Ivan Kučera Ivan Kučera komentáře u knih

☰ menu

Alias Alias Brian Michael Bendis

A jakej je? Velkej oranžovej.Marvel kvôli Alias založil imprint MAX, v ktorom sa pustil do vydávania komiksov primárne určených dospelému čitateľov, ale... revolúcia? To ako fakt? K demýtizácii superhrdinov predsa došlo už v Mooreových Watchmenoch. Ulice plné drog a prostitúcie obsahovala už marvelovka Cloak a Dagger. Realistické noir krimi písal už Brubaker koncom 9O. rokov. K čitateľovi sa priamo prihováral už Deadpool. A takto by sme mohli pokračovať. Takže naozaj nechápem, o akej revolúcii je reč. Je bez debaty, že Alias je komiks pre dospelého čitateľa. Nadáva sa tu, sexuje sa tu a Jessica vyšetruje prípady plné drog, násilia, nezvestných tínedžerov, sexuálneho zneužívania. Pravdaže to nie je ukázané explicitne, stále sme v Marvele. Ale sú to také drsné (nejeden raz noirové) prípady, až som prekvapený, že to nepísal Brubaker. Zavádzanie vidím v tom, že podobne temné (dokonca oveľa temnejšie) komiksy sa robili dávno pred Alias (Měsíšní stín, Arkham: Pochmurný dům v pochmurném světě). Čiže ak niekto tvrdí, že Alias z rokov 2001 2003 je niečo, čo tu ešte nebolo, tak za mňa buď nevie, o čom hovorí alebo je to dobre predané klamstvo. A áno, v MAXE síce začal po Alias vychádzať Punisher, ale ten vychádzal už dávno predtým, takže opäť: kto tu s nami hrá akú hru a prečo? Jessica je tu neviem prečo nakreslená ako chlap, ktorý práve vyšiel zo seconhandu. Našťastie, povahovo nám to vynahradí: temná, ponurá, tiesnivá žena so škaredou minulosťou, o ktorej nikomu nehovorí, lebo nenávidí, keď ju ľutujú. Kedysi pred sebou mala žiarivú budúcnosť členky Avengers, tie časy sú ale preč. Zostala ošuntelá kancelária s presklenými dverami, ktorými vlastnoručne prehadzuje nechutných zákazníkov, ktorí si na nej vybíjajú komplexy, denne vyfajčí bohviekoľko škatuliek a keď to preženie s alkoholom, správa sa ako nadržaná krava. Čo je v podstate každý druhý večer. Istým spôsobom dokáže lietať a samotný let jej problémy nerobí, zato s pristávaním je to horšie: nielen vo fyzickom, ale i prenesenom význame. Skvele zakomponované nečakané cameá. Bendis má povesť majstra realistických, svižných a zábavných dialógov a áno, v minulosti som si to overil, ale vrchol zrejme dosiahol práve v Alias. Tomu nedominuje akcia (je jej skutočne len nutné minimum), ale práve dialógy. Miestami je to taký slovný pingpong, až sa pristihnete pri tom, ako vám plesá srdce (JJJ, policajný výsluch). Jednotlivé prípady sa od seba odlišujú, niektoré sú odľahčenejšie, ďalšie mrazivé a ako to už pri vyšetrovaniach chodí, nakoniec je všetko inak. Scenár je nepredvídateľný a psychologicky prepracovaný, hoc nie vždy logický (keď Killgrave tak strašne neznáša Daredevila, prečo neovládol aj jeho?). Bendis na lúku vyhnal toľko zajacov, že ich všetkých na konci nemal šancu pochytať (neuzavretá linka s Malcolmom). Ale páčilo sa mi, ako minimalisticky sa obtiera o zásadné marvelácke udalosti (Klan M, Silver Surfer: Podobenství). No dialógov je tak veľa, až je to kontraproduktívne. Skvelý dialóg je fajn, ale pri ôsmom 20-stranovom som sa začal pýtať, či je to nutné. Kresba od Michaela Gaydosa je parádna, teda až na spomínajú Jessicu. Gaydos sa hrá a experimentuje. Niektoré časti sú nakreslené bežným mainstreamom, potom nastúpi špinavý, drsný a realistický noir, hneď na to sledujeme veselý komiks á la 6O. roky 20. storočia a nasledujúca kapitola je namaľovaná a pripomína ilustrovaný román. Omnibus vychádza v tvrdej väzbe s prebalom a lacetkou. Obsahuje všetkých 28 zošitov. Váži viac ako dve a pol kila (!), s rozmermi 180x275 mm to nie je žiadny drobec, obsahuje viac ako sedem stoviek strán (!!) a z toho cca 4O strán bonusov. Toto poste chcete mať doma.

26.04.2023 4 z 5


Arkham: Pochmurný dům v pochmurném světě Arkham: Pochmurný dům v pochmurném světě Grant Morrison

Arkham z r. 1989 je absolútna batmania kultovka. Vďaka prítomnosti neskutočne experimentátorsky naladeného Angličana Davea Mckeana (Klece) nepochybne jeden z najlepšie nakreslených Batmanových komiksov od jeho debutu z r. 1939 (!). Dave mieša a nepredvídateľne a úžasne šialene kombinuje štýly, postupy, techniky. Výsledkom je čosi fakt neskutočné a reálne nezabudnuteľné. Podarilo sa mu zhmotniť šialenstvo. Dole klobúk. O popularite Arkhamu vypovedá fakt, že len v češtine vyšiel už tri razy: dvakrát samostatne a raz v jednej spoločnej knihe spolu s Brubakerovým Mužom, ktorý sa smial. Áno, Morrisonov scenár nie je žiadne veľdielo. V podstate len magori ovládnu Arkham, dajú si podmienku, aby k nim prišiel Batman a ten príde (ako inak, je to predsa Batman) a pohybuje sa šialenými priestormi ústavu. Ale veľmi veľa tomu dáva práve genius loci daného prostredia a bláznovstvo vykúkajúce spoza každého rohu, takže rozhodne ani scenár nie je žiadne béčko (kuriózny spôsob liečenia Two-Facea, rozkokošený Joker cápajúci Batmana po zadku).

