Ivan Kučera komentáře u knih

(SPOILER) „Bude to dobrá smrt.“ Tak sa nám pomaly blíži finále. Super je, že síce je prítomný Batman, ale vieme, že nie je Batman ako Batman. Bruce Wayne je vykázaný na „dôchodok“. Páčilo sa mi, že ho nepotrebovali zase raz „zabiť“ pre vyradenie z deja, ale vystačili si s umiernenejšou, ale možno o to uveriteľnejšou verziou. Postupne sa dáva dokopy, tráviac čas s milovanou ženou na exotickom mieste. Hoc vidí, čo sa deje v „jeho“ Gothame, nielenže sa do jeho ulíc neponáhľa vrátiť, ale dokonca pôsobí dojmom, že sa do nich už nevráti nikdy. To mi pripadalo sympatické a osviežujúce a vyzeralo to ako Kingov pokus o nadviazanie (kopírovanie?) na Nolanovu filmovú trilógiu. Tá totiž na konci tiež začala klásť otázku, či tu Batman bude naveky, alebo je schopný odísť a byť šťastný niekde veľmi ďaleko, kde ho nepoznajú, preč od všetkých starostí, problémov a konfliktov, len s hriechmi minulosti. Parádne na atmosfére je práve to, že najneohrozenejší bojovník za spravodlivosť opustil bojové pole a nahradilo ho zlo. King si tu ďalej berie z Nolanových filmov „izoláciu“ Gothamu, dokonca taktiež Baneom (ktorého si vo filme samozrejme vychutnal Tom Hardy). Ako vo filme, aj tu je to pútavé, ale ako v ňom, aj v komikse proste neverím, že by sa civilizovaný svet dlhodobo nečinne pozeral na to, ako sa z amerického veľkomesta stáva zločinecká diktatúra, v ktorej sú milióny ľudí držaní dá sa povedať väznení, to je proste blbosť. Komiks ponúkne šokujúcu scénu so stoličkou. Spoločné scény Batsa a Cat ma zasiahli, boli skvelé, dojemné, vtipné a vidíte, že sú jeden pre druhého stvorení.

3 28.09.2023

„Lidská povaha je konstatní. Lidi se nemění, jenom se víc a víc stávají tím, čím jsou.“ Za seba hlásim solídnu dávku spokojnosti. Keďže zbožňujem Gotham Central, ocenil som, že i tu je Batman vnímaný „len“ ako temný prízrak pohybujúci sa v tieňoch a zasahujúci do deja iba v prípadoch extrémneho nebezpečia, ktoré nie je v silách štandardných bezpečnostných zložiek zastaviť. Penguin a Riddler mu berú hlavné slovo, odstraňujú ho do ponižujúcej pozície camea a prekvapivo to nevadí, keďže si svoje one man show užívajú plnými dúškami. Niekoho viac osloví penguinovská rázna gangsterka, iný si naopak vychutná riddlerovskú mrazivú rafinovanosť z pera starého batmanológa Toma Kinga.

6 28.09.2023

CREW sa v r. 2019 pustila do vydávania dvoch nesmierne ukecaných pokusov o reštart dvojice mimoriadne populárnych marveláckych superhrdinov, ktorých slávu opätovne po istej dobe stagnácie nakopli úspešné filmové trháky, v ktorých ich stvárnili Tom Holland a Chris Hemsworth. Žiaľ, za mňa je jeden komiks priemernejší, než druhý. Nie je ukecanosť ako ukecanosť. Je to fakt otravne ukecané, čo je síce u Spajdyho bežná vec, ale tu je to proste len otravne ukecené, nie rozkošne ukecané. Ostatné postavy sú nezaujímavé, v deji je buď ťažké sa orientovať, alebo je plný klišé. Celé je to kruto zadýchané. Musím ale uznať, že Spider-Man: Do soumraku je na tom predsa len o čosi lepšie, ako Thor: Znovurozrozený, keďže Peter alias Spajdy sú moja obľúbená postava od detstva ešte z 9O. rokov a scenár je o 100% zrozumiteľnejší. Druhou stranou mince je, že tým pádom jednoduchý, priemerný, nudný a mdlý. Scenárista Chip Zdarsky sa snaží v hravých scénach (standup) a dlhých dialógoch (celkom milé poštuchovanie sa s Human Torchom, rozhovor s JJJ so šokujúcou koncovkou, hoc neverím, že by ho nespoznal na základe hlasu, stavby tela a odhalenej spodnej časti tváre) kráčať v stopách legendárneho Straczynského, ale proste na to nemá. Nie je to ono, tá snaha páčiť sa a kopírovať Straczynského bezprostrednosť príliš bije do očí. Asi by som o tom nehovoril ako o voľnom pokračovaní Rodinného podniku, v ktorom sa šokujúco ukázalo, že Spajdy možno má, možno nemá sestru Teresu, ale áno, isté dejové a postavové spojivá prítomné samozrejme sú.

6 26.09.2023

Začal som to čítať s chuťou. Pripomenulo mi to osemdesiatkové „spielbergovské“ horory a detsko-mládežnícke dobrodružstvá nejeden raz práve s hororovým, alebo fantasy nádychom. Postavy sa navzájom doberali a iskrilo to s nimi ako v Kroku za krokom, čo prekvapivo myslím pozitívne. Zarazilo ma, že v knihe je uvedené, že ide o čítanie pre deti od desiatich rokov, ale keď som sa nad tým spätne zamyslel, uvedomil som si, že je to vlastne naozaj neškodný „rodinný“ horor. Faktom každopádne je, že v polovici ma to prestalo baviť a už som išiel len zo zotrvačnosti. Našťastie je to krátke (skôr novela, než masívny román) a má to svižné tempo (autor vie písať ozaj svižné dialógy, dole klobúk), takže to sfúknete na za hodín aj keď vás to nebaví. Na 3* to každopádne nevidím.

