Ivan Kučera komentáře u knih

V r. 1939 Jaroslav Jestřáb Foglar vydal jeden zo svojich najslávnejších románov, Chatu v Jezerní kotlině. V slovenskom preklade prvý raz vyšla až v r. 1991 vo vydavateľstve Gemini, v češtine sa však dočkala dvanástich reedícií. Pojednáva o dvoch chlapcoch, ktorí sa cez letné prázdniny pravidelne vyberajú do lesa za mestečkom, v ktorom bývajú. V nepoškvrnenej divočine, kam nikto iný nechodí, objavia nádherné prírodné scenérie v čele s jazerom. Pri ňom si následne postavia chatu. Neustále však majú pocit, že ich ktosi zákerne sleduje. Tieto ataky sa stupňujú najmä počas daždivých nocí. Foglar do príbehu okrem poetických opisov prírody a silného chlapčenského priateľstva zakomponoval i drobné prvky hororu. Do podoby (čierno-bieleho) komiksu ho prvý raz spracováva legendárny Marko Čermák v r. 1969, podľa Foglarovho scenára. Zároveň sa jednalo o historicky prvú foglarovku vo forme komiksu. V rokoch 1969 - 1970 vychádzala táto verzia na pokračovanie v časopise Svět v obrazech. Vo farebnej verzii Čermákov komiks vychádza na pokračovanie v magazíne Kometa v r. 1989. K čierno-bielej podobe sa vracia v r. 1990 v zošitovke vydavateľstva Novinář. V r. 1999 vychádza jedno pokračovanie, ktoré pri smutnej príležitosti Foglarovho úmrtia do časopisu Ohníček nakreslil Jiří Filípek. K farebnej Čermákovej verzii sa vrátilo vydavateľstvo Olympia, ktoré komiks vydáva v r. 1999 v knihe Svorní Gambusíni a jiné příběhy spolu s ďalšími komiksami (napr. Modrou roklí od Saudka). Následne znova Olympia komiks Chata v Jezerní kotlině vydáva v samostatnom zošite v r. 2013. V čierno-bielej i farebnej alternatíve vychádza v r. 2022 vo vydavateľstve Václav Vávra a to v značne špecifickej, prúžkovej forme v limitovanom zberateľskom vydaní. V r. 2023 farebná verzia vychádza v tvrdej väzbe v rovnakom vydavateľstve, kde (pod poradovým číslom 14) zapadá do jeho série Klasické komiksy Marko Čermáka. Ja som (okrem Komety) vlastnil farebnú verziu od Olympie, ale keď v r. 2023 vydal Václav Vávra komiks v tvrdej väzbe v rámci série Klasické komiksy Marko Čermáka, povedal som si, že to musím mať, keďže sériu postupne kompletizujem a raz (ak dožijem) z toho bude veľmi pekná zbierka. Samotný komiks je nakreslený fajn, lež na môj vkus staticky. Magická kotlina v Čermákovom prevedení na mňa nepôsobila príliš magicky. Okrem toho je komiks neskutočne ukecaný, miestami prehnane povedané pripomína až ilustrovaný román. Kniha bola oveľa strašidelnejšia, ako i atmosférickejšia. Okrem toho je komiks na mnohých miestach fakt naivný: hrdinovia náhodou na ulici stretnú čudáka so žltými vlasmi, niekto ich následne začne po nociach prenasledovať a my vidíme, ako z miesta činu uteká chlap so žltými vlasmi - asi je jasné, kto to je. Vôbec, scenár je miestami fakt zlý, napr. chlapci na seba náhodou narazia v kotline a poznajú sa menami, pritom predtým nedostali ani jednu spoločnú scénu. Pôsobí to rušivo. Pri letmom prelistovaní ma zarazilo, že chýba úvodné slovo, ktoré komiks uvádza do širšieho kontextu tak, ako to bolo u predchádzajúcich dielov série, ale potom som ho našťastie víťazoslávne objavil na konci a i ono je, ako býva v sérii dobrým zvykom, plné detailných informáciách čo kde kedy a prečo. Ak si budete môcť vybrať medzi zošitovým vydaním od Olympie (2013) a vydaním v sérii Klasické komiksy Marko Čermáka, zvoľte druhú možnosť, keďže je to vydanie predsa len dôstojnejšie, v pevnej väzbe a kvalitnými bonusmi.

6 31.05.2023

Keďže české vydavateľstvo Garamond vydalo komiksovú adaptáciu legendárneho dobrodružného Stevensonovho románu Ostrov pokladov v r. 2007 (anglický originál vyšiel v UK o rok skôr) a teraz sa píše rok 2023, zohnať ju na bežných miestach je prakticky nemožné. Našťastie sa mi ju náhodou podarilo splašiť v geniálnom pražskom antikvariáte, kde ho ponúkali za pár korún. Tak som ho okamžite vzal (spolu s ďalšími cca 50 knihami a horormi za perfektné ceny inde vypredanými). Som síce rád, že som si komiks scenáristky Fiony Macdonald (odvtedy jej u nás nič nevyšlo) a ilustrátora Penka Geleva (Garamond mu v rovnakom roku vydal aj inú adaptáciu známej knihy a to Olivera Twista) prečítal a doplnil si tak komiksové vzdelanie, ale žiadny zázrak to nie je. Knižná predloha má okolo 200 strán a komiks 49, takže si asi viete predstaviť, že sa dej značne osekal a urýchlil. Treba dodať, že miestami som až mal mierne pochybnosti o tom, či to vôbec ešte je komiks a nie ilustrovaný román. Jasné, preháňam, ono to samozrejme JE komiks, len (sami uvidíte) strašne statický, vinou čoho je únavný napriek tomu, že nemá ani 5 desiatok strán (a to sú tu ešte bonusy v podobe napr. Stevensonovho životopisu). Miestami je to vyložene absurdné, napr. keď ilustrátor niečo nakreslí a scenáristka do toho dodá kuriózny pseudo vysvetľujúci text. Napr. vidíme, ako postava X sedí v krčme, v ruke drží fľašu alkoholu a spieva, na čo ilustrátorka pod obrázok umiestni text, že postava X je opitá a chová sa ako hrubián. Alebo Jim a mama otvoria truhlicu, objavia v nej mince a pod obrázkom nájdete text, že objavili mince. Toto ozaj nie je dobrý smer, súdruhovia. A trochu mi vadilo, že je Dlhý John Silver prezentovaný pomaly až ako kladná postava a pritom je to podradný zákerný klamár a úkladný vrah. Je to také jedným okom dnu druhým von, ale už som v živote čítal oveľa slabšie komiksy a ono to ale tak nejak celkovo na mňa pôsobilo pekne a hlavne mám slabosť pre Stevensonov nestarnúci príbeh plný lodí, morí, pokladov, ostrovov a výrazných postáv, aj tak ale neviem dať viac ako 2*, pretože je to fakt príšerne statické. V r. 2010 české vydavateľstvo Grada vydalo iný iný komiksový Ostrov pokladů a ten bol predsa len už podstate viac "komiksovejší", ale tiež to nebol žiadny zázrak, no za lepšiu výtvarnú stránku si aspoň 3* zaslúžil, tak chcem obidva "ostrovy" oddeliť a tomuto proste musím dať iba 2*. Fakt žiadny zázrak a v dnešnej dobe už skôr raritka, než čitateľský zážitok (a pôžitok).

