Ivan Kučera
komentáře u částí děl
Dosť mi to po dejovej stránke pripomínalo neskorší Frankov "prípad", kedy sa taktiež zamieša do mafiánskej vojny, lebo je to jeho štýl (daný príbeh vyšiel v rámci UKK v dvoch knihách nazvaných Vítej zpátky, Franku). Punisher je tu vo forme a scenár je príjemne ostrý, rázny a priamočiary. S prižmúrenými očami 4*.
Dosť slabý scenár, ktorý si viac ako 2* asi fakt nezaslúži, ale napriek tomu je tento komiks dôležitý. Jedná sa totiž o historický debut neskôr riadne zbožňovaného marveláckeho antagonistu a to Punishera, alias Franka Castea - zabijaka vo vojne bez konca. Došlo k nemu v roku 1974 a prekvapivo nie v jeho vlastnej sérii (tej sa chudák Frank dočkal až v 80. rokoch), ale v spoločnom príbehu so Spider-Manom. Tu stoja proti sebe, nakoľko Punishera šikovne zmanipuluje a zneužije Jackal, čo si Frank uvedomí až na konci a so Stenolezom sa rozlúčia ako (relatívni) priatelia a kolegovia. Svety brutálneho Franka a nekrvavého Spajďáka sa k sebe ktovieako nehodia, ale pre poriadok treba dodať, že vo svojom prvom záreze Punisher ešte (ani zďaleka) nebol až taký drsňák, aký sa z neho stal v najbližších desaťročiach. Tento jeho debut u nás nevyšiel len v KVS: Klonová sága, ale aj v NHM: Punisher.
Čakal som hororovú pecku, ale napokon to bolo dosť slušné sklamanie, ktoré akoby nevedelo, čo poriadne chce a podľa toho to aj dopadlo. Oceňujem pár výborných, temne atmosférických opisov a odsekov.
Ten úvod nie je dobrý. A epilóg pravdupovediac tiež nie. Ale to medzi tým je skvelé, fantastické a hrozne inšpiratívne. Spočiatku to vyzerá možno azda skôr len ako temná rozprávka, a ono to jej rysy vlastne nestratí do konca. Ale osobne to vnímam predsa len skôr ako hororovú poviedku. A to presne podľa môjho gusta. Temné povesti, ešte temnejšie lesy a strašné veci, ktoré boli, ale už asi nie sú. No niečo z tých dôb, fragmenty, predsa len prežilo. A môže si vybrať práve vás.
Spočiatku to vôbec nie je zlé. Hrdina zmešká nočný spoj a tak musí pekných pár kilometrov prejsť po svojich. opisy štvrtí, ktorými prechádza, sú skvelé a mohlo z toho byť fascinujúce rozprávanie. Potom ale nastane čosi ako dej, stretne inú postavu... a to je začiatok konca; napojenie na železnú pannu poviedke uberá akúkoľvek silu, skončí sa smiešne a vy sa pýtate, či to je fakt koniec. Nuž... je.
Je to dobre napísané a miestami veľmi atmosférické, ale trocha ma rušilo (a štvrtú hviezdu dať mi zabránilo) to, že to občas pôsobilo skôr ako rozprávka, než horor. Horor a rozprávka k sebe síce majú (ne)prekvapivo blízko, ale toto bolo predsa len príliš rozprávkové.
Nebavilo ma to, ale musím dať 4*, pretože je to pre Spajdyho zrod samozrejme absolútne legendárny diel, ktorým sa to všetko začalo.
Jasné, zostarlo to. A to tak, že značne. Ide ostatne o komiks zo začiatku 60. rokov. Ale je to dôležité z historického hľadiska, nakoľko sa tu náš milovaný Stenolez prvé razy stretáva so svojimi dnes už kultovými nepriateľmi, ako bol Lizard alebo Chameleón.
Toto sa ťažko hodnotí. Ak by som mal povedať čisto svoj názor, tak poviem, že to bolo dosť strašné a dám tomu max. 2*. Lenže asi by sa to malo vnímať v kontexte doby a hlavne ako súčasť spaďákovej histórie. A v rámci tej je jeho stret so Sinister Six legendárny. Tak si to preberte ako sami chcete.
Pecka. Pripomínalo mi to hororovú mangu, ale farebnú a nakreslenú detským štýlom. Ten (a pomalý rozjazd, kedy neviete, čo sa vlastne bude diať a je vám to trochu jedno) vás učičíka. No a potom to príde. Intenzívne, mrazivé, znepokojujúce. Mnohé obrazy ťažko zabudnuteľné. Oceňujem tiež koniec v práčovni.
Celkom fajn, hlavne vizuál je parádny. Twist na konci som čakal, bol značne logický a nevyhnutný, ale tým pádom aj čiastočne nudný.
Skvelá vec o bare, kam si slávni Spider-Manovi protivníci chodia vypiť po tom, čo ich pavúk (zase raz) poriadne vybúchal. Sťažujú si, navzájom sa doberajú, rozprávajú si historky. Tušil som, že na konci budeme prekvapení identitu muža v klobúku. Keď som sa nad tým zamyslel, docvaklo mi, že by to celkom dobre mohol byť... A nakoniec to aj naozaj bol. V tom okamihu získala zdanlivo neškodná "sranda" mrazivé vyústenie.
