Majto komentáře u knih
Pre mňa bola táto kniha (po predošlom vynikajúco odlišne napísanom Marcovi) miernym (ani nie že) sklamaním, bo sa forma vrátila v starej podobe zo starších diel. Skôr som očakával ešte košatejšie prepletanie časových rovín, alebo niečo podobné. Tak som si síce čítanie užíval, no nedosahovalo to úrovne predošlej knihy (resp. kníh). Podobne ako iným, aj mne už začína mierne prekážať záverečné martýrstvo vyšetrovateľov, ktoré už je na môj vkus až príliš šablónovité. Inak nemám väčšie výhrady, hoci aj tému siekt, či alternatívnych náboženstiev by mohol autor aj viac rozviesť.
Útla kniha formou i dejom, no popisom vnútorných bojov jednotlivých postáv a ich vyrovnávaním sa s minulosťou i súčasnosťou je dostatočne mohutná. Som rád, že som si spomenul na tohoto autora a začal jeho tvorbu čítať chronologicky. Toho dôsledkom je, že niektoré udalosti vo Viedni už mi boli známe, tak mi letmé obtretie deja o ne bolo dostatočne zrozumiteľné. Za mňa 70% zážitok.
Priznávam, že som sa občas stratil a chvíľu som dumal, čo sa stalo pár strán predtým, no v konečnom dôsledku ma absurdný svet absurdných Irvingových postáv dokázal pobaviť. Stále kus za Garpom (ktorého som síce cez 25 rokov nečítal, no aspoň som si ho už tretíkrát kúpil a k jeho čítaniu mám opäť bližšie), no mám rád tento štýl písania a osobitého humoru.
Hrabanie v archívoch pokračuje. V pazúroch mi uviazol ďalší román ruského autora.
Po prečítaní som ocenil, že sa v deji nejak extra nezobrazovali ideologické "zápachy doby". Naopak ma prekvapili skvelé opisy krajiny, zvykov prostých ľudí aj charaktery postáv. Ako celá kniha skončila však netuším, lebo v poslednej kapitole bolo viac čistých strán bez textu a z toho, čo zostalo som to nejak presnejšie nevydedukoval. Každopádne to nebolo až tak zlé čítanie.
Prvý kontakt s tvorbou autora bol pred cca 40-imi rokmi práve s touto knihou. Vtedy som ju zhltol a následne prehrabal knižnice celej rodiny, aj obecné, aby som sa dostal k ďalším titulom.
Keď som ju čítal dnes, viac som už vnímal rôzne nedostatky (pomalý rozbeh, zopár nepresností, extrémne rýchle ukončenie), no aj tak som viac-menej spokojný a dokážem pochopiť nadšenie čitateľov aj v súčasnosti.
Skúsil som, začítal som sa a nakoniec som si dobre počítal. Nečakal som nič a dostal som parádne napísaný príbeh plný zvratov.
Kúpil som aj prečítal v roku druhého vydania a odložil. Teraz som prečítal znovu, no nemyslím si, že sú tie poviedky až tak svetoborné. Iste, nájdu sa mnohé miesta veľmi zábavné i "závadné", no aj mnohé akosi zbytočné a jalové, bez ktorých by som sa dokázal zaobísť. Niektoré poviedky mi svojou formou pripomínajú tvorbu Danila Charmsa.
Nooo, musím uznať, že som si dobre počítal a pobavil sa.
Skvelo napísané, zaujímavý dej, dobre rozpletené, i keď od istého momentu som tušil, čo sa na záver stane, čo sa mi potvrdilo...
Popravde, tento "román" ma veru nepresvedčil o svojich kvalitách. Lyrika sa striedala s chaosom, keď sa objavilo rozprávanie a nejaký dej, zas ho prehlušil chaos. Na to o čo v podstate ide, je forma zbytočne komplikovaná. Zhruba polovicu času som sa pri čítaní trápil a často sa vracal o pár stránok späť, aby som chytil nitku.
Dlhé roky som nečítal nič od tohoto autora, hoci svojho času som jeho knihy zbožňoval. Objavil som v pivnici starú knižnicu, tak som sa dal do čítania. Jednou z kníh bola aj táto.
Prvá časť ma príliš nezaujala. Popisy flóry, fauny, krajiny, všetko fajn, no priveľa informácií na malom priestore (asi preto som v mladosti tieto knihy mal rád), no druhá časť už chytila tempo aj dramatizáciu deja a to už ma bavilo viac. Na prvý pokus po mnohých rokoch som ale zistil, že tvorba J. Verna sa dá vstrebávať v každom veku.
Uvažoval som, koho kniha ma kedysi zaujala a spomenul som si na Irvingovu "Svět podle Garpa". Vzhľadom k tomu, že tá je asi nenávratne u niekoho stratená, zohnal som si prvé 3 jeho výtvory.