4 31.05.2023

Doprčic, toto ma mrzí. S Mortom Castleom som sa prvý raz stretol vďaka temného tvrdému hororu Cizinci, ktorých v r. 2021 vydal Golden Dog. Vtedy boli moje očakávania našponované do takej miery, že hoci bol výsledok dobre napísaný, nedokázal v mojich očiach preskočiť pomyslenú latku a dal som mu len 3*. Keď ale rovnaké vydavateľstvo o dva roky neskôr siahlo po Mortovej zbierke hororových poviedok Nový měsíc na vodě (fest dobrý názov), povedal som si: tak Mort, teraz to dáme. No... a nedali sme. V prvom rade to nie sú hororové poviedky resp. pár hororových je, ale trúfam si tvrdiť, že väčšina nie. Ono by žáner bol samozrejme ukradnutý, ak by to boli vynikajúce texty. Mňa ale, česť výnimkám, nebavili. Míňali ma. Začiatok bol nádejný. Vtedy som si ešte vravel, že som Mortovi v súvislosti s Cizincami skutočne krivdil. Žiaľ, veľmi rýchlo sa dostavilo vytriezvenie. Niektoré poviedky vlastne ani nie sú poviedky, pripadali mi skôr ako... zamyslenia? Je to žánrovo ohromne originálne, azda až priveľmi. Iné sú šialene krátke, niektoré nemajú ani dve strany (!). Výsledok je zvláštny, miestami azda až bizarný mix. Občas som dokonca nechápal, čo presne čítam. Raz darmo, asi som len priemerne inteligentný. Pritom Mort Castle vie písať. Dokonca vie písať tak zručne, že ako keby ho ani bežné príbehy nebavili a namiesto ich písania radšej experimentuje. Tým pádom ale o mňa prišiel, pretože čím som starší, tým viac vyhľadávam realistické texty. Hrá sa so slovami, myšlienkami, nebojí sa zachádzať ďaleko, veľmi ďaleko. Skvelé úvodné slovo od Jaya Bonansinga.

5 30.05.2023

Za mňa kvalitné a uspokojivé zakončenie série, ktorá síce pojednáva o pirátoch, ale paradoxne sa len málo scén odohráva na mori, čo je zaujímavý, ale osviežujúci kontrast. Výprava je natoľko rôznorodá, že si tento paradox možno ani na prvý raz neuvedomíte/nevšimnete/nepovšimnete. Ak by som mal takéto kvalitne napísané a skvele nakreslené komiksy čítať každý deň, vôbec by mi to nevadilo. Je ale faktom, že Jean Dufaux (Murena, Sága valty) rozohnal po lúke priveľa zajacov a ak sa niekto v jednotke alebo dvojke bál, či ich všetkých stihne včas pochytať... bál sa oprávnene. V trojke sa všetko musí zakončiť, čo si ale odnieslo množstvo postáv, ktoré hrali tu menej, tu viac dôležitú rolu v predchádzajúcom deji a tu sú zlikvidované narýchlo, ako z rýchlika, behom jednej scény. A možno by som, byť na Dufauxovom mieste, zvolil koniec typu o 1O rokov neskôr; bolo by to silnejšie a dojemnejšie. Ale chápem, tento svet si dojatie nezaslúži. Za tú cenu by som každopádne uvítal aspoň malé textové bonusy, či už zasadenie do kontextu (za akých okolností komiks vznikal, aké úspechy dosiahol atď.) a medailóniky autorov (Vybíral sa špecializuje na európske komiksy a o európskych tvorcov vieme paradoxne veľmi málo, takže osveta by bodla). Vďakabohu aspoň za 9-stranovú galériu obálok. Faktom je, že ilustrátor Jérémy (Rytíři z Heliopole) si to fakt užil a vy si to užijete spolu s ním. Po dokončení série môžem oficiálne potvrdiť svoj starší názor, že si nie som istý, či ju bolo správne pomenovať po lodi, ktorá pre dej nie je temer vôbec dôležité, čo sa naopak o mnohých iných veciach v scenári povedať nedá a podľa nich séria pomenovaná nie je. To je ale ozaj len symbolický, malý problém-neproblém.

10 28.05.2023

Som so sériou od prvej časti, takže asi nečakáte, že jej začnem dávať 3*, však? Segrelles je proste majster svojho remesla. Jeho kresby, pardon maľby, sú úchvatné, idú do detailov a nikdy neomrzia. Ak uvážime, že najstaršie diela majú už niekoľko desaťročí, je neuveriteľné, že po výtvarnej stránke sa aj v r. 2023 horko-ťažko nájde komiks, ktorý by sa úrovni aspoň trochu priblížil k tejto sérii. Tentokrát sa hrdina dostane najskôr do Španielska, kde radi upaľujú ženy na hranici pri najmenšom podozrení z bosoráctva a následne sa dej presúva do prostredia Mayov, čo je skvelo vykreslené prostredie plné džungle, pyramíd a samozrejme krvavých obetí. Scenár sám osebe samozrejme (zase) nie je žiadny zázrak, ale mne to nevadí. Nechýba tona bonusov (tentokrát sa Segrelles vyznáva z lásky k lietadlám a ich modelom).

