Deia komentáře u knih

Kniha je opäť čtivá, ale aj rozťahaná. Martin ako vyšetrovateľ mi stále nesedí, vadí mi, že zo všetkého má hrôzu - zo psov, z koňov, z lietadiel... Takisto trojuholník Servaz - Marianne - Hirtman vôbec nechápem, tiahne sa to už druhou knihou a stále to nie je ukončené, príde mi to už trošku otravné, navyše sa mi Martinove reakcie nezdajú správne. Ale zas dokáže rozlúsknuť aj tie ťažšie prípady. V tejto časti ho ale veľmi nebolo, hlavnou postavou sa stala Christine, moderátorka v rádiu. Tá mi prišla celkom sympatická, aj keď jej vzťah so snúbencom Geraldom bol prinajmenšom zvláštny. Ako aj jej príbeh. Celý čas som čakala, že ako sa to vyvrbí, kam až ten teror zájde a trochu mi vadilo, že to nie je viac akčnejšie. Takisto som celý čas mala pocit, že viem o čo ide a aj keď sa mi to zdalo až príliš jednoduché, tak svojej teórii som dosť fandila :D. Ale nakoniec to celé dopadlo inak a bola som veľmi prekvapená, pretože také vyústenie prípadu som vôbec, ale že vôbec nečakala. Tiež som nečakala to, čo sa stalo Christine a chvíľku som z toho bola fakt mimo :D. Ale v podstate to zmysel dávalo, aj keď po ceste by sa pár nelogických zvratov našlo. Som zvedavá, čo prinesie ďalší prípad.

6 09.02.2023

Aj táto časť je veľmi čtivá, svižná a vtipná. Akcia strieda akciu, jedna nadprirodzená postava strieda druhú. Opäť sú tu čarodejnice, či už tie, ktoré chcú s Atticusom vychádzať alebo tie, ktoré veľmi nechcú. Ďalej tu máme vlkodlakov, upírov, zombie, bohov a bohyne... A aj keď sa môže zdať, že je toho veľa, tak spolu všetky postavy tvoria skvelý mix a celé to funguje. Síce má to nejaké muchy, napríklad mi stále vadí, že Atticus, aj keď má cez dvetisíc rokov, sa občas správa ako by mal pätnásť, ale tak človek nemôže mať všetko. Ale aj tak je to príjemné, nenáročné čítanie. Teším sa na ďalšie časti.

09.02.2023

Veľmi silná kniha. Väčšina príbehov je o Židoch, ktorých sloboda bola výrazne obmedzená protižidovskými opatreniami počas druhej svetovej vojny. Sú to príbehy obyčajných ľudí, ktorí si chceli zachrániť svoje živobytie, chceli len ďalej dôstojne žiť, chceli si zachrániť svoj život. Mysleli si, že ich prezident, ktorý bol zároveň kňazom, to pochopí a udelí im výnimku či milosť. Mýlili sa.
Každý z listov je rozpísaný do beletrizovanej poviedky v ktorej autorka sleduje osud ich pisateľov. Musím povedať, že to spracovanie mi nie pri každom príbehu sadlo a niektoré sa mi zdali až príliš krátke. Ale nič to nemení na fakte, že každý príbeh je silný, strašný a dostane sa pod kožu. A aj keď som z príbehov bola smutná, nemohla som prestať čítať, pretože som stále dúfala, že ten ďalší príbeh bude mať dobrý koniec. Alebo ten ďalší. Až kým som nebola na konci.
Klobúk dole pred autorkou, ktorá si podrobne naštudovala vtedajšiu situáciu na Slovensku, prečítala tisíce listov a snažila sa vypátrať osudy pisateľov. Určite odporúčam prečítať.

