Majto
komentáře u knih
Společenstvo Prstenu
J. R. R. Tolkien
Sú to roky, odkedy som poprvýkrát narazil na mená Tolkien a Pán prsteňov, no až teraz som sa konečne odhodlal prečítať si knihy samotné (čítal som dávno rôzne útržky, no to sa nepočíta) a spúšťačom bolo počúvanie starých nahrávok brnenskej Insanie.
Škoda, že som knihu toľko ignoroval, verím, že v minulosti by som ju náležite ocenil oveľa viac, no ani dnes nemôžem povedať, že by nepotešila oko i fantáziu.
Oběť bez tváře
Stefan Ahnhem
Vyskúšal som ďalšieho autora a znovu dobrý dojem. Jeho prvotina nedosahuje síce ešte na zážitky spojené s čítaním Olsena či Larssona, no až na mnohými predomnou spomenuté nedostatky sa to čítalo dobre. Zlepšiť záver a vyvarovať sa absolútnych nelogičností a bude to fajn.
Dívka v pavoučí síti
David Lagercrantz
Neviem. Nebolo to úplne zlé, aj sa to dosť podobalo na pôvodný štýl Larssona, no predsa to bolo iné a mňa to až tak nebralo. Nevadil mi ani tak samotný dej, skôr mi tam čosi stále chýbalo k tomu, aby som sa naplno ponoril do čítania a hltal slovo za slovom. Ešte aj ten záver sa mi zdal aký si narýchlo ukončený. No ďalšia kniha aj tak čaká v poradí, kým vychladnem po tejto.
Svetlo večné
Andrzej Sapkowski
Trilógia opäť raz dočítaná (už si ani nepamätám, či štvrtý alebo piatykrát). Stále z nej mám oveľa lepší dojem ako zo Zaklínača, no nežeriem ju ako kedysi. No čítanie je to pútavé a skvelé. Trochu ma mrzí uponáhľaný záver.
Hra o trůny
George R. R. Martin
Opäť raz asi proti prúdu, no mne táto kniha nejak extra neučarila a nemá to nič spoločné s tým, že som videl skôr seriál (ktorý ma tiež chytil až neskôr aby ma posledné série rozčarovali), ako skôr s tým, že sa mi niektoré veci zdali akési čisto výplňové. Nemyslím si však, že je to úplne zbytočné dielo, práve naopak. Len mi to zrážalo dobrý dojem. Mám kúpený aj ďalší diel, potom uvidím či sa vrhnem aj do kúpy ďalších.
Psie dni
Dušan Mitana
Priznávam, že slovenská literatúra je pre mňa jedna veľká neznáma. Pišťanek, Dušek, Červenák, Karika - to sú autori, ktorých sledujem dlhodobo (hoci som od nich všetko nečítal). Až v poslednom čase som začal rozširovať obzory o ďalšie mená (nové i staré), tak som sa dostal aj k tejto knihe a som tomu nesmierne rád. Mitanov štýl písania ma oslovil hneď na prvý pokus a mne nezostáva iné, len poskupovať aj ostatné jeho veci.
Návrat k sově
Ádám Bodor
Kamoš mi doporučil, že by som si mal prečítať niečo od tohoto autora. Kúpiť sa mi podarilo len túto knihu a popravde mi niekoľko mesiacov trvalo, kým som ju otvoril.
No jej obsah má príjemne prekvapil. Poviedky sú rôzne (ako spomínali v svojich postrehoch ľudia predo mnou), niektoré zábavné, iné nepochopiteľné, no všetky sú aspoň niečím zaujímavé. Tu je skvostná myšlienka, tam pointa, niekde krásne vykreslené obrazy a inde záblesk, kratučký okamih, čo z nej robí niečo viac.
Som si istý, že budem zháňať ďalšie knihy tohoto autora a túto tiež isto ešte neraz vezmem do rúk.
Pevnosť Breslau
Marek Krajewski
Ako ma prvý diel tejto série prekvapil, druhý mierne sklamal, tretí opäť prekvapil, tento záverečný bol asi najlepší. Až ma mrzí, že aj tie ostatné neboli napísané presne týmto štýlom bez všetkých tých komplikácií a nedostatkov. Teda aspoň tak na mňa pôsobili. Sled udalostí v stále sa zrýchľujúcom tempe, pekne vygradované, normálne má to pohltilo, že som to celé prelúskal za pár okamihov.
Nedokonalci
Tom Rachman
Čo sa spočiatku tvárilo ako zbierka poviedok, pomedzi ktoré sa prepletala nejaká dejová linka o histórii malých novín, sa stalo zbierkou životných osudov a postojov členov práve týchto novín. Začiatok ma príliš neoslnil, no potom sa to postupne rozbiehalo a koniec som si už užíval. No kvôli úvodu budem s hodnotením skromný...
Smrť v Štiavnici
Peter Gašparík
Pristupoval som k tejto knihe s očakávaniami, no zostali nenaplnené. To, čo mi na predošlej knihe autora ešte nevadilo, tu už mi veru nesedí. Tam, kde minule kĺzal po povrchu, tu sa k nemu ani nepriblížil, len sa abstraktne pohyboval priestorom a sypal vety. Myslím, že ďalšiu knihu už si kupovať nebudem.