6 26.05.2023

No konečne! Po za vlasy pritiahnutej dvojke vďakabohu návrat k predsa len reálnejším koreňom. Už som si po divnej dvojke začal myslieť, že po príjemne sviežej jednotke to bude môj predčasný koniec so Smaragdovým strelcom. Našťastie sa ukázalo, že dvojka bol len nejaký divný scenáristický omyl (nočná mora?) s drakmi a rýchlovlakmi jazdiacim pod oceánom, čo teda fakt nie je niečo, o čom chcem čítať v súvislosti so sympaťákom Oliverom Queenom. Trojka je comebackom k príjemne jednoduchej a priamočiarej, nie však hlúpej, prvej časti. Znova skvele nakreslená a napísaná vtipne a pritom vážne (v zmysle Oliverovho charakteru, ktorý je fakt silný, síce rád zavtipkuje, ale trápi ho chudoba a bojuje v mene slabých a utláčaných). Zápletka (záporák si oblečie hrdinov kostým a začne vyvražďovať ľudí) síce pripomína Batman: Dvojník, ale GA prišiel o 4 roky skôr. Bonusy: viac ako 1O strán alternatívnych obálok, skíc atď. Ešte k hodnoteniu: jednotke som dal 4*, síce to nebol najlepší komiks na svete, ale na len mainstream to bola veľmi sympatická a fajn svižná jazda, tak som ju chcel odlíšiť od oveľa priemernejších. Preto som jej udelil až 4*. Dvojka nebola dobrá, ale len 2* si nezaslúžila. Trojka nie je už až taká dobrá, ako jednotka, ale problém nevidím ani tak v scenári, ako skôr v tom, že vtedy šlo o premiérový vstup do série a ten svet bol fajn. V trojke už je trochu okukaný a tak by si zaslúžil skôr len 3*. Ale zas chcem trojku odlíšiť od dvojky, pretože je trojka predsa len vydarenejšia, ako dvojka. Takže 4*. Uff.

7 25.05.2023

Stále sa dokončuje Spider-Manov príbeh, ktorý dôverne poznáme z knihy Ultimate Spider-Man: Moc a odpovědnost. Naopak novinkou je v druhej polovici sa nachádzajúci príbeh o FF4. Písal ho technokrat Warren Ellis (Iron Man: Extremis, James Bond 1: Vargr), ale že by ma dostal do kolien, to sa povedať nedá. Rovnako tak kresba Stuarta Immonena (Samotný strach, Avengers vs. X-Men) je fajn a (v dobrom... asi) oddychová. Lež k bombe má ďaleko. Celkovo ma toto číslo neočarilo, je to skôr priemer. U Spajdyho sa dostávame ku kľúčovým momentom (smrť, s veľkou mocou prichádza...), ale keďže ich notoricky poznáme z minulosti, tak to ide skôr jedným uchom dnu a druhým von. Bagleyho kresba sa mi k takto mládežnícky poňatému Spajďákovmu originu hodí (aj keď takto nakreslení teta a strýko mi vôbec nesedia), no je pravdou, že čím dlhšie Bagley túto postavu kreslil, tým viac ma nudil. Na začiatku bol ale skvelý. Bendis to má pod palcom aspoň vďaka dialógom a sympatickým postavám. Najmä záver s MJ dokazuje, že v jednoduchosti je krása (resp. v tomto prípade sila). Čo sa FF4 týka, ich príbeh sa v tomto čísle končí a od štvorky sa hosťujúcimi hviezdami stali X-Meni. FF4 veľa vody nenamútili a asi právom. Asi je dobre, že to zapichli, hoc ak by mali 123 dielov, zrejme by ma časom začali baviť. K tomu ale nedošlo a hoc vôbec neboli zlí, chýbal im drajv (alebo čo). Najviac ma z celého komiksu bavil šťavnatý profil Warrena Ellisa a úvodné slovo Jiřího Pavlovského, v ktorom sumarizuje vychádzanie Spider-Mana v SR/ČR do roku 2012 (vrátane). Nezabúda samozrejme ani na slávnu firmu Semic-Slovart. Tu ma trocha zamrzelo, že nespomenul jej slovenský pôvod. Ale ak vezmeme do úvahy, ako divoko Semic-Slovart Pavúka vydával (na preskačku, niektoré kapitoly vynechával, nedokončoval rozbehnuté série atď.), tak je to možno aj lepšie. Celkovo sa mi páči rozkročenie medzi klasickou komiksovou knihou a časopisom, ale nechcem sa opakovať.

5 25.05.2023

"Najčudnejšie vyzerali Slováci." Dokonalá ukážka toho, že cenzúra je zlo. S legendárnym Stokerovým román som sa prvý raz stretol v puberte. Žiaľ, v súvislosti so slovenským vydaním od Tatranu z r. 1990, ktoré bolo reedíciou z r. 1969 (takisto Tatran). Prečo "žiaľ"? Jednalo sa totiž o vražedne scenzurovanú verziu. Slovenský prekladateľ/vydavateľ si vtedy totiž povedal, že táto pasáž sa mu nepáči, tamtá mu pripadá nudná, ďalšia zas príliš sentimentálna, banálna, či nevhodne popisná... a tak to vymazal! Počujete dobre: vzal knihu cudzieho autora, vyhodil z nej všetko, čo sa JEMU osobne nepozdávalo a nepáčilo a vyrazil to dočerta. Na jazyk sa mi derú rôzne slová, ale nebudeme si kaziť krásnu noc so splnom, tak len pre poriadok dodám, že cenzurovaná verzia je o desiatky (!) strán kratšia. Nečudo, že sa mi nikdy nepáčila. Stratil som akúkoľvek chuť a motiváciu vrátiť sa do ponurého sveta grófa Draculu. Situácia sa zmenila v r. 2022, kedy som si prečítal prequel Dracul od Stokerovho praprasynovca... a bol som uchvátený. Skvelá kniha. Tak som si povedal, že je načase skúsiť to ešte raz s originálom. Zadovážil som si kvalitné slovenské vydanie od Európy z r. 2003. Nielenže disponuje neskrátenou Stokerovou verziou, ale tiež šťavnatými dodatkami Petra Uličného, edičnou poznámkou venujúcej sa o.i. aj práve kontroverzným cenzurovaným vydaniam, ďalej tu nájdete vysvetlivky, dobovú recenziu a dokonca poviedku Draculov hosť, ktorú Bram Stoker pôvodne plánoval použiť ako prológ Draculu, ale napokon z toho nič nebolo a poviedku pustila do obehu až jeho vdova. Dracula je v necenzurovanej, klasickej verzii parádna hororová jazda (ehm, let nočnou oblohou). Týmto sa mu hlboko ospravedlňujem za to, že som mu krivdil, aj keď to tak úplne nebola moja vina. Román má stovky strán, ale je svižný nielen vďaka tomu, že neustále strieda postavy, ale tiež štýly. Denník, zápisník, listová korešpondencia, zápisníky kapitána lode. Je toho tak veľa, až sa natíska otázka, kedy postavy vôbec stíhajú bojovať proti Draculovi, keď neustále niečo vypisujú. Kapitánov denník každopádne patrí (spolu s mrazivým transylvánskym začiatkom) k vrcholom knihy. Dodám, že v r. 2023 bol sfilmovaný do podoby celovečerného hororu. V románe ma každopádne rušilo zopár vecí: nelogické správanie postáv (matka vyhodí cesnak), patetickosť (Van Helsing emotívny zdĺhavý preslov uprednostní pred okamžitým skontrolovaním pacientky), medicínske hlúposti poplatné dobe svojho vzniku (všetci chlapi v okolí Lucy mali rovnakú krvnú skupinu, alebo to do nej prali hlava-nehlava?), rapídny stupeň WTF (indický fakír) a v mužských postavách (s výnimkou radikálneho Van Helsinga) je ťažké (a asi aj zbytočné) orientovať sa (proste sú to "nejakí chlapi"). Áno, trochu ma to nudilo, čo bolo dané tým, že som videl množstvo filmových adaptácií. Najmä v druhej polovici už to na mňa pôsobilo zdĺhavo a nekonečne. Rozpaky vo mne vyvolali i veľmi emotívne postavy, ktoré neustále plačú, zviera im srdcia, rozprávajú v patetických temer už až veršoch a dávajú sľuby na život a na smrť. A mierne ma znepokojila predstava mladej ženy, okolo ktorej ako predátori krúžia traja chlapi naraz (a pravdupovediac Van Helsing tiež pôsobí dojmom, že by rád oplodňoval), ale to len tak na odľahčenie. Inak klasika a absolútna povinnosť pre každého hororového fanúšika. Len preboha fakt nečítajte tie hnusné cenzurované vydania.