1 09.02.2023

Tak táto časť ma veľmi bavila. Časti so Samuelom Elániom mám rada, páči sa mi jeho humor a prístup k životu. Jeefes bol tiež skvelým spestrením. Takisto som veľmi ocenila zmenu prostredia - dej sa konečne neodohráva v smradľavom Ankh-Morporku, ale presunul sa na vidiek. Zápletka so skřetmi bola zaujímavá, bavila ma, aj keď miestami to bolo dosť smutné a ponuré čítanie. Ale aj keď sa mi táto časť veľmi páčila a čítanie som si užívala, tak mám aj pár negatív - občas mi vadili Samuelove dlhé monológy a celkovo sa mi príbeh zdal až príliš rozťahaný. Takisto niektoré nechutnosti tam nemuseli byť - malý Samík mohol predsa len mať inú záľubu, nie práve pitvanie hovienok. Predo mnou sú už iba dve časti a dúfam, že sa mi budú páčiť aspoň tak, ako táto.

1 09.02.2023

Od tejto knihy som vôbec nevedela, čo mám čakať. Objavila som ju vďaka čitateľskej výzve a som za to veľmi vďačná, kniha ma veľmi príjemne prekvapila. Príbeh bol zaujímavý a postavy som si obľúbila. Olivia, čo je nové meno Sarah, je sympatická a racionálna a ani Cole, syn majiteľa ranča, nebol na zahodenie, ešte aj tá romantika sa mi tam hodila. Motív v knihe ma nadchol - obeť, ktorá sa už postupne dostala z najhošieho a zrazu je opäť prenasledovaná vrahom, akurát tomu nechce uveriť, keďže si myslí, že vraj je mŕtvy. A často som ani ja nevedela, čomu mám veriť a čo si mám myslieť. Je vrah skutočne mŕtvy? Alebo dostali nepravého? Raz som bola presvedčená o jednom a hneď v ďalšej kapitole som sa prikláňala k druhej teórii. Celé to bolo zamotané, ale nakoniec to dávalo skvelý zmysel a také rozuzlenie som vôbec nečakala. Celkovo je v knihe veľmi veľa nečakaných zvratov a vďaka tomu má príbeh to správne napätie a spád, v niektorých častiach som sa od knihy nemohla odtrhnúť, ale na niektorých miestach mi prišla trochu rozťahaná. Ale som veľmi rada, že som túto knihu objavila a teším sa na ďalšiu časť.

5 09.02.2023

Túto knihu som už raz čítala, ale keďže teraz vyšla štvrtá časť a ja si už toho veľa nepamätám, tak som sa rozhodla si ju prečítať znova. A bolo to skvelé rozhodnutie. Pamätám sa, že pri prvom čítaní sa mi príbeh zdal dosť rozťahaný, miestami nejasný (ale aj tak skvelý), proste som čakala niečo viac. Teraz som vedela do čoho idem a užívala som si každú stranu. Úplne ma to pohltilo. Dochádzalo mi viac vecí, vďaka čomu som si mohla príbeh vychutnať o to viac. A takisto som medzitým prvým a týmto čítaním prečítala Kolo času, ktoré asi dosť zmenilo môj pohľad na rozvláčne príbehy :D.
S žiadnou hlavnou postavou som nemala problém, sadli mi všetky tri. Kaladin s jeho smutným príbehom. Dalinar, ktorý sa snaží ísť medzi vodcami proti prúdu. A aj bádateľka Šalán, snažiaca sa votrieť do priazne kráľovnej sestry, ma zaujala, v tejto časti možno aj najviac.
V príbehu je ale toho oveľa viac, úžasný magický systém, tajomné zbrane a brnenia, vraha v bielom, ktorý zabíja jedného panovníka za druhým... A hroziaci zánik ľudstva.
Celé som si to neskutočne vychutnala a rovno pokračujem ďalej, toto je určite jedna z tých kníh, ktoré treba prečítať aspoň dvakrát.

