marco026 komentáře u knih

Spory medzi králom Janom a českými pánmi sa vyostrujú. Nastáva čas rozhodujúcich stretov, pričom je veľmi pravdepodobné, že sa Čeněk a Beneš stretnú na bojovom poli.

Opäť je zbytočné sa rozpisovať - táto séria si drží top kvalitu každým ďalším dielom a teraz tomu nie je inak. Wolfram sa rozhodne zaradil po toľkých častiach k mojím najobľúbenejším postavám z kníh. Treba povedať, že Niedl naozaj vie s postavami pracovať veľmi dobre a na takú krutú dobu, v ktorej sa to odohráva, máme v tejto sérií naozaj veľa dobrých a sympatických postáv. Ak máte radi historické romány, tak Rytířov z Vřesova určite nevynechajte a dajte tomu šancu. V rámci českej literatúry to patrí k tomu najlepšiemu, čo som čítal.

Koniec občianskej vojny, pád chárona a mesto na pokraji kolapsu. Attiona City je definitívne rozdelené na dve časti. Napriek tomu, že Downtown získal slobodu, tak bez Centra pravdepodobne nedokáže dlhodobo fungovať a prežiť. To však platí aj opačne.

Okey finále nedokázalo prekonať Kronovy děti, no napriek tomu ide o veľmi dôstojné zakončenie, ktorému možno škodí len slabší začiatok. Všetky dejové linky sú v podstate uspokojúco uzavreté, čo vzhľadom k množstvu postáv nebola ľahká úloha. Páčil sa mi tiež vývoj niektorých charakterov - napríklad Jasona, ktorý je po udalostiach s cháronom zlomený, ale napriek tomu neprestáva konať dobro. Jeho dejová linka bola asi najzaujímavejšia, pričom v predošlej časti mi prišla lepšia tá Lucova, takže je zas všetko v rovnováhe. V celej sérii je dosť záporákov a v Kronovom odkaze je nám napriek tomu predstavený ešte jeden nový - ten bude pre hlavných hrdinov predstavovať obrovskú hrozbu. Celkovo sa tu však so zápornými postavami pracuje veľmi dobre. Napríklad z Alexa Harrisona sa stane asi jedna z najodpornejších postáv. Samozrejme najlepším záporákom vďaka svojej nevyspytateľnosti je stále Gasz a konečne príde aj na odhalenie jeho minulosti. To síce následne neospravedlňuje jeho činy, no aspoň čitateľ chápe jeho motiváciu.

Ide vlastne o vynikajúce zakončenie a plnému hodnoteniu bráni iba to, že druhá časť predsa len nastavila laťku príliš vysoko. Ak ste Projekt Kronos ešte nečítali, tak mu určite dajte šancu je to naozaj kvalitné české Sci-fi.

Z metra sa na povrch vypraví skupina odvážlivcov, ktorej úlohou bude preskúmať tajomné svetlo. Na ceste ich čaká plno prekážok v podobe nebezpečných tvorov a osobných sporov.

Som dosť prekvapený pozitívnymi hodnoteniami, pretože mne toto rozširovanie Metro Universa moc nesedí. K pôvodnej sérií od Glukhovského sa to kvalitou ani zďaleka nepribližuje, no v to som ani nedúfal. S postavami sa tu podľa mňa pracuje veľmi zle a ani hlavné duo mi neprišlo ničím zaujímavé. Dosť sa tu umiera, ale keď nemáte k postavám žiadny vzťah, tak vás to necháva absolútne chladným. Detailné popisy lokácií, ktoré by vás mali vtianuť do sveta tu v podstate nenájdete. Niekedy mi ten popis miest prišiel tak chaotický, že som si nevedel ani poriadne predstaviť prostredie. Plusom je opis udalostí tesne pred katastrofou a dianie v istom bunkry. To ma na knihe bavilo asi najviac. Koniec bol vďaka zvratu celkom fajn aj keď príbeh je len o tom dostať sa z bodu A do bodu B. Možno je problém aj to, že sa celý dej odohráva prevažne na povrchu. Stiesnené priestory metra by vedeli vytvoriť predsa len lepšiu atmosféru strachu z neznáma.