24 21.05.2023

Po skvelom štarte prišla dvojka, ktorej sa nepodarilo naplniť očakávania. Nie je to katastrofa, ale po sympatickej jednotke to poroste nie je ono. Dianie na ostrove sa obmedzilo na minimum, takže ak ste od vnadiaceho jednotkového cliffhangeru aj vy logicky čakali drsnú, presvedčivú ostrovnú tajuplnú survival akciu... tak krátko po otvorení dvojky pochopíte, že logika nič neznamená. Všetko sa točí okolo nezaujímavej zápletky, v ktorej GA hrá druhé husle a každú chvíľu kormidlo preberá iná postava. V jednotke boli podporné ženské charaktery fajn, žiaľ ukázalo sa, že akonáhle im v dvojke doprial scenárista Benjamin Percy (Batman Detective Comics) výraznejší priestor, už to nebolo ono. Dlho mi trvalo, kým som sa dejovo chytil. Príbeh je roztrieštený. Tentokrát sa mi nepáčila kresba, čo je divné, lebo jedinou novou tvárou je Stephen Byrne (detská Mera: Proti prudu). Páni Ferreyra (Chlad) a Schmidt (Harley Quinn 5: Volte Harley!), ktorí robili už jednotku, zostali aj v dvojke, napriek tomu sequel nevyzerá tak prepracovane, ako prvý diel. Naopak: vyzerá béčkarskejšie, miestami až odlfáknuto. So sériou zostávam, ale bojím sa, aby nenastal predčasný koniec. Je tam všetko (medvede, draky, jakuza, rýchlovlak pod morom), ale skromnosť jednotky bola úhľadnejšia, než tento bordel. Bonusy: zopár alternatívnych obálok.

6 18.05.2023

Za mňa uspokojivé, viac než dostatočné a najmä plnohodnotné ukončenie skvelej série. Môj obľúbený užívateľ Norri má zrejme pravdu, ale ja som túto 5-dielnu sériu čítal od marca do mája 2023, pričom medzi jednotlivými čítaniami som si ordinoval tu menšie, tu väčšie prestávky, takže som si nepamätal všetky detaily. Ak si to prečítate naraz v krátkom časovom intervale, možno ani vám nebudú sedieť niektoré veci, ale ja som si záver ságy užil. A, pravdupovediac, bol som rád, že ju mám za sebou. Nemyslím to ironicky! Brubaker je plným právom považovaný za jedného z top žijúcich scenáristov. Ale skrátka to bolo už trochu zdĺhavé. Potvrdilo sa mi, že Fatale malo byť vydané ako fajnový 7OO-stranový (vrátane bonusov) ombinus a nie takto. Ale samozrejme radšej takto, ako nijako. Budem si na Fatale pamätať ako na istým spôsobom krásne zvrhlú ságu pohybujúcu sa naprieč desaťročiami (v podstate storočiami) plnú okultných kultov, sexu (v ktorom ale až na prsia nie je nikdy nič vidieť), roztrieštených lebiek (v zobrazení násilí naopak zjavne cenzúra nevládla), chápadlových démonov, zo stropu za nohy zavesených mŕtvol (Predátor môže závidieť), nádhernej ženy a úbohých chlapov nachádzajúcich sa pod jej (zhubným?) vplyvom. Štvrtú hviezdu dávam za to, že Josephine je tu opäť sympaťáčka (v štvorke nebola a nečítalo sa to dobre), za dupnutie na plyn ohľadom nechutného lovecraftovského hororu (ktorý si v niektorých predchádzajúcich dieloch predsa len dával jemnú prestávku a miestami to bol viac noir, než horor) a oslovilo ma i to, že finále sa nesie v pomerne psychedelickom duchu plného vášní, sexu a záberov Seana Phillipsa, ktoré sú skutočne krásne a veľkolepo hororové. Samozrejme body k dobru aj za to, že máme dočinenia s fakt konečnou. Všetko sa nesie v duchu uzatváranie dejových liniek, nekompromisného zúčtovania s postavami, ktoré si to zaslúžia (a samozrejme i s tými, ktoré si to nezaslúžia, taký je život) a v silnom, satisfakčnom, dokonca až dojemnom duchu, po ktorom som v duchu skonštatoval: je super, že to takto ukončili.