Život je krátky
Lucia Piussi
V poslednom čase som nejak začal čítať zbierky poviedok, ktoré sa mi tu nahromadili. Sú tam novšie, ale i staršieho dáta, ktoré už som síce čítal, no dávno. Do druhej skupiny patrí i táto kniha. Obsahuje poviedky dobré i slabšie, no Jeden deň Janky G. nad nimi úplne vytŕča. Tá je absolútne dokonalá. Zahŕňa všetky atribúty, ktoré sú v ostatných príbehoch plus má v sebe čosi nepomenovateľné navyše. Je tak prirodzene surová ako život.
Myslím, že o nejaký čas si ju znovu prečítam.
Temná strana Švédska
* antologie
Knihy poviedok majú svoje klady i zápory, no v konečnom dôsledku majú aspoň pridanú hodnotu objavenia autorov, ku ktorým sa inak asi nedostanete. V tomto prípade to u mňa bola asi väčšina. Neľutujem ten finančný obnos za túto knihu už len kvôli tomuto. Najviac sa mi pozdávali Niečo v jeho pohľade Daga Ohrlunda, Poštové sane Asy Larssonovej, Maitreya Veronicy Von Schenckovej, ale bolo to aj veľa ďalších zaujímavých kúskov.
Přišla z moře
Miloš Urban
Môj druhý kontakt s tvorbou Urbana dopadol rozpačito. Nemal som žiadne očakávania, len som čítal stále ďalej a čakal čo príde a nič. Asi v tomto je pre mňa problém tejto knihy, že koniec je o ničom. No štýl písania je vážne brilantný. Budem asi musieť zohnať Sedmikostelí, bo to sa mi svojho času páčilo.
Prokletý kraj
Michaela Klevisová
Po prvých troch knihách zo série s J. Bergmanom som konečne prečítal aj prvú kúpenú knihu od tejto autorky a musím povedať, že z tých štyroch sa mi asi aj páčila najviac. Je cítiť tie roky písania, ktoré túto knihu delia od tých prvých. Dokonalo vyčistený svojský štýl, ktorý nemôže nezaujať. Skvelé popisy krajiny a charakterov ľudí a iné veci, ktoré z nej robia dobrú autorku. Asi je čas pozháňať ďalšie knihy z Bergman-série a dúfať, že po Prokletom kraji sa objaví aj ďalšia kniha, ktorá bude niesť jej rukopis, nech už je tématicky akákoľvek.
Psi z Rigy
Henning Mankell
Môj druhý kontakt s tvorbou autora a musím povedať, že som sa vcelku fajn pobavil. Napísané veľmi dobrým štýlom, dej má svoje zvraty a nevadia mi ani rôzne nedostatky a nedokonalosti, čo tu spomínajú iní.
Aj kvôli tejto knihe som rád, že som sa po rokoch vrátil k čítaniu.
Lovkyňa šťastia
Jan-Erik Fjell
Chvíľami som mal dojem, že tento kus je oveľa lepší ako prvá kniha Svedok, no chaotický úvod knihy a nejak zmätený záver mi to nadšenie kazil. A popravde mi nejak nesedí slovenský preklad, príde mi miestami pochybný.
Dívka s bombou
Jari Järvelä
Pre mňa je táto kniha veľmi milým prekvapením, Páči sa mi formou, obsahom, skrátka je to parádička. Môj ďalší antikvariátový úlovok naslepo, ktorý ma odmenil.
Oběť 2117
Jussi Adler-Olsen
Niekoľko dní po prečítaní som si v hlave triedil dojmy z knihy a dospel som k záveru, že ako pokračovanie série o Oddelení Q je to skôr podpriemerný kúsok, vadí mi na ňom viac vecí, ktoré už tu vo svojich komentároch rozpísali iní (napr. menej vyšetrovania, žiadny nevyriešený prípad z minulosti sa nekonal, málo humoru, nesmrteľnosť hlavných postáv...). No na druhej strane ma zas ohromne bavilo čítať ho, keď som ho bral ako príbuzného napr. Washingtonského dekretu. Čistý, skvelo napísaný B-čkový thriller, ktorý dokáže čitateľa pohltiť a vtiahnúť do deja bez toho, aby riešil uveritelnosť či nejaké iné veci. Jednoducho dobrá zábava. Nabudúce snáď viac v duchu prvých 5-tich kníh série.
Boží bojovníci
Andrzej Sapkowski
Aj pri tejto knihe som si už neviem koľkýkrát užil putovanie krajinou krížom krážom a stále som si to naplno vychutnával. Oproti prvej menej fantastiky a humoru, no viac akcie a surovosti. No i tak sa mi pozdáva viac ako predošlá.
Marketa Lazarová
Vladislav Vančura
Kedysi dávno som vo filmovom klube na ČT2 videl Vláčilov film, ktorý má zaujal svojou osobitou "temnotou" a mrazivom surovosťou. Po dlhých rokoch som sa odhodlal prečítať si aj literárnu predlohu k nemu a popravde, keby som nevidel film, miestami som vôbec netušil o čom autor píše. Škoda no také Obrazy z dejín... Sa mi kedysi páčili a pozdáva sa mi aj Vančurov spôsob narábania s jazykom, len tu skrátka obsah nestačil...