Ivan Kučera
komentáře u částí děl
Zaujímavý nápad o zázrakoch, prežívaní, žití, umieraní a predávaní "daru" ďalej. Neoriginálne, v Kingovom podaní to má niečo do seba.
Jedna z mojich najobľúbenejších poviedok od Kinga. Skvelá retro atmosféra podporená úžasnými opismi nielen divokej americkej prírody, ale celkovo doby, kedy sa skromné domčeky krčili pred príchodom temnej noci pri hlbokých lesoch, z ktorých zneli divné zvuky a kraj bol plný starých povier a strašidelných historiek a mať pevnú linku rozhodne nebola žiadna samozrejmosť. Chlapcoov stretnutie s pánom v čiernom obleku je desivé, ale ku koncu aj patrične dojemné. Skrátka, Stephen King.
Myslím, že s prižmúrenými očami to na tú štvrtú * je. Priamočiara, dobrá a drsná jednohubka sa s ničím nemaže, ani nezdržuje a ide jasne a nekompromisne od začiatku cez stred až k víťaznému (teda, ako pre koho...) koncu. Čitateľ má tendenciu v priebehu čítania tento kúsok podceňovať, ale faktom je, že to má niečo do seba a rovnako, ako je to neambiciózne, je to dobré a zručne napísané. Poviedka sa dočkala slušnej filmovej adaptácie v hororovom poviedkovom filme z roku 1990 Tales from the Darkside: The Movie, kde Stephenovu poviedku do podoby filmového scenára previedol jeho veľmi dobrý kamarát a legenda zombies žánru George A. Romero (film je presnou adaptáciou poviedky až na finále, ktoré sa neodohráva v aute, ale v dome).
Mama je mama. Toto je vyznanie Stephena Kinga a je to vyznanie jednak preňho typické (takže s prímesou hororu), ale zároveň dojemné a silné. Najmä ku koncu. Práve pre silný motív mama/syn udeľujem štvrtú *, aj keď čisto objektívne by si poviedka zrejme zaslúžila "iba" tri. Oceňujem aj vydarené filmové spracovanie s Davidom Arquetteom, na ktoré sa dosť zabúda, ale ja ho mám rád (disponuje skvelou pesničkou, smutným scenárom a atmosférou zahmlených nočných opustených mainských ciest).
Kingova reakcia na 11. september alias pád newyorských Dvojičiek. Horor by ste v tom hľadali pekelne dlho (a zrejme by ste ho nenašli), hlavne je to ale slabý príbeh. Nebavilo ma to.
Možno si len niečo namýšľam, ale trošililinku mi to pripomenulo Stephenovu báječnú poviedku Skratka pani Toddovej. Je to dlhé, ale dobré. Prvých cca 60%. Potom sa začnete nudiť. Koniec je vyložene zlý.
Slušne napísané, čakáte, čo sa z toho vykľuje... a je koniec. S hororom to nemá nič spoločné. Napriek tomu mi to jemne pripomenulo poviedku Oltář od Philipa Fracassiho, kde sa tiež šponovalo napätie v zdanlivo "o ničom" príbehu. Avšak Fracassiho príbeh sa rozbehol. Tento nie.
Odpočívadlo je geniálne prostredie pre horor, bohužiaľ Stephen nemal k dispozícii dostatočne zaujímavú zápletku. Skôr niečo, čo s prižmúrenými očami vyzerá ako jemná kopírovačka Temnej polovice.
Dlho som si vravel, že snáď vyspoileroval zápletku v názve, ale nakoniec sa to vybralo o dosť iným, dalo by sa povedať nečakaným smerom. Atmosféra "absolútneho" podzemia je presne to, čo ide Lovecraftovi na jednotku a inak tomu nie je ani teraz. S prižmúreným okom prihadzujem aj štvrtú *.
Je to v rámci Lovecraftovho univerza zaujímavé (ba až pozoruhodné) tým, že to de facto vôbec nie je o Cthuhlu (ani iných kozmických hrôzach), ale len o hudbe. Avšak v konečnom efekte je to o to mrazivejšie, rafinovanejšie, zákernejšie a nepríjemnejšie. Nie je žiadnym tajomstvom, že HPL ovládal majstrovsky umenie vytvoriť pozoruhodne silnú, autentickú a hororovú atmosféru a inak tomu nie je ani tentoraz.
