Ivan Kučera komentáře u knih

Tvrdá väzba, 224 strán, viac ako kilová váha, parádna obálka s Rikitanom (tie žily!), plno textu (rady, poviedky, námety, hry), úvodné slovo Mareka Poláka a samozrejme komiksy. Väčšina z nich je krátka. Niektoré azda až príliš. Podaktoré sa odohrávajú u nás, iné v hlbokej minulosti (Morava roku Pána 1401), iné v Machu Pichcu, ďalšie v Kanade. Niektoré sú originálne, iné adaptácie kníh slávnych autorov (H.G. Wells, Kipling). S niektorými sa stretávame prvý raz, iné boli v minulosti publikované, čo je prípad mojich obľúbených temných vecí Smrt cestovatele Ibarrety a temer už až do ekohororu idúceho mrazivého Giganta (oba parádičky kedysi vyšli v kultovej Kometě). Je to skutočne pestrá všehochuť. Na svoje si príde v podstate každý: od fanúšika trampského/skautského komiksu cez dobrodružný a historický. Miestami sú to uzavreté príbehy, inokedy len ochutnávka z väčšieho cyklu (Walitaka). Chýbali mi zákulisné informácie ku každému komiksu o tom, aké cesty, cestičky a zákruty viedli k jeho vzniku, kde a za akých podmienok bol prvý raz publikovaný a podobne. V r. 2013 vyšla reedícia, u ktorej je zaujímavé, že svojím spôsobom nie je stopercentnou reedíciou, keďže neobsahuje komiksy Safírová stezka a Walitaka. Takže je otázkou, či to naozaj je reedícia.

9 16.08.2023

Pod ironickým názvom Dobří sousedé (čo ale naozaj nie je to isté, ako originálny Cunning Folk) sa ukrýva... Cintorín zvieratiek 2? Ťažko povedať. Ľahké je však povedať, že zlí susedia sú čisté zlo i bez toho, aby do toho bol primiešaný explicitný nadprirodzený horor. Toto však písal jeden z najlepších súčasných hororových autorov, takže ako bonus je to neprekvapivo skombinované s folk hororom, čo je podžáner, ktorý zbožňujem. Zbožňujem i literárnu reč tohto anglického drsňáka. Dobří sousedé sa mi páčili rovnako, ako Adamova predchádzajúca tvorba. Rudá zem i Rituál boli perfektne napísané folk nerváky s nie úplne vyrovnaným tempom. Rituál začal geniálne a skončil otrasne. Rudá zem začínala trochu nudne, ale končila nervy trhajúco, hoc nie dokonale (finále vykazovalo viacero divných úkazov). Dobří sousedé mi z tejto trojice pripadali najvyrovnanejší. No i tu sa ukazuje, že Adamovi zrejme najväčší problém stále robia koncovky. Dobří sousedí vo finále pôsobia dojmom, že už to Adam Nevill tak trochu chcel mať za sebou a tak sa uchýlil k predvídateľnému záveru, ktorý vám síce nerobí problém čítať, ale proste ho aj tak chcete mať čím skôr za sebou. Čo je škoda. Faktom každopádne je, že kniha má skvelé postavy, reálne vzťahy, živé dialógy a Adamov cit pre folk a opisy prastarých lesov mu plným právom môžu závidieť mnohí iní hororoví kolegovia. Ďalším faktom žiaľ je aj to, že na lúku vyhnal toľko zajacov, že mu niektoré ušli do lesa a už sa nevrátili. Inokedy si vypomohol lacným klišé (bleskové zmiznutie štyroch postáv vyrobených z vetvičiek, všetci sú kúpení, manželka neverí manželovi napriek tomu, že sama vidí, že niečo nie je v poriadku, blbé dôvody, pre ktoré sa vybrať uprostred noci do hlbokého, temného lesa), občas hapruje logika (ak Blackwood disponoval takými zásadnými vedomosťami, prečo s Mootovcami dávno sám nevypiekol, keď mu na tom zjavne záležalo napriek tomu, že sa na prvý pohľad snažil tváriť nezúčastnene?) a nevyhol sa dokonca ani snovým pasážam, ktoré ma v literatúre neskutočne nudia už pekných pár desaťročí. A prológ mi pripomenul mrazivý prológ z filmu Los ojos de Julia (ak ste ešte nevideli, vrelo odporúčam). Obálka super, ale súhlasím s užívateľkou KANITSUJ, že nekorešponduje s dejom (susediaca stena, bohatá záhrada, les). Potešili autorove záverečné dodatky, aj keď na môj vkus sa priveľmi vykecáva a to už je čo povedať, pretože osobne zbožňujem autorské dodatky v knihách.

