Ivan Kučera
komentáře u částí děl
Parádna vec. Miro Pech si v Mainstreame v rámci poviedkovej časti vyskúšal skutočne pestrú škálu žánrov, pod-žánrov a motívov a nesmela samozrejme chýbať ani jeho verzia príbehu o strašidelných bábikách. Je to originálne a tým pádom svieže a pútavé dielko. Brrr.
Zaujímavý pohľad na post-apokalyptický žáner. Chytľavo napísané, s veľmi sympatickým hlavným hrdinom, pôsobivo vystihnutou atmosférou a dojemnou koncovkou.
"Oživené domy? Čo je to za blbosť?!" pýtal som sa, ťukajúc si prstom do čela. Ale už po prečítaných prvých pár strán ma smiech prešiel. Je to bomba. Horor to nie je, ale vidno, že Miroslav Pech vie experimentovať s rôznymi žánrami bez toho, aby to strácalo na zaujímavosti. Palec hore za Milana. A hotdogy.
Možno to chcelo na konci viac vysvetľovať, ale aj tak musím dať 4*. Literárny hlas tohto autora je skrátka príliš silný, jedinečný, naturalistický a naliehavý. Výborne opísaná davová scéna s obludami. Koniec čiastočne šumí do prázdna, ale inak skvelá záležitosť. Poviedka bola okrem knihy Mainstream publikovaná i v prílohe časopisu Milk a Honey nazvanej TRASH.
Uf. Panebože. Ježišmária. Ťažká nálož, v tomto konkrétnom prípade v podstate aj doslova. Stále čakáte, čo z toho vyplynie a nechávate sa unášať svižne napísaným a značne originálnym príbehom, ktorý mi trocha pripomínal Kingovu starú poviedku Sivá hmota. Ale Miroslav Pech je suverén, ktorý sa nebojí ísť si svojou vlastnou cestou. Nech si o tom, o ňom, každý myslí, čo chce. Skvelá poviedka. Odporná. Odporne skvelá.
Výborná vec. Po Honzovi Vojtíškovi som čakal, kedy príde nejaký ďalší, nový český hororový talent. A čakal. A čakal. A čakal. Proste som čakal. Už som prestal dúfať. No a teraz je tu. Miroslav Pech. Naliehavý, znepokojivý, extrémne realistický. Stručný a pritom výstižný. V jeho knihe Mainstream je život, je tam pravda a je v nej horor. Je to desivé, je to obludné. Možnože pár postáv sa na konci ukázalo byť trocha zbytočnými, niektoré vedľajšie dejové linky mohli byť osekané. Ale napriek tomu je to pecka. Pecka, ktorá vám nedá spať.
Fúha, tomu poviem názov. Prvá poviedka od Fracassiho, s ktorou som sa stretol. Troška mi pripomenula rôzne paranormálne romány Stephena Kinga (Crarie, Mŕtva zóna...), ale je napísaná vlastným jedinečným jazykom (ktorý je skutočne opulentný, ale bez toho, aby to bolo otravné) a zaujímavým štýlom. Podobné príbehy nie sú úplne mojou šálkou kávy, ale proste je to fakt výborne a pútavo napísané, musím dať s jemným a nenápadným prižmúrením očí 80%.
Bravúrne, možno jedna z najzásadnejších komiksových sérií, ktorá ma najviac ovplyvnila. Dostal som sa k nej už ako malý, lebo vychádzala na pokračovanie v rámci semic-slovarťáckeo Záhadného Spider-Mana (čísla 26 - 34). Čo je dosť bizarné, lebo postavy Cloaka a Dagger sa strašne, príšerne nehodia k zábavnému týpkovi Spider-Manovi. "Dcera světla, syn temnoty" je parádna pecka, silné charaktery (kňaz, detektívka, samozrejme hlavní /anti?/hrdinovia), vizuálne úžasne pochmúrne, ulice vyzerajú ako niečo z hororovej nočnej mory, kde vás na každom kroku niekto okradne, zabije alebo aspoň unesie a urobí z vás sexuálneho otroka. Drogy, smrť, beznádej, žiadna budúcnosť. Silné.
Dosť strašné. Tento príbeh vyšiel v rámci unikátneho projektu Nejmocnější hrdinové Marvelu ako jeden z dvoch príbehov v knižke. Ide o historicky prvé stretnutie Cloaka a Dagger so Spider-Manom. Ťažko nájsť postavy, ktoré by si boli vzájomne tak odlišné, ako sú pohodičkovo optimistický Spajdy a temná dvojka Cloak/Dagger, ktorá vzišla zo špinavého prostredia drog, vrážd a násilia. A práve preto tento príbeh nefunguje. Paradoxne za istých okolností mohol fungovať PRÁVE vďaka kontrastu postáv. No ale "isté okolnosti" nenastali - a tak nefunguje. Navyše je zostarnutý a to ako po stránke scenára, ktorý je naivný, tak po stránke kresby, ktorá je s odstupom desaťročí strašne nezaujímavá a slabá. Som rád, že som to čítal a že to mám doma, ale ak to mám hodnotiť pravdivo, tak ma to nebavilo. 40%
"Prastaří byli. Prastaří jsou. A Prastaří budou." Šok, táto poviedka obsahuje niečo ako dialógy! To je vec u HPL skutočne nevídaná. Inak taká lovecraftovská klasika - dobré a atmosférické, ale strašne dlhé a s "nijakými" postavami. Malo to geniálne momenty hodné 5*, ale potom to na dlho skĺzlo do stereotypu. Udeľujem 3* s veľmi opatrným nábehom na štvrtú, ale tú nedám, proste ma poviedka nudila. V r. 1970 bola voľne sfilmovaná pod názvom The Dunwich Horror.