Chystal som sa tiež na ďalšiu knihu z Metro Universe (Mramorový ráj), no po tomto veru neviem, či sa to oplatí. Je to síce od iného autora, ale radšej si asi počkám na prípadné pokračovanie pôvodnej série od Glukhovského.

Zbierka poviedok z cestovania po Afrike, Ázii a Amerike od Petra Popluhára, populárneho youtubera, ktorý momentálne tvorí obsah primárne zameraný na zahraničné publikum.

Priznám sa, že možno tak rok dozadu som knihu začal čítať, no z nejakého dôvodu som ju odložil a zabudol na ňu. Pred nedávnom som sa však rozhodol k nej vrátiť, ale vo forme audioknihy, čo bola rozhodne výborná voľba. Tú si totiž nahovoril sám autor. Pri jeho dabovaní dialógov sa mi hneď vybavil Dano Drevo a Turnaj Mekyho Žbirku. Preto odporúčam radšej audioknihu, ktorá mi vďaka svojskému prednesu príde o dosť vtipnejšia. Poviedky sú tu rôzne - o práci v Amerike, cestovaní po Afrike a o nebezpečných a naozaj bizarných situáciách. Niekedy som však mal pocit, že väčšina týchto poviedok je o autorových črevných problémoch na cestách, no popravde práve tieto ma povavili najviac. Najväčší problém je zbytočné naťahovanie niektorých príhod a nie všetky sú až také zaujímavé a vtipné. Výhodou audioknihy je bonusové rozprávanie, ktoré v knihe nenájdete.

Rozhodne nejde o klasický cestopis a nejaké fotografie z ciest sa tu nenachádzajú, no kto má rád bizarnosti a sleduje Petrovu tvorbu na internete, tak ten si príde na svoje.

Martin Navrátil a jeho putovanie po Hodvábnej nás zavedie na Blízky východ, do strednej Ázie a aj do samotnej Číny. Kniha je plná nádherných fotiek, ktoré dobre doplňujú rozprávanie autora o každej jednej krajine.

Popravde cestopisy ma začínajú baviť čím ďalej tým viac. Po výborných knihách o Číne od Pavla Dvořáka som sa rozhodol pustiť do kníh Martina Navrátila. Jeho dielo s názvom Putovanie po Hodvábnej ceste nie je iba o jeho vlastných zážitkoch, ale aj o histórií jednotlivých miest a preto ide aj tak trochu o náučnú literatúru. Samozrejme sa autor nevyhýba aj popisu miestnych zvykov, ktoré nám Európanom môžu prísť zvláštne. Veľmi ma prekvapil začiatok knihy - ten je zameraný na Blízky východ - krajiny ako Sýria, Irán alebo Jordánsko ma nikdy veľmi nezaujímali. To sa po prečítaní knihy dosť zmenilo. Text doplňujú nádherné fotografie, ktorých tu je naozaj veľa a práve preto ide vlastne o celkom krátke čítanie. Aj kapitoly o jednotlivých krajinách sú celkom krátke, pričom niekde by som uvítal, aby boli dlhšie. Najviac sa tu autor venuje na záver Číne.

Prekvapilo ma koľko krajín Navrátil vtesnal do tak krátkej knihy. Určite odporúčam každému, kto má rád cestopisy. Ja sa isto pustím aj do ďalších kních zo série Okolo sveta.

Ďalšia časť zo série Stein a Barbarič nás zavedie do Kremnice, kde došlo k záhadnému zmiznutiu razidiel z tamojšej mincovni. Prípad sa komplikuje, keď ku krádeži pribudne aj vražda. Barbarič začne mať podozrenie, že sú obe tieto udalosti prepojené a prípad sa hneď zo začiatku poriadne zamotáva.

Tak asi prvá časť zo série, ktorá mi tak úplne nesadla. Môže za to za mňa dosť slabý začiatok, ale následne aj celý prípad. Ten mi totiž vôbec nesadol a preto sa mi celá kniha veľmi ťažko čítala. Samozrejme hlavné postavy a ich dialógy to stále držia nad vodou a preto som to nejak zvládol. Výrazným pozitívom je vývoj postavy Jaroša, pretože konečne nepôsobí ako nejaký sluha a dokáže sa rozhodovať sám za seba. To prináša do deja aj zaujímavý konflikt medzi postavami. Záver bol vďaka prírodným živlom dosť dramatický, no zároveň príliš uponáhľaný. A to je škoda lebo tam ma to začalo dosť baviť. Škoda je tiež vedľajších postáv, ktoré mi prišli dosť nezaujímavé a niektoré mali aj potenciál, ale nedostali dostatok priestoru. Hlavným problémom je však samotná záhada okolo stratených razidiel a ďalších udalostí. Nie, že by to nemal Červenák dobre vymyslené, no skrátka mi to nesadlo.