15 13.08.2023

Toto sa u nás samozrejme nikdy nestane, na to je to príliš veľké sci-fi. No bolo by geniálne, aby raz okrem kompletu Legenda o Batmanovi vychádzal aj komplet Legenda o Batmanovi a Robinovi. Kontroverzný škótsky scenárista Grant Morrison totiž stvoril skvelú, šťavnatú postavu diabolsky arogantného floutka Damiana Waynea, nechajúc sa inšpirovať Batmanom: Zrození démona z konca 80. resp. zo začiatku 9O. rokov, kde Batman tiež mal potomka. Vtedy to bolo bezmenné bábätko a následne s touto šokujúcou informáciou nepochopiteľne už nikdy nikto nepracoval. Až Morrison v r. 2006. Jeho Damiana som si obľúbil na prvú dobrú. Problém je v tom, že komiksy s ním u nás vychádzajú strašne chaoticky. Raz v jednom vydavateľstve, ktoré v nich následne nepokračuje, potom v inom. V jednom je Batmanom Dick, v inom Bruce. Čo-to vyšlo v komplete Legenda o Batmanovi, kde sa (pomerne márne) snažia skompletizovať tieto veci a i vinou toho sa stávame svedkami kurióznych momentov, ako bol ten, že o Robinovi a novom Batmanovi v podaní Dicka Graysona u nás množstvo komiksov dodnes nevyšlo, ale zároveň je čas na to, aby Batman a syn vyšiel hneď dva razy (v r. 2012 v BB/art a následne v r. 2017 v DKK). Dobrou správou je, že Batman a Robin musí zemřít obsahujú zo série Batman & Robin (Vol.1) čísla 13 16, pričom čísla 1- 6 vyšli v spomínanom Batmanovi znovuzrozenom a čísla 7 12 v Batman vs. Robin. A aký je komiks Batman a Robin musí zemřít? Bez spoilerov sa o tom nedá baviť, každopádne dochádza k... no, nie, vážne to bez spoilerov nejde. Proste sa vracia postava, o ktorej sme si mali myslieť, že sa už nikdy nevráti, hoc bolo každému normálnemu čitateľovi jasné, že sa vráti, lebo... no, zase by to boli spoilery. Okrem toho je prítomný Joker, ktorý vyzerá trochu inak, než sme zvyknutí (v niektorých záberoch je to ako keby groteskná hlava nasadená na cudzie telo) a aj sa trochu inak správa. Mne sa zmena imidžu páčila, no aj tu je jasné, že ani pri tomto nezostaneme navždy a skôr alebo neskôr príde zmena resp. návrat k osvedčenému. Ďalej je to klasický Morrison: takže si to budete musieť prečítať aspoň dva razy a aj tak množstvo vecí nevychytáte. Vďaka sympatickým postavám Batmanovej rodiny mi to až tak nevadilo. Morrison si ako vždy ide to svoje. Kto sa chytá má zážitok a kto nie, má mokré gate. Skvelé na Morrisonovi je, že disponuje nadštandardnou fantáziou, takže v rámci zápletiek je schopný prísť s fakt originálnymi vecami, ktoré nikto nečaká (oživený Thomas Wayne, nový Robin na výsluch s Jokerom si preventívne berúci páčidlo, Gordon v ženských šatách). Už menej skvelé je, že to vždy tak mohutne skomplikuje, zahltí, prehltí a dohltí, že na dvadsiatich nespokojných čitateľov pripadajú dvaja nadšení. Oceňujem kresbu. Chápem síce, že tento štýl výtvarného prístupu nesadne každému, ale aj som pravdupovediac prečítal v živote toľko komiksov, že ma poteší, ak nejaký komiks po vizuálnej stránke skúsi ísť inou, povedzme menej tradičnou, azda až mierne experimentálnou kresbou. O to viac, ak sa čosi také objaví v mojom obľúbenom Batmanovi. No je pravda, že taký Jock sa mi páči viac. I toto ale bolo zaujímavé. A komiks obsahuje záverečný bonus Batman: The Return (Vol.1) #1. nakreslený Kanaďanom Davidom Finchom (Batman: Já jsem zhouba, Hulk: Proti světu), ktorého štýl mi pravdupovediac miestami Jocka pripomenul.

6 11.08.2023

Budeme svědky toho, jak celý příběh skončí. To je výsada stáří. Sám som v šoku, že sa mi fantasy o vílach tak páčila, ale toto je vážne pecka, tu dať menej ako 5* by z mojej strany asi predstavovalo faloš. O tomto ak vám niekto bude tvrdiť, že je to neuveriteľne nakreslené, klame. To, ako to je nakreslené, sa nedá opísať žiadnymi pozemskými slovami. Je to čosi neskutočne precízne, detailné, proste, ehm, neuveriteľné. V jednej chvíli budete musieť komiks otočiť dole hlavou, aby ste si ho mohli čítať. V inej zas z dvojstrán vznikne štvorstrana (!). Určite jeden z najveľkolepejších komiksov, aké som od konca 8O. rokov (kedy som s komiksami plus-mínus začal) čítal. Scenár nie je nejaký enormným zázrak, ale je natoľko divoký, originálny, svieži a nepredvídateľný, že je to ostatne práve on, kto umožnil ilustrátorovi stvoriť také diabolské vizuálne skvosty. A slúži mu ku cti, že hlavná hrdinka je sympatická víla. Síce bez krídel, ale nezabúdajme, že víla bez krídel je rovnako mocná, ako víla s nimi. Dvojnásobne, ak túži po pomste.

8 10.08.2023

Vracia sa expert na podmračené zazeranie alias muž pripravený umrieť, ale nie dnes a nie rukou toho roztraseného úbožiaka čo stojí oproti nemu. Tuším prvá conanovka od CC, ktorej musím dať len 3*. Tentokrát to naozaj nie je žiadne scenáristické veľdielo. To samozrejme od Conana ani nikto nechce, ale tentoraz to fakt bilo do očí. Zarazila ma scéna, v ktorej sa milovaný barbar mení na Jamesa Bonda a rozohráva svoje vlastné Casino Royale. V origináli sa to dokonca volá Conan the Gambler (nie, nerobím si z vás srandu). To sa k tejto postave jednak vôbec nehodí (viem, že to nie je taký primitív, ako sa ho snažili zobraziť filmy s Arnoldom, ale toto je priveľa, už mu chýbal len smoking a kubánska cigara) a jednak ma pobavilo, ako chce vyšetriť vraždu. Conan? Vo svete, v ktorom vám odseknú hlavu v krčme len za to, že niekomu nechtiac vylejete pivo? To ako vážne? Tu už som sa cítil pomaly až ako u Poirota. Aby nebolo vykrádačiek málo, úvod pre zmenu pripomína Gladiátora. Na môj vkus je skrátka v Úkladoch vrtkavé štěstěny priveľa ostatných a primálo Conana. Tiež ma dojal moment, v ktorom barbar vymyslí rafinovaný plán ako poraziť obrovskú príšeru: ľahne si na zemi a predstiera smrť. Obluda sa k nemu skloní a on jej zabodne meč do hlavy. Wow. V ďalšej chvíli odmietne boj, lebo stojí proti presile (Conan???) a o pár minút neskôr sa veselo vrhá do samovražedného súboja s dvoma tuctami po zuby ozbrojených zabijakov. Kartová pasáž nič moc; pri pravidlách s jednotlivými kartami (had požiera ostatné karty, kráľ chráni pred hadom...) som už len čakal, kedy sa ozve klopanie a dnu vojdú Sheldon, Leonard, Howard, Raj a možno aj Penny, nech je sranda. S Úkladami vrtkavé štěstěny si scenáristi skrátka nie že nedali veľa práce. Oni si nedali temer žiadnu prácu. Miestami to doslova odflákli, spoliehajúc sa na to, že situáciu možno áno možno nie zachráni aspoň kresba a koloring (sčasti naozaj áno, ale už som videl úžasnejších Conanov). Poteší pevná väzba s prebalom a lacetkou a galéria.