5 24.09.2023

Zdravím ťa, Thor. Chápem, že Marvel na teba najal drsňáka Jasona Aarona. Kto iný by mal šancu skrotiť tvoje vášnivé vikingské vnútro, ak nie brutálny scenárista nezabudnuteľnej série Skalpy a skvelej jednohubky Muži hněvu? Chlap, ktorý ťa už raz v minulosti písal a dopadlo to fenomenálne (Thor: Zabiják bohů)? Problém je, že hoci sa Aaron tvoju (nepochybne silnú, statnú a charizmatickú) osobnosť snaží predstaviť v ukážkovej forme... nedarí sa mu. Poviem ti pravdu, nehnevaj sa za to na mňa, ja som sa v tom strácal. Na čo sa tu vlastne nadväzuje? V čom konkrétne sa pokračuje? Prečo nemáš ruku? Prečo naopak máš stovky kladív, ale žiadneho Mjolnira? Z akého dôvodu žiješ na lodi s kozou a hovoriacim psom? Odkedy máš brata Baldra? Ako bol zničený Dúhový most? Prečo to tak strašne pripomína filmy s Hemsworthom? A potom je tam taký ukecaný zelený červík a ten...vzdávam to. A mal by si to vzdať aj ty s dialógmi. Nie snáď, že by som podceňoval tvoju inteligenciu, božechráň, ale predsa len si tu bol strašne ukecaný, Thor. Nehodí sa to k tebe, prepáč mi prosím moju trúfalosť. Nachádzali sa tu síce tony masívnej akcie, ale rutinnej, stereotypnej, bez výraznejších nápadov. Dej bol pre mňa, neuraz sa veličenstvo, nezrozumiteľný. Väčšinu času som sa vôbec nechytal, nechápal som o čo ide. Písmo bolo správne „vikingské“ (ehm), ale zároveň miestami ťažko čitateľné (napr. pri vete „Ale do Helu“ som pôvodne čítal „Ale do kelu“ v zmysle hromženia, nadávky). Hviezdne cameá (Juggernaut, Submariner) nepomáhajú. Scenár je šialený, čo sa hodí napr. k Flashovi, ale k Thorovi nie. Som otrávený a dezorientovaný a teda fakt nemôžem povedať, že by ma toto čudo navnadilo na ďalšie pokračovania.

5 24.09.2023

Blochovo Psycho (1959) je skvelá kniha a majstrovský film. V nasledujúcich desaťročiach Robert Bloch napísal dve pokračovania a možno by sa nechal nahovoriť aj na štvrté, ale v r. 1994 zomrel. Štafetu po ňom v r. 2016 prebral Chet Williamson, ktorého rodičia ako 12-ročného vzali na Psycho do kina a o niekoľko desaťročí sa takto symbolicky uzavrel kruh. Williamson to nemyslel zle a ono to vlastne ani zlé nie je, ale je to od istého bodu strašne nudné a nebavilo ma to. Začiatok nebol márny. Norman Bates skončil v ústave, o ktorom sa hovoria strašidelné legendy a idú po ňom nielen spolupacienti, ale paradoxne dokonca aj lekári. Niekde v polovici sa to ale zlomí a fakt to začalo byť monotónne a nezáživné. Bates je tu taký nijaký, síce sa to autor snaží logicky zdôvodniť, ale aj tak. Pekný doslov.

7 24.09.2023

No, tak sme sa po X zošitoch konečne predsa len aspoň niekam reálne posunuli od nočných môr, predstáv, spomienok a ja neviem čoho ešte. Síce o kúsok, ale lepšie ako nič, lebo už to bolo vážne naťahované. Tento diel ozvláštňuje veľmi pekne nakreslená púštna pasáž. Ono je to vlastne celé krásne nakreslené. Na knihe spolupracovalo viacero ilustrátorov, ale najväčší kus práce odviedli Mikel Janín (Batman Detective Comics) a Španiel Jorge Fornés (Rorschach), ktorí prišli s fakt úžasnými scenériami a obrazmi. Skvelá dvojstrana s gigantickými mrakodrapmi týčiacimi sa nad ulicami v závratnej výške. Dole klobúk i za úvodnú „šesťdesiatkovú“ šestákovú kresbu, mnohým asi nesadne, ale ja som si ju vychutnával plnými dúškami. Problém mám so scenárom, kde sa neustále naráža na veci z dávnej minulosti, kvôli čomu má čitateľ silný pocit déjà vu (Arkham opäť obsadený jeho chovancami, cez ktorých sa Batman musí doslova prebiť, lámanie väzov) a ja si nie som istý, či je to plus alebo mínus. V prvom rade hlavne nechápem, na čo je to dobré. Čo to vlastne bolo? Vzdanie poklony? Žmurknutie na hardcore fanúšikov? Sofistikovaný humor? Niečo úplne iné? Neviem... a je mi to tak trochu jedno. Rovnako tak sa mi nepozdáva nápad s Thomasom Wayneom. To sa podľa mňa do (v rámci možností) realistického Kingovho poňatia nehodí. Po sľubnom rozjazde s púšťou a s priamou konfrontáciou s Baneom je to opäť pád do stereotypu a nudných poviedok (s výnimkou SAW-áckej kapitoly o piatich Batmanoch), ktoré sa len občas vytasia so zaujímavou drobnosťou (kokón).