2 09.02.2023

Konečne som sa prečítala k tejto časti a bola som veľmi zvedavá, že ako celý príbeh bude pokračovať a čo všetko sa tentokrát dozvieme. Ale bohužiaľ, táto časť ma nepohltila tak, ako tie predchádzajúce. Možno to bolo tým, že som vo svete Rošáru strávila naraz príliš dlhý čas (vyše mesiaca) alebo len tým, že do popredia sa dostali iné postavy, ktoré mi tak úplne nesadli. Napríklad Venli - ako zaujímal ma aj jej príbeh, len jej tam bolo až príliš veľa. Alebo Šalán, s jej smerovaním som mala problém už v predchádzajúcich častiach a tu ma rozčuľovala už úplne, a navyše Stínomar veľmi nemusím, aj keď ma to tam bavilo viac ako som čakala. Naopak, Kaladina a Dalinara tu bolo proste príliš málo, aj keď Kaladin ma tiež berie trošku menej ako na začiatku. Do popredia sa viac dostáva aj Navani a jej úlohu bádateľky som si veľmi užívala. A opäť celý ten príbeh je neskutočný, aj keď sem-tam to na mňa bolo až príliš pesimistické. Lenže ten svet, to je niečo úžasné. A tie kosmírske presahy, ktoré to začína naberať, tie ma veľmi bavia a neviem sa dočkať, ako sa to celé prepojí. Aj keď si nie som istá, či to vôbec pochopím, keďže niekedy to všetko pôsobí dosť komplikovane :D. Ďalšia časť má byť posledná z prvej éry Archívu a veľmi dúfam, že sa tam všetko vyjasní. Aj keď pár rokov si počkáme.

2 09.02.2023

Od autorky som už jednu knihu čítala, Príbeh služobníčky, a už pri nej som mala problém so štýlom písania. Asi som dúfala, že sa to týkalo len tej jednej knihy, ale bohužiaľ, to písanie ma neoslovilo ani pri tejto. V príbehu Grace mi chýbala priama reč, tá bola písaná veľmi podivne a v texte ma to rozptyľovalo. Preto som si viac užívala príbeh z pohľadu iných postáv, hlavne Simona. Ale problém so štýlom písania nebol jediný. Ani postavy mi úplne nesadli - o Grace som nevedela, čo si mám myslieť (čo bolo pravdepodobne cieľom), ale od začiatku som z nej mala zvláštny pocit, zdala sa mi taká prefíkaná. Simon sa mi nepáčil už vôbec, jeho komentovanie žien či celkovo myšlienkové pochody, nesedeli mi. Ďalší problém som mala s pomalosťou príbehu, na môj vkus trvalo príliš dlho kým sa to ako-tak rozbehlo a aj potom tie opisy rôznych činností boli príliš dlhé. Ale aj keď mám ku knihe toľko negatív, tak nie som z nej úplne sklamaná. Keď už sa príbeh rozbehol, tak ma naozaj začalo zaujímať, či je teda Grace vrahyňa alebo nie. A aj život Grace ako služobnej ma celkom bavil, aj keď tie opisy... A prekvapilo ma, že nakoľko je príbeh reálny. Nemôžem povedať. že by ma kniha úplne sklamala, ale predsa len, očakávania boli trošku vyššie.

1 09.02.2023

Príbeh bol na môj vkus až príliš zvláštny a príliš pomalý. Predkovia Avy síce boli zaujímavý, ale často to hraničilo až s absurditou (a to si odmyslím to, že ona má krídla) a to mi pri čítaní vadilo - napr. to, že istá postava sa premenila na vtáka. Takisto sa mi to zdalo až príliš melancholické. Neviem, proste som čakala viac, možno nejaký napínavejší príbeh dievčaťa s krídlami. Ale takto mi to prišlo len ako tragické rozprávanie o rodine. Istý zvrat prišiel až ku koncu knihy a ten ma teda riadne prekvapil, pretože aj keď som očakávala, že niečo sa stane, tak nečakala som až niečo také... Ale napriek absencii nejakého napätia sa mi príbeh čítal celkom dobre, páčil sa mi štýl, akým bol napísaný. A tiež tá zvláštnosť knihe dodala taký jedinečný ráz. Ale ináč ma to nenadchlo. Chápem, prečo sa kniha toľkým čitateľom páči, ale pre mňa úplne nebola.