25.04.2023 5 z 5


Fantastická čtyřka: Kruh se uzavírá Fantastická čtyřka: Kruh se uzavírá Alex Ross

Je to ako keby Tarantino natočil reklamu na tenisky. Alebo michelinský šéfkuchár by vám urobil kvalitný hotdog. Alebo... OK, stačilo, zrejme viete, čo sa chcem povedať. Unikátna, výrazným spôsobom špecifická výtvarná stránka diel Alexa Rossa mi v minulosti viackrát vyrazila dekel (Superman: Mír na Zemi, JLA: Svoboda a spravedlnost, Království tvé, Zázraky), preto ma potešilo, keď Egmont vydal jeho Fantastickú čtyřku: Kruh se uzavíra. Samozrejme je to formátovo maličké. To je u Rossových maliarskych (veľ?)diel problém. Jeho povestný, nezameniteľne opulentný a megalomanský štýl vynikne logicky v čo najgigantickejšom formáte. A to 172x230 mm fakt nie je. Niekto to možno dokonca označí za rúhanie a svätokrádež. Mne to prekvapivo až tak nevadilo, hoc musím priznať, že áno, listovanie takým maličkým a tenkým komiksom bolo kuriózne, k Rossovi sa ozaj takéto ponižujúce rozmery nehodia. Ale zas lepšie, ako keby to u nás nikdy nemalo vyjsť. Alebo nie? Nuž... tým si nie som istý. Jasné, po vizuálnej stránke sa s tým Alex Ross opäť raz neskutočne vyhral. Jeho práca je detailná, výbušne obrovská a ohromujúca. Ukážkovo ju podtrhujú dych vyrážajúce Rossove farby, s ktorými mu pomohol u nás neznámy Josh Johnson. Problém vidím v scenári. Pri Superman: Mír na Zemi sa mi páčila civilná, realistická zápletka o tom, ako Muž z oceli rieši svetový hladomor a v JLA: Svoboda a spravedlnost som ocenil, že nezničiteľná Liga spravodlivosti nebojovala proti nudným masám vesmírnych nepriateľov, ale proti bežným ľudským okom neviditeľným mikroorganizmom. Tu sa žiaľ jedná o klasický trikovo-akčné komiksové orgie, scenár je zverstvo, vôbec som sa nechytal (s výnimkou prvých, relatívne komorných strán). Zarazila ma veta na zadnej strane obalu výroční série bulvárních grafických románů to prekladal počítač?

23.04.2023 3 z 5


Srdce temnoty Srdce temnoty Joseph Conrad

"Zvedl jsem hlavu. Tam, kde začínalo moře, uzavíral ústí řeky černý břeh z nakupených mraků a klidný proud vodní cesty směřující do nejvzdálenejších končin světa se pochmurně valil pod zataženou oblohou jako když do srdce nesmírné temnoty." Coppolovu Apokalypsu zbožňujem, takže som sa na knižnú predlohu tešil. Až na ten detail, že s filmom nemá skoro nič spoločné. Nerozumiem, ako je možné, že ju Coppola uvádza ako literárnu predlohu. Vecí, ktoré majú film a kniha spoločné, je strašne málo. Dokonca ani kontinent nezostal rovnaký! Snáď len mená a plavba proti toku rieky zostali. Čakal som drsný a realistický džungľový dobrodružný survival. Dočkal som sa... metafory? Podobenstva? Frašky? Vlastne ani neviem. Ono nejde ani tak o to, že to s filmom nemá temer nič spoločné (o to viac si vážim, že vydavateľstvo film nezmieňuje ani slovkom). Ide o to, že je to nuda. Vôbec ma to nebavilo čítať, nechápal som tomu, strácal som sa v tom a ak som tomu aj miestami rozumel a nestrácal sa v tom, tak ma to proste nudilo. Zaujal ma nádherný vzhľad, ktorý knihe vtislo české vydavateľstvo Dokořán (krásny prebal, naturalistické ilustrácie, zaujímavé textové materiály na prebale a na samom konci knihy) a niektoré opisy africkej džungle boli skvelé a atmosférické, ale inak bieda; toto veru v mojich očiach nemá ani len na biedne 3*. Text má len cca 12O strán, ale číta sa strašne pomaly, ťažko a komplikovane; okrem samotného štýlu situáciu komplikujú dialógy, ktoré nie sú v samostatných odsekoch. Miestami som sa cítil skôr ako v magickom realizme, ktorý zbožňujem, ale tu je to napísané tak, že ma to vôbec nebavilo čítať. Som rád, že si Conrada odškrtávam zo zoznamu povinného čítania a najmä som rád, že už sa s jeho príbehmi pravdepodobne nikdy nestretnem.

21.04.2023 2 z 5


Chip a Dale - Rychlá rota opět zasahuje Chip a Dale - Rychlá rota opět zasahuje Walt Disney

Obálka je úžasne fotorealistická. Stvoril ju Leonel Castellani a komiks predáva na jednotku s hviezdičkou. Žiaľ, kresba v komikse za ňou zaostáva napriek tomu, že jej autorom je rovnaká osoba. No určite je fajn a to i vďaka živým, veselým farbám Jakea Mylera. Vizuálna stránka nás vráti nazad do 9O. rokov, keď sme cez víkend na Markíze a Nove ako malí sledovali Káčerovo, Gumkáčov a samozrejme Rýchlu rotu. Určite ale netreba čakať bombu na spôsob klasík Dona Rosu (Život a doba Skbrlíka McKváka, Disney Zlatá klasika). Bližšie má skôr k projektu Kačeří příběhy Velká kniha zábavy. Teda k fajn spotrebiteľskému produktu primárne určenému na rýchle (ehm) občerstvenie detského čitateľa. Priemerný, nenáročný scenár a absencia akýchkoľvek bonusov to len dokazuje. Scenár ale rozhodne nie je katastrofa, dialógy sú vtipné, nápady milé a chémia medzi postavami iskrivá. Formát je sympatický a atraktívny, celé je to tak akurát hrubé (tenké?), tvrdá väzba a kvalitný, príjemne lesklý papier.

