Policista pod palbou

18.09.2023

Wow! Niečo sa končí a niečo nové sa zase začína. Bez Batmana by nebol Gotham taký, aký ho poznáme, ale bez Jimba Gordona by (zrejme) nebol Batman. Keďže mám Gordona rád (kto nie?), na Policistu pod palbou som sa tešil. Stupeň nadšenia však prudko klesol, keď som sa dozvedel, že to teoreticky nie je ucelený príbeh, ale poviedková zbierka, v ktorej sa nachádzajú komiksy zo sérií Birds of Prey, Catwoman alebo Gotham Knights. V literatúre poviedky zbožňujem, ale v komiksovom médiu priznám sa zas až tak nie. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa ukázalo, že napriek tomu to nie je zbierka, ale ucelený príbeh!? Vo všeobecnosti nemám rád fenomén (typický predovšetkým pre americký mainstream), kedy sa hlavné príbehy rozdrobujú vo vedľajších sériách. Z ekonomického hľadiska tomu rozumiem, lež ako čitateľovi sa mi nepáči kupovať si nedôležité, ba až nezaujímavé série len preto, aby som sa dozvedel, ako sa to v skutočnosti skončilo. Policistovi pod palbou sa podaril husársky kúsok: skompletizoval hlavný dej z vedľajších sérií do jednej samostatnej knihy, ktorá tým pádom nie že pôsobí, ale JE ucelená. Dokonca ju môžeme vnímať ako plnohodnotný prequel k legendárnej procedurálnej sérii Gotham Central. Brubaker a Rucka si tu odskúšali na svoju dobu v rámci možností revolučný koncept, ktorý ešte viac zintenzívnili práve v Gotham Central. Z Batmana urobili ponurý, tajuplný tieň, ktorý do deja zasahuje málo, odtrhol sa od ľudstva a stal sa mýtom i sám pre seba, nieto ešte pre bežnú verejnosť. Do popredia sa dostávajú radoví policajti, detektívi, vyšetrovatelia a ich šéfovia, ktorí si nemôžu dovoliť luxus zdemolovať pri polapení zločinca polovicu mesta ako Batman, ale musia sa spoliehať na dodržiavanie zákonov a vedia, že zákon a realistické vyšetrovanie procesy a úkony sú síce zásadnou súčasťou ich práce, i tak sa ale raz za čas objaví zmrd, ktorý je nad zákonom a im neostáva nič iné, než ho zabiť a tým pádom si navždy zničiť život, alebo sa zmieriť s tým, že spravodlivosti nie je vždy učinené zadosť. Je to skvelý prístup, vďaka ktorému si uvedomíme, že klasický vrah alebo iný druh zločinca je istým spôsobom oveľa desivejší, než magori á la Penguin. Netopier raz za čas do deja zasiahne, ale názory naňho sa v zbore líšia: niekto ho uznáva, iný odmieta, aby do vyšetrovania zasahoval civil v divnom kostýme. V Policistovi pod palbou sa dozvieme, čo sa stalo, že to Batmana istým spôsobom navždy zlomilo a prečo už Gordon v Gotham Central nebude veliť polícii. Strašidelný je moment, v ktorom všetci Batmana hľadajú a nevedia ho nájsť a tak (spolu s čitateľom) logicky dôjdu k spokojnému záveru, že milovník kamenných chrličov každú chvíľu rozrazí dvere so zločincom v pravej a s dôkazmi v ľavej ruke a on v skutočnosti celý čas depresívne, paralyzovane stojí pri nemocničnom Jimovom lôžku. Jasné, v Policistovi pod palbou to ešte nebolo dovedené do takej dokonalosti, ako v Gotham Central, ale styčné body by nevidel len blbec. Jemne ma vyviedla z rovnováhy kresba, ktorú by som sa odvážil charakterizovať ako detskú, čo je v ostrom kontraste s dospelým kriminálnym prípadom. Niekomu sa paradoxne práveže daný kontrast bude páčiť, ale ja som na tom tak pol na pol. Super ale je, že jednotliví ilustrátori majú v dobrom úchylku na krásne detaily, ako je para z úst alebo odtlačky pohárov na stole. Trochu som sa strácal v Batgirl, u ktorej som netušil, prečo ju znázornili ako mlčanlivého Jeepersa Creepersa. Toto vydavateľ mohol uviesť do širšieho kontextu v úvodnom textovom slove. Detto Catwoman, u ktorej nie je vysvetlené, prečo sa nespráva ako Catwoman. Jste dobří poldové. Jsem na vás hrdý.