Garik komentáře u knih

Výborne napísaný román. A rozhodne jeden z najkrajších príbehov, ku ktorým som sa kedy dostal.
Samého by ma, žiaľ, asi nikdy nenapadlo pustiť sa do takejto literatúry, no našťastie je tu DK a jedna vzácna priateľka, ktorá ma nasmerovala a ktorej aj touto cestou vyjadrujem moju vďaku.
Len mi je veľmi ľúto, že nie som schopný poriadne opísať svoje pocity a napísať komentár, aký by si toto dielo zaslúžilo.

4 24.03.2013

Je to skvelá oddychovka. Na odreagovanie sa od drobných starostí bežného dňa je to skutočne vynikajúce! Chce to, pravda, trochu toho nadhľadu, štipku veľkorysosti a chuť baviť sa. Netreba čakať, že tam objavíme pravdu o vesmíre.

4 24.03.2013

Priznám sa, že konfrontácia s reakciami na toto kultové dielo vo mne vyvoláva veľmi rozpačité pocity. Povestný britský humor v podaní Douglasa Adamsa na mňa zrejme vôbec neúčinkoval. Čítal som to už pomerne dávno, pustil som sa do toho zo zvedavosti a zrejme aj s príliš veľkými očakávaniami, no pokračoval som už iba z povinnosti (vtedy ešte nepripadalo do úvahy, aby som nejakú knihu odložil). Dodnes vo mne ostal pocit, že to s tým humorom bolo celé akési silené, až trápne. Kniha vo mne zanechala tak nemastný-neslaný a celkovo slabý dojem, že nebyť mojich poznámok, myslel by som si, že som ju ani nedočítal.
Ktovie, možno som mal vtedy iba zlú náladu a preto mi kniha vôbec nesadla. A možno som bol príliš náročný. Ale to už človek býva, keď má dočinenia s bestsellerom. Môže však byť, že v tomto veku a v tejto dobe by som v tomto Adamsovom diele objavil novú, netušenú hĺbku. Možno sa k tomu ešte niekedy vrátim a tento komentár zmením.

Poznámka k deju:
Začiatok mi pripadal neuveriteľne rozvláčny, až vyslovene nudný, aj keď ako úvod do prostredia a zoznámenie s postavami asi opodstatnený. Tých prvých 70 strán bolo veľkým trápením. Ale potom... No, potom to už bol typický Cornwell.

Poznámka k prekladu:
Myslím, že prekladateľka sa zopárkrát škaredo potkla.

Poznámka ku komerčnému počinu vydavateľa:
U takýchto ság býva bežné, že autor do každého ďalšieho dielu vloží nejaké tie „vsuvky“, ktorými čitateľovi občerství pamäť, prípadne toho, kto predošlý diel nečítal, takto uvedie do obrazu.
Český vydavateľ sa však rozhodol vydať už kompletnú „Kroniku válečníkovu“ v štyroch dieloch miesto v pôvodných troch (a to mal v pláne rozdelenie do piatich!), čím došlo k tomu, že dejová línia je zbytočne narušovaná (a autorovo úsilie znehodnotené) a „pripomienky“, ktoré boli v texte pôvodne logicky umiestnené, pôsobia rušivo, nemiestne, ba až absurdne. Kompozícia diela padla za obeť komercii. To je českému vydaniu tohto Cornwellovho diela na škodu. Najmä na čitateľa, ktorý to číta bez toho, že by o spomínanom rozdelení vedel, to musí pôsobiť dosť zvláštnym a mätúcim dojmom.

Záver:
Odhliadnuc od týchto drobností musím konštatovať, že sa jedná o skutočne vynikajúce dielo, ktoré ponúka nový a možno trochu nezvyčajný (aspoň ja som sa dosiaľ s podobným nestretol) pohľad na postavy artušovských legiend a dobu s Artušom spájanú. Odporúčam!

