zahadum
přečtené 682
Ostrov v plamenech: Neobyčejný příběh Laki, sopky, která v 18. století zatáhla nebe nad Evropou
2023,
Jeff Kanipe
Ježibaba z Lesa černých stínů
2025,
Ivan Kučera
Máte radi rozprávky ? bojíte sa ? vedeli ste, že človek sa niekde podprahove rád bojí ? Tento fetiš ide s nami stáročia. Slovenský spisovateľ Ivo Kučera len pár rokov ale začína sa nám poriadne zadierať pod kožu. On je veľmi prajný človek a dávkuje nám strach, náš fetiš dávkami ktoré sú štedré. Nie je tomu dávno čo nás mátal, strašil, desil a znechucoval v horách neďaleko od Trenčína a už je tu zase. Ako sa spieva, neďaleko od Trenčína býva krásna...no v prvom rade nie je Katarína. Tentokrát sme v roku 1928 v dedine ktorá je kúsok od rozvalín hradu Obrogod, ktorý je akási pomyslená hranica medzi. No medzi čím ? nebom a peklom ? povedzme. Les čiernych tieňov ktorý začína tam kde končí Obrogod. Nasledujú už len šepkandy, starodávne povery, tiene, škreky z hlbín studeného lesa. Neradno tam nazerať a nieto ešte chodiť. Ale čo ak je pomsta silnejšia ako strach pred neznámym ? Čo ak je potreba raz a navždy sa vysporiadať s nečistou silou lesa ? Milo Kličko niečo ako neoficiálny hrdina našej knihy spustí veci ktoré nám ukážu silu ľudského ducha ale aj rozsah zvrátených síl ktoré hnijú v temnotách lesa. Kto sa bojí do lesa nech nechodí. Kto má citlivý žalúdok nech do lesa čiernych tieňov nechodí. A to myslím vážne. Po pomerne rýchlom zoznámení sa s dedinou a jej nešťastiami naprieč vekov a súčasnosti sa dej presúva do zatratenia. Budem rád ak poviem, že úprimne si prajem aby Kučera písal o lesoch a hlavne jeho temných zlodejov duší, ľudí, psov stále a stále. Vie dokonale budovať atmosféru kde niekto / niečo potichu dýcha za krky nič netušiacej ale strachom posratej družiny ktorá hľadá odpovede. Vie správne dávkovať kedy sa má čitateľ len triasť, domýšľať si a kedy má zarevať doma a hodiť knihu za gauč. Kedy má znechutene dať jedlo bokom lebo priatelia pri tejto knihe je dobré nejesť a nepiť. Chirurgické zákroky bez anestézie alebo priame kolonoskopie sú tu veľmi bežné. Morbídne gynekologicky urologické praktiky sú tu bežné ako vybrané slová. Krv, kosti, črevá a kadečo iné lieta povetrím hore dole. Nechutné dekadenciou nasiaknuté dielo ktoré rozhodne zatína do živého a nebojí sa ísť za hranicu kde už pomaly ale isto chcete knihu zahodiť do studni. Nerobte to, môže sa stať, že ježibaba príde a knihu vám nasilu narve do krku aby ste sa zadrhli. Fakt, bojím sa , že autor sa spriahol s lesnými démonmi a spolu nás chcú zmárniť v lesoch nie podobných tomu čo má čierne tiene. Výborne Ivan ! Toto sa podarilo ! 95 %... celý text