09.02.2023

Táto séria sa mi číta dobre, aj keď k prípadom a k samotnému Martinovi mám občas určité výhrady. Tie sa teraz prejavili naplno a táto časť sa mi páčila najmenej.
Kniha má cez 500 strán a dočítala som ju pred pár dňami. A keď sa teraz zamyslím nad tým, že o čo tam išlo, tak vlastne ani neviem. Celý čas sa Martin s Kirsten snažia dostať k Hirtmannovi. A v podstate sa tam nič nedeje. Prvý prípad, vražda ženy, sa vôbec nerieši. Rieši sa len to dieťa, Gustav, a je to trochu otravné. Hlavne Martinove myšlienkové pochody, ktoré mi niekedy prišli ešte aj celkom nezmyselné. Ako aj mnoho jeho rozhodnutí, ktoré v tejto časti spravil (pri niektorých som naozaj len nechápavo krútila hlavou). Linka s Hirtmannom sa tiahne už štvrtou časťou a veľmi ma nebaví, aj keď tu sa mi páčila Kirsten ako vyšetrovateľka. Záver mi prišiel... no, taký celkom pritiahnutý za vlasy. Táto séria obsahuje niekoľko zaujímavých liniek, u ktorých som aj celkom zvedavá na pokračovanie, ale úprimne, po tejto časti neviem, či budem v príbehu pokračovať, pravdepodobne nie, aj keď čtivosť sa autorovi uprieť nedá. Len ten záujem už pomaly vyprcháva.

3 09.02.2023

Dawkins ako vedec má môj hlboký obdiv a preto ma jeho životná púť celkom zaujíma. Ale na rozdiel od jeho čisto vedeckých kníh viem, že k jeho autobiografii sa už v budúcnosti nevrátim. Bolo to zaujímavé čítanie, ale miestami dosť náročné. Niektoré kapitoly ma skutočne bavili, niektoré sa mi, naopak, neskutočne tiahli. Celkovo tam bolo spomenutých strašne veľa osôb a občas som sa v tom strácala, aj keď zakaždým ma veľmi potešilo, keď som nejaké meno spoznala, napríklad úžasný David Attenborough alebo Neil deGrasse Tyson, ale oveľa viac mien som teda nepoznala. Ale trochu mi pri čítaní bolo ľúto, že mne kniha Stopárov sprievodca galaxiou vôbec nesadla, podľa Dawkinsových pamätí Adams vyzerá ako skvelý človek. Okrem veľkého množstva mien sa mi zdalo, že mnoho informácií sa v knihe opakuje, takisto mi sem-tam vadilo celkom veľké množstvo ukážok z iných kníh. A čo ma mrzelo je to, že z Dawkinsovho osobného života sme sa toho dozvedeli celkom málo, že to bolo len o jeho vedeckých úspechoch, debatách, písaní kníh... Ale aj napriek týmto všetkým výhradám som veľmi rada, že som si knihu prečítala a že som aspoň takto mohla nahliadnuť do myslenia tohto skvelého vedca. Určite neľutujem, aj keď viem, že ku knihe sa pravdepodobne nevrátim. Ale za to sa teším na stretnutia, aj opakované, s inými jeho knihami.