Takto. Na tejto komiksovej "poviedke" je skvelé, ako nečakane zapadá do Spajďákovho univerza. Teda, nečakane... Logicky, keďže príbeh vychádza v spider-manovskom komplete, čakáte, že sa objaví Spajdy. Ale na to pozabudnete, lebo scenárista sa tak mocne sústredí na hlavnú postavu (ktorou fakt nie je Peter Parker), až sa prestanete sústrediť. A napokon nasleduje posledný panel, ktorý krásne zapadá do Sieťomilovho sveta, ale je to možno prvý raz v živote, čo z výskytu Spider-Mana nebudete mať radosť, pretože viete, ako to dopadne a uvedomujete si, že to bude mať veľmi škaredé dôsledky. Mimochodom, schválne som si nalistoval semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana č. 1 (ktorý u nás vyšiel v roku 1991) a skutočne sa ten wrestler volal Drvička Hogan.
Hrozne nudné dokončenie "prvej" Sabotáže. Odratúval som stránky do konca a keď k tomu konečne nadišlo, bol som rád a vydýchol som si.
Todd McFarlane ma v spojení so Spajdym baví (Utrpení), ale toto bolo vážne dosť zlé. Mizerná akcia s dvojnásobne mizernými členmi X-Force.
Spajdymu stretnutie s Wolverineom v Úhle pohledu parádne sadlo. Bohužiaľ, druhýkrát sa to zopakovať nepodarilo, je to úplne mimo, ani kresličsky sa mi to nepáčilo a scenár ej taká nezáživná nuda, až som skoro spadol zo stoličky. A koniec som na prvý raz nepochopil.
Nápad je skvelý. Spajďák začína uvažovať nad tým, či mu neuchádza vlak a asi by rád mal deti. Ale má rovnaký názor aj MJ? Ukáže sa, že je to komplikovanejšie. Čo ak by sa otcove zmutované gény preniesli aj na ich dieťa? Prekvapivo vážna a dospelá téma je "šikovne" zavraždená veľmi rýchlo a to tak, že Sieťomil ide po názor za Beastom a zvrtne sa to na úplne nudnú akčnú scénu. Navyše, kanalizačná pointa je jednou šialenou, neuveriteľnou náhodou. A MJ tu autorom vôbec nevyšla a to nielen kresličsky, ale ani povahovo. Škoda, pretože inak súhlasím s tými, čo tvrdia, že zápletka o premýšľaná nad dieťaťom by pokojne vystačila na samostatný (a skvelý) run.
Asi najlepšia "poviedka" z Mutantského faktora, ktorá o čo je komornejšia a neakčnejšia, o to viac zapôsobí na čitateľa. Nevyhodnotil by som to ako nejaký veľký zázrak, ale je to fajn zamyslenie sa nad smrťou, fenoménom hrdinstva a nad tým, aké dopady (aj negatívne) vlastne má.
Dosť nudná poviedka. Disponuje vôbec nie zlou zápletkou (čo sa stane, ak sa váš najlepší kamarát dostane pod vplyv ženy, s ktorou nie je všetko v poriadku?), ale spracovanie nie je dostatočné (resp. adekvátne úrovni iných textov od HPL). Občas pomedzi riadky presvitne "ten" Lovecraft, ktorého zbožňujem, ale inak ma Věc na prahu fakt nebavila a iba takýto malý kúsok chýbalo od toho, aby som jej neudelil iba 2*.
Chlap prichádza do pochmúrneho, divného prímorského mestečka s temnou minulosťou. Občas v jeho temných, pitoreskných uliciach miznú ľudia, miestni sú čudní ako hrom v zime a more okolo ešte zvláštnejšie. Odhaľuje desivú, miestami až obludnú históriu prekliateho Innsmouthu. Dokonalá atmosféra. Geniálne prostredie. Môže vás potešiť, že si na chvíľu oddýchnete od Cthulhu, ktorý s touto novelou síce súvisí, ale poviedka sa oňho iba decentne obtiera a inak si ide svojou vlastnou cestou. To je po Volaní Cthulhu, V horách šialenstva a Zjaveniach Cthulhu predsa len príjemné osvieženie. Dej síce trocha stagnuje, ale to sme u HPL dávno zvyknutí, nie? Namiesto kritizovania oceníme beštiálnu atmosféru skazeného, hnijúceho, zaživa sa rozpadávajúceho, neľudského mestečka. Text bol sfilmovaný v r. 2001, ale paradoxne pod názvom Dagon. Paradoxne preto, že Dagon je síce Lovecraftova poviedka, dej filmu s ňou však nemá nič spoločné. Text jemne pripomína Čapkovu Válku s mloky, ktorá vyšla v r. 1935. Stíny nad Innsmouthem boli napísané v r. 1931, ale vyšli až 1936. Ešte mi nedá nespomenúť brutálne mená OBED Marsh a ZADOK Allen (!). Tak sa ponorte do Innsmouthu. Ale varujem vás: možno nikdy neodídete.