9 24.03.2013

Pekne písané, ale niektoré tie eseje ma skrátka nudili, iné, plné pre nás už nepochopiteľných narážok, sa vzťahovali vyslovene k vtedajším politickým reáliám. No našli sa aj dobré, obsahujúce naozaj zaujímavé myšlienky, pričom sa našli aj hotové skvosty. Ako celok to však hodnotím ako priemer. Darmo, Chesterton tieto eseje písal do novín a sotva možno očakávať, že tam posielal (možno týždeň čo týždeň?) iba samé perly ducha.
Zaujalo ma napríklad, že sa hlásil k liberalizmu. Vidieť, ako sa časom menia obsahy pojmov – dnešný liberalizmus je čosi s kresťanstvom absolútne nezlučiteľné.

2 17.03.2013

Zaujímavá a poučná publikácia. I keď, ako to už chodí, ani jej autorom sa nepodarilo vyhnúť niektorým omylom a mýtom.

09.03.2013

Je to moc zaujímavá kniha. Hneď po nej (alebo ešte pred ňou?) by som však odporúčal prečítať aj knihu Banjamina Kurasa „Soumrak bílého muže“, v ktorej dáva dosť priestoru práve svojej reakcii na tu prezentované Bakalářove názory a úvahy.

10 15.02.2013

Pôžitok z čítania tohto skvelého diela kazili iba dve skutočnosti: chyby vyskytujúce sa v texte a priam neuveriteľne smradľavý papier (nejaký zvlášť „podarený“ čínsky recyklát, alebo to bolo niečím namorené v sklade – každopádne niečo odporné, fuj!).
Preklad vynikajúci. Veľmi sa mi páčil krásny, kvetnatý jazyk.

4 14.02.2013

Prečítané za jedinú noc. Spád, vtip, dobré postrehy.

3 14.02.2013

Eseje „O tom, jak pečovat o ženy a jak je zvládnout“ a „O umění rozhodnout se“ vyšli aj v knihe „Lenochovy myšlenky“ (Garamond 2000).
Knižka je plná zaujímavých postrehov zo života a autorovho svojrázneho humoru.

2 14.02.2013

Rozsahom útla, zato obsahom mimoriadne bohatá knižka, v ktorej autor objasňuje, čo to vlastne Cirkev je a jej skutočné poslanie (teda aké naozaj je a ako ho chápe ona, nie tie nezmysly, ktoré jej pripisuje mediálna propaganda, ateistická výučba na školách a tie najšialenejšie teórie o svetovládnych sprisahaniach), pričom vychádza z toho, čo na nej ľuďom najčastejšie vadí a prekáža. Odporúčam! A, paradoxne, najviac katolíkom.

10 14.02.2013

Autor miestami zabúda, že sa posúva o nejaké tisícročie v čase nazad. Niežeby to bola zrovna katastrofa, no bije to do očí, keď používa slová, ktoré sa nehodia, či dokonca vôbec nepatria do kontextu miesta a doby, ako napr. rezervný, menštruácia.
Možno v niektorom z ďalších dielov sa dočkáme trebárs interrupcií, globalizácie, monetárnej politiky?
Inak, šedivý priemer, obyčajná zábava.

Na tomto cestopise je rozhodne poznať, že ho nespísal žiaden literát, ale vyslúžený vojak. Určite však stojí za prečítanie. Kniha poskytuje zaujímavý náhľad do vtedajšieho života v rôznych končinách rakúskej monarchie.