6 23.09.2023

Ach jaj, ďalší Batman od Kinga za mnou. Zápletka sa možno niekam posúva, možno nie a možno to celé bola len nočná mora. Ktovie. Isté je, že King to vie, ale ten nám to tak skoro nepovie a fakt mám čoraz väčšie podozrenie, že polovica kníh z tejto série (!) je relatívne zbytočná a iba naťahuje čas, aby boli vyššie predaje. Viaceré témy som považoval za uzavreté, Tom King ich však nečakane opäť otvára. Naopak, záležitosti, ktoré som čakal, ako sa vyvŕbia, sa na program dňa dostanú možno v budúcnosti a možno nikdy, tu už je asi vážne možné všetko. Niektoré nápady nie sú zlé (otec), ale scenárista s nimi pracuje na môj vkus veľmi divne. No nie takým divným spôsobom, ako Grant Morrison, ale proste... divne. Keď už sme pri Morrisonovi, tak i King veľmi rád siaha do minulosti starej desiatky rokov, ale zas paradoxne kým u Morrisona ma to až tak nebaví, King na to ide tak, že ma to skôr baví, než nebaví (viď. história Batsa a Cat, v rámci ktorej dokonca neváha reprízovať ikonický kopanec na ulici z Millerovho Roku jedna). Inokedy ale pre zmenu píše o veciach, v ktorých som sa strácal a čo je horšie, bolo mi to fuk. Najviac ma bavila druhá, príjemne odľahčená polovica, ktorá vyzerala ako niektoré skvelé etapy v knihe Operace Zásnuby. Clark a Bruce sa k sebe snažili správať ako bežní chlapi (a kategoricky im to nejde), občas padne fakt silné a dojímavé vyznanie a Selina s Lois medzitým blbnú ako dve rozkošne pojašené mačky, ktorým, keď sa nepozerali, nejaká zákerná sviňa do smotany naliala repáku. Bonusy tvoria alternatívne obálky, medzi ktorými nájdete dokonca prácu legendárneho Franka Millera. Pasáž s Profesorom Pygom (toto je fakt asi najhororovejšia postava z panteónu batmanovských záporákov) je Mitchom Geradsom (Batman: Já jsem sebevražda) nakreslená úchvatne, ale dejovo ma neoslovila a naopak odľahčenejšie momenty ma oslovili, ale tie sú zas pre zmenu nakreslené dosť štandardne. Rovnako tak musím dať do pozornosti všetky scény, v ktorých z neba padá hustý dážď, to je fakt krása.

6 20.09.2023

Wow! Niečo sa končí a niečo nové sa zase začína. Bez Batmana by nebol Gotham taký, aký ho poznáme, ale bez Jimba Gordona by (zrejme) nebol Batman. Keďže mám Gordona rád (kto nie?), na Policistu pod palbou som sa tešil. Stupeň nadšenia však prudko klesol, keď som sa dozvedel, že to teoreticky nie je ucelený príbeh, ale poviedková zbierka, v ktorej sa nachádzajú komiksy zo sérií Birds of Prey, Catwoman alebo Gotham Knights. V literatúre poviedky zbožňujem, ale v komiksovom médiu priznám sa zas až tak nie. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa ukázalo, že napriek tomu to nie je zbierka, ale ucelený príbeh!? Vo všeobecnosti nemám rád fenomén (typický predovšetkým pre americký mainstream), kedy sa hlavné príbehy rozdrobujú vo vedľajších sériách. Z ekonomického hľadiska tomu rozumiem, lež ako čitateľovi sa mi nepáči kupovať si nedôležité, ba až nezaujímavé série len preto, aby som sa dozvedel, ako sa to v skutočnosti skončilo. Policistovi pod palbou sa podaril husársky kúsok: skompletizoval hlavný dej z vedľajších sérií do jednej samostatnej knihy, ktorá tým pádom nie že pôsobí, ale JE ucelená. Dokonca ju môžeme vnímať ako plnohodnotný prequel k legendárnej procedurálnej sérii Gotham Central. Brubaker a Rucka si tu odskúšali na svoju dobu v rámci možností revolučný koncept, ktorý ešte viac zintenzívnili práve v Gotham Central. Z Batmana urobili ponurý, tajuplný tieň, ktorý do deja zasahuje málo, odtrhol sa od ľudstva a stal sa mýtom i sám pre seba, nieto ešte pre bežnú verejnosť. Do popredia sa dostávajú radoví policajti, detektívi, vyšetrovatelia a ich šéfovia, ktorí si nemôžu dovoliť luxus zdemolovať pri polapení zločinca polovicu mesta ako Batman, ale musia sa spoliehať na dodržiavanie zákonov a vedia, že zákon a realistické vyšetrovanie procesy a úkony sú síce zásadnou súčasťou ich práce, i tak sa ale raz za čas objaví zmrd, ktorý je nad zákonom a im neostáva nič iné, než ho zabiť a tým pádom si navždy zničiť život, alebo sa zmieriť s tým, že spravodlivosti nie je vždy učinené zadosť. Je to skvelý prístup, vďaka ktorému si uvedomíme, že klasický vrah alebo iný druh zločinca je istým spôsobom oveľa desivejší, než magori á la Penguin. Netopier raz za čas do deja zasiahne, ale názory naňho sa v zbore líšia: niekto ho uznáva, iný odmieta, aby do vyšetrovania zasahoval civil v divnom kostýme. V Policistovi pod palbou sa dozvieme, čo sa stalo, že to Batmana istým spôsobom navždy zlomilo a prečo už Gordon v Gotham Central nebude veliť polícii. Strašidelný je moment, v ktorom všetci Batmana hľadajú a nevedia ho nájsť a tak (spolu s čitateľom) logicky dôjdu k spokojnému záveru, že milovník kamenných chrličov každú chvíľu rozrazí dvere so zločincom v pravej a s dôkazmi v ľavej ruke a on v skutočnosti celý čas depresívne, paralyzovane stojí pri nemocničnom Jimovom lôžku. Jasné, v Policistovi pod palbou to ešte nebolo dovedené do takej dokonalosti, ako v Gotham Central, ale styčné body by nevidel len blbec. Jemne ma vyviedla z rovnováhy kresba, ktorú by som sa odvážil charakterizovať ako detskú, čo je v ostrom kontraste s dospelým kriminálnym prípadom. Niekomu sa paradoxne práveže daný kontrast bude páčiť, ale ja som na tom tak pol na pol. Super ale je, že jednotliví ilustrátori majú v dobrom úchylku na krásne detaily, ako je para z úst alebo odtlačky pohárov na stole. Trochu som sa strácal v Batgirl, u ktorej som netušil, prečo ju znázornili ako mlčanlivého Jeepersa Creepersa. Toto vydavateľ mohol uviesť do širšieho kontextu v úvodnom textovom slove. Detto Catwoman, u ktorej nie je vysvetlené, prečo sa nespráva ako Catwoman. Jste dobří poldové. Jsem na vás hrdý.

