Ivan Kučera
komentáře u částí děl
Jedna z "tých" Kingových poviedok, ktorá možno nie je najlepšia na svete, ale dá sa charakterizovať jednou vetou, čo je strašná sranda. Takže, toto konkrétne je tá poviedka o študentoch, ktorí sa idú kúpať do jazera a tam ich niečo napadne a ak chcú prežiť, musia zostať na práme (v slovenčine plti, ehm?) uprostred jazera... lenže tam nemôžu byť večne. Sfilmovaná bola už dva razy: neoficiálne ako český kraťas a oficiálne ako súčasť filmu Creepshow 2. Povedal by som, že taká kingovská klasika, na nič sa nehrá, ale v rámci oblasti hororového žánru je to špičkový nadpriemer.
Geniálna, neuveriteľná vec. Možno málo známa od Kinga, ale o to báječnejšia. Absolútne famózne. Dokonalá atmosféra je ešte tým slabším, čo táto skvelá poviedka ponúka. Započúvajte sa do šialeného príbehu pani Toddovej, ktorá objavovala skratky. Pamätám si, že na prvý raz to šlo dosť ťažko, ale keď som sa k textu v nasledujúcich rokoch vracal a vracal (a vracal), bola čoraz lepšia a dnes ju bez debaty považujem za jednu z TOP Kingových poviedok.
Skvelé. O veľa hororových poviedkach sa hovorí, že sú mrazivé, ale táto taká aj naozaj bola. A rozhodne to nebolo len tým, že sa odohrávala v januári; som presvedčený, že ak by sa odohrávala počas letných prázdnin, bola by rovnako mrazivá. Dávajte si pozor na dievčatká. Možno čakajú na pusu. Skvelé posledné vety.
"Vyrostli jsme. To je všechno, co vím." Pre mňa bez debaty jedna z najsilnejších a najdojemnejších poviedok od Stephena Kinga nielen v rámci zbierky Nočná zmena, ale celkovo v jeho tvorbe. A vlastne prečo to obmedzovať len na poviedky, Posledná priečka na rebríku je v mojom osobnom rebríčku jedným z najlepších príbehov, aké King kedy napísal a to vrátane románov. Zdanlivo (alebo aj nezdanlivo?) banálny príbeh je rámcovaný strhujúcim úvodom a hlavne koncom zo súčasnosti, ktorý dianiu v stodole dáva úplne iný, nenormálne citlivý rámec. Keď som to kedysi čítal prvý raz, bol som z toho úplne odvarený a keď som sa k poviedke vrátil o pár desaťročí neskôr, už síce intenzita nebola až taká vysokánska, ale stále strašne dojemné a smutné.
Našťastie je to veľmi krátke, čo je len dobre, lebo dej je mimoriadne riedky a je to skôr historka, než plnohodnotný príbeh. Prvých 80 - 90% deja je aj na Kinga nečakaných, ale koncovka všetko mení a je to klasický King. Neviem, či je to dobre alebo zle.
Platonická láska je nepríjemná vec, ale ak ste autorom hororov, tak z nej viete urobiť aj vec smrteľnú a nebezpečnú. Napriek tomu jedna z nudnejších Kingových poviedok.
Na prvý raz sa mi to nepáčilo, ale keď som sa k Trávníkárovi vrátil po rokoch, tak musím skonštatovať, že už ma celkom bavil. Je rýchly, je krátky, je rázny, je situačný, odohráva sa v reálnom čase, proste taká solídna nechutná jednohubka. Film s Pierceom Brosnanom a Jeffom Faheym (nevraviac o zabudnutej dvojke) je o niečom úplne inom, je absurdný a plný efektov a s poviedkou nemá takmer nič spoločné.
Toto ma ozaj strašne nebavilo. Dobrý nápad, ale skôr ak vám o ňom niekto povie čo ja viem pri pive a nie aby ste o ňom museli čítať poviedku. Tá je skutočne riadne nudná a bol som rád, keď som ju konečne mal za sebou. Filmové spracovanie s Jamesom Woodsom v titulnej úlohe (z poviedkového filmu Mačacie oko) ma bavilo o cigaretu viac.
Exotické grécke interiéry sa stali dejiskom poviedky, ktorá je skôr mysterióznou, než hororovou. A nie je zlou, ale ani vynikajúcou. Spočiatku pôsobí sviežo a moderne, ku koncu nudí.
Jedno sa musí tejto poviedke uznať. Ako mnohé ďalšie zo zbierky Noční směna, aj ona sa môže pochváliť fakt originálnym námetom. Tým sa to bohužiaľ končí a inak je to také, nie úplne zlé, ani nie úplne nudné, ale bohvieako ma to nebavilo a s hororom to nemá nič spoločné (čo by až tak nevadilo, ale je to proste nuda). Ale nápad fakt dobrý a páčil sa mi relatívne otvorený koniec. Poviedka bola sfilmovaná v rámci hororu Mačacie oko (r. Lewis Teague) v roku 1985.
Rozuzlenie asi už viac klišé byť nemohlo, napriek tomu sa mi páčilo. A čo si matne spomínam na časy sladkej puberty, kedy som jahodovú jar čítal prvý raz, tak si pamätám, že som takú koncovku nečakal, takže vlastne spokojnosť aj na tomto fronte, len proste s odstupom desaťročí to naozaj JE klišé. Fascinujúca atmosféra podporená famózne korenistými opismi hypnotického, zvláštneho obdobia roku. Jedna z mojich najobľúbenejších kingovských poviedok.