09.02.2023

Do kníh od slovenských a českých autorov sa stále púšťam s menšími obavami, pretože,väčšinou ma nebavia. A aj keď tu som bola spočiatku nadšená, tak úplne dobre to nedopadlo.
Začiatok sa mi vskutku páčil. Spoznávanie bludičkovského sveta v močiari, rôzne nadprirodzené bytosti, vážne ma to bavilo. Len potom sa to nejak zvrtlo. Lena sa kvôli dokončeniu úlohy dostáva naspäť do sveta ľudí a tam už to začalo pre mňa ísť dole z kopca. No a potom, keď príbeh pokračuje ešte aj v Temnom Nave... tam ma to nebavilo vôbec. Čím viac som čítala, tým horšie sa mi to zdalo. Udalosti v Temnom Nave sa mi zdali nelogické, každú chvíľu sa Lena s kamarátkou dostávali do problémov, už tam toho bolo naozaj veľa a celé mi to tam proste nejak nesedelo. O romantickej vsuvke ani nehovorím. Záver sa mi takisto nejak nepáčil, ale aspoň je príbeh ako tak uzavretý a necítim nutkanie pokračovať druhou časťou. Ale aby som nebola len negatívna, tak spočiatku sa mi kniha čítala naozaj dobre, čtivosť jej aj celkom ostala a takisto sa mi páčili krátke úryvky z Leninho života na začiatku každej kapitoly. Škoda, že príbeh neostal viac zameraný na ten močiar, potom by ma to asi bavilo viac.

1 09.02.2023

Z prvej časti som bola nadšená, bolo to, aspoň pre mňa, niečo iné. Aj toto voľné pokračovanie sa mi veľmi páčilo, aj keď o trošku menej ako prvá časť. Do tohto príbehu som sa nezačítala až tak, ako do predchádzajúceho, ale zas čím viac strán ubehlo, tým viac ma to bavilo. Opäť je tu zaujímavý prípad, ktorý sa odohráva v nádhernom prostredí, v kanadskom mestečku zasypanom snehom. Postavy sú tiež prevažne sympatické, či už Rebeka alebo Ash, aj keď ich vzťahové problémy ma občas nebavili. Páčilo sa mi, že občas sa tam mihli aj hlavné postavy prvej časti, či už Olivia alebo Tori, ktorá je do prípadu priamo zainteresovaná, aj keď na niektoré otázky, ktoré vo mne ostali po prečítaní prvej časti, stále nemám odpoveď (snáď raz bude aj ďalšia časť). Celkovo sa mi to veľmi páčilo, bola som zvedavá na rozuzlenie a či sa to vôbec vyrieši - či už údajná samovražda starého pána alebo zmiznutie dvoch mladých ľudí, ktorým sa doteraz nikto nezaoberal. Záver som vôbec neodhadla, ani páchateľov a ani motív. Ani len Ashovo tajomstvo som neodhadla, aj keď to mi tam úplne nesadlo. Takisto sa mi veľmi páčili občasné kapitoly z minulosti. Som veľmi rada, že som na túto sériu natrafila, pre mňa je to na poli jednohubkových thrillerov predsa len niečo iné, zaujímavejšie. Dúfam, že séria bude pokračovať a že bude viac preložených kníh od tejto autorky.

5 09.02.2023

Úprimne môžem povedať, že na výpravu do Ásgardu som sa tešila. Atticus sa tam v tejto časti vydá dvakrát. Prvý krát ukradnúť akési zlaté jablká a omrknúť terén, no a druhý krát zabiť boha. Musím povedať, že prvá výprava ma strašne nebavila, spočiatku som sa vôbec nevedela začítať. Potom sa to ale zlepšilo, hlavne keď sa Atticus vrátil naspäť do nášho sveta a keď plánoval druhú výpravu. Takisto čítanie príbehov jednotlivých členov výpravy o tom, aký je Thór strašný hajzel sa mi páčilo (aj keď zlého Thóra je pre mňa ťažké si predstaviť :D). Najviac zvedavá som bola na príbeh upíra Leifa a ten ma vskutku zaujal. Samotný boj ma už potom bavil menej, opäť mi to prišlo až zbytočne akčné a akési zvláštne, niečo mi tam proste nesedelo, možno to fanatické správanie postáv. Ale mnoho udalostí som veru nečakala a dosť ma prekvapili a som celkom zvedavá, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Toto bol pre mňa zatiaľ asi najslabší diel, ale určite budem v sérii pokračovať, číta sa dobre a aj keď má svoje muchy, tak ma to celkom baví, hlavne to množstvo rôznych nadprirodzených postáv (v tejto časti bol aj Ježiš!).

