Ivan Kučera
komentáře u částí děl
Criminal 1 obsahuje tri komiksy: skvelého Zbabělca, skvelého Lawlessa a... skvelých Mrtvých a umírajících. Kým v prvých dvoch spomenutých príbehoch sme sa dočkali jedného hlavného "hrdinu", tentokrát je to skôr mozaika: okrem barmana (známeho i z prvých príbehov) sa dočkáme ešte prostitútky, ktorá je pre prežitie ochotná urobiť čokoľvek (lebo ju k tomu dohnal život plný zlých rozhodnutí, ako to už niekedy býva) alebo otca antagonistu z komiksu Lawless.
Do zhnitého, korupciou a zločinom prelezeného mesta prichádza nový hráč: zjazvený muž, ktorý nie je žiadne neviniatko a jeho brat bol ešte stokrát horší, ale práve ho zavraždili a drsný vojnový veterán mieni páchateľov nielen nájsť, ale aj bez milosti potrestať. Bol to predsa jeho brat. Začína sa odvíjať komplikovaný, ale pri druhom čítaní prehľadný príbeh slušne premyslenej pomsty. Napokon sa ukáže, že pravda bola niekde úplne inde, než sa Lawless pôvodne domnieval. Aj v tom je sila Brubakerovho prístupu: je to skrátka realistický tvorca, ktorý vie, že život je často riadne nepredvídateľný.
Kto je zbabelec? A kto hrdina? Nie je hrdina v skutočnosti len kretén bez pudu sebazáchovy, ktorý je naučený problémy riešiť násilím a nejakým zázrakom sa dožil tridsiatky, kým "zbabelec" je skúsený človek, ktorý vie, že násilie plodí len ďalšie násilie a tak sa mu snaží do poslednej chvíle vyhnúť? Fragment z Criminalu pomenovaný Zbabělec pojednáva o mužovi, ktorého nahovoria na fušku bez zbraní, všetko sa ale samozrejme pokazí. Trocha mi to pripomenulo Vitajte v džungli, kde sa The Rock tiež bránil používaniu strelných zbraní a každý si myslel, že preto, lebo mu to nejde a pritom bola pravda presne opačná. Ústredný antagonista mi pripadal sympatický, na čom malo podiel dozaista i to, že sa staral o starého muža, vďaka ktorému ako malý neskončil v detskom domove. Spočiatku sa Zbabělec rozbieha pomaly, ale potom začne radikálnym spôsobom dupať na plyn a je to solídna jazda s nekompromisnými zvratmi, keďže Brubakerov svet je drsný a realistický a nikto si nemôže byť istý prežitím. Leo sa v cameu mihne aj v nasledujúcom príbehu Lawless.
Veľmi dobrá a temná hororová atmosféra. Clive Barker píše drsne, takže "fyzické" scény (ktorých rozhodne nie je málo) sú patrične realistické a nepríjemné, ale autor zároveň nepodceňuje ani príbeh (ktorý je vcelku nepredvídateľný), dialógy (nie každý ich písať vie, Barker áno), postavy a chladnú, bezcitnú atmosféru. Cenobitov je tu strašne málo (štipka na začiatku a kvapka krvi vo finále), ale prekvapivo to vôbec nevadí. Povinná hororová literárna jazda.
Poeov najdlhší text. Niektorými býva dokonca označovaný za román, ale nie je to pravda, je to proste novela. Príhody Arthura Gordona Pyma sú známe jednak otvoreným koncom (vyvolávajúcim dojem nedokončenosti), ale tiež tým, že pokračovanie po rokoch napísal úplne iný autor a to nikto menší, než legendárny vizionár Jules Verne! Wtf???