7 18.09.2023

Ach Tome, Tome. Poviem ako to je: začína ma to nie ani tak nudiť, ako skôr roztrpčovať. Skutočne netuším, kam, a či vôbec niekam, King mieri. Po vlažnom rozjazde série a pár fakt silných knihách pribúdajú knihy, ktoré ma nudia. Dravá moc mi pripomenula predchádzajúce Chladné dny s Mr. Freezeom: po skvelom a silnom začiatku s tradičným Batmanovým súperom (tentokrát Penguin), prichádza séria poviedok, ktoré spolu možno súvisia, možno nie, možno sa to dozvieme o dve knihy neskôr, možno o jednu, možno o tri a možno príde kúzelník s mŕtvym králikom v klobúku. Chcem ale dodať (a to je dôležité), že ak by sa aj vo finále ukázalo, že King presne vedel, čo chce povedať, nemyslím si, že to bude mať šancu ospravedlniť štyri-päť nudných kníh z celkovej 13-dielnej série. V Dravej moci sa pokračuje v Chladných dňoch započatej linke so zavraždenými ženami. Vizuálne najúchvatnejšia je galéria obálok. Tiež si občas želáte, aby autori obálok a alternatívnych obálok kreslili aj samotný komiks? Ale určite aj v samotnom komikse sa nachádza pár neprehliadnuteľných výtvarných momentov (Batman padajúci v záplave sutín zo strechy alebo blížiaci sa nočnou uličkou k vysvietenej/rozblikanej policajnej kolóne).

6 17.09.2023

Nikdy by som nepovedal, že si raz prečítam komiksové adaptácie opier. A stalo sa. Ale žiadna srdcovka to nie je. Nemyslím, že je to vyčerpávajúce čítanie. Práveže ma to na moje vlastné prekvapenie celkom bavilo. Ale určite je to čítanie komplikované. Niektoré opery sú veľmi dobré, iné nekonečné, WTF a plné ubíjajúcich, zdĺhavých dialógov, nekonečných monológov a divných momentov. Pravdupovediac, mnohým som nerozumel a som sa vždy považoval za človeka s veľkou fantáziou. Iné ma bavili, no ani najlepšie neboli výnimočné. Každá opera je nakreslená trocha iným štýlom, niektoré hýria farbami, ďalšia je čierno-biela. Niektoré obrazy sú fakt krásne, hoc mnohé majú desaťročia. Palec hore za to, ako luxusne to vydalo CC (skompletizujúce komiksy, ktoré vyšli v rozmedzí temer troch desaťročí v rôznych vydavateľstvách): tvrdá väzba s prebalom a lacetkou, zopár bonusov a ku každej opere prislúcha úvodné slovo.

6 16.09.2023

Chladné dny sú super. Prvých cca 66 strán. Z celkového počtu 176. Potom už je to o ničom. Áno, na začiatku síce bohapusto vykrádajú klasiku 12 rozhnevaných mužov, ale robia to tak dobre, že to až tak nevadí. Neprekáža vari dokonca ani to, že čitateľ čaká parádny finálny twist a nakoniec sa vlastne žiadny nekoná (wtf?). Séria tajomných ženských vrážd ešte nepovedala svoje posledné slovo a King sa jej venoval aj v budúcnosti, ale tu teda bolo treba podľa mňa explicitnejšie povedať, že to nie je koniec, ale vlastne len istým spôsobom začiatok, pretože takto je to ako detektívka s vrahom bez odhalenia vrahovej identity, čo nepôsobí dobre. Hoc áno, je to realistické, ale aby to naplno fungovalo, muselo by to byť spracované predsa len iným štýlom. Jasné, je zaujímavé sledovať, ako Wayne obhajuje Mr. Freezea a kritizuje Batmana (bez toho, aby ostatní vedeli, že Batman je Bruce) a Mr. Freeze je tu tým pádom obetný baránok, i tak mi ale proste nesedelo robiť obeť z jedného z najvýznamnejších netopierových protivníkov. Chápem, že Batman je najlepší detektív na svete a fakty a suché, pragmatické dôkazy sú preňho viac, ako osobná, emóciami sfarbená chuť dostať Mr. Freezea za mreže, ale i tak to bolo divné. Tak či onak je to dobrý, pôsobivý a v rámci možností realistický príbeh a v kombinácii s noirovou kresbou a tlmenými farbami mi to pripomenulo Gotham Central. Problém je, že súdny proces s Pánom mrazu tvorí len malú časť knihy a zvyšok dopĺňa... ja vlastne ani poriadne neviem čo. Nerozumiem smeru, akým sa Tom King vydal. Na začiatku série podľa mňa išiel loviť do úplne iných končín, potom akoby si spomenul, že by bolo super poňať sériu ako niečo, čo od začiatku smerovalo k svadbe s Catwoman, avšak po legendárnej Mačacej žene v Chladných dňoch nezostala ani granula a rieši sa niečo úplne iné. Dačo, čo ma nezaujímalo. Páčil sa mi Batmanov návrat k pôvodnému kostýmu, rovnako jeho doberanie sa Dickom, trefné strieľane si do vlastných radov vo forme zľahčovania situácie (ultra trápni céčkarskí záporáci), situáciu oživila bájka a King občas trafí klinec po hlavičke (Bruce dosiahne spravodlivosť svojím členstvom v porote, do ktorej sa paradoxne dostal s pomocou korupcie). Lež ako celok ma to fakt neoslnilo. Je to lepšie, ako predchádzajúci diel Svatba, ale oproti nemu je lepšie skoro všetko. Ešte mi každopádne nedá nepoukázať na krásny detail s parádnou prácou letteringu: Batman sa dostáva do zóny bez signálu a tak komunikácia vypadáva a písmená sú zle vidieť rovnako, ako ich on počuje.