6 09.08.2023

Vlada som náhodou objavil na webe pražského antikvariátu, kde ho mali za rekordne nízku cenu, hoci všade inde bol nekompromisne nezohnateľný. Okamžite som objednával, začítal som sa doňho... a ostal som zmätený. A zmätený som doteraz. Absolútne som sa na prvé čítanie nechytal. Po dočítaní som netušil, čo som vlastne čítal. Mal som podozrenie, že sa jedná o dvadsiaty ôsmy diel série. Preto ma prekvapilo zistenie, že mám dočinenia s jednotkou. Nič tomu však neodpovedalo. Žiadne normálne uvedenie do deja, do univerza, do sveta ústrednej postavy. Proste nič. Hrdinu spoznávame prostredníctvom otváracej bondovskej akcie. Potiaľ ešte OK. Následne už je to ale celé zle. Dostaví sa na dedičské konanie. Má nás to zaujímať? Mali by sme s ním súcitiť? Zomrela mu mama. Strašne smutná vec, ale my sme ju nepoznali. Kto to bol? Aká bola? Mala s hrdinom zlý, alebo krásny vzťah? Následne sa púšťa do pátrania po svojom bratovi, dvojčati. Prečo nás to má zaujímať, kto je to dvojča? Nie je to fuk? Toto naozaj nevyzerá ako prvá časť. Pravdupovediac prekvapuje ma, že následne v češtine vyšli ešte tri diely. Belgického scenáristu Yvesa Swolfsa nemusím, aj jeho najlepšie práce mi pripadajú priemerné (Lonesome, Princ noci) a toto bola ozaj bieda. Každý komiks čítam dva razy a na druhé čítanie už to bolo predsa len lepšie. Scenár bol zrozumiteľnejší. I tak ma to ale ukrutne nudilo a nebavilo. Rušilo ma už meno Vlad; neustále som sa pýtal, či je to akože nejaký vzdialený rodinný príbuzný Vlada Narážača (Draculu) a teda či mám očakávať scénu, v ktorej ho zrazia na kolená a chystajú sa ho zabiť a on sa premení na upíra a všetkých zabije. Kebyže ma anotácia na obálke neinformuje o tom, že sa dej údajne odohráva vo vzdialenej budúcnosti, ani by som si to nevšimol. Skrátka klasický Swolfs: mdlý a nezaujímavý hlavný hrdina, slabé vedľajšie postavy, fádny dej, sem-tam explicitnejší detail (sex, násilie). Nakreslené je to... pekne.

4 07.08.2023

Kedysi si Bruce Wayne a Dick Grayson dali sľub: keď sa niektorý z nich dostane do problému, druhý urobí všetko pre to, aby ho z toho vysekal. Teraz je rad na Dickovi. Bruce sa dostal do problémov. Zomrel. Reálne. Jeho smrť potvrdil aj Superman. A to je iný šéf! Preto bude musieť Dick použiť všetku svoju energiu a um na to, aby našiel spôsob, akým svojho mentora vrátiť naspäť medzi živých. Samozrejme, prichádza do úvahy slávna Lazarova jama, ktorá v minulosti oživila každú tretiu batmanovskú postavu. Toto ale písal Grant Morrison, takže sa veľmi rýchlo ukáže, že to rozhodne nebude až také jednoduché, ako by sa mohlo zdať (a aké by to bolo pri iných scenáristoch). Grantov štýl bol odjakživa taký svojský, že sa nájdu čitatelia, ktorí si prečítajú jeho komiks... a následne anotáciu, aby zistili, o čom to vlastne bolo. Ja to mám s drsným Škótom ako na hojdačke: raz ma baví (Arkham, Batman a syn), raz nie (R.I.P., Černá rukavice) a inokedy je to fajn, ale žiadny zázrak (Země 2). Posledná menovaná možnosť bude platiť i pre Batman vs. Robin. Mne sa vlastne páči, že Morrison neberie ohľad na neznalcov. Vyžaduje od čitateľa detailnú znalosť hlbokej minulosti netopierovho kánonu. Kto ju neovláda, má smolu. Znamená ale vari to, že čitateľ nie je sčítaný, to, že je to nekvalitný komiks? Samozrejme nie. Niekedy sa mi každopádne ale zdá, že Grant nepíše pre radových čitateľov, ale skôr pre komiksových historikov, ktorí komiks študujú na vysokej škole. Tí sa musia pri čítaní jeho scenárov kráľovsky baviť. O zvyšku planéty si už taký istý reakciou nie som. Grantov štýl je naozaj zamotaný, pričom situáciu komplikuje jeho záľuba vo výstredných postavách. Nemá problém spraviť kľúčového hráča z postavy, ktorá sa mihla v nejakej batmanovke z r. 1958. Grant ju vyhrabe v archívoch a s chuťou zasadí do príbehu, dobre sa baviac na zmätených čitateľských reakciách. Keď sa ale povie A, treba povedať aj B: to, že použije zabudnuté postavy (a udalosti), ešte automaticky neznamená, že píše výnimočný komiks. Znamená to skrátka len to, že použil zabudnuté výstredné postavy (a udalosti). Dynamiku tomu akiste dáva spolupráca Damiana a Dicka. Azda ale nemusím vysvetľovať, že spolupráca je to miestami značne kostrbatá, drsná a špinavá a zo všetkého najviac pripomína návrat z vesmíru v kuse šrotu, po ktorom ste radi, že ste to vôbec prežili). Nápad s pátraním po poslednej (?) Lazarovej jame je pekne priamočiary, ale Grant to skomplikuje pridaním anglického podsvetia, návratom Damianovej aristokratickej matky Talie a do toho Najčernejší rytier (som jediný, komu prišiel na um Batman, ktorý sa smeje od Snydera?) a potenciálne ochrnutie (povedal niekto Knightfall?). Dobrou správou je, že komiks obsahuje sériu Batman & Robin (Vol. 1), konkrétne čísla 7 12, takže priamo nadväzuje na komiks Batman znovuzrozený (čísla 1 6), ktorý u nás vyšiel buď v komplete Legenda o Batmanovi, alebo ako samostatná kniha v BB/art v r. 2013. A skvelé je, že v Legenda o Batmanovi vychádzajú aj čísla 13 16 (pod názvom Batman a Robin musí zemřít). Takže sa nám to postupne kompletizuje. Krkolomne a tak všelijako, ale kompletizuje. Snáď.