12 14.05.2023

Najskôr fakty, čísla a prepojenia, z ktorých sa vám zatočí hlava. V Ultimate Spider-Man a spol. 4 nájdete dva ultimate komiksy a to Spider-Mana a X-Menov. Spider-Mana z Bendisovej éry, konkrétne čísla 6 a 7. Ak vlastníte knihu z UKK pod názvom Moc a odpovědnost, tak určite viete, že obsahovala č. 1 - 7. Tým pádom od Ultimate Spider-Man a spol. 5 začínajú spajďácke dobrodružstvá, s ktorými sme sa na našom trhu ešte nikdy doteraz nestretli. Teda od čísla 8. Ešte stíhate? Ak knihu Moc a odpovědnost máte, teoreticky je tým pádom pre vás zbytočné kupovať všetko do Ultimate Spider-Man a spol. 4. (vrátane) a najlepšie pre vás bude začať až od Ultimate Spider-Man a spol. 5. Prakticky v tom ale je háčik: okrem Spajdyho akcie totiž Ultimate Spider-Man a spol. 4 obsahuje ešte akciu legendárnych X-Menov. A nijakých menších, než takisto z rangu ultimate, kedy Marvel najal drsného Škóta Marka Millara (Starej dobrej Logan, Kick-Ass), aby spravil s mutantami to, čo Bendis so Spajdym. Teda pretvoril ich pre novú generáciu a tú starú (ideálne príjemne) prekvapil reštartom, ktorý nemal byť otrocký a nemusel nutne obsahovať všetko, na čo sme boli zvyknutí. Ako Bendis, tak Millar poňal niektoré veci radikálne, po novom a, nuž, po svojom. Jednotliví X-Meni ešte len spoznávali jednak nových parťákov a jednak svoje schopnosti. Zmenou prešli aj ich kostýmy, technické hračky, celkovo prostredie, v akom sa pohybovali a v neposlednom rade ich vzhľad, tváre a typy postáv. Všetko je realistickejšie a pritom hollywoodsky pompéznejšie. Ruka v ruke s ostrým scenárom ide robustná kresba Adama Kuberta (Avengers vs. X-Men). Millar dupol od samého začiatku na plyn (Magneto je kulturista, ktorý neváha zabíjať ľudské primáty). Radikálne omladil kolektív (Xavier vyzerá ako jeden zo študentov) a prišiel s dynamickou, chytľavou a sympatickou kombináciou. Na obálke je síce avizovaný milovaný Wolverine, ale má tu len cameo a naplno do deja vpadne až v ďalšom zošite. Super je, že Millar to má tak pod kontrolou a zápletku poňal natoľko agresívne, že funguje i bez kanadského rosomáka. Daktoré veci poňal inak, iné zas múdro ponechal, plne si uvedomujúc, čo robí X-Menov X-Menmi (ochrana spoločnosti, ktorá si to však nezaslúži, lebo je plná kreténov, hlupákov, rasistov, xenofóbov a spiatočnícky uvažujúcich inkvizítorov). Každopádne nemôžem povedať, že by scenár odrovnal, nedajbože uchvátil. Je to skrátka len rozbeh a dosť to z neho cítiť. Pre trocha nudnejších X-Menov a preto, že Bendisov prístup k Pavúkovi ma neoslnil až tak, ako svojho času Straczynského prístup, dávam len 3*. Navyše mi nesedí kresba Marka Bagleyho (spider-manovky Venom vs. Carnage alebo Smrt Spider-Mana). Je síce chytľavo mládežnícka a nečudujem sa, že mala úspech, lež občas vyzerá divne (Peter v slipoch vo svojej izbe pôsobí ako 14-ročná baletka). Páči sa mi formát, aký CREW zvolila: čosi medzi knihou a starým dobrým časopisom. Ultimate Spider-Man a spol. 4 okrem komiksov obsahuje šťavnaté úvodné slovo Jiřího Pavlovského, profil Marka Millara (v ktorom si však neospravedlniteľne Kal-Ela pomýlili s jeho otcom Jor-Elom), listáreň, pripomenutie, čo sa stalo v minulých dieloch, dôkladný text o histórii X-Menov a ukážka zo slávneho komiksu X-Men: G jako Genocida (ktorý v češtine kompletne vyšiel najskôr v r. 2007 a následne 2013).

5 13.05.2023

Za mňa super. Vďaka scenáristovi Benjaminovi Percymu (Batman Detective Comics) sa to na nič nehrá a pritom to nie je hlúpe. Veľmi sa mi páči ústredná postava Smaragdového strelca, na ktorej ma najviac udivuje, že je to kópia Brucea Wayne a napriek tomu pôsobí úplne inak. Príbeh je napísaný s nadhľadom, ale v správny moment dokáže spomaliť a zahĺbiť sa do vzťahov, atmosféry, deja alebo postáv (skvelé ženské charaktery, či už na strane dobra, zla alebo tých uprostred). Pred rokmi som čítal (úchvatne nakreslený a nafarbený) komiks Green Arrow: Rok jedna a toto mi pravdupovediac pripadalo ako remake: zase zrada od najbližších, znova oficiálna smrť a strata všetkého, opäť ostrov. Percy z toho ale šikovne vykorčuľoval a vždy, keď to začne príliš okato pripomínať reprízu, pribehne s drobnosťou, ktorou odvedie našu pozornosť (nápis na tričku Sherwood, vlámanie sa do vlastnej budovy). Vadilo mi, že vedľajšie postavy nám nie sú predstavené a očividne sa počíta s našimi vedomosťami, čo je v rozpore s vetou na obálke, že máme dočinenia s ideálnym štartom pre nových čitateľov. Ak ste nikdy v živote žiadneho GA nečítali, nechcel by som byť na vašom mieste, ale skúste, uvidíte (na druhej strane, veľké predstavovačky azda ani nie sú nutné, keďže i bez nich pomerne rýchlo pochopíte, kto jeho koho dcéra, kto koho matka atď.). Ilustrátori Argentínčan Juan Ferrreyra (Chlad, Temné noci - Metal) a Rus Otto Schmidt (Sebevražedný oddíl, Batman 9: Dravá moc) sa na spomínaný Rok jedna síce nechytajú. Je to len solídna mainstreamová jazda. I tak ale odviedli kus parádnej roboty a niektoré zábery sú naozaj krásne (Oliver, noc, motorka a nad hlavou blesky alebo namakané sídlo záporáka). Po výtvarnej stránke to určite malo svoje čaro a ani mi príliš nebavilo, že ústredný záporák vyzerá ako bratranec marveláckeho Red Skulla. Asi som ale slepý, lebo som si žiadnych diametrálne odlišných rozdielov kresby medzi oboma pánmi nevšimol. Bonusy: galéria alternatívnych obálok, skicár postáv, návrhy obálok a hrubá paneláž.