09.02.2023

Kriminálky od Agathy mám veľmi rada, aj keď táto ma trošičku sklamala. Ale to bude hlavne tým, že som si pred čítaním prečítala pár recenzií, podľa ktorých je to jej najlepšia kniha. Čo podľa mňa nie je.
Prípad je opäť veľmi zaujímavý, stará vražda, päť podozrivých, u každého by sa dal nájsť nejaký motív. Poriadne som teda bola zvedavá, že kto z nich to bol, keďže ani jeden mi do roly vraha tak celkom nesedel. Ale vadilo mi to opakovanie sa. Prišlo mi, že dookola čítam to isté, či už to boli rozhovory Poirota s podozrivými alebo napísané spomienky podozrivých. Aj keď aj táto trošku iná forma mala niečo do seba, len to nebolo úplne ono. Ako tradične som vraha opäť neuhádla, aj keď na mnoho vecí som prišla. Myslím, že Agatha má aj lepšie knihy, ale v podstate sa mi páčila aj táto, len z nej nie som až tak unesená.

6 09.02.2023

Príbeh sa mi čítal príjemne, autor má úžasný štýl písania. Ale ináč ma to až tak nebavilo. Nevedela som, kam má príbeh smerovať , chýbalo mi tam nejaké napätie, gradácia deja. Prišlo mi, že čítam len o bežnom živote študenta vysokej školy. Aj keď nebol teda až tak bežný, ale ani mi neprišiel ničím výnimočný. Takisto mi tam mnoho vecí prišlo nereálnych, nemyslím, že by to tak v bežnom živote fungovalo a aj mnoho dialógov sa mi zdalo prinajlepšom veľmi zvláštnych. Asi chápem ľudí, ktorí sú týmto autorom (alebo touto knihou) nadšení, ale ja k nim patriť nebudem, pravdepodobne si čoskoro z knihy budem pamätať veľmi málo. Celkovo ma kniha neurazila, ale ani nenadchla a neviem, či sa budem ešte púšťať do ďalších autorových kníh, možno niekedy v budúcnosti ešte nejakú vyskúšam.

2 09.02.2023

Podobne ako u prvej časti, aj pri tejto ma príbeh chytil od prvej strany a nepustil. Čítanie som si užívala, bavilo ma to. Menší problém stále mám s postavami. Tau je podľa mňa až príliš tvrdohlavý, spočiatku mi to liezlo na nervy, ale časom sa to zlepšilo. A aj keď väčšina postáv je fajn a sú aj celkom zaujímavé, či už tie hlavné alebo vedľajšie, tak nejak mi žiadna neprirástla k srdcu. Ale pri čítaní mi to nevadilo, páčil sa mi ten zvyšok, hlavne prostredie, ktoré má exotický nádych. A aj keď sa tam toho veľa nedialo, v podstate sa len postavy presúvajú z miesta na miesto, tak ma to nenudilo, bola som zvedavá ako to celé dopadne a či sa Tsiore podarí splniť svoju úlohu. Aj keď v istej časti knihy som začala pochybovať, či je ona tá skutočná kráľovná. Tiež sa mi páčil tréning mužov pod vedením Taua, trénovali v podstate neustále, takže bojov bolo v knihe habadej. No a na konci knihy bol teda poriadny boj, aj drakov som sa dočkala. A ako to býva zvykom, skončilo sa to v tom najlepšom. Takže ďalšej časti sa neviem dočkať, aj keď čakať budem asi celkom dlho, už nech tu je.