5 05.08.2023

Policajti jsou placený za to, aby byli venku pro lidi v jejich nejhorších chvílích. Pod DC patrí edícia Black Label, v rámci ktorej vychádzajú drsné veci (Batman: Zatracení alebo Wonder Woman: Mrtvá země) a aby bola sranda, tak pod Black Label spadá Hill House Comics, pod ktorého hlavičkou vychádzajú ešte brutálnejšie veci. Prvotinou sa pred rokmi stal Košík plný hlav a každému z vás už zrejme docvaklo, že jej zakladateľom je legendárny syn legendárneho otca. Joe Hill je u nás dobre známa firma (Zámek a klíč, Plášť) a škrabanec na brnení mu nespôsobí veru ani Košík plný hlav. Je to drsná vec okorenená WTF čiernym humorom, ale vďaka hlavnej hrdinke zostáva naďalej uveriteľnou jazdou, kde síce splatter/gore hrá prím, no vďaka sympatickej June vás zaujíma, ako to skončí, budete jej držať palce. Scenár si sem-tam berie rôzne inšpiračné zdroje kde-kade (atmosférou prímorského letoviska azda môže pripomenúť Benchleyho resp. Spielbergove Čeľuste; ostatne ostrov sa nie zo srandy volá Brody Island), ale v jadre zostáva sám sebou: originálny, svieži a v rámci možností nepredvídateľný. Ako slávny otec, i Joe si uvedomuje, že najväčšie zlo predstavujú obyčajní ľudia, ktorí majú v spoločenstve vynikajúcu povesť, rozdávajú úsmevy na všetky svetové strany a majú dokonale pokosené záhrady. No akonáhle sa za nimi zatvoria dvere, odhodia masky a ukážu svoje skutočné, pravé tváre. Ďalšou spoločnou vecou, ktorá syna spája s otcom, je záľuba v používaní mysterióznych predmetov. Nejeden raz ich pritom vôbec nezaujíma, kde sa vzali (a prečo), ale proste len to, že SÚ (u otca to bola napr. zubná protéza v poviedke Zuby alebo mobil v Telefóne pána Harrigana, u Joea pre zmenu plášť v Plášti a teraz mystická nórska sekera z 8. storočia). Nakreslené je to Talianom Leomacsom perfektne (vypomohol mu rodák Riccardo La Bella a mignolaovský farbiar Dave Stewart). Poteší pevná väzbe s prebalom a viacero bonusov (medailóniky autorov a rozhovor s nimi + galéria alternatívnych obálok).

14 04.08.2023

Skutočne nechápem dvom veciam: otrasnému obalu (čo to má byť, romantická melodráma s jemnou krimipríchuťou?) a prekladu (preložiť pariah ako Sběratel srdcí, to chcelo veľa fantázie, zmysel tejto obdivuhodnej snahy mi každopádne uniká). Dobrou správou je, že Graham Masterton píše skvele, má rád svoje postavy a nejeden raz som sa pristihol pri tom, ako sa spokojne usmievam pri vydarených dialógoch a hláškach. Problém je, že ma to ako celok príliš nebavilo. Tempo malo kolísavú úroveň. Najviac sa mi páčil stred, kedy to výrazne šlo do Lovecrafta. Najmenej žiaľ asi finále, kedy sa mali otáčky zvyšovať na maximum, ale v skutočnosti som mal skôr dojem, že už to autora bohvieako nebavilo a túžil to dopísať a ísť na čierne pivo do nejakého fajnového zadymeného pubu. Kuriózne na mňa pôsobili medailóniky prekladateľov, s tým som sa vážne ešte nestretol. Tiež ma zarazilo, že hlavný hrdina, vdovec, sa v manželkinej smrti utápa de facto len pár týždňov, to bude zrejme nejaký rekord (pritom v deji nič nenapovedá tomu, že by ju nemal rád, práveže naopak, dokonca bola tehotná).

5 03.08.2023

Geniálna vec, ktorá síce vznikla v 7O. rokoch, ale za mňa je taká nadčasová, že ak by mi niekto povedal, že je z r. 2023, bez problémov uverím. Nová dimenzia výtvarnej krásy. Vychutnával a užíval som si každú stranu. Čítanie preto bolo pomalé. Príjemne pomalé. Len sa kochať a kochať... a kochať. V kombinácii s mojimi obľúbenými textami od HPL vskutku divoká, priam diabolská kombinácia! Do dokonalosti to v Argu dotiahli veľkými rozmermi, lacetkou, hrubým papierom a pevnou väzbou, takže nebudem hľadať za každú cenu miniatúrne nedostatky (temer žiadne bonusy, absenciu obsahu, na môj vkus prílišné skrátenie môjho obľúbeného Šepotu v tme) a proste tomu fláknem 5* a pozývam Cthulhu na kávu. Každý, kto má rád HPL, dobre vie, že jeho filmové a komiksové adaptácie vedia byť zradné už tým, že vôbec existujú. Zhmotniť jeho šialené svety a bizarné nápady vie byť totiž natoľko náročné, že je lepšie vopred sa vzdať a nechať to na človekovi, nech si číta Lovecraftove texty a sám si predstavuje jeho monštrá a s nimi súvisiace veci. Čo je samozrejme v rozpore s komiksovým a filmovým médiom, ktoré už z princípu MUSÍ explicitne ukazovať veci. Uruguajčan Alberto Breccia však prekvapivo dokázal, že vlastne... nemusí. Jeho špecifická čierno-biela kresba je natoľko unikátna a tajomná, že občas neviete, na čo presne sa pozeráte. Čo je jednoduchý a pritom geniálny postup, ako zhmotniť Lovecraftove nestarnúce príbehy. Keďže máme dočinenia so zbierkou komiksových poviedok, tak ak by aj nejaká bola nudnejšia, je vysoká šanca, že hneď nasledujúca situáciu vylepší. To našťastie nie je prípad tejto lukratívnej knihy, keďže obsahuje komiksové adaptácie takých kultových peciek, ako sú Farba z vesmíru, Tieň nad Innsmouthom alebo Šepot v tme. Kebyže chce človek silou mocou hľadať negatíva, možno by skonštatoval, že je to enormne statické a plné textu, ale to mi pripadá ako kritizovať oblohu za to, že je príliš modrá a obrazy v galérii za to, že sa nepohybujú.

