fanciulla komentáře u knih
Kniha o tom, čo môže spôsobiť veľká nenaplnená láska. Čítala som ju ešte v puberte, dala by som si ju znovu, zo zvedavosti ako by na mňa zapôsobila dnes. V slovenčine má krásny poetický názov - Búrlivé výšiny.
Čítala som len prvý diel, bolo to pekné, ale miestami na môj vkus príliš naturalistické napr. divadelné predstavenie mýtu o Ozirisovi. Najlepší bol útek Egypťanov pre Hyksósmi, putovanie proti prúdu Nílu, objavovanie nových krajín.
Túto knihu je nemožno nemilovať, je plná chutí, vôní a nálad a skrz-naskrz príjemných. Je to poklona stredomorskému štýlu života, ktorý musel byť pre autorku Američanku ešte väčším kultúrnym skokom než by bol pre nás.
Dej knihy nie je príliš uveriteľný, ale to vôbec nevadí. Nemohla som prestať, skvele napísané. Od tejto autorky prečítam všetko, na čo narazím.
Svet Gormenghastu na mňa pôsobil úzkostne, tradícia a zvyklosti zošnurovali jeho život. Toto mohol napísať jedine Brit. Postavy sú do jedinej výstredné a nesympatické, tak nejak pokrútené, žijú sa jednom mieste a predsa je každá osamelá. Je to zvláštna kniha, miestami som sa nahlas smiala, miestami upadala do depresia. Toto síce patrí k fantasy, ale žiadnych drakov ani elfov tu nenájdete. Podľa mňa je to kniha o slobode.
Trochu, no dost moralistické, ale i tak zajímavé čtení. Bylo mi těžko ze všech těch smutných příběhů, které během sezení vypluli na povrch.
Kdybych tuhle knížku nedostala, určitě by mě (a mou dcerku) minula kvůli ošklivým ilustracím. A to by byla škoda, protože obsahuje originální příběhy, kterým nechybí nic, co dobrá literatura pro děti má mít.
Nudné, nebavilo ma to, nedokázala som to dočítať.
Zvláštna je tá japonská kultúra, veľa o nej neviem a po prečítaní tejto knihy ma to zvrhlo láka dozvedieť sa viac. Tých obmedzení, tradícií, tých príkazov zdvorilosti a úctivosti, ktoré bránia v normálnej ľudskej komunikácií. Román je smutný, našťastie s nádejným koncom. Haruko mi bolo veľmi ľúto.
Dej to má veľmi jednoduchý, to by až tak nevadilo, ale je to hrozne urozprávané, plné úvah, ktoré rozoberajú smrť zo všetkých strán. Nebavilo ma to, prečítala som to dokonca, len preto aby som sa dozvedela ako dopadne milostný trojuholník a tiež preto, že Všechny duše sa páčili, tak som chcela dať autorovi šancu. Inak nudné ako fašírka.
Aj keď je mi málokto tak protivný ako namachrovaný macho, poviedky sa čítali veľmi dobre. Je to živé a svojím spôsobom úprimné rozprávanie.
Knihu som dostala pod stromček. Bavilo ma to, niektoré pasáže sú nudnejšie /zjazd spisovateľov/, niektoré zaujímavejšie /Hurettovo rozprávanie o živote v praveku/, nechýba tomu šťastný koniec, za mňa spokojnosť.
Nechápem čím si kniha vyslúžila také vysoké hodnotenie. Nie žeby som sa nezasmiala, ale od chvíle, čo sa dej odohráva v paláci ma to už nebavilo. Ten humor je tak trochu cimrmanovský, absurdný a to nie je moja šálka kávy.
Dočítala som to, ale múdra z toho nie som... čo je pravda a čo len predstava chorého človeka? Koniec to má otvorený, ale mne tam chýba aj začiatok, alebo aspoň nejaký ďalší pohľad, takto vôbec neviem, čo sa skutočne prihodilo. A to nemám rada.
Halinu ráda poslouchám, s touto knihou je to slabší. Některé texty byli lepší /příběhy s pointou/, některé byli jen takovým vyprávěním o tom co jedla na dovolené.
Mala som trochu strach, z toho, že sa jedná o prostredie tajných služieb, bála som sa, že to bude príliš komplikované, ale nakoniec to bolo príjemné čítanie. V skutočnosti je to viac o literatúre, než o tajných službách, v knihe je mnoho odkazov na literárne diela, prevažne britské. To, že je to napísané v ich-forme z pohľadu mladej ženy je významné plus.
Prečítala som len prvú poviedku a začala druhú, ale nudí ma to, je to morbídne, tak nejak strohé či stručné, ide to úplne mimo mňa, takže sa nebudem nútiť to čítať ďalej.
Knihu som čítala dávno, niekedy na strednej škole a dej si dobre pamätám. Ako ja som trpela s tými deťmi!