornélius Báthory. Za svoj život vykonal mnoho hrdinských skutkov, no narobil si aj veľa nepriateľov. Z pomsty mu polovojenská skupina martalovcov unesie syna a odvedie ho až za hranice Osmanskej ríše. Ani to však neodradí Báthoryho a po vyliečení svojich zranení, ktoré utrpel v boji s touto skupinou sa svojho jediného syna vydá hľadať a to napriek tomu, že mu hrozí obvinenie z dezercie.
Opäť vydarený začiatok ďalšej zaujímavej série od Juraja Červenáka. Dej je možno jednoduchý, ale situácie do ktorých sa hlavná postava dostáva sú zábavné a často plné krvavých stretov. Súboje tu autor opäť zvláda na jednotku a povedal by som, že sú asi lepšie spracované než v sérii Bohatier alebo Černokňažník. Okrem toho sa tu používajú aj strelné zbrane, čo robí prípadný boj ešte zábavnejší a krvavejší. Páči sa mi, že dej sa nevlečie pomaly a vôbec nepôsobí, že by bol umelo naťahovaný. Vedľajšie postavy sú tiež fajn, ale nie všetky sú svojim charakterom zapamätateľné. Napriek tomu, že kniha patrí aj do kategórie fantasy, tak asi len jedna kapitola mala prvky toho žánru, ale je to skôr hlavne historický román, čo mne osobne vôbec nevadí. Nachádzajú sa tu zvraty v deji, ktoré čitateľa prekvapia, no niekto ich môže predpovedať dopredu.
Záver knihy bol fakt výborný len istá časť deja bola dosť rýchlo odbitá, ale popravde vzhľadom na epilóg to vlastne dáva zmysel, no nechcem spoilerovať. Je neskutočné ako si Červenák udržuje kvalitu v každej z jeho sérií. Napriek tomu prvé dve knihy Bohatiera dielo Strážcovia Varadína u mňa neprekonáva.