21.04.2023 3 z 5


Nočná zmena (14 poviedok) Nočná zmena (14 poviedok) Stephen King

Priznám sa, že ma prekvapilo, že tu má svoj profil nielen Noční směna, ale tiež Nočná zmena, ale ono sa vlastne niet čomu čudovať, keďže sú to naozaj relatívne dve odlišné knihy napriek tomu, že je to jedna kniha. Nerozumiete? Vysvetlím. Nočná zmena sa ku mne dostala ako ku dieťaťu v 9O. rokoch, keďže ju mali v hororovom oddelení našej novomestskej knižnici (= na troch poličkách vyčlenených odpadovému žánru). Legendárna obálka s teda poviem vám riadne divným pyžamovým (?) strašiakom do maku pardon kukurice, pôsobí ešte i dnes, v roku 2023, pekelne naturalisticky a šialene. Alebo to nie je strašiak do kukurice, ale máme dočinenia s dvoma motívmi k dvom rozdielnym poviedkam? Kukuričné pole patrí samozrejme kultovej poviedke Kukuričné deti a strašiak... strašiak k čomu? No nič, asi nad tým zbytočne premýšľam, ale z nostalgických dôvodov som sa pri obálke jednoducho MUSEL zastaviť, keďže som presvedčený o tom, že naturalisticko-atavisticky traumatizovala v 9O. rokoch mnohých ďalších, rozhodne nielen na mňa. A aká je samotná kniha? Pôvodne samozrejme malo ísť o legendárnu Kingovu zbierku Night Shift, problém je len v tom, že tá v americkom originálnom vydaní obsahovala 2O poviedok a do Nočnej zmeny (ktorú v slovenčine v r. 1993 vydalo vydavateľstvo Smena v tvrdej väzbe) sa ich prebojovalo 14. Kompletná verzia vyšla v češtine v r. 1996 vo vydavateľstve Mustang a následne v rokoch 2009 a 2018 Beta-Dobrovský vydal dve reedície. Takže áno, z toho dôvodu dáva logiku, že tu má svoj profil nielen Noční směna, ale tiež Nočná zmena. Na slovenskej Nočnej zmene je skvelé, že hoc obsahuje o šesť poviedok menej, než by mala, tak tie, ktoré obsahuje, sú skutočné pecky. Kukuričné deti, Sivá hmota, Jahodová jar, Bubák, Jedna na cestu, Posledná priečka na rebríku a istým spôsobom azda i Mangeľ sú absolútne božské hororové texty. Ak niekto dnes s odstupom desaťročí nechápe, prečo bol King taký úspešný a nečítal od neho žiadne poviedky, tak robí osudovú chybu, pretože Stephenove poviedky zo 70., 80. a občas aj z 9O. rokov sú absolútne pecky a je nepochopiteľné, že dokázal vymyslieť také šialené nápady a (to najmä) tak kvalitne ich spracovať. Oživený mangeľ (mali sme ho v sušiarni na prízemí činžiaku, kde sme cez zimu hrávali pingpong a poviem vám, fakt je to monštrum, nechceli by ste, aby vás vcucol do svojich útrob) alebo chlap, ktorý vypije pokazené pivo a zmení sa na slizkú obludu pojedajúcu hnilé mačky (a sem-tam nejaké to dieťa), to sú nápady, pri ktorých si ťukáte po čele. Potom sa ale začítate do jednotlivých textov a ste uveličení.

18.04.2023 4 z 5


Sebevražedný oddíl: Dostaňte Jokera! Sebevražedný oddíl: Dostaňte Jokera! Brian Azzarello

Jednotku samovrahov príliš nemusím. Toto hodnotím ako najlepší komiks, aký som s ňou čítal. Na tom má podiel akiste to, že ju jednak nečakane nevedie nikto menší, než Red Hood a nepozostáva z prevarených ksichtov (až na Harley Quinn, na tú sa zjavne vzťahujú špeciálne autorské práva, ktoré tvorcom prikazujú obsadiť ju do každej alternatívy tímu). Azzarello je drsný. Nie je to síce bitúnok, ale pár krvavých detailov ma zaskočilo + ma potešilo, že jedna postava je tak absurdne vulgárna, až to nebolo otravné, ale zábavné. Naopak, akonáhle začali podobne extravagantne nadávať aj ostatné, nebolo to ono. Scenár nie je žiadny zázrak. Ale ani prúser. Poteší, že sa scenárista hrá (trochu á la Grant Morrison?) a predvádza. Takže je tu scéna, v ktorej Joker vtrhne do bytu postavy X a prizabije ju páčidlom. Tým Azzarello vzdáva hold nielen legendárnej páčidlovej pasáži z Batman: Smrt v rodině, ale ostatne i z Mooreovho Kameňáka (kde Joker pre zmenu vtrhne ku Gordonovcom a navždy im zmení život). Aby toho nebolo málo, Joker je oblečený a správa sa ako postava z Kubrickovho Mechanického pomaranča. Každopádne viac, ako scenár, sa mi páčila kresba Bulhara Alexa Maleeva (Vrána: Mrtvá doba) a príjemne utlené farby Matta Hollingswortha (Alias).