6 15.09.2023

Film Purpurové rieky sa mi kedysi v kine strašne páčil. Bola to ostrá, štipľavá a mrazivá jazda s miestami až hororovou atmosférou, pričom dvojka Reno/Cassel bola taká perfektná, že mi ani príliš nevadilo divné finále a kuriózny fakt, že v autoservisoch vo Francúzskych Alpách sú zjavne bežne zamestnaní capoeroví náckovia. Keď som si o dve desaťročia neskôr (!) zohnal Grangého knihu, tešil som sa. Ale napokon to nebolo ono. Požičal som ju však otcovi a toho uveličila, nevedel si Grangého vynachváliť. Takže keď sa na trhu zjavil sequel (áno, napriek takému záveru, aký ponúkli knižné Purpurové rieky, je to sequel, nie prequel), neváhal som a otcovi som ju kúpil k Vianociam 2021. Žiaľ, pár dní pred Štedrým dňom bol hospitalizovaný v nemocnici a koncom roka nečakane zomrel. Knihu som mu teda dal k mame, do kuchyne, na jeho obľúbený stôl, za ktorým rád sedával, aby mal prehľad o všetkom, čo sa deje v domácnosti. Zostala tam rok. S mamou sme sa napokon zhodli, že ju už prečítal a tak som si ju vzal domov. Keďže knižné Purpurové rieky pokladám za priemer, čítanie dvojky som odkladal. Napokon je to ale prekvapivo fajn. Vlastne je to oveľa lepšie, ako jednotka. Grangé píše ako ďábel, k tomu skvelé postavy, šťavnaté a iskrivé dialógy a dobré opisy prírody, počasia a hustých lesov, v ktorých žije tajuplná aristokratická miliardárska rodina s temnou minulosťou. Objavujú sa legendy o nacistoch. To všetko atmosfére pridá na temer až hororovom nádychu, čo pre mňa ako hororového fanúšika naozaj nie je mínus. Kým vo filmovej jednotke ma ústredná dvojica bavila, v knižnej jednotke nie. Grangé mi očividne čítal myšlienky a tak nudného Karima bez milosti vyhodil mimo scénu hneď na začiatku a nahradil ho stokrát charizmatickejšou Chorvátkou Ivanou, ktorá je brutálnemu Niémansovi vyrovnaným partnerom. Ale je pravdou, že ku koncu tomu došiel dych a posledných cca 70 strán už som čítal len zo zotrvačnosti.

10 13.09.2023

"Vždycky je nějaký risk, Hanku." Od Smitha som čítal brutálny, sympaticky priamočiary pyramídovo-rastlinný survival Ruiny (odporúčam, detto skvelý film) a až následne som si zohnal Jednoduchý plán. Ten som dávno predtým poznal z podoby perfektnej filmovej adaptácie od kráľa splatteru Sama Raimiho, v ktorom Bill Paxton a Billy Bob Thornton predviedli jedni z najvydarenejších výkonov svojich kariér a to už je vážne čo povedať. O tom, čo sa stane, ak dobrí ľudia robia zlé veci. Síce sa to snažia mať dopredu dôkladne premyslené, ale jednak náhoda je sviňa a jednak diabol sa ukrýva v detailoch. A pri ťažkom zločine nie je nič ľahšie, ako zanechať po sebe plno nenápadných stôp. Nabaľujú sa na seba nenápadné, azda až banálne hlúposti... a zrazu je z toho nezastaviteľná, obludne desivá lavína. Autor dal dokopy uveriteľný príbeh a realistické postavy, vďaka čomu sa dokážeme ľahko a bez problémov vcítiť do ich kože. Mrazivý (doslova, keďže snežný) triler. Obálka síce výstižná, ale zároveň ako z katastrofického trileru á la Letisko. Zvolil by som lepšiu. V češtine kniha vyšla v r. 1994 a rušilo ma divne vyskloňované meno kamoša z mokrej štvrte Loua (napr. "Tým ho nakoniec naženieš do náruče Lou" namiesto "Loua" alebo "Louovej náruče"). Čo sa rozdielov týka, mohlo by sa zdať, že film je verný knihe, ale mnohé zmeny sú zásadné. V knihe vystupuje Sonny, vo filme by ste ho hľadali márne. Vo filme sa celkovo menej vraždí. Chýba scéna z večierky, čo je super, pretože v knihe všetko od "šampanského" pôsobí ako zo zlého sna. Scott nenapísal len román, ale i filmový scenár a ten pôsobí dojmom, že si to uvedomoval a tak do filmu použil úplne iné, skromnejšie, ale o to napínavejšie, finále. Naopak, na filme mi vadilo, že Jacob je poňatý temer až retardovane, kým v knihe je to (oveľa realistickejší) hanblivý, zakríknutý starý mládenec. Žiaľ, ako film, i kniha obsahujú rovnaké alebo podobné logické hovadiny. Napr. nikdy nepochopím, prečo Hank dal Louovi vypočuť nahrávku HNEĎ a nie nasledujúci deň ráno. Chápem, tým pádom by sa dej zrejme vybral iným smerom, ale takto mi to práve kvôli tomu pripadalo ako umelé nasilu postrkovanie príbehu do miest, v ktorých ho autor chcel vidieť a nie do miest, do ktorých by smeroval sám od seba, prirodzene. Horory čítam od detstva a toto nebol horor, ale napriek tomu to bol fakt hnus (oveľa výraznejší, než čisté horory, viď. scéna so psom).