6 02.08.2023

Ak ste už čítali nejaké komiksy od Grady, ktoré adaptovali známe romány, tak viete, že sú na jedno brdo (napr. Robinson Crusoe alebo Ostrov pokladov). V podstate kto čítal jeden, čítal všetky. Nakreslené to nie je zle, no scenáre sú otrockými prepismi notoricky známych literárnych predlôh. Naskytá sa opätovne otázka, komu sú takéto komiksy vlastne určené. Mohlo by sa zdať, že deťom, aby v nich vzbudili záujem o čítanie, ale myslím si, že sú tak nudne spracované, že skôr vykonajú medvediu službu. Tom Sawyer sa odohráva v dávnych dobách na horúcom americkom južanskom vidieku, č je diabolská kombinácia, ktorú zbožňujem. A obsahuje pár relatívne drsných úmrtí vrátane úkladnej vraždy na nočnom cintoríne a iných chuťoviek (mŕtva mačka, mŕtvola krysy... čo ma vedie k otázke, či je to fakt vhodné pre deti od deviatich rokov), takže za to pár bodov k dobru. Ale inak fakt žiadny zázrak. A zarazila ma strana 14, kde je písané, že dievča má blond vlasy a teda ako pozerám, tak pozerám, asi som farboslepý ale ja vidím hnedú (neviem, či ej chyba v preklade alebo nejakých kurióznych problémoch s koloringom... v podstate je mi to jedno). Ďalší problém vidím v prestrihanosti deja, vinou čoho dochádza k rôznym kurióznym okamihom (napr. chlapec v jednej chvíli povie, že Španiela v meste párkrát videl, ale my ako čitatelia ho vidíme prvý raz v živote).

4 01.08.2023

Poslední jednorožec je v prvom rade kniha od amerického spisovateľa Petra S. Beaglea z konca 6O. rokov 20. storočia. V r. 1982 vznikol britsko-americko-japonský animovaný film. V Čechách knižka prvý raz vyšla v r. 1997 vo vydavateľstve Altar. Komiksovú adaptáciu české CC vydalo v tvrdej väzbe s prebalom a lacetkou. Jednu vec si vyjasnime hneď na začiatku: Poslední jednorožec je nádherne nakreslený komiks. Ale že fakt nádherne. Na môj vkus azda už až priveľmi gýčovito, ale proste krásne. Zaliečavo krásne, ale krásne. Páčil sa mi kontrast v podobe ústredného jednorožca (pardon, jednorožky), ktorý vizuálne vôbec nezapadal do zvyšku komiksu, čo bol skvelý umelecký zámer. Vďaka nemu jednorožkyňa pôsobí ako čosi neskutočné, čo nepatrí do okolitého sveta, ktorý kedysi možno žil mýtmi, ale tie sa z neho, ako to už chodí, postupne vytratili a zostala len nudná realita. Trocha ako keď animovanú postavičku vložíte do normálneho hraného filmu. Faktom žiaľ je, že hoci som čakal pecku, ktorá ma odpáli, nakoniec som sa v deji na prvé čítanie skoro vôbec nechytal. Buď som sa v ňom strácal alebo som mu nerozumel... alebo ma skrátka nebavil. Na mňa to bolo príliš rozprávkové; čosi medzi temne magickou filozofiou a čítaním pre dievčatá. Na scenári sa Beagle paradoxne vôbec nepodieľal; scenár napísal iný Peter a to konkrétne Peter B. Gillis (UKK Marvel: Co kdyby?, NHM: Doctor Strange). Pravdupovediac? Dosť mi to pripomenulo komiks Škret (tiež vydalo CC), ktorého som čítal pred Posledním jednorožcom, ale samozrejme treba dodať, že Poslední jednorožec vznikol skôr, takže ak niekto niekoho vykrádal, tak čísla jasne poskytnú odpoveď na otázku kto (neškodná mytologická bytosť chce byť milovaná a žiť v pokoji a mieri, putuje rozprávkovým svetom, stretáva rôzne bytosti a ľudí a celé je to drsne magické a pritom realistické, temné, ale i gýčovo rozprávkové).

9 30.07.2023

No... tak nič. Nielen od záveru, ale od celého runu, v ktorom Bane doslova i filozoficky prelomí Batmana napoly, som (naivne?) čakal ponurú, depresívnu, komornú psychojazdu s mrazivo triumfujúcim zloduchom a zdeptaným a fyzicky (a inak) zlikvidovaným netopierom. Dočkal som sa tony monotónnej nonstop akcie s postavami, ktoré ma nebavili (Baneova partička, Robin). Ústredná myšlienka o páde rytiera je geniálna, ale scenáristi k nej mali pristúpiť inak. Jasné, dnes, v roku 2023, komiks pôsobí samozrejme inak, ako na začiatku 9O. rokov. Vtedy to mohla byť solídna šleha medzi oči. Alebo nie? Akcia strieda akciu, jeden protivník druhého a toto sa opakovalo väčšinu runu. Takto výnimočný komiks ozaj nevyzerá a podľa mňa nemohol vyzerať ani vtedy (že bola taká móda, to už je iný príbeh). Až po onom osudovom nalomení sa príbeh vybral zaujímavejším smerom. Bruce Wayne skončil na vozíku, symbol Batmana bol zničený... no a v tom je problém. On vlastne zničený nebol. Batmanova rodina totiž veľmi dobre vie, že symbol musí žiť ďalej. Dokonca musí prežiť svojho majiteľa. A tak sa novým Batmanom stáva Azrael alias Jean-Paul Valley. U toho sa síce tvorcovia snažia, aby bol sakra drsný (a ochotný prekračovať morálne hranice, ktoré by Batman jakživ neprekročil), ale neviem, či to bol čisto môj osobný problém, alebo to takto majú aj ostatní, ale za mňa je Jean-Paul skôr osvalená komická postava. Nápad s drastickým Batmanom, ktorý je ochotný zabíjať, je samozrejme už z princípu skvelý. Koľkí z nás nepremýšľali, či by nemal zahodiť svoje etické zábrany a byť rovnakým zmrdom, ako jeho šialení protivníci? Na postave Jean-Paula scenáristi ukázali, že nie. Za mňa je to ale každopádne proste len moták. Žiaľ, ani záver ságy neprináša depresívnu jazdu. Čo ma však šokovalo najviac, to bol záver, ktorý (bez toho, že by som spoileroval) vlastne skoro nič neuzatvára! Pravdupovediac som sa po dočítaní poslednej strany cítil, ako keby sa kamsi stratili ešte aspoň tri zošity. Ono to tak v týchto veľkých mainstreamových udalostiach samozrejme býva, že niektoré dejové linky (a postavy) sa vyvíjajú a dokončujú v iných sériách slávnych postáv (u nás napr. Poslání Temného rytíře), ale toto ma ozaj dojalo. I to je dôvod, pre ktorý Knighfall zrejme nikdy nebudem vnímať ako výnimočný komiks, ale ako krátkodobú kapitolu, v ktorej sa udiali šokujúce veci, z ktorých ale napokon nič nebolo. Moje konečné pocity z Knigtfallu sú teda žiaľ také, že sa značným spôsobom preceňuje a že Nolan urobil najlepšie, čo mohol, keď si do Návratu Temného rytiera (2012) vzal len Banea a zlomenie a zvyšok si vymyslel svoj vlastný. Nakreslené je to fajn, ale vidno, že je to robota viacerých osôb, takže niektoré zošity vyzerajú skvostne (Batmanov plášť si v niektorých žije svojím vlastným životom, akoby to bola samostatné diabolská bytosť) a iné naopak banálne.