2 14.02.2013

Prostredníctvom tejto knihy, ktorá je čímsi medzi manifestom a návodom, ma jej autor, bojovník proti „Systému“, vyzval, aby ho aj moja maličkosť nasledovala v jeho chrabrej borbe za slobodu a nezávislosť od všetkej tej zhovädilosti, ktorou nás spomínaný „Systém“ zväzuje a zotročuje.
Nemohol som sa však zbaviť dojmu, že skôr ako návod na „oslobodenie od Systému“, mi bol ponúkaný návod na parazitovanie na „Systéme“. Aby som to vysvetlil bližšie:
Autor si zjavne uvedomuje, že ním ponúkané riešenia, ako sa stať „nezávislými“ od „Systému“, sú finančne značne náročné, takže nám podsúva tiež elegantný návod na „tunel“ – teda nabrať si pôžičky, prepísať majetok, prestať oficiálne zarábať a napokon vyhlásiť osobný bankrot. Potom už len nejakú dobu vydržať a tváriť sa, že sme vlastne bedári a hurá – sme oslobodení. Že takéto niečo síce môže byť formálne legálne, ale straty firiem, bánk a štátu, ktoré takto podvedieme, napokon niekto zaplatiť musí a že tým niekým budú koniec koncov zas len obyčajní ľudia okolo nás, to pána Marka zjavne netrápi. Veď prečo by aj? Sú to predsa ľudia ukotvení a zotrvávajúci v „Systéme“, rozumej „hlúpe ovce“ v košiari „Systému“. A k takým predsa nemusíme cítiť žiadnu zodpovednosť a žiadne záväzky. Tie máme iba k sebe samým a k Matičke Zemi. Marko teda toto oslobodenie zrejme nechápe len ako oslobodenie ekonomické ale aj ako oslobodenie morálne. Ľudia-ovce však budú stále dobrí k tomu, aby týmto zabávajúcim sa a do sto rokov žijúcim oslobodeným „perma-ľuďom“ zabezpečovali nejaký ten nevyhnutný servis. Veď ako by už takí Oslobodení (rozumej: prisatí k „Systému“ zvonka) existovali bez niektorých komodít, bez PC a internetu, áut atď?

Pre pána Marka je vôbec príznačné, že všetko mu je pre jeho argumentáciu dobré – tibetská mystika, čínske duchovné cvičenia, kabala, súfizmus, učenia Mayov a Toltékov (!), „prapôvodný (!) šamanizmus“. Vymenované učenia sú podľa neho „odtajnené, skutočne majstrovské mystické vedy a náuky“, ktoré „nás môžu najďalej posunúť“. Partička na čele s T. Learym má podľa neho „nemalú zásluhu na duchovnom otvorení 20. storočia“ a o týchto ľuďoch s obdivom píše ako o „vojvodoch psychedelickej revolúcie“, „ktorí masám západného sveta znovu priblížili tisícročia utajované metódy intenzívneho duchovného zážitku“ (rozumej: utajované Katolíckou cirkvou a zážitok s drogami)! Tento mladý muž sa zabudol kdesi v šesťdesiatych rokoch, pričom ich ani nezažil.

Keďže autor tejto knihy-návodu, tento mladý (a nádejný) „sociálny inžinier“, sa pohybuje v myšlienkovom svete environmentalizmu a New Age, nijako neprekvapí, že v praxi uplatňuje hodnotový relativizmus a nemá morálne zábrany. Všetko podriaďuje svojmu dobru a svojim predstavám o tom, čo je pre neho dobré. Všetci, ktorí sa odmietajú podriadiť jeho myšlienkovému svetu, sú preňho iba „ovce“, ktoré si svoj osud oviec zaslúžia. Vôbec mu pritom neprekáža, že iba vďaka týmto „ovciam“ a „Systému“ môže on uskutočňovať svoje predstavy slobody a nezávislosti.

Beeee...

