Majto
komentáře u knih
Oslněni světlem
Jakub Żulczyk
Spočiatku som si myslel, že som sa dostal k čomusi skvelému, no čím dlhšie som čítal, už mi to až tak výnimočné dielo nepripadalo. Plno špiny a beznádeje (niekto môže namietať, že predsa taký je dnešný svet a realita), plno záporných postáv... Neviem, nejak mám dojem, že stačí denne zapnúť na 10 minút tv a len prepínať kanály a dostanem podobný zážitok. Aj keď to nie je úplný prepadák, čakal som od tejto knihy viac.
Byl to jen rock’n’roll? : Hudební alternativa v komunistickém Československu 1956 - 1989
Miroslav Vaněk
Ako sonda prijateľné, no privítal by som hlbší prienik práve do problematiky československého rocku. Na môj vkus ho tam bolo až príliš o histórii práve toho svetového na úkor práve toho československého.
Na stope motívu
Horst Bieber
Svojho času to bola isto parádna zbierka krimi príbehov, no dnes už na nej badať isté nedostatky. Prvý príbeh bol pre mňa z nich celkovo najpútavejší, hoci ani ostatné neboli úplne márne, no druhému uškodila istá zbytočná rozvláčnosť a tretí bol akýsi "filmovo" predvídateľný. Na večerné vypnutie však stačili.
Kompletní historie Black Sabbath - Kde číhá zlo
Joel McIver
Knihu som prečítal za pár hodín a zanechala vo mne zmätené dojmy. Autor si pokĺzal po povrchu a nepovedal v podstate nič nové, čo by sa už človek nedozvedel.
V podstate súhlasím s príspevkami nižšie: zmätené, povrchné informácie, no obrázky vážne skvostné.
Za tie peniaze som si mohol kúpiť minimálne 3 lepšie knihy.
Iron Maiden: Run to the Hills
Mick Wall
Iron Maiden ma sprevádza od polovice 80s až do dnešných dní, tak som si túto knihu rád kúpil. Čítal som ju celkovo 2x (naposledy asi tak 3 roky dozadu) a súhlasím s kritickými názormi na ňu popísanými nižšie, no zdieľam aj tie nadšené. Je v nej všetko, čo človek o tejto kapele a jej ceste na miesta, kam sa dostala (právom) potrebuje vedieť, spestrené o pár pikantností.
Neviem, či si v nej dokáže čosi nájsť človek, ktorého tvorba tejto kapely nezaujíma, no predpokladám, že taký po nej ani nesiahne.
Alternativa I
Mikoláš Chadima
Skvelo, úprimne a pútavo opísaná doba minulá. Autor má skvelý rozprávačský štýl a čítanie je radosťou.
Doteraz som informácie o nej väčšinou čerpal len z rôznych článkov, rozhovorov v časopisoch. Tak sa stalo, že som sa dostal k mnohým mne neznámym menám a moje hudobné obzory boli opäť raz rozšírené.
Kroky vraha
Michaela Klevisová
Nepamätám sa, kto mi Michaelu Klevisovú doporučil, no kúpil som si jej knihu Prokletý kraj. Na obale som sa dozvedel, že napísala detektívnu sériu, ktorá bola oceňovaná, tak som rovno kúpil 3 knihy z nej bez toho aby som prečítal čo i len riadok. Niekedy tak "naslepo" nakupujem aj muziku, väčšinou som spokojný.
Mnohí tu spomínajú, že nejde o detektívku, s čím rád súhlasím. Od prvého momentu som mal dojem, že čítam román. O vyšetrovanie tu ide až v druhom rade, ak nie aj v treťom. Keby som čítal len anonymný text, štýl písania napovie, že písala žena. Neviem to presne špecifikovať, no z každej vety cítim ženské uvažovanie - možno preto aj také (z feministického pohľadu brané) charaktery mužských postáv. Nevidím v tom však žiadne negatíva. Číta sa to príjemne a nevadí mi ani rozvláčnosť, ktorá sa občas zjaví. Z pohľadu prvotiny vcelku fajn dielko. Uvidím, čo bude v ďalších knihách.
Washingtonský dekret
Jussi Adler-Olsen
Ako väčšina hodnotiacich, aj ja som mal problém začítať sa do knihy. No potom sa to zlomilo a začal som si to stále viac užívať. Neriešil som uveriteľnosť, či reálnosť deja či skutočností. Proste som sa bavil. Niekto tu spomínal prirovnanie k B-čkovým filmom, s tým by som súhlasil. No s dovetkom, že takéto filmy občas dobre padnú, ak chce človek vypnúť a neriešiť. Washingtonský dekret tak poslúžil mne.
Pod snehom
Katarína Pivarčiová
Ako "mrazivá" (doslova) prvotina je to vcelku pútavé čítanie a vzhľadom na rozsah sa ani nestihnete nudiť. Nájdu sa síce aj nejaké drobnejšie nedostatky (napr. opakujúci sa popis čuchového vnemu), ale nie je to nič tragické. Ak autorka napíše niečo nové v tomto žánri, nebudem sa brániť a opäť po jej výtvore siahnem.