Priznávam, že sa mi spočiatku ťažko čítalo a chápalo, čo sa vlastne deje. Postavy i dej boli riadne chaotické až šialené, no s pribúdajúcimi stránkami sa začali objavovať mnohé zaujímavé časti a čítanie sa stalo pôžitkom. Chaos a šialenstvo vydržali síce až do konca, no začal prevažovať dobrý dojem. Najviac sa mi asi páčili výlety do minulosti. Na prvotinu dobré dielko, hoci ma úplne neohúrilo.
Po objavení knižnice rodičov v starých krabiciach som sa vrhol na čítanie hneď skraja a myslím, že ešte je čo čítať. Z detstva si pamätám Hronského rozprávkové knihy, no jeho romány som nejak vtedy obišiel. Teraz nastal ich čas.
Tento román mi svojou atmosférou aj tematicky pripomína napr. Jiráskovu tvorbu, alebo Chodskú trilogii J. Š. Baara. Po množstve "moderných" kníh som si chvíľku zvykal na iný štýl vyjadrovania, no po pár stránkach som sa naplno ponoril do deja.
Nedokážem porovnať s Jo Nesbom, bo som od neho nič nečítal, no myslím, že autor si nakročil vcelku dobre. Na prvotinu sa mi to veruže pozdávalo aj dosť. Našli sa chybičky aj autorské, aj tlačové, ale to nejak nezmenšilo dobrý dojem z toho, že sa príbeh čítal bez veľkých problémov. Isto sa oburiem aj po ďalších knihách autora.
Videl som film, no bolo to dávno, no túto knihu som čítal ešte skôr. Keď som sa prehrabával krabicami s knihami a do rúk sa mi dostala táto, bolo mi jasné, že ju budem čoskoro čítať znova. Niečo takto fyzicky dokonalé si to priam vyžaduje.
Páči sa mi aj po obsahovej stránke. Žiadne ťažké témy, ktoré by nútili k nekonečnému a zbytočnému zamýšľaniu sa nad stavom vecí. Jednoduchý príbeh. Príbeh detstva, plný detských dobrodružstiev, detského pohľadu na svet i na dospelých, zabalený v najdokonalejšej obálke. Častokrát som knihu zatváral len kvôli tomu pohľadu.
Aj druhý diel Chadimových spomienok na doby minulé ma zaujal svojou prístupnosťou a ľahkým štýlom písania. Oproti jednotke viac politickejší (čo však súviselo s dejinnými udalosťami poslednej opisovanej dekády). Zaujímavé dielko hodné pozornosti.
Túto knihu som svojho času dostal k narodeninám, no dlhé roky pokorne na poličke čakala, kým príde jej čas. Čítal som začiatkom 90s jej prepracovanú verziu a bola mojou knihou č. 1 až do doby, kým som nedostal do rúk Dharmových tulákov. Neskôr som obe knihy opakovane kupoval a prichádzal o ne, až som sa stal majiteľom Rukopisného zvitku.
Pri jeho čítaní mi pred očami prebehovali obrazy z minulosti ako krajina za oknami rýchlika. Čítanie to síce predlžovalo, no som si istý, že na niektoré veci by som si asi normálne nespomenul. Parádne zážitky po všetkých stránkach. Nepamätám si, ako vyzerala oficiálna, uhladená verzia Na ceste (som si istý, že ju opäť raz kúpim), no táto divoká a nespútaná sa mi dosť pozdávala.
Asi je škoda, že túto knihu som čítal ako poslednú, bo po strhujúcom Dome na kopci som na tejto prvotine videl zopár nedostatkov, ktoré autor neskôr odstránil. Inak je to napísané pútavo a zaujímavo.
Kedysi mi kamarátka požičala 2 knihy R. Fulghuma. Túto a ešte jednu, ktorej názov si nespomeniem. K čítaniu som sa dostal až teraz, keď som ju náhodne objavil, lebo som sa medzičasom 3x sťahoval a niektoré moje (aj požičané) knihy ešte nenašli miesto môjho terajšieho pobytu. Prí čítaní tejto útlej knižočky som si okrem iného uvedomil, že som asi tulák. Rád sa túlam svetom. Niekedy sám, niekedy v spoločnosti.
Isto si nájdem aj nejaké ďalšie veci tohoto autora.
Náhodne som raz kúpil Juríkovu knihu 2084 a po jej prečítaní som sa rozhodol zistiť o autorovi viac. Krátko na to som v antikvariáte objavil túto knihu a musím povedať, že som viac ako spokojný.
Takto nejako si predstavujem parádne sci-fi čítanie. Od skvelého nosného nápadu cez dej, ktorý má spád, až po výbornú štylistiku. Miestami som sa pristihol pri nostalgických spomienkach na detstvo s knihami J.Verna.
Ďalšia kniha autorky, ktorá splnila isté očakávania. A hoci prvá štvrtina bola trošku natiahnutá, potom sa dej dostal do správneho tempa a obrazy sa plynulo striedali. Oceňujem, že oproti prvotine už sa aj viac vyšetrovalo. O niečo lepšie, no verím, že s pribúdajúcimi skúsenosťami autorky príde aj moja rastúca spokojnosť s jej výtvormi.