Divný názov, ale inak príjemné prekvapenie. Chvíľu som dokonca zvažoval udeliť štvrtú hviezdu, ale na tú to bolo predsa len príliš dlhé a vlastne nie až tak zaujímavé a napínavé, ako to spočiatku vyzeralo. Body k dobru za sympatickú ústrednú hrdinku, ktorá je bojovníčka a zaslúži si, aby sme jej držali palce. A body hore aj za originálne použité "bežanie"; v tomto smere mi to pripomenulo (avšak predsa len oveľa lepšiu) Stephenovu poviedku Skratka pani Toddovej. A tiež mi poviedka vo svojej druhej polovici jemne pripomenula ďalší môj obľúbený Kingov príbeh a to Geraldovu hru. V konečnom efekte to vidím tak, že sa autor (na môj vkus) príliš sústredí na psychologický rozbor hrdinky a keď už to s ním začnete vzdávať, tak relatívne nečakane nastane akcia. Tá je ale čiastočne zdĺhavá. Takže nakoniec "iba" 3*.
Ono si to možnože až 4* nezaslúži. Je to také "smrtkovské" klišé (nechcem spoilerovať). Ale napriek tomu sa mi to páčilo. Chcem veriť, že to raz môže takto skončiť. Fakt po tom veľmi túžim.
Klasický HPL: opisy hmlistého, ponurého vidieka plného hlbokých lesov mu idú dokonale. Temné povesti, prastaré hory a v nich učupené rozpadávajúce sa staré, dávno neobývané domy. Alebo vari sú predsa len obývané, hoci na to vôbec nevyzerajú? Fuj, nepríjemné! Kým v prvej polovici autor "len" opisuje atmosféru, je v tom dokonalý. Akonáhle v druhej siahne po deji, už to paradoxne čiastočne stráca. Na prvé čítanie mi to pripadalo fajn, s prižmúrenými očami 4*, ale po repríze fakt priemer.
Ak aj vy zbožňujete také tie temné a ťažšie uchopiteľné príbehy, kde postavy neohrozuje ani tak čosi hmatateľné, ale skôr ponuré zlo prejavujúce sa prostredníctvom prírody (napr. poviedka Jabloň alebo novela Vrby), prídete si na svoje. Úžasná vec. Fakt dobrá poviedka, ponurá, zlovestná atmosféra, skvelé opisy a napätie sa dá krájať od začiatku, ktorý ide rovno k veci, až do (nevyhnuteľného) finále.
Nie je to zlé, ale o horor sa to len jemne obtiera. Skôr ide o (riadne temnú, nepopieram) dobrodružnú výpravu do srdca dusnej džungle, kde beloch nemá veľkú šancu na prežitie. Prekvapilo ma, že text nezostarol a je do dnešných dní živý a príjemne čitateľný (ale možno je to "len" zásluha prekladateľov a nie H.E. Howarda). Vzhľadom na rôzne okultné rituály, prales, akciu a smrteľne nebezpečné kmene je to skôr taký Conan bez Conana. Ale inak fajn.
Začína sa to ako s prepáčením upírska blbosť a bol som sklamaný. Našťastie sa rýchlo ukáže, že je to "podvod" a príbeh naberie úplne iné tempo a zmení atmosféru. A zrazu je to to pravé orechové, zrazu je "to" tam: to temné, ponuré a hrozne tajuplné, čo sa mi páčilo na temných príbehoch Howardovho kamoša HPL. Napriek tomu volím opatrnejšie 3*.
Taký mix Veci a T-1000 z druhého Terminátora, ale ak sa tešíte na aspoň stopové prvky hororu, tak ako naivne ja, budete kruto a nemilosrdne sklamaní. Toto je čisté sci-fi a navyše v dnešnej dobe povedal by som, že aj značne zostarnuté sci-fi. Názov dobrý a nápad o "trezore" zaujímavý, ale príbehovo sa to vydalo smerom, ktorý ma absolútne nechytil.
Nie je to úplne ono. Džundži Itó prišiel so skvelým spacím nápadom, ale nedokázal ho spracovať tak, aby ma ním ovalil po hlave. Len ma trocha udrel a nechal tak. Pohľad na spáča v posledných štádiách je presne "to", čo vie vymyslieť asi iba Itó. To, čo nedostanete z hlavy, lebo je to tak dokonalo odporné, až si poviete, kde na to prišiel. Ale proste táto komiksová poviedka nie je moja šálka kávy,
Toto ma úplne neoslovilo. Bábky sú v hororoch častá a obľúbená téma, ale mňa, mimo pár výnimiek, skôr míňala, než fascinovala. Čiže som si tento komiksový príbeh bohvieako neužil. Úvod pomalý a dojazd divný. Akurát v strede, počas návštevy bratovho domu, to chytí zaujímavý, mrazivý dych.
S Malířom asi najslabší komiks zo zbierky Balónky oběšenců a další hororové příběhy. Nie zlý, ale oproti ostatným je to predsa len priemer. Pohľad na ľudí s dierkami v telách je nezabudnuteľný a sám osebe značne znepokojivý. Samotný príbeh, ktorý je okolo tohto zvláštneho fenoménu vystavaný, sa však javí byť (napriek ukotveniu vo vojne, čo ale nie príliš funguje) nedostatočným resp. nie ktovieako zaujímavý.