Náprstok
Dušan Dušek
Nostalgia zažltnutých fotografií, prach poletujúci v lúči slnka predierajúcom sa skrz záclonu, vôňa ovocia uloženého v pivnici na poličkách, vtáčí spev a štekot psov... Každá jedna stránka tejto knihy dokáže z mysle vyvolať nejakú spomienku z vlastnej minulosti a pritom sa pri čítaní dá tak nádherne na nič nemyslieť, len sa nechať pohltiť tými obrazmi minulosti.
Spolu s knihou Pešo do neba tvoria dosiaľ neprekonateľný klenot.
Pešo do neba
Dušan Dušek
Toto je pre mňa úplný vrchol Dušekovej tvorby. Mám rád tie prašné cesty a zabudnuté zvyky, ktoré ponúka. Čítal som ju už niekoľkokrát a viem, že ešte budem.
Marco
Jussi Adler-Olsen
Mnohí tu spomínali, že Marco je najslabší diel zo série o oddelení Q. Nemyslím si to. Istotne je odlišný ako jeho predchodcovia, no nie najslabší. Iný prístup ešte nemusí znamenať pokles kvality. Skôr ide o zvyk čitateľa na istý spôsob, ktorý ak sa zmení, niekomu to môže vadiť. Beriem to ako autorov pokus o posun, aby sa prípady nepodobali ako vajce vajcu. Nevyhol sa ani tu prešľapom (myslím, že väčšina bola spomenutá, ak nie aj všetky), no stále si zachoval istú (dosť vysokú) úroveň. Okrem tradičnej nadstavby závažných tém, ktoré spracováva v každom dieli, stále zostáva humor i napätie namixované v správnych pomeroch. Mám kúpené aj ďalšie 3 diely, no dávam si už tretí mesiac pauzu, aby som získal odstup a opäť si čítanie Olsenových príbehov náležito vychutnával.
Složka 64
Jussi Adler-Olsen
V štvrtom prípade oddelenia Q vidno, ako autor postupne zveľaďuje svoj štýl písania, hoci sa nevyhne ani istým klišé, či drobným úletom. To však vôbec neruší celkovo dosť dobrý dojem pri čítaní. Nemám problém s rôznymi rovinami, osobnými životmi vyšetrovateľov ani s osobitým humorom. Neriešim ani tie nedostatky, bo ako celok je to veľmi dobrý kus.
PS: Záverečné prekvapenie som absolvoval aj ja.
Smršť
Jozef Karika
O trochu lepší dojem ako z predošlej Priepasti, no úroveň dosiahnutý Strachom či Trhlinou ešte Karika nedosiahol, čo je škoda. V Karikovi je potenciál napísať desivé veci, tak dúfam, že ho objavil pri písaní ďalších vecí.
Priepasť
Jozef Karika
Ako tu viacerí spomenuli: poviedka s týmto námetom by bola vynikajúca a asi by bolo oveľa lepšie vydať zbierku vymakaných poviedok (aj Tmu by ten formát isto pozdvihol na vyššiu úroveň) ako za každú cenu naťahovať do extrémov. Verím, že Karika má na viac.
Trhlina
Jozef Karika
Pre pomalý a miestami nudný rozbeh mi trvalo dostať sa do príbehu (aj opakovane), no od výletu do hôr sa veci konečne začali hýbať. Stále ho radím až za prvotinu Strach, ktorú ma obidva razy bavilo viac čítať. Vzhľadom k môjmu vzťahu k tejto knihe ma neskôr natočený film ani nezaujímal, bo filmové spracovania kníh nikdy nesplnili moje očakávania.
Tma
Jozef Karika
Oproti Strachu ma dej tohoto výtvoru bavil asi tak do polovice. Potom už som len čakal, čo sa stane a ako to celé skončí a ani ten koniec ma nejak neuspokojil. Rovnako dopadol aj druhý pokus s knihou túto jeseň. Z hororovej tvorby autora pre mňa najslabší titul.
Strach
Jozef Karika
Po mafiánskych príbehoch som rád uvítal zmenu žánru na horror a hneď prvotina ma upútala, aj keď pri prvom kontakte ma záver trochu rozladil. Chuť mi napravilo až nedávne druhé čítanie po rokoch, keď už som nemal šajnu čo som odvtedy všetko čítal.
Nepriateľ štátu
Jozef Karika
O niečo slabšie ako predošlé 2 časti tejto "trilógie", no aj tu sa našli veci, čo dokázali pobaviť. Ale dá sa súhlasiť s názorom, že miestami už to bolo varené z vody s rôznym výsledkom.
V tieni mafie II - Čas dravcov
Jozef Karika
Drsná ako jednotka, no už chýba moment prekvapenia ako vtedy. Už nás len masíruje surovosťou a chladom.