Za mňa najslabšia časť zo série aj keď raz to muselo prísť. Keď tak pozerám na vysoké hodnotenia, tak budem asi jeden z mála komu kniha nesadla. Samozrejme aj tak sa teším na pokračovanie.

Druhá kniha od Pavla Dvořáka ml. je opäť plná cestovania po Číne. Tentoraz autor rozoberá aj kontroverzné témy ako napríklad cenzúra, nulová politika počas covidu a podobne.

Musím povedať, že ma to napriek vážnejším témam, ktoré Dvořák rozoberá bavilo úplne rovnako ako Moja čínska dekáda. Najzaujímavejšie sú rozhodne stretnutia s náhodnými ľudmi a následné rozprávanie ich životného príbehu. Toto ma vždy bavilo aj na autorových youtube videách. Kniha obsahuje opäť plno nádherných fotografií a tentoraz je ich asi možno aj viac ako minule. Veľmi cením časť, ktorá je venovaná Jackiemu Chanovi a kung-fu filmom. Tiež som obrovský fanúšik, takže ma to veľmi potešilo. Previazanosť s youtube videami je tiež fajn, no všetky som už v podstate videl a preto QR kódy asi nevyužijem, ale pre niekoho to bude určite užitočné. Rozhodne odporúčam knihu aj človeku, ktorý nečítal autorovu prvú knihu, pretože je napísaná tak, aby si ju mohol prečítať ktokoľvek. Na druhú stranu ak sa chcete dozvedieť viac o Dvořákových začiatkoch v Číne, tak Moja čínska dekáda je nutnosť.

Opäť kvalitné čítanie a nemôžem dať iné ako plné hodnotenie. Cestopisy moc nečítam, ale Čína ma vždy fascinovala. Verím, že sa dočkáme aj ďalších kníh od Pavla Dvořáka ml..

Známa podcasterka sa rozhodne spracovať príbeh ženy menom Josie, ktorú spoznala úplne náhodou na svojej narodeninovej oslave. Počas nahrávania začínajú na povrch prenikať temné tajomstvá, no je skutočne všetko, čo hovorí Josie, pravda?

Kniha je už v úvode extrémne pútavá a takmer okamžite nadobudnete pocit, že tu niečo nehrá. A ten vás sprevádza vlastne celý čas až do finálneho rozuzlenia. Jedna z hlavných postáv tu je hneď od začiatku veľmi nesympatická, čo by mi normálne vadilo, ale autorka to tak spravila zámerne a perfektne to zapadá do celého príbehu. Výborne tu funguje aj rozprávanie prostredníctvom záznamov z nahrávok podcastu. Dokonca sa tu dozvedáme, že na základe tohto podcastu natočil Netflix dokument, no nie v skutočnosti samozrejme, ale kniha by rozhodne bola vhodná na nejaké filmové alebo seriálové spracovanie. Príbeh teda čerpá aj z tohto dokumentu a zároveň už spomínaných nahrávok. Ku konci to všetko pekne graduje a vadila mi tu vlastne len jedna vec. Autorka sa snaží vo finále čitateľovi navodiť dojem, že všetko sa v skutočnosti mohlo udiať aj úplne inak, no keď sa nad tým človek zamyslí, tak táto druhá možnosť nedáva moc zmysel na základe pravdivých informácií, ktoré máme k dispozícii.

Ak máte radi psychologické thrillery, kde až do posledného momentu neviete, čo je pravda a čo lož, tak rozhodne vám túto knihu odporúčam.

Píše sa rok 1940. Britské námorníctvo vysiela zvláštnu jednotku majora Crosslanda, ktorej cieľom je vyšetriť záhadné potopenie nákladnej lode SS Creekirk. Podľa správy, ktorú zanechal jeden z preživších, stiahlo loď ku dnu niečo oveľa hrozivejšie ako torpéda nemeckých ponoriek.