18.04.2023 4 z 5


Superman/Batman: Nepřátelé státu Superman/Batman: Nepřátelé státu Jeph Loeb

Hoc boli Superman a Batman jednými z najslávnejších DC superhrdinov, museli od ich debutov ubehnúť roky, kým sa bok po boku stretli v spoločnom dobrodružstve. Konkrétne sa to historicky prvý raz udialo v Superman #76 v roku 1952 (dovtedy sa stretali len na spoločných obálkach). V r. 2003 sa novej série, nazvanej lakonicky Superman/Batman, chopil Jeph Loeb (Spider-Man: Smutek) a prvých 6 zošitov si môžete prečítať práve v knihe Nepřátelé státu. Pravdupovediac, viac ako skvelú prácu Loeba, mi to pripomínalo prácu Geoffa Johnsa. Úvod je skvelý. Emotívny, výstižný a silný. Prostredníctvom špecificky ladeného monológu sa dostaneme pod kožu oboch postáv. Žiaľ, po skvelom rozjazde sa z toho stáva obrovská, akoby nekonečná mlátička. Navyše ukecaná, lež nie dobre a zábavne ukecaná, ale nudne ukecaná. B a S sa k sebe hodia napriek tomu, že na prvý pohľad sa k sebe nehodia. Opak je však pravdou. Ich priateľstvo (pretože len spojenectvo to nie je) je miestami až dojemné. Chápeme, prečo si nezničiteľný Superman váži nejakého chlapíka v kostýme netopiera a naopak rozumieme dôvodom, pre ktoré si dotyčný pán pustil tak blízko k telu niekoho, ako je Clark. V tomto komikse je ale medzi nimi slabá chémia. Neustále ju totiž oslabujú súboje. Na konci ste radi, že je koniec, pretože ste fakt unavení. Pachuť vytvárajú i tradičné neduhy typu hlavný záporák prežije neprežiteľné, neobjasnená vražda Bruceových rodičov zostáva prekvapivo naďalej neobjasnená a nechýba gigantická vesmírna raketa s podobou Supermana/Batmana. Na takéto veci som už asi starý. Meno ilustrátora znie originálne. Ed McGuinness. S takým menom čakáte kresbu, ktorá sa zapíše do Guinnessovej knihy rekordov. Nanešťastie, po vizuálnej stránke je to bežný, ničím výnimočný štandard, klasické mainstreamové remeslo. Nič proti, len som proste očakával viac (a Amanda Waller je nakreslená ako karikatúra). Nečakane zameniteľný vizuálny priemer oživuje aspoň farbiar Dave Stewart. Ten si zjavne užíva sviežich farieb (žltá, modrá, zelená). Sviežo ich kombinuje a výsledkom je ľahký letný šalátik a nie ťažké mäso, ktoré v bruchu cítite dva dni. Zjavne to preňho predstavovalo vítanú zmenu, keďže je známy predovšetkým ako farbiar ponurých, azda až hororových svetov Mikea Mignolu (Abe Sapien, Baltimore, Hellboy). Na konci nájdete nielen historicky prvé stretnutie netopiera a Muža z oceli z 5O. rokov, ale tiež chuťovku v podobe dvojstranového minipríbehu ukazujúceho Bruceove a Clarkove detské stretnutie, ktoré nakreslil legendárny Tim Sale (Dlouhý Halloween, Temné vítězství) a vyskytlo sa aj v Superman: V každé roční době.

17.04.2023 3 z 5


Dům Dům Bentley Little

Stephen King túto knihu čítal popri chôdzi, keď ho v 9O. rokoch na okraji cesty zrazil nepozorný šofér. A ja sa vôbec nečudujem. Prepáčte, asi to znie necitlivo. Ale Stephen má čierny zmysel pre humor a nakoniec to celé dopadlo (relatívne) dobre (prežil to), tak si myslím, že trocha čierneho humoru nikoho nezabije. Najskôr som od Littlea čítal Společenství. Napriek pár chybám sa mi vcelku páčilo, preto som sa tešil aj na Dům. Názov sľuboval tému, ktorá je vari povinná pre každého hororového autora v zmysle, že si ju aspoň raz počas kariéry musí vyskúšať, či už vo forme poviedky, alebo románu. Osobne duchárske domové horory nemám ktovieako v láske, česť výnimkám, ale Littleov štýl sa mi v Společenství skôr páčil, než nepáčil, tak som bol zvedavý, ako sa pobije s notoricky známou témou prekliatej stavby. Dobrou správou je, že sa ako každý správny originálny tvorca nezaprie a je to úplne iné, než budete čakať. Zlou správou je, že je to natoľko iné (=nezrozumiteľné), že by ste paradoxne napokon uvítali, ak by neexperimentoval a napísal by normálnu, klasickú domovú ducharinu. Nerozumel som tomu. Aj som si myslel, že rozumiem, ale potom prišla scéna, ktorá ma vyviedla z tohto môjho (zjavne naivného) presvedčenia. V jednej chvíli postava A povie, že to nedáva zmysel a druhá jej kontruje, že ani nemusí. Nuž a taký je celý román (rovnako som sa uškrnul pri vete "Všechno byl jeden velký chaos."). Dlho trvá, kým sa ako-tak rozbehne (priveľa postáv atď.) a ani potom to nie je žiadny zázrak. Toto v mojich očiach nemá ani na 3* a obávam sa, že som s Littleym na nejaký čas radšej skončil. Bude to tak lepšie pre nás pre oboch.

