Igor1311 komentáře u knih

Myslím, že sa jedná o jednu z najlepších a najzaujímavejších Kovaříkových kníh vôbec. Celé egyptské ťaženie bolo jedným veľkým dobrodružstvom, z ktorého vyšiel Napoleon ako jasný víťaz a záchranca Francúzska. Napriek tomu že zdecimoval veľkú časť svojho vojska, s ktorým tam vytiahol, celé ťaženie otvorilo Európanom okno do Egypta a tak sa Egypt pomaly začal vzmáhať. Francúzsko sa definitívne vzdalo snahy ovládnuť Stredomorie, mnohí dôstojníci sa stali generálmi a v neposlednom rade sa otvorila cesta k porozumeniu hieroglyfov a položili sa základy egyptológie.

2 05.03.2021

Vynikajúco napísaný životný príbeh jednej z najznámejších a dovolil by so m si povedať, že aj najtragickejšej postave napoleonskej éry. Bezpochyby odvážny, však nie nadarmo dostal prezývku Najstatočnejší zo statočných, no pri samostatnom velení nie najrozhodnejší. Nesmrteľnú slávu získal v ruskom ťažení, ktoré však v ňom zanechalo hlbokú jazvu a už nikdy nebol takým, akým býval. Zo saského ťaženia odišiel, aby sa na francúzskom v nasledujúcom roku znovu zúčastnil a následne donútil Napoleona k abdikácii. Po jeho návrate sa „le brave des braves“ k nemu opäť pridal a všetko stavil na jednu kartu. Po definitívnej porážke cisára mal možnosť z krajiny ujsť, neušiel.

Trocha som sa obával, že znova budem čítať už z iných Kovaříkových diel mnohé známe výroky a citáty, no až tak veľa ich nebolo. Neya vystihol vynikajúco - ako neohrozeného bojovníka, no politicky a vo verejnom živote nie príliš rozhodného muža.

2 28.02.2021

Veľmi dobré zakončenie série o anglickom lukostrelcovi Thomasovi z Hooktonu. Od bitky pri Kreščaku opísanej v prvej časti ubehlo desať rokov a z Thomasa stal zámožný človek s vlastnými bojovníkmi. Cornwell opäť vkladá do príbehu linku o silnej kresťanskej zbrani, ktorá môže zvrátiť celý priebeh vojny. Ja osobne by som to úplne vynechal ale chápem, že mu išlo o zápletku, ktorá by dala deju aj vedľajšiu linku, ako len opis bojov, ktoré sú opäť vynikajúcim spôsobom opísané. Po Azincourte a Lučistníkovi určite autorove najlepšie knihy o storočnej vojne.

9 24.02.2021

O Maltézskych rytierov som zavadil /ale len ľahko/ už dávno ale po prečítaní Kovaříkovej knihy Války pro víru, kde v jednej kapitole píše o obrane či dobývaní Malty som sa rozhodol si o tom prečítať čosi viac. Voľba padla a Kovaříkovho menovca a výsledok je rovnaký. Úplne vynikajúco opísané dobývanie malého ostrova, kde hrob našlo tisíce a tísíce Osmanov. Odhodlanie a obetovanie obrancov na čele s veľmajstrom rádu la Valletom bolo neuveriteľné. Aké to pre Osmanov muselo byť ponižujúce, keď len hŕstka dokázala vzdorovať masám.

2 19.02.2021

Výborná, ako každá Zamarovského kniha. Dejiny Egypta sú pre mňa pomerne veľkou neznámou aj napriek tomu, že krajina faraónov vytvorila jednu z najväčších civilizácii v dejinách ľudstva. Spôsob, akým stavali pyramídy je bezprecedentný. Štýl ich pochovávania je neskutočný. Materiálne vybavenie hrobiek svojich panovníkov je neuveriteľné. Toto všetko a omnoho viac je obsiahnuté v tejto jedinečnej knihe, ktoré je dobré čítať spolu Bohmi a kráľmi starého Egypta.

4 19.02.2021

vynikajuce dielo, pre mna rozhodne lepšie ako autorove dvojzvazkové Waterloo. Veľké plus za opísanie situácie vo francuzsku po bitke a za opis bitky o pariž a najmä záver o osudoch vojvodcov, ktorí sa ťaženia zučastnili

2 15.02.2021

opäť jedny z mnohých memoárov nemeckých vojakov na boje počas druhej svetovej vojny. Prešiel si peklom ťažkých bojov, od prepdau československa až po samotnú bitku o berlín. Možno ešte vacsie peklo zažil po vojne v sovietskom zajateckom tábore, kde ho však vyssia dostojnicka hodnosť uchránila pred fyzicky náročnou prácou. Ide o pomerne slušný opis zažitkov, bojov a skusenosti (ne)známeho alebo menej znameho vojaka v porovnani s memoarmi najvyssich nemeckých velitelov, ktoré sa zachovali.