12 10.09.2023

Ajta krajta! S Kingom je to ako na húpačke: raz hore, raz dole. Po vlažnom rozjazde (Já jsem Gotham) kopol do vrtule (Já jsem sebevražda) a cez skvelého Já jsem zhouba sa dopracoval k trochu divnému prequelu o Válke vtipů a hádanek. Nasledovali báječné Operace Zásnuby a skvelý diel Nevěsta nebo lupič? a on to má tú drzosť prísť s niečím ako Svatba??? Názov je mimochodom zavádzajúci, ale uvidíte sami. Čas obradu sa každopádne blíži a to znamená jediné: vypýtať si povolenie od človeka najpovolanejšieho. Jokera. Cat a klaun zločinu sa stretávajú zoči-voči a potečie z toho veľa krvi, ale zároveň ešte viac odhalených citov, priznaní a vyznaní. Žiaľ, King z toho nedokázal vydestilovať takú výstavnú a ornamentnú bombu, akú som čakal. Po prvé, Jokera nech tvorcovia ponímu ako beštiu v ľudskej koži, alebo ako trocha divnejšieho strýka, ktorý to s Batmanom vlastne myslí dobre. Nie naraz tak i tak. Po druhé: od takejto témy som čakal fakt podstatne viac. A po tretie: aj kebyže je to nejaká výnimočná pasáž (čo nie je), tvorí len malú časť knihy. Zvyšok dopĺňa enormne nezáživný Booster Gold a konečne samotné prípravy na svadbu. Booster Gold je absolútne príšerný a pri čítaní som trpel ako na krátkej reťazi priviazaný pes. Navyše som nerozumel, prečo King cítil potrebu vybrať sa v tak nastavenom univerze cestou svojho vlastného Flashpointu. Skôr mi to pripadá ako lacné odbiehanie od ústrednej svadobnej témy, len aby ju čo najviac oddialil, čo vnímam trochu ako podvod. Až na samom konci (svedok) sa dostaví senzačné dojatie, ale oproti predchádzajúcim delom je ho ukrutne málo. Finále je špeciálne, keďže na ňom hosťovali desiatky (!) významných ilustrátorov, vrátane extra významných a rozpoznateľných na prvý pohľad (Bermejo, Sale). Každý komiks čítam dva razy. Kým na prvý bol Batman: Svatba len bohapustý priemer, po druhom už je to katastrofa za 2*. Strašne ma to nebavilo.

5 08.09.2023

Jsme tím, čím jsme, a nemůžeme změnit, co už se stalo. Do netopiera! To čo bolo? Toto bol taký experiment s Batmanovým svetom, že už to ani nebol experiment. Morrison je pre mňa dlhodobo ak nie najkomplikovanejší, tak určite jeden z najkomplikovanejších batmanovských scenáristov v histórii. Zrejme najkomplikovanejší. Jeho scenáre pre mňa predstavujú tvrdý oriešok, cez ktorý sa neviem dostať silou svojich myšlienok, ale ani búračským kladivom, vŕtačkou a dokonca ani buldozérom. Občas sa chytám, miestami sa veľmi dobre bavím a o sekundu nato sa prepadám do absolútnej jamy chaosu a nepochopenia. Čas a Batman je komiks, oproti ktorému sú R.I.P. a Černá rukavice naivné rozprávky na dobrú noc, ktoré pochopí aj šesťročné dieťa. Na toto naozaj potrebujete Vysokú školu Batmanovskú. Znova raz (uznávam, je to otravné) musím zopakovať, že vydávanie Batmanových rôznych eventov a priľahlých záležitostí je u nás nesmierne chaotické. Niečo vyjde v takom vydavateľstve, dačo v onom, iné zošity sa nech je sranda vydajú rovno dva razy a iné vôbec, kvôli čomu samozrejme vznikajú medzery. Pozoruhodné je i nelineárne vydávanie jednotlivých dobrodružstiev, takže paradoxne nejeden raz si musíte prečítať ako prvý komiks X a to napriek tomu, že vyšiel až po predchádzajúcej batmanovke. Najviac si to odskákal pravdepodobne práve Morrison. Vinou toho mnohí hodnotíme jeho diela horšie, než by sme ich zrejme hodnotili v prípade, ak by sa nám raz naskytla možnosť čítať to komplet a chronologicky, postupne, v správnom (a jedinom možnom... a logickom) poradí.