16.04.2023 2 z 5


Vargr Vargr Warren Ellis

Celkom by ma zaujímalo, ako vyzeral pôvodný scenár Warrena Ellisa. Či doňho explicitné násilie zakomponoval on, alebo až ilustrátor, prípadne či to bolo želanie firmy, ktorá komiks vydala. Ellis totiž sám osebe drsňák nie je. Písal Iron Mana: Extremis alebo Ultimate Spider-Mana, čo fakt žiadne krvavé orgie neboli. Ale pri čítaní Vargra som sa cítil skôr ako v spoločnosti Punishera. Mal som z toho zmiešané pocity: krvavé komiksy mi nevadia (niekedy skôr naopak), ale takéto drastické gore poňatie agenta Jej Veličenstva je na míle vzdialené Bondovi, akého poznáme z filmov a Flemingových kníh. Na prvý pohľad je atraktívne a príjemné osvieženie, ak je konzervatívna a starosvetská postava poňatá krvavo. Miestami je to červený kúpeľ ako z hororu. Ale, nuž, ono sa to proste k sebe nehodí. Po výtvarnej stránke je to fajn, Jason Masters (Batman Detective Comics) odviedol dobrú prácu, no aj tu panuje istá pachuť. Pretože - ako stvárnite Bonda? Čo s ním? OK, dáte mu vlasy. Plešatý Bond nemôže existovať (alebo...?). Ďalej? Dobre padnúci oblek. Okej, to by sme mali. A ďalej? No... ani neviem. A to je problém. Všetci ho máme zafixovaného s tvárou Conneryho, Craiga, či Brosnana a teda pred Mastersom stála neľahká úloha dať mu inú tvár, avšak bez toho, aby tým rušil čitateľa. Mne osobne pripadal necharizmatický, jednorozmerná akčná figúrka bez vlastnej osobnosti opakujúca floskule z filmov. Jasné, ani v nich ho nemožno obviniť z psychologickej hĺbky (s výnimkou Craiga, ktorému sa snažili vybudovať celkom zaujímavé realistické pozadie). A nie som si istý, či sa k Bondovi hodí, aby riešil nejaké problémy s drogovým kartelom, to mi pripadá pod jeho úroveň. Pobavilo ma tematické delenie kapitol (kapitola 001, kapitola 002, paradoxne chýba kapitola 007) a páčili sa mi farby Guya Majora (Green Arrow: Prázdný toulec, Batman R.I.P.).

14.04.2023 3 z 5


Kapitán Kloss Kapitán Kloss Zbigniew Safjan

Kapitán Kloss je švárny, neohrozený blonďák s bradou takou kamennou, že si o ňu svoje zbabelé päste rozbijú všetci nacisti v okolí piatich kilometrov štvorcových. A tak je to správne! Je to zároveň legendárny poľský komiks čítajúci spolu 20 dobrodružstiev. V češtine sme sa s ním prvý raz stretli v zošitovke v r. 1971 a do r. 1973 (vrátane) stihlo vyjsť ďalších 19 dielov. V r. 2002 BB/art kompletnú sériu vydalo v masívnom 700-stranovom omnibuse s váhou nebezpečne sa približujúcou k číslu 2 kg, takže kým to prečítate, pravdepodobne začne 3. svetová. V r. 2020 sa reedície chopil Slovart. Sága scenáristov Zbigniewa Safiana a Andrzeja Szypulského a ilustrátora Mieczyslawa Wisniewského je v rámci možností klasická, preto zamrzí, že úvodné slovo sa rozprestiera len na jednej strane a kniha neobsahuje žiadne iné (textové, výtvarné) bonusy. Akcie agenta J-23 sa odohrávajú v dobe vrcholiacej 2. svetovej, takže neustále niekto vezme kapsulu jedu a umrie so slinami vytekajúcimi z úst a zákerná zrada sa ukrýva za každým rohom. Napriek tomu je to trochu nuda, postavy sú neživotné a zápletky podobne statické, ako kresba. Na dnešnú dobu predsa len už nezáživný komiks, ktorému akiste nepomáhajú priveľké (a teda rušivé) dejovo-časové skoky (postava uniká v aute a strieľajú na ňu a v ďalšom okienku už sedí v hoteli) a prehnaná informatívnosť (Kloss vyjde z budovy, titulok. Kloss vyšiel z budovy; Kloss z auta vyhodí šoféra, titulok: Kloss z auta vyhodí šoféra atď.). Poplatné svojej dobe, nič sa nedá robiť, taký je život a taký je, nuž, niekedy aj svet komiksu. Scenáre sú neoriginálne a na jedno kopyto (Klossa neustále v poslednej chvíli zachráni Deus ex machina, pri čísle 5 som prestal rátať). Ale je super, že to u nás vyšlo a navyše takto kompletné, pretože ak ste komiksový fanúšik, mali by ste mať Klossa fakt načítaného. V neposlednom rade musíme mať na pamäti, že špinaví zákerní náckovia sú večne medzi nami a čakajú na prvú príležitosť, ako sa dostať k moci, aby mohli doslova splynovať každého, kto sa im nepáči. Som rád, že som si doplnil základné komiksové vzdelanie, ale v mojich očiach to na 4* nemá.

12.04.2023 3 z 5


Zlovolné bytosti Zlovolné bytosti Nelly Černohorská

Pecka. Skvelý folk horor. Nechápem, prečo u nás nevychádza ročne aspoň desať podobných kníh. Veď naše končiny sú na rozprávanie podobných príbehov doslova ako stvorené. Tá ľudová temnota je v nás, či sa nám to páči alebo nie dedíme ju po svojich predkoch, ktorí kedysi žili v domoch pri lesoch a v tých lesoch sa dialo vskutku všeličo. Nelly Černohorská prišla s razantne napísanou novelou o jednej dedine a jednej čarodejnici. Dôraz kladie na atmosféru, postavy, vzťahy a v neposlednom na skvelé dialógy. Skvelé, "živé" dialógy vie žiaľ písať len veľmi málo českých a slovenských spisovateľov. Čo ma ale fakt zaskočilo, to boli balady, ktoré tvoria druhú polovicu knihy. Obvykle podobné literárne útvary preskakujem, proste na rovinu hovorím, že mi čítanie básní atď. nič nedáva, som v tomto skrátka primitívny barbar. Ale Nelline balady sú parádne a úchvatné, zhltol som ich ako malinu a nevedel som sa od nich odtrhnúť, čo pri mojej antipatii k básňam atď. považujem ozaj za učinený zázrak.