3 06.02.2021

miestami veľmi zaujímavé rozprávanie o živote v blatistých zákopoch Veľkej vojny, o životných príbehoch autora a jeho spolubojovníkov, o zážitkoch so zajatými nepriateľmi, ale aj o súkromnom živote Cendrarsa. Niekedy však príliš od témy odbiehal, preskakoval do úplne iného obdobia po vojne a opisoval pre príbeh pramálo dôležité veci

2 28.01.2021

Znova skvelý Kovařík opierajúci sa o mnohé dobové materiály a spomienky. S poniektorými hrdinami sme sa už zoznámili v jeho predošlých knihách, osudy niektorých boli pre mňa novinkou. Príbehy plné odvahy, obety, hrdinských činov, galantnosti, humoru či súbojov, v ktorých Kovařík odbúrava známe mýty, aké vznikli o Cambronnovi a mnohých ďalších.

1 20.01.2021

napriek tomu, že sa jedna o jednu za jeho prvých knih o napoleonovi, v ktorej citiť, že jeho štyl písania este nie je vycibreny, sa jedná o pozoruhodnu publikáciu. Priebeh ťažení a politických udalostí sa odsuva do pozadia a valná čast knihy pojednáva o každodennom živote vo vojsku. Nájdeme tu opis života vojaka počas ťaženia, všetky jeho radosti a strasti, opisy najstatočnejších vojakov a vojvodcov

opäť vynikajuca kniha, rovnako ako všetky zo série a rovnako ako všetky iné, mnoho spomienok učastníkov, mnoho kresieb a vynikajuci opis života na lodi a bojov. Avšak pri takom počte kníh od autora je opakovanie pochopitelne /najmä pri knihách o Napoleonovi/ a ani Války na mori výnimkou nie sú. kapitoly o bojoch kráľa Ludovita XIV. boli už podrobne opísané v knihe Korzari krále Slunce.

2 11.01.2021

Naprosto úžasná a jedna z najlepších častí celej série, v ktorej sa v Uhtredovom živote odohrá mnoho udalostí. Boj o zjednotenie Anglicka trocha ustupuje do úzadia a väčší priestor sa dáva Uhtredovi a jeho osobným záležitostiam. S Ragnarom sa po dlhom čase dočkajú vytúženej pomsty a Uhtred prežije jedno z najťažších období.

7 10.01.2021

Kedysi sa kvôli olmypijským hrám prerušovali vojny, dnes sa kvôli vojnám prerušujú olmypijské hry. myslím, že táto myšlienka vynikajúco vystihuje knihu.

Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že tak ako Zamarovský vie o dejinách písať málokto. Píše veľmi ľahkým a zrozumiteľným štýlom určeným pre širokú a historicky nie veľmi erudovanú verejnosť. Ku každej jednej téme vedie okľukou, ktorá nám ale dá vynikajúcu prehlaď o histórii. Tak tomu bolo aj pri Vzkriesení Olympie. Začal širšie a pretavil nám vznik a rozmach Grécka a jeho následný úpadok spôsobený vpádom Dórov. Z neho sa však Gréci pozbierali a vzniklo ešte silnejšie súštátie. A aj napriek mnohým politickým a vojenským rozporom tu bolo čosi, čo ich dokázalo spojiť. Spojiť tak, že kvôli tomu prerušili vzájomné boje. Hry. Olympijské hry.

Skvele opisuje ich vznik, ich hlavnú myšlienku, priebeh, disciplíny, víťazov /víťazov, ktorí boli vnímaní diametrálne odlišne ako dnešní/. Celý ich priebeh rozoberá dopodrobna, zaoberá sa trestami za podvody, vtedajšími rekordami (porovnáva ich s dnešnými /teda dnešnými, s tými, ktoré boli aktuálne v dobe písania knihy/), opisuje, čo hry znamenali pre celý helenistický svet.

Nezabúda ani na vzkriesenie hier koncom 19. storočia. Porovnáva ich znovuzrodenie a priebeh s antickými, objasňuje prítomnosť a absencie krajín, ich priebeh a posolstvo. nezabúda na register hier a ponuka nám menší zoznam antických víťazov.

Jedná sa o pozoruhodnú publikáciu plnú histórie, športu, umenia, dejín. Mal by si ju prečítať nielen milovník gréckych dejín, ale aj ten, čo sa zaoberá športom a hlavne ľahkou atletikou.