Strašne nezáživná vec. To už béčkarský film (dočkajúci sa dvoch absurdných sequelov) sa mi páčil viac, než poviedková predloha. Zápletka pritom nie je zlá. Skôr naopak. Učiteľa šikanujú duchovia puberťákov, ktorí mu kedysi zabili brata. Ale výsledok vôbec nie je šťavnatý. Záver je vyložene slabý. Kebyže ho taký napíše začínajúci autor, dostane poriadnu nakladačku, ale keď ho napísal obľúbený Stephen King, tak sa ho čitatelia boja skritizovať. Ja sa nebojím: koniec je uponáhľaná hovadina, Stívn! A už ani dovtedy to nie je zázrak. S prižmúrenými očami 2*.
Ďalšia jedna z tých typických kingoviek, ktorých dej sa v pohode zmestí do jednej vety. Po prste z rovnomennej poviedky došla rada aj na zuby. Príbeh priamočiary, jednoduchý a pritom vďaka "protéze" originálny (a dokonca dojemný, bolo to fakt čudné priateľstvo a spojenectvo, to vám teda poviem). Prekvapivo celkom fajn je i filmové spracovanie, ktoré môžete poznať z filmu Quicksilver Highway.
V mnohom určite mrazivé. Prvé dve stránky sú gýčovým utrpením, kedy si poviete, že to nechcete dočítať do konca, že vás to nezaujíma. Ale potom sa dej otočí nečakaným smerom a stane sa z toho poriadne psycho záležitosť, až začnete premýšľať, kde sa to v autorke vzalo. Dobrý dojem trochu ničí snáď len prehnaná dĺžka (skrátiť o 5 - 10 strán, asi dám 4*) a koniec, ktorý je teoreticky prekvapivý, ale zároveň trochu čudný.
Ďalšia klasická hororová poviedka Stephena Kinga, ktorá ma svojho času troška nakopla a jemne inšpirovala pri písaní poviedky Ovoniavač (nie ani tak dejom, to vlastne vôbec nie, skôr atmosférou). Perfektná atmosféra, skvele jednoduchá zápletka a vystupňovaný dej s neúprosným koncom, kedy spolu s hrdinami čakáte, kto sa vynorí prvý. Za mňa bez debaty a tvrdo a nekompromisne super. Trocha mi to pripomínalo morskú hororovú poviedku od W.H. Hodgsona Hlas ve tmě.
Určite to nie je zlá poviedka... ale ani geniálna. Slávny Hitchcockov film s ňou prekvapivo (a možno ani nie) nemá veľa spoločného. Snáď len ponurú ostrovnú výpravu a útoky operencov na ľudí. Inak je dej filmu o dosť iný, než dej poviedky. Tej nemožno uprieť naturalistickú atmosféru, ani viacero mrazivých momentov. Ale určite nejde o najlepšiu poviedku Daphne du Maurier. Film ma bavil viac.
Pamätám si, že ako malý som sa svojho času naozaj bál mať počas spánku z postele spustenú ruku alebo nohu. lebo veď čo ak pod ňou niečo číhalo a doslova čakalo na prvú príležitosť? Bubák (v slovenskom preklade, v českom nudnejší Kostlivec) je ukážková, trúfam si povedať klasická kingovská hororová poviedka. Dlhá tak akurát, s minimum postáv, odohrávajúca sa (teoreticky) v reálnom čase, postavená na dialógu (čo je vec, ktorá Kingovi vždy išla) a, to predovšetkým, na fantastickej atmosfére. Ponuré, temné, strašidelné, mrazivé a pritom minimalistické. Koniec je možno trošilinku kontroverzný, ale veľmi sa mi páčil. Poviedka bola sfilmovaná v rokoch 1982 (ako kraťas) a 2023 (ako celovečerák).
Keď som bol malý, mali sme obrovský mangeľ na bielizeň v podzemí našej bytovky, spoločný pre všetky rodiny. Poviem vám teda z vlastnej skúsenosti: fakt je to monštrum. Ak by sa vám doňho behom sekundovej nepozornosti dostala ruka, iná časť tela alebo kúsok oblečenia a kvôli tomu by vás to začalo vťahovať dnu do mechanických útrob nemilosrdného stroja zaberajúceho pol veľkej miestnosti... fuj, hnusná predstava. Stephen King na to má zjavne rovnaký názor... a tak o tom napísal. Možno poviedka disponuje prirýchlym spádom (ani sa poriadne nezačne a už končí), ale niekedy je to tak lepšie. Námet chytľavý, ale na dlhší rozsah by zrejme nestačil. To ostatne dokázalo absurdné filmové spracovanie, ktoré do deja muselo nasilu zakomponovať maniakálneho majiteľa prádelne v podaní Roberta Englunda, práve z dôvodu, aby získalo celovečernú minutáž.
Takú trápnu poviedku som už dávno nevidel. Miestami som sa až cítil hlúpo za to, že ju čítam. Toto by som pochopil možno ak by mala autorka osem rokov. Ale nie od dospelej ženy.
Vzhľadom na to, aký naivný námet je (zrejme ho Stephen písal pod vplyvom?), je prekvapivé, že nakoniec ide o celkom dobrú poviedku (hlavne v porovnaní s príšerným filmom s Emiliom Estevezom, ktorý natočil pekne krásne sám King). Obávam sa ale, že môj vcelku znesiteľný dojem z nej vychádza z toho, že je rozumne krátka.