03.04.2023 4 z 5


Vycházející slunce Vycházející slunce Michael Crichton

Klasický Crichton: detailne si naštudoval originálnu tému a následne o nej napísal knihu. Po Vikingoch, primátoch, džungli, či dinosauroch, prišla rada na japonskú kultúru. Hoc mnohí za tým vidia xenofóbiu a rasizmus, mne to pripadá spiatočnícke; tvrdiť, že Japonci nepáchajú vraždy, je asi rovnaké, ako to povedať o Rumunoch, Islanďanoch, Novozélanďanoch alebo Slovákoch. Proste hovadina. Autor sa tu navyše nejeden raz prejavuje značne sebakriticky napr. strieľaním si (ehm) do vlastných (amerických) radov čo sa týka vysokej kriminality. Knihu som prvý raz čítal v 9O. rokov ako puberťák a následne som sa k nej s chuťou vrátil v r. 2023. Musím skonštatovať, že je to fakt dobré, i keď paradoxne to stráca ťah na bránku vo finále, kedy to malo naopak najviac schmatnúť čitateľa pod krk. A do chodu firiem sa Crichton zamotáva azda príliš detailne, vystavujúc sa tak riziku nudy. Crichton si fascinujúcu japonskú kultúru detailne naštudoval a je to poznať. Ďalšou témou, do ktorej naplno šliapol, je technika (kamerové záznamy, ich falšovanie atď.). Na počiatku 9O. rokov, kedy tento bestseller vznikol, to bola skutočne nová téma. Kuriózne je, že vyšetrovateľom sa nepáči, že kamerové zábery nesmú byť použité ako dôkaz pred súdom z dôvodu hrozby sfalšovania a napokon sa de facto ukáže, že oni sami sa presne takého falšovania stali obeťami. Postavy nie sú ktovieako životné, takto proste Crichton vždy písal, bolo to neosobné a chladnokrvné, ale konkrétne v tomto prípade situáciu zachraňuje, že som neustále mal pred očami filmovú dvojku Connery/Snipes.

01.04.2023 3 z 5


Podivuhodná dobrodružství Rafana Mendonçy a poslíčka s pizzou Podivuhodná dobrodružství Rafana Mendonçy a poslíčka s pizzou Filipe Melo

To je ale komiks, vaše vašnosto! Zhltol som ho ako malinu. Vrátil ma nazad do detstva, keď som so zatajeným dychom koncom 8O. rokov objavoval skryté čaro komiksového média. Filipe Melo (Balada pro Sofii) do scenára naakumuloval všetko: náckov, detskú Bibliu, krásne zohrato nezohratý tím, pizzu, Hellboya, Hallblazera, Mignolu, Lovecrafta, ukecaného chrliča (ktorý fakt nemá rád, ak ho ocikáte), chápadlá, 6000 rokov starého démona vyzerajúceho ako prefajčené rozkošné dievčatko so psím pohľadom, okultných detektívov, vlkolakov, kaiju a samozrejme zombie Hitlera, ktorý je stále rovnaký slaboch, ako v 40. rokoch. Ku koncu tempo trochu pokleslo, popkultúrne odkazy ma po štyridsiatke nebavia, vsuvka s Dark Horse je, nuž, vsuvka s Dark Horse (ale zas ponúka Rafanov smutný origin, takže ju beriem na milosť) a nechápal som, v akom univerze sa dej odohráva: policajti neveria, že hrdinovi ukradol skúter oživený kamenný chrlič, ale pripadalo mi to tak, že sa zjavne okolo nich odohráva plno zjavne nadprirodzených udalostí. Isté rozčarovanie som cítil aj zo záveru. Súhlasím s tvorcami, že predtým sa odohralo toľko apokalyptických veľkofilmových vecí, že koniec sa mal niesť v komornom duchu. Problém je, že on sa napokon vlastne v až tak komornom duchu vôbec nenesie: ohrozené mesto, príšery, akčné scény, poznáte ti. Len raz za čas v poslednej kapitole preblesne smútok a nostalgia v zmysle všetci starnú a tým pádom sa menia a (možno áno možno nie) múdrejú a nie každý prežije. O to viac zamrzia posledné strany, kedy sa všetko vezme z rýchlika, na nič nie je čas, kľúčové postavy z deja vypadávajú bez rozlúčky a ak postava X naozaj len kamuflovala svoju smrť, tak proste neverím, že by to aspoň nenaznačila svojim priateľom po tom všetkom, čo spolu prežili. Napriek tomu som z tohto fantastického komiksu nadšený. Parádna chémia medzi absurdnou ústrednou štvoricou (OK, tri a pol), krásna a hravá (dole hlavou otočené dialógy v scéne, keď postavy visia dole hlavou zavesené zo stropu za nohy) kresba Juana Caviu, úžasné farby Santiaga Villu a tradične nadštandardné vybavenie od CC: pevná väzba, prebal, lacetka a masívne textovo-fotografické dodatky a bonusy iného charakteru. Nemám úplne v láske, ak je príbeh (či už knižný, komiksový, seriálový alebo filmový) príliš otreštený, ale tu sa to myslím podarilo vybalansovať; bolo to tak akurát, aby to bolo vtipné a pritom aby sme nestratili úzky kontakt so sympatickými postavami a so zábavnými vzťahmi medzi nimi. Keď to budete čakať najmenej, resp. vôbec, chytí vás za srdce a nepustí. K tomu úvodné slová od Romera, Kaufmana z TROMY, Hoopera a Landisa. Skvelé je, že hoc jednotlivé kapitoly vznikali v rozmedzí mnohých rokov, tvorcovia svoje milované postavy nikdy nestratili zo zreteľa a nadväzujú na ich osudy, čiže hrdina sa napokon ožení s kolegyňou z jednotky a Rafana napokon dobehnú jeho finančno-sociálno-poisťovacie problémy z dvojky.

29.03.2023 4 z 5


Teror ve jménu víry Teror ve jménu víry Frank Miller

Aby som citoval jednu z postáv: nemám ponětí, co to ksakru je. Každý komiks čítam dva razy a ešteže tak, lebo ak by som tento mal čítať len raz, tak by som na konci absolútne netušil, čo som čítal, o čom to bolo a na čo to bolo dobré. Miller zareagoval na americkú traumu z 11. septembra 2001 spôsobom, ktorý sa mi vôbec nepáčil. Kuriózne je, že pôvodne to mal byť ďalší jeho Batman, ale v DC Franka slušne poslali do prdelky a tak to prepísal a výsledkom je čudo, ktoré paradoxne napokon najviac pripomína práve (avšak zlú) paródiu Batmana. Netrúfam si povedať, aké by to bolo, ak by to bola oficiálna batmanovka. Dlhodobo mi Frankov výtvarný štýl (česť výnimkám) nesedí, ale tu je to ozaj až, prepáčte, hnusné. Komiks čierno-biely, ale občas sa v ňom predsa len farba vyskytne. Napr. na čierno-bielej dvojstrane sú vyfarbené ústa postavy, alebo šnúrky na topánkach; asi fakt potrebujem školu na to, aby som pochopil, čo tým chcel autor povedať. Zaujal ma špecifický formát, ktorý komiksu CC prepožičalo (viď. aj iné millerovky 300, Xerxés). Smutnou dobrou správou je, že je to krátke a s pomerne malým množstvom textu, takže to budete mať aspoň rýchlo za sebou.