7 13.05.2023

No, tak nič. Po predchádzajúcej časti som začal mať pocit, že sa Azzarellova séria zlepšuje, ale žiaľ trojka sa opäť prepadla na úroveň jednotky: teda nie zlé, miestami zaujímavé, ale nečasto. Skôr spotrebiteľské a rutinné, než báječné a inovatívne. Prequelový úvod s Minotaurom príšerný, cítil som sa ako u detského komiksu a nie pri diele autora Hellblazera. Je fajn občas si pripomenúť, že zľutovanie nie je slabosť a zaslúži si úctu, ale toto je fakt ťažkopádne. Je super, že sa pohybujeme v súčasnosti, ktorej vládnu grécki bohovia v utajení (a scény z Antarktídy boli parádne), no Azzarello z toho temer nič pútavé nedokázal vydestilovať. Zmohol sa ledva na nudnú sériu akčných momentiek. Nanešťastie v trojke sa potvrdilo, že Wonder Woman je proste nezaujímavá postava, ktorá má po psychologickej stránke strašne málo čo ponúknuť. Čitateľovi napokon paradoxne neostáva nič iné, len sa spoliehať práve na čo najväčšiu prítomnosť akčných sekvencií, pretože mimo nich je to nuda. Skvelý je charizmatický Válka a keďže hneď nasledujúci diel je pomenovaný po ňom, tak sa teším a so sériou to nezdávam. Ak ma ale sklameš, Azzarello, hodím ťa do pekla a znemožním ti návrat späť!

8 10.05.2023

Som na vážkach. Jednotke som dal 3*, ale toto už je skôr medzi troma a štyrmi hviezdami. Prepracovanejšie, temnejšie, krvavejšie, azda s prižmúrenými očami hororové. Páči sa mi, že sa dej vyvíja, t.j. na konci jednotky sme sa dočkali twistu plynulo pokračujúceho v dvojke a i tá sa (ne)končí otvorene. Takýto postup mi pripadá férovejší, než každú knihu ukončiť kvázi happyendom, aby sa na začiatku nasledujúcej ukázalo, že to bolo iba ticho pred búrkou. Opäť sa mi nepáčila kresba Tonyho Akinsa a Cliffa Chianga. Páni robili už jednotku. Vizuálne zlepšenie sa dotýka snáď len jednotlivých bohov a monštier, ktorí sú nakreslení s oveľa väčšou fantáziou, než minule. Na niektorých je naozaj veľmi zaujímavý pohľad. V ostrom kontraste s týmto sú bežní smrteľníci, ktorí sú nakreslení strašne fádne a jalovo, akoby to Akinsa s Chiangom ani nebavilo (čo je možno pravda). I teraz sa mi páčilo zasadenie do súčasnosti, ale do značne pokrútenej, v ktorej nechýbajú prastaré grécke božstvá. Sú nesmrteľné a vo väčšine prípadov kruté a zhýralé. Ľudský život pre nich nič neznamená. Diana, Hermes a Lennox sú dynamická trojka. Veľa tomu dodáva osobný motív: chránia tehotnú smrteľníčku a pre úspešné naplnenie tejto misie sú ochotní spraviť čokoľvek, vrátane obetovania vlastných životov. To bolo pekné a silné. Žiaľ, finálny zvrat to ukázal v škaredom svetle, vytvoril trpkú pachuť na jazyku. Vadilo mi tiež to, že stále je to rozkročené medzi čímsi temným, drsným, azda i dospelým (mŕtvi ako stavebný materiál) a kontroverzným (naozaj majú Amazonky len dcéry?) a detsky bezstarostným (viď. scéna bombového atentátu, kde zjavne musia byť desiatky roztrhaných civilov, ale nič z toho nevidíme). Po chuti mi nebolo ani to, ako je Azzarello náchylný neustále kde-koho vykrádať. Likvidácia monštra pripomína likvidáciu netvora z Votrelca 3, Héfaistos pripomína čosi od Mignoly resp. Guillerma del Tora, motív nadprirodzených bytostí žijúcich medzi nami bez toho, aby sme si to uvedomovali, je obšľahnutý z Mužov v čiernom, občas to ide do Hellblazera, jedna extrémne krvavá scéna pripomína chodbovú scénu z Kubrickovho Osvietenia...

7 07.05.2023

V roku 2011/2012 DC najalo Briana Azzarella (Batman: Zatracení, Joker, Lex Luthor: Muž z oceli), aby dcéru kráľovnej Hippolity uviedol na scénu v novom, sviežom podaní pre potenciálne nových čitateľov v novej sérii plánovanej ako dlhodobú. Táto kniha obsahuje jej prvých 6 zošitov. Azzarello mýtus Wonder Woman mohutne zasadil do sveta plného mýtov, histórie a legiend. Výdatným spôsobom ťaží zo šťavnatého, za mňa od detstva atraktívneho a napínavého gréckeho univerza. Môže sa zdať, že to robili mnohí pred ním, ktorí tiež písali o Wonder Woman... ale prekvapivo nerobili. Čo je čudné, lebo tá postava má dokonalé grécke pozadie (ehm) a zvádza k tomu. Oni na to kašľali. Azzarello nie. Žiaľ, to z komiksu automaticky ešte nerobí skvelú vec. Po scenáristickej stránke je to čistý priemer. Na rybie kone a podobné šaškárne som už fakt pristarý. Kresličsky máme dočinenia s čistým priemerom. Rutinná práca Tonyho Akinsa (omnibusy Vetřelci a Star Wars) a Cliffa Chianga (Paper Girls) ma nenadchla, dokonca mi pripadala jemne odfáknutá a divne rozkročená medzi tuctovým mainstreamom a trocha drsnejším poňatím. Aj scenár je čosi medzi: začína brutálne (za to, čo sa odohrá v stajni, by sa vari nemusel hanbiť ani Clive Barker), aby vo finále veľkolepo priplával Poseidón v podobe gigantickej ryby vyzerajúcej ako 25-eurový plyšák z Dráčika. Páči sa mi, ako Azzarello tlačí na pílu v zmysle, že Diana je vydedencom vo svojom vlastnom národe, keďže vznikla z hliny (wtf?) a teda spoločenstvo ju rešpektuje ako vynikajúcu bojovníčku a dcéru kráľovnej, ale ona cíti, že doňho nikdy nebude stopercentne, plnohodnotne patriť. Ale na druhej strane mi to príliš pripomínalo Thorgala. Pre mňa Wonder Woman: Krev určite nie je materiál za 4*, ale nebolo to zlé a istým spôsobom sa teším na ďalšie diely.