4 30.07.2023

Batman: Oběť obsahuje 5 príbehov zo série Legends of the Dark Knight, ktorá v USA začala vychádzať koncom 8O. rokov. Konkrétne týchto 5 písal Doug Moench a keďže sa osvedčil, bolo mu umožnené napísať v rámci možností prevratný Knightfall (u nás Soumrak Temného rytíře), kde neurobil nič menšie, než (doslova, i metaforicky) zlomil Batmana. Oběť je realistická, kriminálna a pritom paradoxne zároveň mystická. Áno, Hugo Strange je strašne béčkarský, pulpový zloduch. Lež Moench ho dokázal uchopiť a pracovať s ním uveriteľným, v rámci možností civilným spôsobom. Super je i to, že Batman sa tu stáva štvanou zverou, na čo je samozrejme zvyknutý, problém je, že tentokrát ho nelovia magori Joker alebo Poison Ivy, ale gothamská polícia. Resp. komando, ktoré bolo vytvorené špeciálne na jeho polapenie a neskôr dokonca na explicitné zabitie (!). Z Jima Gordona, ktorý v Gothame ako jeden z mála Batmanovi drukuje, paradoxne spravili jej šéfa, takže starý dobrý Jimbo sa ocitá medzi doma mlynskými kameňmi. Oběť sa odohráva po Millerovom klasickom príspevku do netopierovho kánonu Rok jedna (takže nechýba rogalo), v ktorom Batman pred utopením zachránil Gordonovho syna, takže strážca zákona je mu sakra zaviazaný, zároveň ale musí plniť rozkazy. Verejnosť sama ešte nevie, ako má bat-mana vnímať, no prevláda skôr skepsa, rozčarovanie, možno až hnev. Oběť je vďaka tomuto ponurá, pomalá a vďaka kresbe tiesnivá. Pár zošitov série Legends of the Dark Knight sme mimochodom mali možnosť čítať koncom 9O. rokov aj u nás, keď ich pod stručným názvom Batman vydal Unicorn v zošitovkách. Zápletka s falošným Batmanom, ktorý má za úlohu poškodiť netopierovu povesť, sa v neskorších rokoch ukázala byť natoľko sebestačnou a obľúbenou, že ju použili viacerí (viď. Tomlinov Dvojník). Ilustrátor Paul Gulacy (Terminátor Omnibus 1) má cit pre ponurosť veľkomesta (Oběť disponuje fakt presvedčivou pouličnou atmosférou), v ktorom polícia nestíha držať krok s narastajúcou zločinnosťou. Vie však i spomaliť a zasnene si užívať ženské telá, ktoré samozrejme nemôžu byť nahé (sme predsa v DC mainstreame), ale robí všetko pre to, aby tomu prešiel cez rozum (napr. Cawtoman má natoľko priliehavý kostým, že to občas vyzerá ako keby bola nahá, akurát nie je vidieť mišpulína s bradavkami). Za mínus by som označil priveľkú ukecanosť. Hugo Strange pôsobí dojmom, že chce Batmana zlikvidovať nie prostredníctvom zbraní, ale doslova ho urozprávať na smrť. Páčilo sa mi, ako Batmana analyzuje, ale od istého momentu toho bolo fakt priveľa.

4 27.07.2023

No... neviem. Nezostáva mi nič iné, než čakať na záver Knighfallu a dúfať, že aspoň ten ma zasiahne. Čo vzhľadom na koniec dvojky nie je úplne nereálne. Áno, presne tak: ako ukazuje obálka, konečne dochádza k tomu zvratu, na ktorý všetci zvrhlo čakáme (a ktorým sa do nemalej miery inšpiroval slávny režisér Nolan v závere svojej trilógie s Christianom Baleom). Dvojka nie je zlá, len je proste príliš monotónna. V podstate scenáristi zopakovali koncept prvého dejstva: z Arkhamu po Baneovom útoku ušli najdrsnejší zločinci, Batman ich chytá, bojuje s nimi a síce vyhráva, ale po každom kuse je viac a viac zdecimovaný. Čo je vcelku jasné, ale keďže sa písal začiatok 9O. rokov, scenáristi nám to museli explicitne prízvukovať na každej piatej strane, takže Batman neustále tvrdí, že je naprosto vyhořený a totálně na dně. Ono to samozrejme nie je zlé, tie 3* si to zaslúži určite, ale nadšený nie som. Pár momentov je skvelých (Batman mlátiaci Jokera a pripomínajúci mu vraždu Jasona Todda), rovnako tak osudová temnota, ku ktorej to nezadržateľne smeruje. Batman svojím spôsobom vie, že toto nemôže dopadnúť dobre, napriek tomu je mu jasné, že musí vydržať do trpkého konca, pretože je to jeho cesta, ktorú si kedysi dobrovoľne vybral. Ale proste ako vravím, scenár je rutinný. A niektoré veci zostarli (Bane je hrôzostrašný protivník, ale tá jeho banda z Cirkusu Humberto v čele so Sokoliarom Tomášom, to ako vážne?).