23.03.2023 2 z 5


Tajná válka Tajná válka Brian Michael Bendis

Tajná válka (nemýliť s Tajnými válkami superhrdinů a Tajnou invazi) má vo svete Marvelu kultový cveng, ale napokon to nie je žiadny zázrak resp. je, ale len vizuálne. Výtvarnej podoby sa totiž nechopil nikto menší, než legendárny fotorealistický taliansky génius Gabriele Dell´Otto (Amazing Spider-Man: Rodinní podnik). Prepožičal Nickovi Furymu a spol. neskutočný vzhľad, na ktorý som sa nevedel vynadívať. Trocha pripomínajú oživené hračkárske figúrky. Chápem, že sa nájdu čitatelia, ktorým podobný štýl nesedí, ale mňa mix Claytona Craina (Ghost Rider: Cesta do zatracení), Adi Granova (Iron Man: Extremis) a Alexa Rossa (Království tvé) nadchol (ale súhlasím, Logan vyzerá divne). Scenár nepísala o nič menšia legenda a to Brian Michael Bendis (Alias, Daredevil). Vidno, že má pod palcom jednotlivé postavy a dôkladne si naštudoval ich povahové a iné črty (rozkošná scéna z lietadla). Najlepšie vystihol Spider-Mana, ktorému ostatne predtým zachránil kožu úspešným reštartom Ultimate Spider-Man a následne vymyslel alternatívneho Milesa Moralesa. Scenár je zamotaný a pritom jednoduchý. Tvári sa komplikovane, ale akonáhle sa všetko vysvetlí a rozpletie, uvedomíte si, že to bola skutočne riadne nenáročná jednohubka. Páčil sa mi kontroverzný nápad zneužiť superhrdinov na špinavú politicko-teroristickú hru. Kde sa ukrýva etika? Je vôbec prítomná? Bendis poukazuje na potenciálnu nebezpečnosť byrokratických (alebo skorumpovaných) hlupákov, ktorí nevidia problém ani keď im pristane priamo na stole. Zároveň sa ale pýta, či je v takom prípade správne vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Táto nejednoznačnosť je super. Svet drsnej špionáže, kde nikto nemôže veriť nikomu a zrada a zákerné ťahy sú na bežnom programe dňa, sa sem hodí. Žiaľ, scenár sa hrá na niečo, čím nie je a v konečnom efekte je to proste priemer: skupina hrdinov je najatá na robotu, tú vykoná a následne sa na každého z nich zosype drsná pomsta. Vtip je v tom, že Bendis to rozpráva na preskačku, takže sa kľúčové informácie dozvedáme s oneskorením, akoby až dodatočne. No a keď to do seba vo finále zaklapne, nadvihnete obočie a spýtate sa: a to je všetko? Nuž... je. Klasický ambiciózny a drahý crossoverovský event á la Občanská válka: veľkolepý nápad, ktorý však nie je dostatočne do hĺbky vypracovaný, sú prítomné desiatky postáv, z nich mnohé sú tu len aby tu boli (Beast, Tinkerer). Postavy umierajú, ale nebojte sa: prežijú. Tajná válka obsahuje množstvo čudných bonusov, ktoré dovolím si tvrdiť skutočných znalcov Marvelsveta nezaujímajú. Reč je o desiatkach profilov postáv, ktoré sa nenachádzajú len na konci komiksu, ale tiež uprostred neho + nechýbajú špecifické textové materiály z vypočúvaní. To sa síce dokonale hodí do tematiky SHIELD-u, no je to nezáživné a prelúskať sa tým bolo temer nad moje sily. Fakt k celoživotnej spokojnosti nepotrebujem čítať o tom, že Wolverine meria 160 cm a že Steve Rogers má blond vlasy (!). Nevraviac o tom, že tu má svoje profily plno postáv, ktoré v samotnom deji vystupujú minimálne alebo vôbec (Iron Man). Mám bonusy a podobné srandy v komiksoch rád, ale toto mi pripomenulo situáciu napr. s komiksom Ostrov Dr. Moreaua (od Teda Adamsa), kde tiež bonusy tvorili obrovský priestor a samotný komiks sa hanblivo krčil v kúte (Tajná válka obsahuje čistého komiksu len okolo 116 strán). Napriek tomu všetkému si to 4* zaslúži. Scenár je politicky zafarbený, nebojí sa drsnejších momentov a Bendis je fakt dobrý v dialógoch + vie sa dostať postavám do hláv a dokonca občas až do srdca. Samozrejme kresba skvelá. V CZ vyšlo najskôr v r. 2008 v CREW a v r. 2013 v rámci UKK.

22.03.2023 4 z 5


Sídlo hrůzy Sídlo hrůzy Lee Mountford

Nechcem sa púšťať do debaty o tom, komu je tento horor určený. Napíšem to inak. Určite nie je určený pre tých z vás, ktorí horor čítate od deviatich rokov a teraz máte štyridsať a za ten čas ste prečítali stovky hororových románov, noviel a poviedok. Ak sa do toho napriek tomu pustíte, budete otrávení a sklamaní z rutinérskeho, stereotypného, absolútne neoriginálneho štýlu, akým je to napísané. Potešilo ma originálne osadenstvo nehnuteľnosti (dve sestry, manžel, batoľa) a svižné tempo, ale to je asi tak všetko. Ľakacie scény sú ako vystrihnuté z filmu; doslova som ich videl za zatvrdenými očami sfilmované. Knihu som si kúpil za cca tri eurá počas Black Friday, vďaka tomu si netrieskam hlavu o najbližšiu stenu.