Neviem ako to Jakub Mařík robí, no rovnako ako so sériou UTSS Salamis sa mi aj touto knihou trafil presne do môjho vkusu. Military Sci-fi, mágia, okultizmus a záhadné miesta, ktoré poznáme z rôznych legiend. To všetko a ešte viac v tomto novom dobrodružstve od veľmi talentovaného českého autora. Dokonca narozdiel od UTSS Salamis, kde som si postavy obľúbil až v druhom diely, tak tu sa mi to stalo prakticky okamžite, pretože sú dobre napísané a hneď sa o ich minulosti dozvieme veľa detailov. Hlavne jedna z postáv tu má smutnú, ale veľmi dobre napísanú minulosť, ktorá ma fakt dostala. Do toho tu autor opäť vynikajúco pracuje s tajomnom a ku koncu sa toho síce dozvieme dosť, no stále zostávajú niektoré veľmi dôležité otázky nezodpovedané. Nebudem spoilerovať, ale dostávame tu aj prieskum, našim postavám, neznámej oblasti, čo ma vždy baví ak to vie autor správne podať a tu to veru funguje parádne. Akčné pasáže super tam tiež nie je čo vytknúť a je ich viac než dostatok.

Teraz už len čakať na ďalšie časti, ktorých má byť tuším päť, takže je sa na čo tešiť ak si celá séria bude udržovať takúto kvalitu. V každom prípade si tento parádny úvod nezaslúži nič iné ako plné hodnotenie.

Jú je stredoškolákom a fanúšikom Spider-mana, no v škole sa mu nedarí a medzi spolužiakmi nie je veľmi obľúbený. Jeho život sa výrazne zmení potom, čo v jednej z uličiek nájde odhodený Spider-manov superhrdinský oblek.

Nápad je to naozaj fajn a je zábava sledovať ako sa hlavný hrdina, ktorý nemá žiadne superschopnosti, vysporiada s nebezpečnými situáciami a ešte nebezpečnejšími záporákmi. Keby je okolo tohto všetkého ešte vystavaný zmysluplný dej, tak by to bolo naozaj super, no autor sa rozhodol hrať skôr na istotu a veľmi tu neexperimentuje. Preto sa tu objavujú väčšinou tí najznámejší Spider-manovi záporáci namiesto toho, aby sme dostali niečo konečne nového. A to ani nehovorím o zbytočných postavách, ktoré nemajú žiadny dopad na dej a vôbec nič by sa nezmenilo keby sa tu neobjavili (zvlášť jedna konkrétna postava s podobnými superschopnosťami ako Spidey, ale nebudem spoilovať ďalej). Na druhú stranu kresba je naozaj veľmi pekná a keď príde na akciu, tak je dostatočne prehľadná. Autor je údajne veľkým fanúšikom Spider-mana, čo je rozhodne vidieť, ale hrá strašne na istotu.

Celkovo to je vlastne čistý priemer - skrátka neurazí, ale ani nenadchne. Dám ešte šancu Deadpool: Samuraj (manga), no dúfam v niečo viac ako som dostal v prípade Spider-mana.

Pri tejto sérií je zbytočné sa rozpisovať, pretože by som sa v pozitívach len opakoval a negatíva tu opäť žiadne nie sú. Je však treba spomenúť malé rozdiely oproti minulým dielom. Hlavné postavy tu výrazne chybujú, čo sa v predošlých dieloch nestávalo a už nepôsobia tak neohrozene. Tentokrát pôjde naozaj do tuhého hlavne ku koncu knihy.

Ďalším rozdielom je to, že sa tu takmer vôbec nerieši politika a postava kráľa Jana je odsunutá (pochopiteľne v rámci deja) na vedľajšiu koľaj. Mne to samozrejme nevadí, ale niekomu pochopiteľne môže. Opäť však musím dať plné hodnotenie a som veľmi zvedavý ako bude celá séria zakončená vzhľadom k tomu, že už ma čakajú len dve knihy.

Uhorské vojsko, pod velením Adama Forgáč, sa po prehre s Osmanmi sťahuje do pevnosti Ujvár, ktorú musí za každú cenu ubrániť. Kornel Báthory patrí tiež k obrancom pevnosti, no nedokáže myslieť na nič iné len na svojho syna, o ktorom nevie, či je ešte vôbec nažive.