6 04.05.2023

Geoff Johns sa s tým nepapre. Ale to o ňom už dávno vieme. Hovorí sa, že Šarlátového bežca treba mať načítaného, ale ja mám paradoxne pocit, že čím viac ho mám načítaného, tým veľkolepejšieho sa v ňom strácam. Flash: Znovuzrození je obrovský komiks. Plný zhýralej akcie, okázalých farieb, robustných svalov, šialených twistov, neuchopiteľných postáv a momentov, v ktorých budete mať prehľad možno (v lepšom prípade) po piatej repríze. Zarazila ma veta psychológie bolo dosť, pritom som tu nezaznamenal nič iné, než akciu a akciu... a akciu. Je to škoda, lebo smrť Flashovej mamy je sama osebe silná trauma, okolo ktorej by sa dal vystavať skvelý, dojemný a emotívny, ale i napínavý príbeh. Žiaľ, to sa nestalo a je to proste len tona akcie s množstvom Flashov a ich divných nepriateľov s ešte divnejšími prezývkami.. Už som niekoľko Flashov čítal a žiadny ma vyložene nebavil, ak nepočítame Odznak, to bol ale crossover s Batmanom. Kultovému Flashpointu dokonca dávam len 2*. Napriek tomu idem zas a znova do nových dobrodružstiev najrýchlejšieho muža sveta, oproti ktorému je bleskový Superman korytnačka. Flasha: Znovuzrození som si rovnakou mierou užil, ako ma absolútne nechytil. Paradox? Nuž, akiste. Ale azda i v tom drieme čaro postavy s vari najkomplikovanejším univerzom spomedzi najslávnejších DC superhrdinov. Volím opatrné 3*, hoc nepochybujem, že Sheldon Cooper by odsudzujúco pokrútil hlavou a dal by jasných 5*. Užil som si monumentálnu kresbu Ethana van Scivera (Temné noci Metal, X-Men) a geniálne farby dvojice Brian Miller (Harley Quinn, Green Arrow) a Alex Sinclair (Batman: Ticho, Krize identity). Ani po druhom čítaní absolútne netuším, o čo tam šlo resp. mám pocit, že som pochopil tak max. 7,5% z celkového deja a aj to len vďaka tomu, že som si prečítal anotáciu na zadnej strane obálky. Za všetko hovorí citát zo s. 69: Chystáme se v této komoře zvýšit vibrační frekvenci mnohovesmírné trasncedence, necháme vybít ten poskvrněný blesk, který ti koluje v žilách a pak přetneme pouto, které té k nemu váže. Keď ho počujete, ako sa tvárite? Tak taký bude váš záverečný pocit z celého komiksu.

6 04.05.2023

Každému, kto tomu aspoň trochu rozumie, musí byť už po pár odsekoch (ak nie vetách) jasné, že Ludmila Svozilová vie písať. Ja som sa s ňou prvý raz stretol vďaka Zemři, Kaine: Svatyně a až potom som sa dostal k Achernar. To prvé sa mi páčilo viac. Svozilová ozaj vie písať dobre a pútavo, bavia ju postavy, vzťahy medzi nimi a nerobia jej problém dialógy a hlášky, čo jej plným právom mnohí súčasní tuzemskí autori môžu slepo závidieť. Faktom každopádne je, že tentokrát ma príbeh až tak nebavil. Spočiatku ma príjemne prekvapilo, aký priamočiary a realistický je, hoc presun od dobre situovanej mladej ženy po totálnu socku mi pripadal uponáhľaný a teda málo uveriteľný, ale okej. Následne mi dej pripomenul nezabudnuteľné Utrpení těla od Monici O´Rourke (tiež Golden Dog), ale bez sexu a násilia. No postupne sa z toho začalo stávať niečo... ako to povedať... no, bez spoilerov to nejde. Ale proste sa to na môj vkus zbytočne prekombinovalo resp. nie ani tak prekombinovalo, ale vybralo sa to smerom, kvôli ktorému ma autorka skrátka stratila.