21.03.2023 2 z 5


První spojenec První spojenec Scott Snyder

Bez Alfreda si Batmana vieme predstaviť len ťažko. Paradoxom je, že vo väčšine komiksov (o filmoch nehovoriac, čo-to z jeho vojenskej minulosti naznačili snáď len Irons a Caine, ale málo) je len vedľajšou postavou, ktorá sem-tam zasiahne ako deus ex machina, prípadne poskytne hrdinovi mentorskú radu (alebo vítané, suché anglické odľahčenie). O jeho vojenskej (a inej) minulosti vieme len málo. Tak to sa tentokrát mení, vážení. A hneď je z toho najlepší diel divnej série All-Star Batman! Snyder sa konečne opäť raz po dlhšej dobe vzchopil a prichádza s dlho utajovanou kapitolou Batmanovho (a najmä Alfredovho, aj keď ono je to samozrejme prepojené a istým spôsobom jedno a to isté) sveta. Šikovným spôsobom rozširuje, obohacuje a prehlbuje mytológiu okolo fenoménu Temných rytierov. Osobne si síce myslím, že to bude spätne vyhodnotené ako slepá ulička, na ktorú v budúcnosti nadviaže iba minimum scenáristov, ale ani ako jednorázovka to nie je blbé. Určite by ste ale mali mať načítané minimálne Ticho, inak budete fest mimo. K úprimnému nadšeniu mi chýbal predsa len ilustrátor e najzameniteľnejším rukopisom (napr. dvojkový Jock). Dobrý dojem (okrem štandardného, avšak nie jedinečného ilustrátora) kazí azda len zbytočný ruský dodatok. Takže hoc celú sériu All-Star Batman vnímam s rozpakmi a vlastne som nepochopil jej nosnú myšlienku (zdá sa, že jediným spojivom všetkých troch kníh sú Batmanove cesty mimo Gotham, nechám na čitateľovi, či je to málo alebo to stačí), tak posledná kapitola pachuť v ústach napraví. Ale obálka je nevzhľadná.

18.03.2023 4 z 5


Psycho Psycho Robert Bloch

(SPOILER) Kto by nepoznal legendárny Hitchcockov film! Prv raz som ho videl pred desaťročiami a až následne som si prečítal slávnu Blochovu knihu. Mnohí, ktorí sú na tom rovnakom, tvrdia, že už to tým pádom nebolo ono. Ja to ale mám presne naopak. Zbožňujem filmy so šokujúcimi pointami, ale druhé pozretie ma následne paradoxne (?) baví istým spôsobom ešte viac, ako premiéra. Je to dané tým, už "viem" a tak si môžem vychutnávať nenápadné nápovede, ktoré do scén a dialógov vložil režisér, ale ktoré vám docvaknú až vo finále, kedy dôjde k twistu. S knihou Psycho je to podobné: hoc som vedel, o čo ide, o to viac som si čítanie užil. Vychutnával som si detaily, ktoré si čitateľ, ktorý nevidel film, nemá šancu všimnúť. Je to samozrejme od autora trochu zákerné, pretože prítomnosť tzv. nespoľahlivého rozprávača mu umožňuje na niektorých miestach explicitne klamať. Ale on to má tak dobre prešpekulované a zamotané, že sa za to naňho nemôžete hnevať. Napr. ma fajnovo zamrazilo v scéne, v ktorej súkromnému detektívovi volá Sam Loomis a detektív ho informuje, že sa ide porozprávať s Normanovou matkou, ktorá sa údajne práve oblieka. Okrem toho nám zamlčuje kľúčové informácie, čo ale dáva logiku, keďže nimi nedisponujú ani jednotlivé postavy. Hoc má kniha 208 strán, vďaka svižnému, rýchlo poňatému, dynamickému a výstužne údernému autorovmu štýlu, ktorý nudu a stagnáciu nevidel ani z rýchlika, vzbudzuje dojem poviedky. Možno by som jemne skritizoval to, že nie je vysvetlené, či všetky obete s autami skončili v močiari a ak áno, ako je možné, že sa to všetko doňho pomestilo a ak nie, tak kde. A nechápem, prečo na konci Sama nechal žiť, keď predtým suverénne a bez zaváhania všetkých vraždil.

18.03.2023 4 z 5


Muž mimo čas Muž mimo čas Jimmy Palmiotti (p)

Když mají zbraně obě strany, jsou lidi hned civilizovanější. Jonah Hex je postava, ktorá mnohým nesadne. Je to asi najmä čítanie pre mužskú časť čitateľskej obce, ale aj tá s ním bude mať problém, aspoň teda niektorí z nich. Hex je totiž kretén a chlap v najhoršom zmysle slova. Problémy rieši násilím, ženy uznáva len kvôli sexu, je to ožran a ak je niekto inej sexuálnej orientácie, ako on, má na to jasný názor. Či sa vám takýto prístup scenáristov bude páčiť alebo nie, závisí najmä na tom, ako sami vnímate svet okolo seba. Scenár je miestami fajn (nečakané slávne cameá), miestami vtipný (Hex fyzicky zaútočí na muža, ktorý mu ponúkne cigarety, lebo si myslí, že ho chce otráviť), inokedy proste len divný (Jonah sa čuduje drobnostiam, ale pri pohľade na autá sa tvári, ako keby sa im na koni v 19. storočí vyhýbal každý deň). Ako celok neurážajúca, štandardná oddychovka zjavne si uvedomujúca, že nemá na to, byť hitom sezóny, a tak je všetko len také napol, aby to nenadchlo, ale ani neurazilo, od scenára po kresbu a farby. Ale ako oživeniu trhu prečo nie; je príjemné mať konkurenciu voči superhrdinským, underground a realistickým komiksom.

16.03.2023 3 z 5