Okey táto časť mi nejako nesedí do celej série, pretože „Dobrodružstvá kapitána Báthoryho“ to už veľmi nie sú lebo hlavná postava strávi celý čas na jednom mieste v rámci deja tohto dielu. Mimo to a trošku slabší začiatok ma Hradba západu bavila viac ako Železný polmesiac, no na prvé tri diely to veru nemá. Dobývanie Ujváru a dianie v pevnosti bolo dosť zaujímavé a ani nachvíľu ma nenudilo, no naopak intrigy v tureckom tábore boli miestami až otravné a vyslovene ma nebavili. Samotný dej priniesol aj nejaké tie nečakané zvraty, ale teraz s odstupom času si hovorím, že stačilo viac premýšľať a niektoré by neboli také nečakané. Bitky sú tu poriadne krvavé a brutálne. Možno aj najbrutálnejšie v rámci celej série. Veľmi ma potešila nová postava Corgoňa z Nitry aj keď tu v podstate miestami pôsobí len ako blázon bažiaci po boji. Na záver knihy sa slučka nad Ujvárom uťahuje a preto je finále dosť napínavé. Koniec je taký polootvorený, pretože to hlavné bolo síce konečne uzavreté, no stále tu je priestor na pokračovanie.

Dokonca Juraj Červenák niekoľko krát pokračovanie naznačil, tak sa ho snáď dočkáme. Ja len dúfam, že sa vrátime k cestovaniu po rôznych krajoch ako v prvých troch knihách.

Kapitán Moravec sa svojou posádkou snaží spojiť s odbojom, no k tomu potrebujú prístup k mŕtvej schránke, aby získali potrebné súradnice. Tieto okolnosti ich zavedú tam, kde to pre ľudí celé začalo. Na planétu zem, ktorá je momentálne pod nadvládou Enlilského spoločenstva.

Veľmi sa mi páčilo vykreslenie planéty Zem a jej premenu po mimozemskej invázií. Možno mi tu chýbalo viac interakcií s obyvateľmi, ale vzhľadom k tomu, že sú hlavné postavy hľadané, tak je to celkom pochopiteľné. Postavy sú konečne, minimálne na začiatku, spolu a nie ako v predchádzajúcich dieloch rozdelené. Po menej vtipnej predošlej časti sa tu konečne dostáva humor na tú správnu úroveň ako sme boli predtým v tejto sérií zvyknutý. Akcia opäť trošku chaotická a myslím si, že Kotleta ju zvláda lepšie ako Sněgoňová, no zasa oproti minulému dielu je to o niečo lepšie. Bohužiaľ celá kniha pôsobí ako dejová výplň pred ďalšími časťami, v ktorých sa konečne niečo začne diať (teda aspoň dúfam). Aj tu sa udialo niekoľko podstatných vecí, no v boji proti Enlilom sme sa nikam neposunuli. Vlastne asi prvý krát sme sa nedozvedeli tiež nič nové o samotných Enliloch a po prípade iných mimozemských rasách. Mimo to, ale celkom spokojnosť, no od ďalších dielov čakám určite viac.

Inak ak by niekto vedel o scifi-si sérii, ktorá má podobný štýl humoru, tak mi kľudne dajte nejaký tip. Mám pocit, že väčšina sci-fi sa berie moc vážne a preto hľadám niečo odľahčené.

V Los Angeles vyčíňa brutálny sériový vrah, ktorý najhoršie nočné mory svojich obetí premieňa na skutočnosť. Po vražde farára je mu na stope detektív Robert Hunter a z počiatku je presvedčený, že ide o rituálnu vraždu, no je tomu skutočne tak?