Asi jedna z najznámejších Poeových poviedok, ktorá bola veľakrát sfilmovaná (aj Slovákmi). Je otázne, ako to budete vnímať: či sa pri repríze budete baviť viac, alebo menej. Na jednej strane, kuriózne odhalenie páchateľa vám pri druhom (a treťom a štvrtom a...) čítaní umožní všímať si detaily, ktorým ste predtým neprikladali dôležitosť (neschopnosť svedkov rozhodnúť sa, či vrahov hlas patril žene alebo mužovi, o národnosti nehovoriac, telo uviaznuté v komíne, dvere zamknuté zvnútra), ale na druhej sa možno budete nudiť. Najmä úvod je zdĺhavý a vlastne tam ani nemá čo robiť. Kedysi som bol z tejto poviedky nadšený (4*), ale je pravdou, že keď som sa k nej po desaťročiach v roku 2021 vrátil, zďaleka mi nepripadala taká dobrá a tak odoberiem štvrtú hviezdu. Zaujímavosťou je, že v 80. rokoch Clive Barker napísal čosi ako pokračovanie (Nové vraždy v Rue Morgue, u nás vyšli v Cliveovej zbierke Druhé knihe krvi).
5-stranová úvaha, akési zamyslenie sa, ale ku koncu, keď to budete najmenej čakať a už to vzdáte, sa na scéne prekvapivo objaví čosi ako minizápletka. Napriek tomu žiadny zázrak.
Punisher, Goblin, Shotgun a ďalší súperi. Navyše sa objavuje dôkaz, že tentokrát sa pod Goblinovou maskou skutočne neukrýva Norman Osborn (alebo nie?).
K Spajdymu sa temné charaktery príliš nehodia. Hoci sa mu dejú nepekné veci a jeho minulosť je plná tragických úmrtí najbližších a najmilovanejších, napriek tomu si dokázal zachovať optimizmus. je to skrátka dobrý sused Spider-Man. V minulosti účinkoval aj v pár komiksoch s temnými charaktermi. Napr. s Cloakom a Dagger. K tým sa absolútne nehodil, nefungovalo to, boli to príliš odlišné svety. Punishera skutočne nemožno obviniť z toho, že by to bol láskavý strýko, ktorý kriminálnikov prefacká a pohodí pred policajnú stanicu. Nie. berie spravodlivosť do vlastných rúk a často pripomína skôr Sudcu Dredda - policajta, sudcu a kata v jednej osobe. Mohlo by sa zdať, že so Spideym absolútne nemôže v jednom príbehu fungovať. Ono to ale prekvapivo funguje a ich charaktery sú tak extrémne odlišné, že sa navzájom vlastne paradoxne skvele dopĺňajú. V komikse Štvanice však nestoja na jednej strane, ale proti sebe. Frank Castle je totiž opäť raz (viď. KVS: Klonová sága) zmanipulovaný a poštvaný proti vrhačovi pavučín. Okrem toho sa na scéne zjavuje aj iný drsný strelec a to Shotgun. Spajdymu neostáva nič iné, lež utekať a utekať a utekať.
Na scéne sa zjavuje môj obľúbený mafián s pančuchou na hlave (alias Rose alias Ruža, aby sme vychádzali zo semic-slovarťáckeho prekladu z 90. rokov), má bohužiaľ len cameo. To by si ale zaslúžil skôr Black tarantula, ktorý vyráža po Spajdym, ale je veľmi nudný. Robbie Robertson odchádza z Daily Bugle a malý Norman Osborn (vnuk šialeného Green Goblina) je stále v zajatí záhadného únoscu
Norman Osborn ako spolumajiteľ Daily Bugle vypísal na Spider-Manovu hlavu miliónovú odmenu, čo v praxi vyzerá tak, že aj počas zachraňovania civilov (napr. z horiaceho domu) po pavúkovi ide vždy minimálne jeden zabijak. Napriek nekonečnej akcie komiks čiastočne paradoxne nudí a matná dvojka Override/Aura to sťahuje ešte viac ku dnu. Našťastie je tu spoľahlivá MJ, osobná návšteva u Robbieho Robertsona (a jeho ženy) a na konci solídny twist s uneseným vnukom bývalého Green Goblina. Kto za tým stojí?