5 22.07.2023

Na tomto komikse je skvelé, v akom rozpoložení ukazuje legendárneho Batmana. Temný rytier sa nachádza v stave, v ktorom ide zjavne z posledných síl. Je neoholený, vyčerpaný, enormne vystresovaný, prestáva vládať, nestíha, začína robiť chyby. To je dokonalá pozícia, do ktorej ho rafinovane vmanipuloval kulturista Bane, ktorý všetko dianie súvisiace s netopierom pozorne sleduje z bezpečnej vzdialenosti. Zdôrazňujem súvisiace s netopierom, pretože inak vyráža do akcie čoraz častejšie (oproti Soumraku Temného rytíře, prologu, kde bol naozaj len pozorovateľom). Silu jeho svalov okúsi nielen Killer Croc, ale napr. i Robin, ktorý je z toho tak mimo, že si musí máčať nohy v lavóre (čo chcete, začiatok 9O. rokov neušteril nikoho, ani Batmana a jeho rodinu). Zaútočí na Arkham, oslobodí jeho exkluzívne osadenstvo. Do ničnetušiacich gothamských ulíc sa tak dostanú najnebezpečnejšie beštie. Vtip je v tom, že scenáristi atmosféru stupňujú síce pozvoľne, ale o to bezvýchodiskovejšie: Batman sa najskôr stretáva s kurióznymi zločincami, postupne sa však hrozba stupňuje a je jasné, že najväčšie esá nás ešte len čakajú. No už teraz ide Batman z posledných síl, tak čo potom? Presne to je moment, na ktorý Bane mrazivo trpezlivo vyčkáva, aby ho zlomil: metaforicky... a azda i doslovne. Veru tak, ikonický okamih pádu Temného rytiera sa nekompromisne blíži. Potiaľto je to skvelá jazda. Skvelé je i to, že komiks je prekvapivo drsný, umiera sa tu ako na bežiacom páse, jedného psychopata strieda druhý sériový vrah (prípadne psychopatický sériový vrah) a krv síce netečie prúdom, ale nejaká tu rozhodne je. Už menej super je, že dej je vinou toho všetkého pomerne monotónny: Batman hľadá hrozbu, nájde hrozbu, prebehne súboj. A potom odznova. Menia sa len záporáci, napriek tomu je to istým spôsobom stále to isté. Mne osobne vadili tiež drobnosti poplatné dobe svojho vzniku: Robin pri boji používajúci prak, Batmanovi necháva odkaz na papieri písaný rukou a prilepený lepiacou páskou k čelnému sklu slávneho batmobilu (jasné, lepiaca páska bodne vždy, ale to ju naozaj Zázračný chlapec nosí 24/7 pri sebe? Alebo ju majú pre prípad núdze schovanú v palubnej skrinke?), nelogičnosti (čítal som to dva razy, ale fakt som to nepochopil: Batman likviduje Zsasza, za jeho chrbtom do miestnosti vstupuje ozbrojená Montoyová a za ňou je kto ten chlap s basebalkou?) a nekonzistentnosť kresby (Killer Croc vystupuje na začiatku a na konci knihy a na konci vyzerá úplne inak, ako na začiatku) a Azrael akoby vypadol z úplne iného komiksu, to bol fakt zlý sen. Výsledkom je nevyrovnaný, zvláštny hybrid: miestami veľmi temný a nebezpečný komiks a na ďalšej strane uvidíte magora s ponožkou na ruke. Zatiaľ pád rytiera na 4* nevidím; uvidíme v ďalších dieloch.

6 19.07.2023

"Proč dobrý příběh kazit realitou?" Zhltnete to ako senzačnú malinu so šľahačkou a budete cítiť ľahkosť bytia. Vlastne vám závidím, že ste to ešte nečítali. Absolútne rozkošne nakreslené. Toto budete milovať. Jeden z tých komiksov, na aké sa nezabúda. Calvia viac ako rok študoval anatómiu ľudského tela a je to čertovsky poznať. Jeho štýl je úžasný, dynamický, málokedy sa čosi také vidí (Triton si pripaľuje fajku a v ohni vidíme hriešnikov v pekle!). Výborný je i Meloov scenár v detailoch (zveličenie minulosti) pripomínajúci najosobnejší film Tima Burtona Veľká ryba (resp. knižnú predlohu od Daniela Wallacea). Úderná dvojka Melo/Cavia zaznamenala kvalitatívny posun v používaní popkultúrnych odkazov, ktoré sú (Tintin, vyhadzovanie z dvier novinárov na spôsob profesora Challangera z Doylovho Strateného sveta) vzdušnejšie zakomponované do textu, než to bolo u ich predchádzajúcich (inak však tiež báječných) Podivuhodných dobrodružství Rafana Mendonçy a poslíčka s pizzou. Mnohé veci si môžete vyložiť tak, ako sami chcete (ak bol Triton podľa finálnej fotky skutočne obyčajný muž, čo má znamenať kozia trofej na stene?). Áno, zmluva s diablom bola na môj vkus príliš jednoduchou metaforou, skutočnú identitu novinárky som odhalil 189 strán pred finále, vadilo mi, že vydavateľstvo do češtiny nepreložilo nápisy na budovách a náhrobkoch a mám pocit, že pôvodne mal byť scenár o niečom trochu inom (spočiatku sa dosť tlačí na pílu ohľadom konkurenčného vzťahu medzi dvoma hudobníkmi, aby sme na konci zistili, že oň zas až tak veľmi nešlo). Ale to sú fakt len drobnosti. Ak by práva kúpil Pixar, som presvedčený o tom, že by to získalo Oscara, celosvetovo by to trhlo stovky miliónov dolárov na tržbe a štúdio by sa vrátilo nazad na výslnie, na ktorom bolo v rokoch 1995 2009. Je fakt nádherné, že sa tvoria takéto veci. Svet možno predsa len ešte má šancu.