2 26.01.2013

Dovolil si obtrieť svoju (týmto pádom už drzú) hubu o osobu Václava Havla? Netolerovateľné, neodpustiteľné! Trest smrti! Hajzlovi jednému.
No ako pre väčšinu Slovákov, ani pre mňa nie je Václav Havel žiadnou nedotknuteľnou ikonou (i keď to nevylučuje istý rešpekt a úctu) a preto som nemal problém čítať ďalej bez nejakej zaujatosti.
Snáď jediné, čo mi mohlo trochu vadiť (a prečo som spočiatku zvažoval nižšie hodnotenie), bola autorova interpretácia, či skôr iba jej náznak, udalostí z 11. 09. 2001. V tomto zase ale pán Hájek nie je žiadnou strašlivou výnimkou s obludným myslením. Mnoho, väčšinou celkom normálnych a nijako nevyšinutých, ľudí vážne pochybuje o oficiálnej verzii toho, čo sa v ten deň stalo a čo mu predchádzalo. Pochybnosti týchto ľudí sú živené najmä tým, čo nasledovalo.
Ale späť k tomuto, podľa mňa, podnetnému dielku. Je to celkom dobrá kniha, ktorá prináša mnohé zaujímavé „odhalenia“ zo zákulisia nášho dnešného (mediálneho) sveta (pozor!, nečakajte žiadne strašlivé konšpiračné teórie). Rozhodne nie je na škodu prečítať si ju, pretože zatiaľ si tu všetci iba tak hovieme a čakáme na (už zase) prisľúbené svetlejšie zajtrajšky, alebo aspoň potichu dúfame, že oni to už, súdružky a súdruhovia v Bruseli, všetko nejako vyriešia k nášmu Dobru.
Všetkým uctievačom ikon moderného sveta, eurofilom a veriacim v súčasnú či budúcu „demokraciu“ radím prekonať svoj odpor (s ktorým sa budú potýkať najmä na prvých desiatkach strán) a prečítať si to pekne celé. A potom sa riadne zamyslieť, či ten maník náhodou predsa len v niečom (či v mnohom) nemá pravdu.

Po takmer všadeprítomnej politickej korektnosti bola táto kniha príjemným osviežením.

Depresívnym povahám neodporúčam!

6 26.01.2013

Autor je, ak som ho správne pochopil, prívrženec ezoterického kresťanstva a kritik Vatikánu žiadajúci zmeny v Katolíckej cirkvi, hoci sám seba neváha označiť za katolíka. Takže táto kniha nie je iba ďalším „protiútokom Vatikánu“ (obrannou reakciou, zakrývaním – ako sa komu páči).
Van Schaik tu ponúka akýsi prierez históriou gnosticizmu, ezoteriky a ezoterického kresťanstva od staroveku až po súčasnosť.
Kapitoly svojej knihy spravidla začína niektorým z najznámejších Brownových tvrdení z jeho knihy Da Vinciho kód a na toto tvrdenie potom reaguje historickým exkurzom do oblasti, ktorej sa spomenuté tvrdenie dotýka.

Van Schaik sa k dielu D. Browna stavia síce kriticky, no zároveň mu zaň vyslovuje vďaku, pretože podľa neho Brownovi vďačíme za prebudenie záujmu o ezoterické kresťanstvo.

Veľa ľudí sa zaujíma o ekologické témy a iste sú mnohí z nich zvedaví a ochotní pozrieť sa na to aj z druhej strany, nielen z pohľadu dnes populárneho a všetko valcujúceho environmentalizmu. No nie každému sa chce kvôli tomu študovať napr. Lomborga. Pre týchto je vhodná táto knižka V. Klausa, ktorá je vlastne akýmsi stručným zhrnutím tejto problematiky. Navyše je obohatená pohľadom ekonóma, čo ju činí ešte zaujímavejšou. Pán Klaus vie písať pútavo a k tomu vie dobre triafať do čierneho.

Michel Houellebecq v tomto románe opísal beznádej a zmar, ku ktorým vedie dnešná kultúra smrti a jej filozofia hedonizmu, ktorá nás ponúka užívať si, čo to len dá. Opísal a vystihol, ako človeku žijúcemu bez Boha neostáva, než si vystačiť so svojím Ja a ako deštruktívne to na jedinca pôsobí.
A že je to len (a práve takýto) „výsek reality“? Mne to vôbec nevadí, skôr naopak, pretože naša konzumná spoločnosť sa tvári, akoby žiadna jej zdegenerovaná strana nejestvovala a robí všetko pre to, aby sme takéto výseky nevnímali.