5 07.09.2023

Asi som čakal trochu viac, ale i tak si to 4* s oškretým mačacím uchom zaslúži. Na tejto nepredvídateľnej mange kráľa hororu Džundžiho Itóa je najlepšia atmosféra. Autorovi Spirály sa perfektne podarilo vystihnúť spoločné bývanie ľudských a mačacích bytostí v jednej/spoločnej domácnosti. Takže je to občas humorné, poetické, milé a rozkošné a následne mrazivé a desivé, akiste i nechutné, ba dokonca odporné. I preto sa ťažko určuje, komu sú Kočičí deníky primárne určené. Sú vôbec niekomu primárne určené? Záleží na tom? Síce sú typicky itóovsky šibnuté (nebál by som sa použiť slovo úchylné), zároveň ale nejde o horor. Neuspokoja však ani čitateľov čakajúcich bezstarostnú komédiu. Mnohým to bude vadiť, ale verím, že väčšiu časť čitateľskej obce nepredvídateľnosť naopak poteší a nadchne. Súčasťou mangy sú farebné fotky autorových kocúrov, keďže je to celé inšpirovaná skutočnými udalosťami. Kočičí deníky u nás vychádzajú v na mangu netradičnej podobe a to v tvrdej väzbe. Podobne nedávno v CREW vydali skvelú lovecraftovskú manga jazdu V horách šílenství, ktorú si mimochodom Itó v dodatkoch Kočičích deníkov chváli. Áno, Kočičí deníky obsahujú niekoľkostranový rozhovor s týmto tvorcom báječne úchylných máng.

7 07.09.2023

Když padám, on mně chytí. Pri čítaní tohto komiksu som si spomenul na Teóriu veľkého tresku. Tej tiež mnohí vyčítali, že najväčšia zábava sa konala, keď boli štyria geekovia sami a že akonáhle sa k nim začali pridávať jednotlivé baby, už to nebolo ono. Tak ja si myslím presný opak: legendárny sitkom dostal gule práve v momente, kedy sa do deja naplno začali zapájať dievčatá! Batmanovský run Toma Kinga sa vyznačuje podobným fenoménom: poľudštil nevrlého samotárskeho čudáka a spravil z neho v rámci možností normálneho chlapa, ktorý má city, chce milovať a byť milovaný a usadiť sa, hoc vie, že to bude náročný boj (možno ešte ťažší, než kedysi s Baneom), keďže minulosť s ním zostane už navždy. Je krásne a dojímavé a veľmi si vážim, že si k tomu Tom vybral práve Catwoman, ku ktorej, nalejme si čistého plnotučného mlieka ehm vína, to beztak nenápadne odjakživa smerovalo. Tá je pod jeho taktovkou sympatická a rozkošná mladá žena, ktorú je ťažké nezamilovať si na prvú dobrú. Za to pred Kingom dávam dole klobúk, pretože Catwoman má až na pár výnimiek (Catwoman: Selinina velká loupež, ale to je samozrejmosť, keďže to písal Brubaker) nikdy nebavila. U Kinga som sa do ženy s bájnym poprsím zamiloval. OK, preháňam, som šťastne ženatý. Podľa mňa je každopádne Batmanovo zaláskovanie prirodzeným a nevyhnutným krokom, ku ktorému raz muselo dôjsť rovnako, ako v Marvele musel nastať okamih, kedy sa Peter a MJ do seba definitívne a raz a navždy zaľúbia, vezmú sa a založia rodinu. Ak by k tomu nedošlo, bol by to podvod. Čiže ja som z tábora, ktorému sa páči nielen babské osadenstvo Teórie veľkého tresku, ale i to, že sa Tom King nezľakol a vyslal Batmana na cestu lásky. Vďaka ilustrátorom a temným príbehom je to však stále Batman: drsný, ponurý, pochmúrny a samozrejme temný. Ako hosťujúci autori sa tu dokonca v tradične skvelom svetle previedli Lee Weeks (Bendisov Daredevil, Spider-Man: Smrt a osud) a slávny noirovec Michael Lark (Gotham Central, Místo činu). Áno, Operace Zásnuby je istým spôsobom poviedková zbierka. Akčný úvod je skvelý, pretože akcia nie je o tom, kto komu rozdá aké rany. Je to vyznanie lásky Batmanovi. A to sakra silné. Úplne chápete, čo k sebe priťahuje ženu, ktorej nikto nikdy nič nedal zadarmo a muža, ktorý už ako 1O-ročný vyhlásil vojnu zločinu. Parádna je i chémia medzi Damianom a Dickom. Napriek tomu, že Damian je tu fakt hnusne nakreslený. Ale Operace zásnuby je v prvom rade o tom, že C + B= VL. Bombou je spoločné vyznanie na tému Batman/Superman. Povedal som si, že takú báječnú, fantastickú božskosť nič neprebije. Na zvyšok komiksu som sa vrhal s obavami. Nasledovala kapitola s jarmokom. Padla mi sánka. To bolo TAK pôvabné! Vravel som si, že ale toto OZAJ už nič neprebije. A dočkal som sa kapitoly, ktorá sa navždy zapíše do análov Batmanovho univerza. Tom King sa odvážil vyraziť do končín, z ktorých som ostal šokovaný a v nemom úžase. Neskutočné, zimomriavky na rukách, zvlhnuté oči (aj uši), guča v hrdle a rozbúchané srdce. Kto povie, že to nie je bomba, je hnusný netopier. Zarazilo ma, že King to miestami dáva až na historického Morrisona, viď. neuveriteľná koncovka, kedy sa párik háda, za akých okolností sa prvý raz stretol a Tom vyrukuje s Catwomaniným debutom (vtedy to ale ešte teoreticky nebola Catwoman), ktorý sa uskutočnil okolo r. 1940 (!), na lodi.