Už prvá časť bola výborná, no pokračovanie je vo všetkých aspektoch ešte o niečo lepšie. Prípad je zaujímavejší a zamotanejší. Napriek tomu, že som mal zopár teórií, kto by mohol byť vrahom, tak nakoniec sa ani jedna nevyplnila. Je tu hneď niekoľko zvratov (niektoré predvídateľné, ale to nevadí). Páči sa mi, že vypočúvanie svedkov a preskúmavanie niekoľkých miest činu postupne odhaľuje desivý príbeh minulosti, čo nakoniec dovedie vyšetrovateľov aj k motívom vraha, ktoré sú dosť prekvapivé. Samotné vyšetrovanie komplikovali aj novinári svojimi článkami, čo vytváralo na Huntera a jeho kolegu Garciu veľký tlak, pričom neustále hrozilo, že o prípad prídu. Bolo celý čas jasné, že na chytenie páchateľa majú len obmedzený čas a práve preto mala kniha veľmi dobré tempo a neustále sa niečo dialo. Veľmi dobre vybudované finále bolo asi to najlepšie na celej knihe. Nebolo unáhlené ani naťahované, čo je za mňa jedine dobre. Práve na prvom prípade Roberta Huntera mi vadilo uponáhľané finále. Popravde ma nenapadá ani jedna vec, ktorú by som knihe mohol vytknúť.

Musím povedať, že ide asi o jednu z najlepších detektívok. V rámci iných detektívnych sérií som si väčšinou prečítal prvý prípad a ďalej nepokračoval, ale tu som urobil výnimku a neľutujem.

Po pozitívnych ohlasoch som očakával, že sa štvrtá časť zo série Naslouchač vyrovná kvalitou prvým dvom dielom, no nakoniec ide pre mňa o veľké sklamanie. Kniha sa veľmi ťažko čítala a dokonca som si kvôli nej dal od čítania celkovo oddych, čo sa mi už dlho nestalo. V Urle sa postavy celý čas len za niečím ženú, ale to najzaujímavejšie sa stane až ku konci knihy a tým vlastne všetko končí. Cliffhanger ako z nejakého seriálu, no treba povedať, že to tak bolo aj v predošlých častiach. Tu ma to však už vytočilo.

Ďalším problémom sú samotné postavy. Tie najzaujímavejšie sú odstrčené úplne na vedľajšiu koľaj (napr. Joel alebo Vargas). Samozrejme z dvadsaťpäťky dostanú priestor iní bojovníci, no nič nového sa o nich v podstate nedozvieme. V motiváciách jednotlivých postáv mám po dočítaní tiež poriadny chaos. Dej mi prišiel príliš chaotický a odhaľovanie jednotlivých záhad až moc zamotané a nezaujímavé. Veľmi tomu nepomohlo to čakanie na tretiu a štvrtú časť, pretože človek potom aj zabudne niektoré súvislosti a pravidlá sveta. Väčšinou mi vysvetľovanie, čo sa stalo v predošlých dieloch vadí, ale tu by sa veru hodilo.

Už predchádzajúca časť ma bavila menej, no stále šlo o kvalitné fantasy, ktorému som neváhal dať 8/10. Po tomto diele však absolútne netuším, či sa vôbec do poslednej časti pustím. Naozaj obrovské sklamanie.

Po uväznení Jindřicha z Lipé čakajú kráľa Jána Luxemburského opäť ťažké časy. Na zastavenie povstania, ktoré proti nemu vypuklo, nemá dostatok peňazí ani vojakov. Stále má však na svojej strane niekoľko verných šľachticov ochotných mu poskytnúť pomocnú ruku, no aj oni majú svoje vlastné mocenské záujmy.

Konečne som sa po dlhšom čase vrátil k mojej obľúbenej knižnej sérií od Františka Niedla. Ani jeden diel Rytířov z Vřesova ma zatiaľ nesklamal a je tomu tak aj pri Rozervanom království. Mám pocit, že oproti predchádzajúcim častiam sa tu nachádza viac politiky a normálne by mi to vadilo, ale našťastie Niedl vie aj tieto politické pletky podať zaujímavo. Dej je opäť rozdelený na dve dejové linky, kde na jednej strane sledujeme udalosti okolo Wolframa a na strane druhej zasa Beneša, ktorý sa vypracoval na celkom váženú osobu. Super je aj to, že sa tieto linky neskôr pretnú, čo nie je prekvapujúce vzhľadom k dianiu v kráľovstve plnom bojov. Nakoniec sa však budem už len opakovať. Rovnako ako v predošlých dieloch je aj v tejto knihe strašne dobre spracovaná taktika stredovekého boja a následné väčšie, či menšie vojenské strety. Toto autor zvláda na parádu a práve preto táto séria patrí k mojim najobľúbenejším. Je tu jediná maličkosť, ktorú musím vytknúť a to sú niektoré vedľajšie postavy. Pár z nich sa občas mihlo v predošlých častiach, ale dostali tak málo priestoru, že si ich skrátka nepamätám, no ani tu nehrajú nejak dôležitú úlohu a preto to ani nie je veľký problém.