8 02.05.2023

V rokoch 2014 a 2016 v češtine vyšli reštartované originy dvoch najlegendárnejších DC postáv. V r. 2014 vydalo CREW Batmana: Země jedna od Geoffa Johnsa a o dva roky neskôr BB/art Supermana: Země jedna od J.M. Straczynského. Hoc oba komiksy pochádzajú z odlišných vydavateľstiev, zrejme došlo k dohode, vďaka ktorej disponujú rovnakým (sympatickým) vizuálom v čele s podobne ladenou obálkou: obom dominuje veľký obrázok ikonického charakteru, tvrdá väzba, dole hlavou napísané mená tvorcov a na dotyk príjemný hrboľatý ľavý bok (s drobným rozdielom, že Superman disponuje lacetkou, na ktorú Batman zjavne ešte nedorástol). Scenáristi obidvoch diel sa pokúsili inovovať začiatky slávnych postáv tak, aby to bolo čosi iné, ale nie priveľmi. Máme dočinenia skôr s kozmetickými zmenami. Niektoré sú možno zásadnejšieho charakteru, ale nie je to nič, čo by vyložene obracalo desaťročia známu mytológiu naruby. Jeden príklad za všetky: dozvieme sa, že Krypton nezničila prírodná katastrofa, ale niečo iné. Na prvý pohľad revolučná zmena, však? Lež pri bližšom zamyslení zistíme, že z nej de facto nič nové nevyplýva. Krypton bol proste zničený, či už tak alebo onak. Mne osobne sa každopádne obidve země jedna páčili. Supermana si užila nielen autorská dvojka scenárista Straczynski a ilustrátor Shane Davis (u nás týmto debutujúci), ale i talianska koloristka Barbara Ciardo (Před strážci: Komediant/Rorschach). Straczynského zbožňujem za to, čo pred desaťročiami urobil s báječným Amazing Spider-Manom (Návrat, Dokud hvězdy nezhasnou, Šťastné narozeniny). O čosi podobné sa pokúsil aj u Muža z oceli a funguje to, čo je prekvapivé, keďže sú to fakt diametrálne odlišné postavy. Clarka poňal síce temne a depresívne (a skôr ako keby vedľajšia postavu resp. štatistu bez charizmy), ale postavy okolo neho to zachraňujú (osadenstvo Daily Planet). Je to klasický Straczynski = hravé dialógy plné vzájomného doberania sa a skákania si do reči, k tomu sympatické postavy a chytľavé vzťahy plné dynamického iskrenia. Straczynski podľa mňa píše ešte lepšie dialógy, ako v tomto smere jemne preceňovaný Bendis. Scenár každopádne nie je žiadny zázrak. Platí to isté, čo u Batmanovej země jedna: snaží sa hľadieť na niektoré záležitosti z odlišnejšieho uhla, než sme zvyknutí, ale v konečnom efekte si to základné piliere samozrejme MUSÍ ctiť, lebo inak by to nebol Superman. Takže je tu pár zaujímavých osviežení, ale samozrejme nesmie chýbať zničenie rodnej planéty, stroskotanie na Zemi, adopcia Kentovcami, príchod do Metropolisu, prvé nesmelé žurnalistické kroky atď. Ono koncept poňať veci pre novú generáciu vyzerá lákavo, ale v konečnom efekte je treba zostať skeptický a nohami na zemi: je jasné, že ťažko zo Supermana spravia, trepnem blbosť, vlkolaka. Je to z obchodného hľadiska šikovný strategický krok. Nie niečo, na čo by sa z dlhodobého hľadiska spätne spomínalo ako na revolučnú udalosť... ktorou to skutočne nie je. Ako celok ma to ale bavilo a užil som ti túto jazdu, ehm, let. Straczynski opäť dokázal, že má postavy v malíčku, či už pochádzajú zo stajne Marvel, alebo DC. Akonáhle sa medzi nimi rozpúta vášnivý dialóg, je vtipný, milý, pôvabný, dojemný. Straczynski poukazuje na to, že Clark je maska pre Supermana a nie Superman Clarkova maska. Tiež ma zaujalo, že Clark má možnosť stať sa milionárom, ale odmietne to a uprednostní službu spoločnosti. Obe tieto záležitosti dávno vieme, no je fajn si ich raz za čas pripomenúť.

8 01.05.2023

I štvrtá Fatale je Seanom Phillipsom skvele nakreslená a Elizabeth Breitweiserovou fantasticky vymaľovaná. Lež príbeh o hudobnej kapele ovládanej femme fatale nudí. Nikde niet postavy, s ktorou by sa čitateľ mohol stotožniť. Josephine pôsobí negatívne, až odporne. To je zvláštne, lebo v prvých troch dieloch samozrejme mala ďaleko do dokonalosti, ale až takto zle to s ňou nebolo. Je super, že u nás táto séria vyšla, ale u trojky sa potvrdzuje, že by jej to lepšie pristalo naozaj asi v omnibuse. V ňom by sa jeden slabší príbeh stratil. Verím, že to má Brubaker premyslené a vo veľkom finále sa ukáže opodstatnenosť štvorky pre celkový dopad na zápletku. Ale proste to v nej nášľape tak, ako by malo. Jasné, chápem pointu tejto série. Pojednáva o žene, ktorá naprieč vekmi motá hlavu mužom. Má to ostatne už v názve. Ale čítať štvrtý raz o tom istom (a ešte ma čaká päťka) je naozaj repetitívne. A trocha ma ruší, že rozstrelené lebky nie je problém ukázať, ale s oblasťou erotiky má ilustrátor zjavné problémy. Zvláštne.

7 28.04.2023

Najväčší český propagátor poľského hororu Honza Vojtíšek a Golden Dog v r. 2023 vydali na naše pomery nevídaný počin: antológiu súčasného poľského hororu. Ak Honzu nepoznáte, stačí si prečítať jeho kompetentné úvodné slovo a hneď vám bude jasné, že je to muž na správnom mieste. Pozornosť púta výrazná obálka Michala Březiny, ktorá mi jemne pripomenula Mlčanie jahniat a Ďáblův hřbet :-) Nechýbajú medailóniky autorov a na každej strane je uvedený názov poviedky resp. meno autora. Na svoje si príde každý: milovník plíživého hororu i explicitného, odporného i atmosférického, realistického i nadprirodzeného, moderného i staromódneho. Mňa najviac zaujali Otec, Baba Jaga a Ďáblova bible. Aj keď obvykle explicitné úchyláčtiny nevyhľadávam, tu ma bavili (Levička, Jako šelestění listí za podzimní noci). Ako to v antológiách chodí, každého zaujme niečo iné. Čo sa jednému nepáči, z toho je ďalší nadšený. A naopak. Niektoré texty sú predvídateľné. Každý, kto pozná rybu fugu vie, ako to skončí. Baba Jaga je esenciou ježibabovských klišé (nechýba dokonca kocúr). O kvalite jednotlivých autorov ale vypovedá, že texty sú napriek prítomnosti klišé čítavé, svižné, vzdušné a chytľavé (čo je akiste opäť Honzova zásluha, antológiu nielen zostavil, ale tiež preložil). Veľmi som sa na knihu tešil a ako to už chodí, to tiež nie je dobre, pretože očakávania sú potom našponované nerealisticky vysoko. Áno, asi som čakal o štipku väčší počet textov, ktoré ma odrovnajú a inšpirujú. Občas haprovala logika (ozaj jej vychrstol VRIACU vodu do tváre a ju to nezabilo alebo mi niečo ušlo?) a v diele, ktoré samo seba charakterizuje ako hororové, by sa nemala vyskytovať poviedka Rozumíš, drahoušku? Síce pojednáva o domácom násilí, čo JE horor, ale to z nej ešte nerobí hororovú poviedku. Niektoré poviedky ma nebavili a pár ma sklamalo, čo je škoda najmä u Karoliny, ktorá začína super a nakoniec sa z nej vykľuje niečo čudné. Za mňa je každopádne skvelé, že Polské noční můry vôbec vyšli, mnohé poviedky sú výborné a obecne je to skvelá príležitosť, ako držať prst na tepe (hororového) dňa. Golden Dog síce vydalo v minulosti už o chlp vyrovnanejšie antológie (Jihočeský horor, České temno), ale rozhodne by som sa nebránil tomu, ak by pokračovalo i v propagácii (zjavne výdatného) poľského hororu.

15 28.04.2023