Chaotický komiks o tom, ak to vyzerá v Spajdyho hlave. Okrem toho sa do deja začleňuje asi najlepší žurnalista z Daily Bugle - Ben Urich.
Newyorskí policajti vonku na zasneženej ulici objavia darček od Spider-Mana: v pavučinovom kokóne zabaleného zločinca Joyho Z. Stačí ho rozbaliť a poslať pred súd. Po rozbalení však na nich vypadne už len mŕtvola. Všetko napovedá tomu, že vrhač pavučín je vrah, ale my ako jeho ortodoxní fanúšikovia samozrejme dobre vieme, že to celé určite bude inak. Komiksu dodáva punc atraktivity parádna kresba, ktorej dominujú zasnežené kulisy rozprávkového New Yorku. Hlavne nazeleno nasvietený Goblin uprostred snežnej víchrice je pohľad na nezaplatenie. Na scéne sa zjavuje Norman Osborn, ktorý kúpil polovicu Daily Bugle. JJJ je však až šokujúco pokojný; bývalý Green Goblin naňho zjavne niečo nechutné má. Zaujímavý nádych tomu dodáva fakt, že Norman vie, kto sa ukrýva pod Spajdyho maskou, ale zjavne s tým (aspoň sa tak zdá) nemieni nič robiť, čo je veľmi zvláštne a v neposlednom rade znepokojivé. Kartami zamieša aj strýko Petrovej milovanej lásky Gwen, ktorej smrť pred rokmi spôsobil práve Goblin.
Spoilery. S prižmúrenou mačkou 3*, ale v detailoch je to strašne prehnaný text: opitý chlap príde domov a prvé, čo mu napadne, je vypichnúť domácemu kocúrovi oko. To ako vážne? Prečo? Čo ho k tomu viedlo? Mal k tomu azda predispozície? Ak áno, aké a prečo nám o nich Poe nič neprezradil? Ak nie, potom čo sa stalo, že sa z neho behom hodiny stal násilnícky psychopat? V ďalšiu noc úbohého kocúra magor pre zmenu rovno obesí na strome. A to vám radšej ani nenapíšem, čo urobí s manželkou. Kebyže to autor vysvetlí duševnou poruchou, bolo by to super. Ale ja som tam nič také nezaznamenal (čo neznamená, že to v texte medzi náznakmi prítomné nebolo). O tretiu hviezdu sa postarala obskúrna finálna pointa s "usvedčením", inak by to bolo celé zle, ledva za 2*. Poviedka bola viackrát sfilmovaná, napr. vo filmoch dua Argento/Romero Dve diabolské oči (1990) a vo Fulciho Černé kočce (1981), prípadne čiastočne v seriáli Pád domu Usherovského od Mikea Flanagana (2023).
Možno Brian Evenson mohol viac zatlačiť na hororovú strunu, ale i tak výborná poviedka o nudnom Američanovi, ktorý svoju dovolenku každý rok trávil tak, že doma pozeral televízor a jeho najväčším luxusom bolo, že nefajčil vonku, ale v byte. Teraz sa mu však (ani sám poriadne nevedel ako) podarilo splašiť ženskú spoločnosť a tá ho prehovorila na dovolenku v Európe. Dostanú sa do zvláštneho rekreačného komplexu a tam... Brianovi Evensonovi sa podarilo výborne vystihnúť mrazivú, znepokojujúcu atmosféru dovolenkového letoviska, kde síce svieti slnko a všetko je na prvý pohľad zdá sa v najlepšom poriadku, ale pod povrchom drieme temné zlo, ktoré len čaká na svoju prvú príležitosť. Je vám jasné, že je tu niečo strašne zle, ale neviete, čo presne. Každopádne, ani po viacerých prečítaniach som nepochopil, či bol ironický zámer vykresliť hrdinu tak hlúpo a spiatočníčky (nescestovaný človek, ktorý nikdy nikde nebol a Európu považuje za koniec sveta, kde žijú skôr zvieratá z 18. storočia, než civilizovaní ľudia 21. storočia), alebo to nedajbože Evenson myslel vážne. Ale asi je to jedno, Európan si názor urobí.