V týchto recenziách sa v podstate už len dookola opakujem a v samotnom hodnotení tiež, ale skrátka toto je naozaj pre mňa výnimočná knižná séria, ktorú by som odporučil každému fanúšikovi historických románov.

Otto Henning v knihe Průzkum bojem opisuje svoje zážitky z druhej svetovej vojny. Ako člen a neskôr aj veliteľ prieskumnej jednotky si prešiel bojmi vo Francúzku , ale aj Ardenách. Ku koncu vojny skončil v zajateckom tábore a neskôr sa pokúsil o útek.

Tak táto kniha sa veľmi ťažko a pomaly čítala, no popravde nie som si istý, či to je prekladom alebo len skrátka tým akým spôsobom autor svoje spomienky spísal. Úvod začína popisom vylodenia spojeneckých síl v Normandii, ktorý v podstate žiadne nové zaujímavé informácie neprináša a za mňa je tu úplne zbytočne. Autor niekoľko krát spomína, že pôsobil najprv v Afrike, tak prečo sa kniha nezačína jeho rozprávaním o tunajšom pôsobení nemeckých vojsk? Namiesto toho sme už rovno vo Francúzsku a Afrika je len občas spomenutá. Keď konečne príde na rozprávanie autentických zážitkov, tak to na mňa pôsobí ako keby som knihu začínal čítať niekde od stredu. Veľmi zaujímavé sú však svedectvá o francúzskom odboji alebo detailný popis priebehu nemeckých prieskumných misií, ktoré boli často veľmi nebezpečné. Je tu tiež autorov pohľad na prístup oboch strán k vojenským zajatcom. Bohužiaľ mi celý čas prišlo, že sa Henning vyhýbal osobným názorom vždy, keď to šlo. Chýbali mi tiež nejaké kamarátske historky ako v iných vojnových knihách. Väčšinou to bol naozaj len suchý popis udalostí, čo môže niekomu vyhovovať, no mne to nesadlo.

Na knihu som sa tešil, ale nakoniec prišlo celkom sklamanie. Kým som sa prelistoval nakoniec, tak prešli možno až dva mesiace a pritom je to naozaj krátke dielo len s 250 stranami.

Televízny scenárista sa po niekoľkých hádkach so svojou manželkou rozhodne, že je čas si trochu oddýchnuť. Preto sa vydá na svoju chatku, ktorá sa nachádza na osamelom mieste v Malej Fatre. Tento pobyt sa však pre neho nečakane zmení na boj o život.

Nikdy predtým som od Jozefa Kariku nič nečítal a preto som si povedal, že je konečne čas sa do toho pustiť. Veľmi sa mi páči ako autor dokázal pracovať so strachom a s nepríjemnou atmosférou. Vďaka tomu som mal pocit ako by som tam bol spolu s hlavnou postavou. O tej sa dozvieme len minimum a preto charakter musí čitateľ pochopiť na základe jeho myšlienkových pochodov. Tie nás sprevádzajú od začiatku knihy až do jej konca, no po čase mi už po pravde začali liezť na nervy. Prostredie je vykreslené uveriteľne a je vidieť, že sa autor vyzná. Strach z neznáma tu funguje na parádu. Najväčším problém som mal nakoniec s počtom strán. Áno 232 strán je celkom málo, no aj tak si myslím, že je dej naťahovaný a šlo by ho skrátiť. Hlavne niekde uprostred som mal pocit ako keby sa autor zasekol a len schválne naťahuje dej, aby to mohol vydať ako samostatnú knihu. Skrátené v nejakom súbornom vydaní hororových poviedok by to podľa mňa bolo lepšie. Napriek tomu koniec ma celkom prekvapil a zo začiatku som vôbec nepredpokladal, že by to mohlo takto dopadnúť.

Nakoniec šlo o celkom fajn jednohubku a popravde som teraz viac zvedavý na Trhlinu (keďže film som doteraz nevidel práve preto, že som si chcel najprv prečítať knihu) alebo na novinku od autora s názvom Pád, ktorá ešte len má vyjsť.