5 06.09.2023

Esencia gotického hororu. Mne sa to vlastne páčilo. Tempo rozprávania svižné, za čo nemôže len rozsah blížiaci sa skôr k novele, než k románu, ale to, že niektorí spisovatelia vedia písať a niektorí nie a Susan Hill písať vie. Potešila ma tiež absencia otravných, zdĺhavých, bradatých klišé typu prítomnosť exorcistu alebo množstva nudných postáv. Je tu v podstate len jedna + skvelý pes + hŕstka ale fakt že vedľajších postavičiek. Hlavný hrdina je sympatický mladý muž, ktorý divné veci okolo seba až na výnimky berie s príjemne osviežujúcim chladnokrvným postojom. Nechcem povedať, že to má na saláme. To by tiež nebolo realistické. Uvedomuje si, že sa okolo neho sťahuje neviditeľná slučka nadprirodzených mocností a nie je mu to príjemné. Komu by bolo? Ale nie je hysterický, nepanikári. Proste to nie je blbec. Toto sa mi páčilo aj na filmovom spracovaní s Danielom Radcliffeom: Arthur Kipps nezostával v prekliatom dome preto, že musí, ale preto, že chce. Film Jamesa Watkinsa bol podobný, ako knižná predloha: mimoriadne atmosférický, zároveň ale trochu pohodlný a neprekvapivý. Susan Hill má talent na šťavnaté atmosférické opisy, takže všade sa rozliehajú zákerné močiare (od Psa Baskervillského zbožňujem české slovo blata), v ktorých ak si nedáte bacha, pohltia vás a už vás nikdy nikto nenájde, hmla sa pomaly plazí, okolité more je sychravé a interiér domu enormne tiesnivý. Samotný dej je žiaľ monotónny. Hoci som z knihy mal spočiatku pozitívny pocit, v strede sa to zlomilo a ani vtedy to nebolo zlé... ale ani výborné. Na štvrtú hviezdu to v mojich očiach každopádne nemá. Mimochodom, spomínaný film s Danielom je zaujímavý tým, že sa nejedná o prvé spracovanie inkriminovanej knihy. Prvé sa uskutočnilo v r. 1989 a v hlavnej úlohe sa predstavil neveľmi známy anglický herec Adrian Rawlins. Keď Watkins v r. 2012 natočil novú verziu, tak ako zábavným sa ukázal byť fakt, že Rawlins hral vo flashbackoch otca Harryho Pottera, ktorého samozrejme stvárnil práve Daniel. V r. 2014 následne vznikla filmová dvojka, čo je (napriek číslovke v názve: Žena v čiernom 2: Anjel smrti) v skutočnosti prequel. Reedícia knihy (tá od vydavateľstva Vyšehrad) má v tiráži uvedenú chybu: píše, že originál vznikol v r. 1992, ale pravdou je, že správny je rok 1983.

8 04.09.2023

Martin Štefko v r. 2013 napísal, že Americký upír 1 je komiks, ktorý si náš trh skutočne zaslúžil. Pod to sa podpisujem. Kurva podpisujem. Je to temný a zlý príbeh. Vymyslel ho Scott Snyder (jeden z najpodstatnejších batmanovských scenáristov), k dokonalosti dotiahol (a rozpísal) slávny Stephen King a úchvatne zhmotnil fantastický ilustrátor a rodák z brazílskeho mesta Porto Alegre, Rafael Albuquerque (Batman: Soví město). Scenár je prekvapivý a nepredvídateľný. Skáčeme naprieč rokmi, v podstate až dobami, medzi časmi starými a novými, plnými vynálezov, o ktorých sa ešte pár rokov dozadu nikomu ani len nesnívalo. Je to istým spôsobom podprahovo zároveň prelet starou a novodobou Amerikou, kedy staré odchádza a nahrádza ho nové. V tomto smere mi to pripomenulo Dickeyho Vyslobodenie resp. Boormanov film, pri atmosfére 2O. rokov 2O. storočia v USA som si zas spomenul na noiry Eda Brubakera. I do najzapadnutejších kútov krajiny sa postupne dostávajú vynálezy, kone sú nemilosrdne vystriedané automobilmi, na miesto nemého filmu nastupuje ozvučený. Je to kruté a drsné, plné krvi a iných zvrhlostí, no vadil mi alibizmus, že násilie nie je problém, ale sex áno. Oceňujem parádny dizajn a obsah: od úvodného Kingovho slova cez záverečné Snyderovo, až po výtvarné a textové bonusy (napr. ukážky zo scenára) a tvrdú väzbu s prebalom a lacetkou. Príbeh je vyrozprávaný komplikovane. Pred šiestimi rokmi, pred troma dňami, v roku 1880, v roku 1909... Sledujeme vyčíňanie charizmatického upírského milovníka cukroviniek s príznačným priezviskom Skinner Sweet. Následne sa vrátime v čase, stanúc sa svedkami jeho pekelného zrodu. Potom dej zas skáče, tentokrát dopredu, Skinner je odsunutý na vedľajšiu koľaj a príbeh sa sústredí na iné postavy. Ale vieme, že tam niekde číha a je len otázkou času, kedy ho opäť uvidíme. Môže to znieť komplikovane, ale ja každý komiks zásadne čítam dva razy a pri repríze to do seba všetko pekne, hladko, šarmantne, fajnovo a jednoducho zapadlo (ale pravdou je, že v niektorých súvislostiach som sa stále strácal, viď. masový hrob). Scenár sa miestami hrá na inteligenta a pritom kopíruje iných (evolúcia ohľadom pobytu na slnku by bola geniálna, keby s ňou dávno predtým neprišiel Blade).

10 04.09.2023