čika komentáře u knih
Zvláštna - pekná - kniha, kostrbatý preklad, aká škoda.
Ach, toto už bolo za hranicou znesiteľnosti. Ja rada odpúšťam hnusným postavám ich konanie, ak mi k tomu autor dá priestor, ale tu...Koniec až neuveriteľný....
Číta sa to takmer samé, ale ku koncu už ťah na bránku slabne....Postavám a vašim sympatiám k nim dochádza dych...Ono Drama je tak trochu vykonštruované a na efekt,na úkor psychologizácie a uveriteľnosti. Napriek tomu hodnotím celkom pozitívne a ako oddychovku odporúčam.
Namiešané všeličo, schematické postavy, ústredná zápletka s motívom pritiahnutá za riadne pačesy..... ale nakoniec mi to asi ani až tak nevadilo a ešte jednej knihe od autorky isto šancu dám....
Tana nepíše klasické detektívky a vôbec nevadí. Maličké sklamanie výberom hlavnej postavy - uniká mi motivácia jeho presídlenia na írsky vidiek. Avšak bravúrna psychologizácia postáv, dialógy, popisy prostredia a vzťahov - to je tá šťava a korenie Frenchovej kníh a preto sa vždy teším na ďalšie.
Čo je to, moralita? Zvidnutý prst? Sociologická štúdia? ...Ako román pre mňa slabšie, postavy sú rýchlo uvarené a aurorka je s nimi aj rýchlo hotová. Od de Vigan už bolo aj lepšie,hoc uznávam aktuálnosť námetu.
Úchylne výborné ... až na koniec,ktorý mňa osobne neuspokojil a asi by som bola radšej,keby sa autor ani nepokúsil to šialenstvo ukončiť.
Zaujimave,graficky krasne a navyse potrebne. Takych knih viac
Hranicu som čítala vzápätí po Dívce jménem Boy,tak sa mi hneď aj ponúkli porovnania... jednoznačne v prospech Dragomána. Mýty, rozprávky a magický realizmus zasadené do kulís ranného postsocializmu,to je kombinácia! Navyše, príbeh je rozprávaný optikou dospievajúceho dievčaťa so vsuvkami jej "čarodejníckej" babky. Lahôdka,neľahké, trpko poetické a miestami nedopovedané čítanie. Navyše, v skvostnom preklade.
Od tejto knihy som veľa čakala a málo dostala... Motanica symbolov, rozprávok, historických a spoločenských narážok. Úprimne, žiadne prerozprávanie Snehulienky som nezachytila, ak pominieme explicitné narážky na meno (Snow) a motív zrkadla. Kniha je zasypaná množstvom všelijakých postáv, ktoré sú však ploché a nedotiahnuté, rozprávajú čudne a naozaj mám problém sa vcítiť do ich situácií a jednania. Nesúrodý rozprávačský štýl, ktorý by mohol byť aj zaujímavý, keby to malo dakajú pointu...Transgenderová línia v závere tomu nasadila korunu. Unavilo,rozladilo.
Toto bola /nielen/ generačná výpoveď. Azda nesúrodé,ale zvláštne čtivé poviedky, novodobí looseri v zajatí prekérnych prác a diskomfortných vzťahových slučiek. Ak slovenskí filmári hľadajú dobrý materiál, voilà.
Mojmu hodnoteniu trochu pomohlo audiospracovanie, pocuvala/citala som kombinovane,podla aktualnych moznosti. Nahodou, celkom neotrely namet a aj podarena psychologizacia,na prvotinu super,za mna lepsie ako Dievca vo vlaku.
Ambiciózne, utárané, povrchné, nesúrodé. Viac ma nenapadá...
Za mňa super, kniha, ktorá rozoberá témy,nad ktorými sa ja sama rada a často zamýšľam, nenútene a vtipne. Navyše super kresba a celkovo grafické spracovanie.
Dojímavý príbeh, krásne spracovanie. Postavy, ktoré si zamilujete, a ktoré sú podané tak vierohodne, že vás neprekvapí, že autor strávil štúdiom "materiálu" dva roky. Unikátny a inšpiratívny projekt sociálnej inklúzie, ktorý má svoj reálny obraz v Nemecku - a o to je knižka ešte cennejšia. Full body za myšlienku - prepojenie, príbeh i grafickú stránku. Plusbody za český preklad.
Veľmi veľmi trpké, hoc - a chválabohu - korenené neodolateľným cynizmom. Skvelé.
Ja som sa trocha v tej "zamlženosti" strácala. Dosť depresívne, odťažité,bezemočné. Počítam,že na takúto knihu treba extra naladenie.
Veľmi pekne vystavaná kniha. Zo začiatku nadšenie, že ďaľšia pecka z Talianska, to však postupne oslablo. Miestami tak trošku cirkus a na mňa o štipku viac sentimentu,než znášam.
Zaujímavá, no možno trochu povrchná sonda. Chápem, že zo života takej tajnostkárskej osoby,akou bola V. Maier, je ťažké vydolovať ucelený a vierohodný príbeh,možno stačilo sústrediť sa iba na určité obdobie....Takto ma rušili aj časové roviny,aj uponáhľanosť a občasné skĺzanie k sentimentu.
Úprimne - v dvojke som sa dosť strácala a chcela som ju mať rýchlo za sebou. Presýtenie postavami i myšlienkami, odbočky a cestičky, mala som problém zachytiť hlavnú dejovú líniu. Ani neviem,na čo sa mám vlastne tešiť v trojke.