Páčilo sa mi to, ale od istého momentu je jasné, ako sa to skončí a to čiastočne znižuje v úvode vysoko nastavenú latku. A síce oceňujem, že to autor vo finále neprehnal s explicitou (vlastne tu žiadna nie je), takže je to mrazivejšie, ale v konečnom efekte je záver skrátka predvídateľný. Potešia dobré dialógy, originálne prostredie (dom pri väznici) a dvojica sympatických manželov, ktorí navzájom majú dynamickú interakciu. Ale pripadalo mi to pravdupovediac dosť zastarané, hoci zručne napísané. Kebyže mi niekto povie, že to napísal Clark Ashton Smith v 30. rokoch 20. storočia, nemal by som problém veriť mu (ak šlo o umelecký zámer, tak potom dole klobúk za to, ako Ligotti dokázal napodobniť starú dobu, ale mňa to každopádne trošku nudilo a tak nejak nechápem, na čo ej vlastne taký "zámer" dobrý, možno len na to, aby si autor dokázal, že na "to" má, ale to je pre čitateľa fakt málo). Palec hore za zaujímavého záporáka "odnikadiaľ".
Po novele Utrpení těla a poviedke Jasmín a česnek ďalší "fyzický", nechutný a príšerný, ale dobre napísaný a zaujímavou zápletkou obdarovaný príbeh od Monici J. O’Rourke. Tentokrát sleduje trojicu arogantných bohatých študentov, ktorí si povedali, že je čas na experiment. Napriek ich sebavedomiu však ani zďaleka nie je jasné, ako to pre ktorú stranu nakoniec dopadne.
Asi by sa dalo povedať, že Monica touto poviedkou prekročila hranice. Ale to by bolo podľa mňa príliš jemne povedané. Niečo podobné možno behalo po rozume viacerým hororovým spisovateľom, ale v poslednej chvíli sami sebe vystavili ráznu stopku, lebo by sa bál. Odsúdenia? Možno. No, tak Monica J. O´Rourke sa ničoho nezľakla a napísala to. A je to fakt fest drsné. A mrazivé. Takže áno, 4*, ale platí to isté, čo u zvyšku jej tvorby - toto fakt nie je pre každého. Dokonca aj množstvo hororových čitateľov lomeno fanúšikov s tým určite bude mať problém.
Fantastická, mrazivá jednohubka, ktorú keď čítate, tak absolútne nechápete, o čo ide. Nie, že by to bolo nezrozumiteľné. To nie. Práve naopak. Ale proste... ťažko sa o tom hovorí. No a potom to začne dostávať zmysel. A grády. A na konci zostanete zneužití a šokovaní a odkopnutý do jarka popri ceste a autorovi je fuk, čo s vami bude. Táto komiksová poviedka v češtine vyšla v projektoch Batman: Kameňák a další příběhy a Batman v černé a bílé + v časopise CREW v 9O. rokoch.
Spomínate si na kultovku Batman: Rok jedna? Na to, ako sa skončila? Stretnutím Gordona a Batmana na streche budovy (ostatne, kde inde), kde starý dobrý Jim Netopiera vystríhal pred príchodom nového šialenca do Gothamu. Istého divného anonymného týpka, ktorý po sebe na miestach činu zanecháva kartu. Kartu jokera. Muž, který se smál je v podstate plus mínus regulárnym pokračovaním Roku jedna, keďže v ňom dochádza k historicky prvému stretku netopiera a klauna. Občas to po logistickej stránke hapruje, ale inak je to nadštandardná záležitosť s parádnou kresbou a dynamickým príbehom. A, pravdaže, skvelým Jokerom.