1 07.01.2021

Zas a znova ďalšie spomienky francúzskych vojakov na napoleonské vojny /koľko ich ešte bude? - Ale kľudne ich ešte pár môže byť/. V týchto sa ale nedočítame, ako prebehali boje, ale skôr uvidíme, ako sa na ťaženiach a v armáde žilo (čosi podobné ako u Blazého). Tieto sú však trocha špeciálne v tom, že sú to podmienky troch kavaleristov, ktoré zachytávajú cele napoleonské obdobie. Onyon zachytáva obdobie len po Slavkov. Auvray o Dunajského ťaženia v 1809 roku no a posledný Wolfe Tone od kampane v roku 1813 až po Waterloo a jeho následný odchod do Ameriky. Ako som už spomínal, nečakajte žiadne obsiahle opisy bitiek ako u Marbota, ale kľudný opis života v Grande Armée, ktorý prinášal nielen mnohé dobrodružstvá, ale aj smrť číhajúcu na každom kroku.

2 07.01.2021

Boje vo východní Africe nie sú len skvelým opisom bojov nemeckej armády a ich domorodých spojencov, ale taktiež je to veľmi pekný opis africkej divočiny. Generál Vorbeck podrobne opisuje vedenie partizánskeho boja, mentalitu svojich bojovníkov a najme domorodcov, ktorí boli podstatným elementom pri bojoch. Niet sa čomu čudovať, že bol označený ako najväčšia postava partizánskej vojny, pretože s malým oddielom, ktorý sa neustále zmenšoval dokázal viazať a porážať omnoho väčšie a lepšie zásobené nepriateľské uskupenia. Bola to doba, kedy sa ešte ctil rytiersky kódex a so zajatcami bolo slušne zaobchádzané, teda aspoň z väčšej časti. Text je obohatený o dobové kresby Askariov, o skutočné fotografie života v Afrike, bojov a vojakov.

4 02.01.2021

Nemá veľký zmysel knihu hodnotiť, pretože je výborná ako väčšina Kovaříkovych kníh. Obsahuje mnohé spomienky na boje a na boje a na jeho súkromný život (pri opisoch bojov sa však kovařík už mierne opakuje, čo je pochopiteľné, keďže čerpá myšlienky a zážitky vojvodcov a vojakov, ktorí sa tažení zúčastnili - čiže mnohé pasaze v Muratovi sú rovnaké ako Slavkov 1805 ci mnohých ďalších).

Samotný Murat je zaujímavá postava. S Napoleonom sa dal dopoky počas potláčania vzbury a odvtedy to tiahli spolu až po Lipsko. Nevzisiel z vôbec zlých pomerov, mal sa stať príslušníkom kleru ale kone to všetko zmenili. Po pridaní k armáde a kavalerii sa rýchlo vypracoval do vyšších sarzi a stal sa jedným z najnadanejsich jazdcov historie. Svojimi módnymi vystrelkami sa stal neprehliadnutelnym a svojou urastenou postavou idolom žien. Do každého jazdeckého útoku sa hrnul na čele a tak si získal účtu a rešpekt aj u kozakov, ktorí sa ho nesnažil ani tak zabiť ako zajat.

Ako kráľ bol Murat medzi poddanymi populárny. Snažil sa byť spravodlivý a uľahčiť ľuďom život. Nikdy však nemohol zaviesť v Neapole priveľké zmeny, na to si ho Napoleon držal na krátko. Postupne sa však Muratove a Napoleonove idey rozchadzali. Joachim stavil všetko na jednu kartu - záchranu kráľovstva. Nevypalilo to však dobre a roku 1815 bol zajaty a popravený.

Murat bol jedným z najikonickejsich napoleonskych marsalov, najlepší veliteľ jazdectva, dobrý kráľ, no ako mnohí iní francúzski maršali nevynikal privelkym taktickym myslením.

2 26.12.2020

Autorka je známa najmä ako spisovateľka píšuca pre mladšie ročníky. Tentokrát sa rozhodla pre seriózny historický román a v konečnom výsledku je z toho slušné dielo.
Vedel som, do čoho sa púšťam. Historické romány sú mojou srdcovkou, no tým, v ktorých je silná romantická linka sa vyhýbam. Pri tomto som urobil výnimku, a to najmä kvôli historickým reáliám a obdobiu, ktoré sa mi veľmi páči. Napoleonova éra,

Hlavná hrdinka je mladé dievča /teda mladé na začiatku a knihu končí ako starena/. Avšak prišlo mi, že autorka jej už v útlom naložila priveľký náklad, ale tej úlohy sa zhostila veľmi dobre. Ďalej rozvetvené životné osudy mi prišli priveľmi pritiahnuté na vlasy a ťažké na uverenie. Z Riny sa razom stala dvojitá agentka, neskôr sa dala do služieb Napoleona , prežila všetky úskalia, ktoré jej život nadelil, ktorým sa tiež ťažšie dá veriť.
napriek tomu si autorka dobre naštudovala historické udalosti. Vynikajúco boli opísané boje pri Asperne či Wagrame, politická situácia rovnako slušne opísaná. Rovnako veľmi uveriteľne bolo opísané dobývanie Prešpurka a aj všetky strasti, ktoré prináša vojenské ťaženie.