8 19.07.2023

Zabudnuté pokračovanie? Chlapci od Bobrej rieky patria k absolútnym legendám. Foglar sa do ich sveta vrátil o viac ako polstoročie (!) neskôr a necelé jedno desaťročie pred svojou smrťou. To je badať z melancholických posledných strán. Škoda, že nezašiel ďalej, ale uznávam, že asi bolo lepšie ukončiť to romanticky a nie realisticky typu Rikitana doslova na krvavú kašu rozdrvil nemecký tank na fronte a polovica chlapcov skončila v Osvienčime. Čitatelia na sequel až tak nepočuli, čo dokazuje ostatne aj situácia na databazeknih: jednotka má aktuálne na konte 1900 hodnotení, kým sequel 489. Jasné, čo by iní autori dali za "iba" 489. Ale rozdiel medzi prvým a druhým dielom je proste priepastný, čísla neklamú. Dvojka je od prvých strán temnejšia, čo je logické vzhľadom na desivé obdobie, počas ktorého sa odohráva. Foglar a Rikitan sa síce spočiatku snažia pôsobiť tak bezstarostne, akoby od minulého dobrodružstva neubehol snáď ani týždeň, ale vieme, že je to len klam a že okolo chlapcov sa pomaly ale isto sťahujú ponuré mračná, ktorým sa nikto nevyhne. Dáva sa do pohybu bezcitná mašinéria, ktorá krvavo zomelie milióny ľudí na celom svete. Jestřáb sa našťastie na nič nehral a s prepáčením neotravoval nás s nejakou inou alternatívnou Zelenej príšery. Namiesto toho siahol po zle oveľa obludnejšom: po náckoch a ich prisluhovačoch. Do Slnečnej zátoky vďaka nim prenikajú ponuré tiene. Ako každá vojna, aj táto odhalí pravú tvár ľudí. Niekto je odvážny a radšej umrie, než by sa mal spreneveriť svojim ideálom. Ďalší je zbabelý a zákerný kolaborant. Atmosféru dokresľuje zopár čierno-bielych ilustrácii dvorného foglarovca Marko Čemráka (ktorý je podpísaný pod viacerými Jestřábovými komiksovými adaptáciami, viď. napr. Chata v Jezerní kotlině). Príbeh ponúka súťaže o získanie bobríkov, čo sú veľmi nudné pasáže. Našťastie, ako som napísal, celé je to značne temné a tiesnivé, na každom kroku číha zradný kolaborant a všadeprítomný udavač, dá sa veriť čoraz menej ľuďom a vojna je čoraz bližšie. Azda i kritizovaní bobríkovia tu napokon majú svoje miesto: Foglar ich sem zrejme umiestnil z dôvodu, že je to jedna z posledných istôt, o ktorú sa Rikitan a spol. môžu oprieť a tak sa jej držia stoj čo stoj, hoci samozrejme vidia, ako sa svet okolo nich mení k horšiemu.

9 17.07.2023

Paul Dini je v USA zavedený batmanovský tvorca, ale u nás mu toho viac nevyšlo, než vyšlo. Čestnou výnimkou z Legendy o Batmanovi je kniha Detektiv obsahujúca čísla 821 825 + č. 826. Tajné případy zo série Detective Comics obsahujú pre zmenu čísla 841 845 + špeciál Adelok Adelok z Infinite Halloween Special 1. Inými slovami: jeden veľký bordel. Asi by sme od kompletu chceli príliš, ak by sme po ňom požadovali, aby bol kompletný. Chápem, že v jednom komplete asi nevyjde 800 zošitov série Detective Comics, ale toto je ozaj haj-buj. Na Tajné případy som sa napriek tomu relatívne tešil, keďže Batman: Detektiv nebol najvýdatnejší Batman, akého som kedy čítal, ale ani najhorší. Sedí mi poňatie netopiera ako realistického, pochmúrneho detektíva a nie člena JLA a podobne. Tajné případy ma (ne)bavili podobným spôsobom, ako Detektiv: nebolo to zlé, ale jednotlivé príbehy (áno, opäť je to v podstate len neucelená zbierka poviedok) ma nijak zvlášť nestrhli. Rovnako kresličsky je to na spôsob Detektiva: niektoré okamihy úžasné, iné naopak banálne a nič moc (fantastický je bonusový, halloweensky dodatok).

4 15.07.2023

Skvelý scenárista Garth Ennis a o nič menej skvelý ilustrátor Darick Robertson mali prsty vo všeličom. Vrátane Punishera. A pravdupovediac ten mi pri čítaní Furyho: Mírotvůrce neustále chodil po mysli. Zmrd jeden lebkový. Toto je naozaj istým spôsobom Punisher: krvavý vojnový masaker s antagonistom natoľko drastickým, že šmirgľový papier na vašej očnej buľve je proti tomu len prechádza v sade s rozvinutými sakurami. Neviem, či je to dobre alebo zle, ale mne to nevadilo, ja som si túto čertovskú jazdu užil. Je to fakt fest prácička, ktorá ma bavila, na nič sa nehrala a bola sympaticky priamočiara, ale zároveň ju nemožno obviniť z béčkarskej hlúposti. Je to skrátka origin jednej z najdrsnejších postáv Marvelu, občas na to ale zvykneme pozabúdať, lebo ho vnímame už len ako toho týpka s páskou cez oko. Skutočnosť je ale drsnejšia. Oveľa, oveľa drsnejšia. Palec (aj tri) hore za Nickovo civilné poňatie; pravdupovediac za každú cenu našraubovanie na Marvel-univerzum by ma určite rušilo a neocenil by som ho. Takto je to oveľa, oveľa lepšie. Bavilo ma spolu s Nickom vykročiť po ceste, na ktorej začiatku stál anonymný chlapík veriaci v systém (a s dvoma očami) a na konci jednooký frajer, ktorý vie, že jediný, komu môže plne dôverovať, je on sám a stretávať všetkých tých ľudí, kto ho ovplyvnili (či už v dobrom, alebo zlom) a urobili z neho šéfa Shieldu, akého poznáme dnes. Tá cesta ale, ako to už chodí, vôbec nebola jednoduchá. Scenárista mal na jednej strane zjednodušenú robotu (v zmysle, že mu stačilo postupne si odškrtávať zásadné udalosti: záľuba v cigarách, strata ideálov, oko...), na druhej k tomu nejeden raz dospel skratkami, ktoré som nečakal. Je ale pravda, že v deji som sa občas strácal (dosť sa tu skáče v rokoch a lokáciách) a postáv je veľa, ale česť výnimkám sa v nich ťažko orientuje. Uznávam, že scenár bol trochu jedným uchom dnu a druhým von, ale čítal som už stonásobne slabšie.

5 14.07.2023