Členka posádky lode Kraksna zmizla a jediný kto ju môže momentálne nájsť je Alois Vodička a Giuseppe. Pátranie ich zavedie opäť na neznáme planéty, pričom nebezpečenstvo na nich striehne za každým rohom. Už nie sú neznámymi otrokmi na úteku.

Na jednu stranu som rád, že Giuseppe a Vodička dostali konečne dosť priestoru a celá kniha je vlastne o nich dvoch, no Pán hor na mňa dejovo moc nezapôsobil. Aj keď na konci sa stane dosť zásadná vec (nebudem spoilerovať), tak celá táto časť mi príde len ako dejová výplň pred ďalším dielom. Charakteristický humor pre túto sériu funguje len na začiatku a potom sa až na pár hlášok takmer úplne vytráca. To sa nestalo v žiadnej z predošlých častí. Opäť sa tu objavuje a zasa hneď na to mizne záporák Loyd, ktorého autori pravidelne spawnujú, keď nevedia ako ďalej. Napriek týmto výhradám musím pochváliť nápad rozdelenia posádky. Je vidieť, že autori chcú, aby každá z postáv dostala dostatok priestoru. Zrovna Vodička patrí k mojim obľúbeným postavám a bavil ma aj v tejto časti, no bohužiaľ ten dej za veľa tentokrát nestál. Dokonca aj nové postavy sú dosť nevýrazné a nezaujímavé. Teda snáď okrem Rakka, ten bol fajn. Finále bolo za mňa dosť uponáhľané a plné neprehľadnej akcie. Ani nová planéta mi neprišla dostatočne zaujímavá. Skrátka autorom toho nevyšlo až príliš veľa.

Prvý krát som z Legie sklamaný a opäť si dám od série prestávku. Na druhú stranu pochybujem, že niektorí z nasledujúcich dielov bude takto slabí. Táto temná a humorná space opera má stále čo ponúknuť a napriek sklamaniu z Pána hor sa teším na ďalšie časti.

Stanice Bazilišek je prvou časťou zo sci-fi série od Davida Webera, ktorá nám približuje príbeh kapitána Honor Harringtonovej. Tá po svojom nevydarenom cvičení v rámci Mantichorskej vesmírnej flotily dostane za úlohu udržať poriadok v celej hviezdnej sústave a to pomocou jedinej lodi. Mocenské záujmy tu však má aj Ľudová republika Haven a preto sa celá situácia začína pomaly vyostrovať.

Keď som sa pýtal na zaujímavú Sci-fi sériu, tak mi veľa ľudí odporúčalo knihy od Davida Webera. Dlho som preto neváhal a pustil som sa do série o Honor Harringtonovej, ktorá ma od prvých stránok Stanice Bazilišek zaujala. Zároveň sa tu však nachádzali veci, ktoré mi vadia v rámci žánru aj pri iných podobných knihách. Najväčším problémom tu bola za mňa politika, pretože autor vás zahltí kopou informácií o rôznych stranách a hnutiach, čo robí v deji trochu bordel. Samozrejme dalo by sa to ignorovať keby tu toho bolo pomenej. Ďalším problémom sú z časti postavy, ktoré nám nie je schopný autor dostatočne predstaviť na to, aby si získali čitateľove sympatie. Jedinou výnimkou je Mckeon a Harringtonová. Tieto postavy som si veru hneď obľúbil. Je zaujímavé sledovať Harringtonovú ako si svojou profesionalitou postupne získava uznanie posádky aj samotného Mckeona, ktorý sa k nej zo začiatku stavia veľmi chladne. Dej je už od začiatku poriadne zaujímavý a nakoniec vygraduje k parádne akčnému finále. Autor často vysvetľuje tiež ako fungujú rôzne pohony a lode, pričom mi občas prišlo, že to s tým obsiahlym popisom preháňa. Čítať niekoľko strán o pohone vesmírnej lodi, kde sa vo vysvetľovaní stratím hneď na začiatku ma dosť unavovalo.

Mimo mínusy, ktoré som spomínal, ide o parádne Sci-fi so zaujímavým príbehom. Okrem toho mám taký pocit, že s ďalšími časťami to bude lepšie a lepšie. Pravdepodobne aj vedľajšie postavy dostanú viac priestoru.