15 26.01.2013

Martin Žitňanský sa tu venuje fenoménu doby – Harrymu Potterovi. Jeho vplyv na deti, a mladú generáciu vôbec, je nezanedbateľný a nemal by sa podceňovať. Tejto knihe by preto mali zvlášť venovať pozornosť rodičia.
Pre tých, ktorí majú knihy o Potterových dobrodružstvách po ruke, nebude ťažké si Žitňanského tvrdenia overiť. Nielenže uvádza výňatky a osvetľuje kontext v ktorom sú zasadené, ale uvádza aj konkrétne časti a strany, kde sa nachádzajú, takže nie je problém si ich vyhľadať.
Je jasné, že sa mnohí opýtajú, k čomu takáto kniha, veď Potter, to je predsa klasický príbeh Dobra a Zla a teda proste „musí“ byť poučný a výchove prospešný. Otázka však je, čo sa v Rowlingovej knihách podsúva ako Dobro a čo ako Zlo?

2 25.01.2013

Pomerne dlho som to odhadoval tak na dva, max. tri body. Autorkine úvahy, údaje z vedeckých štúdií, nejaké tie príbehy zo života, neustále omieľanie, že za všetkým je vlastne evolúcia, bla bla, to samé dokola. A z toho dokopy nič nové pod slnkom. Napokon som sa predsa chytil a začalo ma to zaujímať aj baviť (ak sa to tak dá povedať) a toto dielko sa u mňa napokon vyšplhalo k oným štyrom hviezdičkám. Čo ešte dodať?
Zaslúžilým feministkám skorších generácií pani Nosková ďakuje za dosiahnuté úspechy, tým dnešným, ktoré tu ešte zmätene pobehujú, odkazuje, že stačilo, je dobojované, no a pred tými militantnými varuje.
Pre jedinca, ktorý so sebou nenosí nejaké ťažké traumy z detstva, nepestuje si v sebe nenávisť ku zvyšku ľudstva všeobecne a k opačnému pohlaviu zvlášť, ani netrpí tunelovým videním, táto kniha neprináša asi nič objavné (a nositelia spomenutých symptómov zas radšej holdujú vlastnej kultovej literatúre). Napriek tomu odporúčam čítať.
Väčšine z nás sa totiž táto téma asi zdá byť už iba okrajovou a rozoberať ju na dvesto stranách nejakej knihy nám môže pripadať zbytočné. Skrátka, je tu iba ďalší „problém“, ktorý väčšina spoločnosti ako problém nevníma. Ako to už býva, humbug robí agresívna, arogantná a akcieschopná menšina. Problém to však je, pretože mnohé idey feminizmu majú silnú podporu v najvyšších sférach eurobyrokracie, za pomoci a nátlaku ktorej sa do našich zákonov postupne a vcelku nenápadne prepracovávajú kdejaké čudesnosti. Niet divu – tzv. genderová politika patrí k obľúbenej socialistickej agende. Vládcovia z Bruselu veľmi radi pridajú na právach kdejakým uvrešťaným nespokojencom, keď tým zároveň potichúčky zbavia niektorých práv väčšinu občanov alebo aspoň ich veľkú časť.

Knihu by som odporučil skôr mladým bojovníčkam, nádejným aktivistkám, ktoré síce môže feministická agenda prípadne osloviť, ale ešte stále sa viac-menej len rozhliadajú, čo si vyberú za predmet svojho brojenia. Možno si uvedomia, že táto téma je už beztak trochu pasé a pôjdu bojovať trebárs za prirodzené práva Aptenodytes forsteri v Grónsku (to nevadí, že tam tučniaky nežijú...).
Militantným feministkám táto kniha zrejme nepomôže a ja im ju ani odporúčať nebudem, tak ako sa neodvážim odporúčať im ani čokoľvek iné.

No, tak som si trochu zamudroval a môžem opäť upadnúť do letargie.

11 24.01.2013