09.02.2023

Od tejto knihy som mala naozaj vysoké očakávanie, pretože takéto miesta, ako sú Špicbergy, ma fascinujú. A aj keď som sa vďaka knihe dozvedela veľa nových informácií, tak forma ich podania mi veľmi nesadla. Autorka príliš často odbočuje od tém, ktoré načala a aj keď ma niektoré odbočky bavili, iné ani veľmi nie a tiež sa mi to kvôli tomu zdalo nepriehľadné, chýbala mi nejaká väčšia ucelenosť. Takisto sa tam objavovalo veľmi veľa mien, strácala som sa v nich a po čase som netušila, kto je kto a že či to bude nejak vadiť. Čím viac som čítala, tým menej ma to bavilo. Ale naozaj ma veľa vecí prekvapilo, všetky tie opustené osady, že ešte aj Špicbergy boli počas vojny zasiahnuté a vypálené Nemcami, že je to tam až tak multikultúrne a najväčšiu menšinu tvoria Thajčania... Taktiež mi nejak vyplynulo, že tam nie sú splachovacie záchody a nechápem ako tam ľudia bez toho môžu žiť :D. Škoda, ale tentokrát mi forma podania naozaj nesadla, ináč to mohla byť úžasná kniha.

09.02.2023

Ja poviedky naozaj veľmi nemusím, mám pocit, že si ich málokedy zapamätám (tieto tiež nezanechali hlbšou stopu), ale od Kinga si rada prečítam všetko. A niektoré ma naozaj bavili, len ich nebolo až tak veľa. Najviac sa mi páčila tá s názvom Pekelný kocour (prekvapivo), mačky naozaj zbožňujem a pri tejto poviedke som mala celý čas taký pocit zadosťučinenia (aj keď neviem čo to o mne vypovedá :D) a kocúrovi som držala palce. Medzi lepšie poviedky sa ešte zaradili Utíkej, Kačo, utíkej, tá bola celkom prekvapivým thrillerom, ktorý som nečakala, potom poviedka s názvom N., pri nej sa mi páčilo hlavne to, že sa tam striedali pohľady, z ktorých to bolo rozprávané a takisto aj poviedka Nemý, tá síce pôsobila zvláštne, ale z nejakého dôvodu ma bavila. Niektoré boli prekvapivo dojemné, konkrétne Věci, které po nich zústaly, ktorá je o vyrovnaní sa s udalosťami z 11. septembra a potom tá s názvom Predplatné New York times..., ktorá ale už bola slabšia. V hlave mi určite ostane poviedka V úzkych, hlavne kvôli tomu, že bola fakt, ale fakt nechutná. Ostatné poviedky sa mi zdali slabšie, na niektoré som zabudla hneď po prečítaní. Ale je to King, takže čítali sa veľmi dobre :).

4 09.02.2023

Táto séria sa mi číta veľmi dobre a ani táto časť nebola výnimkou. Spočiatku sa toho v knihe veľa nedeje, Phedre v podstate putuje z miesta na miesto a všetko plánuje, ale mňa aj tieto časti veľmi bavili. Hlavne autorka pri budovaní svojho sveta vychádzala z toho nášho a tak ma bavilo zamýšľať sa nad tým, kam vlastne putovali a kde sú. Rozličných kultúr je v knihe tiež požehnane. A aj keď som spočiatku čakala, že Phedre bude musieť využívať svoje schopnosti Kushielovej strely - to znamená, že bolesť jej spôsobuje rozkoš, tak spočiatku sa nič také nedialo. Ale potom sa všetci dostali na miesto, ktoré bolo jedným slovom strašné. Kruté, drsné, všetci tam trpeli... Vôbec som to nečakala a veľmi veľmi som dúfala, že sa im stamadiaľ podarí dostať. A v tejto časti sme sa dočkali aj rôznych božských postrčení. Koniec sa už potom trošku vliekol. Ale aj keď to nebola najlepšia časť, tou pre mňa stále ostáva jednotka (aj keď paradoxne som ju hodnotila trošičku horšie), tak viem, že táto séria mi v hlave ostane ešte dlho. Autorkin štýl písania je naozaj podmanivý a aj keď sem tam rozťahaný, tak mne sa úplne dostal pod kožu. Je škoda, že tieto knihy nie sú v našich končinách viac známejšie, lebo kým tu vyšla iba táto trilógia, tak v zahraničí je to už niekoľko sérii.

09.02.2023