Čo by som vytkol, boli nejaké historické nepresnosti. Asi dvakrát bol spomenutý ruský cár Pavol I. s ktorým mal Napoleon rokovať o miery po bitke pri Slavkove. V tú dobu bol Pavol pár rokov po smrti a na jeho tróne sedel jeho syn Alexander. Takisto sa tesne pred Slavkovom autorka vyjadrila o Davoutovi ako o generálovi a následne o maršalovi. Do maršalskej hodnosti bol ale povýšený medzi prvými v roku 1804. Sú to však len také chybičky, ktoré na text samotný majú pramalý dosah.

Celkovo sa však jedná o slušný román, v ktorom bolo zachytené hnutie uhorských jakobínov, politika Jozefa II. a jeho nasledovníkov, prenikanie ideí francúzskej revolúcie do európskych ríš, opisy významných stretov a v neposlednom rade silná romantická linka.

1 15.12.2020

Po vyriešení prvého prípadu drába Michaela Cardella a Cecila Wingeho sa vraciame do alkoholom opojeného, výkalmi znečisteného a morálne upadnutého Štokholmu. Niklas Natt och Dag nám znova servíruje poriadnu dávku nevkusu, hnusu a brutálnych scén, síce v trocha menšej dávke ako v prvej časti, ale aj tak. Jednoruký, vojnou ošľahaný Cardell sa opäť púšťa do vyšetrenia brutálneho zločinu, ktorý sa podarí rozlúštiť pomerne rýchlo.

Samotný príbeh mi prišiel akýsi plytký, samotnému prípadu sa venuje len časť knihy, rozdelená na štyri časti. Paradoxne, tá prvá, opisujúca Antily, sa mi páčila asi najviac. Ďalšia časť sa venuje opäť Anne Stine, iná zas mladému Wingemu, Cecilovmu bratovi.

Celkovo to bolo slušné. Veľmi slušné. Do poslednej tretej časti nám ostáva zrejme ďalší rok a už teraz sa môžeme tešiť na ďalšiu dávku nevkusu, špinavého Švédska a jednorukého Jeana Michaela Cardella.

5 09.12.2020

Prišlo mi to ako príjemná oddychovka, ktorá sa môjmu obľúbenému žánru vymyká (čo sa mi v poslednej dobe deje často a asi ako oddychovku by som to ani nenazval, keďže ide o smutný príbeh). Ide o príbeh chlapca, ktorý sa po tragickej smrti svojich najbližších pri páde lietadla, ktorý prežil len on, Edward, vyrovnáva s v podstate pozitívnymi reakciami svojho okolia na jeho osobu. Čo sa mi veľmi páčilo bolo ako autorka zachytila reakciu širokého okolia a Edwarda, ako ho neustále bombardovali listami a prosbami (najmä pozostalí obetí nešťastia), ako z neho robili doslova celebritu a práve tomu som nerozumel. Však smútiaci človek sa radšej utiahne do úzadia a tam na svojich blízkych spomína, nie?

Ale čo sa mi pri čítaní často deje je to, že ak ide o historický román, často siaham po tematicky podobných filmoch alebo po ďalších knihách s podobnou tematikou? A ani Milý Edward nie je výnimkou. Hneď som si spomenul na Crichtonovho Draka venujúceho sa taktiež leteckému nešťastiu a opisom jeho vyšetrovania, ktoré je zvládnuté bravúrne.

3 01.12.2020

Povedal by som, že Fryove Mýty sú v určitom smere lepšie ako Zamarovského Bohovia a hrdinovia antických bájí a Grécky zázrak. Stephen ich neopísal len tak, ako sa odohrali (odohrali sa vôbec?), ale pridal k nim štipku príbehu. Prešiel od vzniku sveta cez veľkú vojnu medzi Titanmi a bohmi až po tie najznámejšie legendy. Pri ich prerozprávaní sa nám objasňujú mnohé pojmy, s ktorými sa dnes bežne stretávame ale ich pôvod nepoznáme. Tým, že mýtom pridal aj štipku humoru a mnoho epického deja vzniklo jedno veľmi podarené dielo, pri ktorého čítaní sa ponárame do čias dávno minulých, kde sa bohovia prechádzali po zemi medzí ľuďmi, žili medzi nimi, pomáhali im a trestali, milovali ich a nenávideli.

3 29.11.2020