Strašne dlho som sa do toho nevedel dostať. Vlastne až do konca. Bola to skôr novela, než krátka poviedka, čiže utrpenia viac, ako by zniesol veľký Cthulhu. Neskutočne dlhé opisy, svojím spôsobom by sa dalo povedať, že je to 76-stranový opis bez výraznejšieho deja. Ku koncu už som bol polomŕtvy od vyčerpania.
"Soumrak utonul v noci. Kolem Gatlinu tajemně šustila a tepala kukuřice. Byla naprosto ukojená." Geniálna vec, zbožňujem ju, jedna z naj hororových poviedok môjho detstva. Síce stála pri zrode jednej z najhovadskejších žánrových filmových sérií na svete, ale za to nemôže ona, ani jej autor. Totálna kingovská klasika o rozhádanom páre, ktorý spojí až tajomné zlo pôsobiace v mestečku Gatlin. Nebude však vtedy už neskoro? Na rozdiel od filmu sa nekladie dôraz na akciu a krv, ale na tiesnivú atmosféru mrazivo vyľudneného mestečka (ak sa vám páči výprava amerického poľnohospodárskeho štátu s rozľahlými poľami, medzi ktorými sú dlhé cesty a kde-tu roztrúsené menšie mestá, siahnite aj po desivom románe Billy od W. Striebera). Na rozdiel od prvého filmového spracovania (1984) sa dej poviedky končí úplne inak a k pôvodnému koncu Stephenovej poviedky sa vrátil až film z roku 2009. Ak poznáte filmy a až potom si prečítate poviedku, prekvapí vás, že je pomerne krátka.
Sorry, ale strašná capovina. Nápad s oživenými umelohmotnými vojačikmi, ktorí vás môžu brutálne zavraždiť, nie je zlý (alebo je?). Ale do portfólia Stephena Kinga sa nehodí. Z mega-kultovej zbierky Nočná zmena jedna z najslabších poviedok. Nie je úplne zlá a nakoniec je to prekvapivo možno o čosi menšia blbosť, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ale nikdy som Bojiště nemal v láske. A už ani mať nebudem. Poviedka sa dočkala krátkometrážneho filmového spracovania v projekte Nightmares and Dreamscapes: From the Stories of Stephen King v roku 2006.
Má to niečo do seba, to určite. Temný, drsný, depresívny a značne nebezpečný príbeh o tom, že v každom z nás žije temný cudzinec - a ten je schopný spáchať najpríšernejšie veci a ešte sa tomu v kútiku duše smiať. Poviedke veľmi veľa dáva predovšetkým pôsobivá retro atmosféra dávnych a (polo)zabudnutých časov USA, kedy sa ľudia živili farmárčením, na cestách ste stretli jedno auto za celý deň a len málo vecí na svete bolo dôležitejších, než pôda. A niektorí boli pre ich udržanie prekročiť akékoľvek hranice. Akékoľvek. Kingovi tieto opisy dávnych dôb vždy išli perfektne, na jednotku s hviezdičkou (Telo, Pán v čiernom obleku) a inak tomu nie je ani tentoraz, ale proste nejako extra ma to nechytilo. Film s Thomasom Janeom sa mi páčil o kúsok viac.
Za mňa priemer, ba až ľahší podpriemer (ehm). King sa vrhol na klasiku, akú "musí" napísať každý hororový autor: na báchorku o strašidelnom dome. Minimálne jednu takú už v minulosti napísal (samozrejme Osvietenie) a tak sa nechcel opakovať a 1408 poňal úplne inak: ako krátku, komornú poviedku s dvoma postavami, pričom prvá je len krátko na začiatku. A ešte sa to ani poriadne nerozbehne... a už je koniec. Niekoho to zaskočí v negatívnom zmysle, mne osobne to bolo jedno resp. som bol asi aj trochu rád, keďže nápad o spisovateľovi špecializujúcim sa na strašidelné miesta je jednoduchý a pritom geniálny, ale poňaté je to veľmi... divne. Na jednej strane oceňujem, že King sa prevarenú báchorku o desivom dome (OK, v tomto prípade len izbe, ktorej čísla 1, 4 a 8 po zrátaní samozrejme tvoria "nešťastné" číslo 13) pokúsil poňal trúfam si povedať až experimentálne (takže žiadni tuctoví duchovia, ale psychologická, z bežných noriem a fyzikálnych zákonov vychýlená atmosféra niečoho, čo je veľmi zvláštne, ale nedokážete presne popísať z akých dôvodov). Hlavného hrdinu by som si vedel predstaviť v románovom spin-offe, v ktorom preskúmava miesta opradené strašidelnou atmosférou, avšak v tejto poviedke očarí rovnako, ako samotná poviedka: teda nič moc. Film s Johnom Cusackom a Samuelom L. Jacksonom ma bavil prekvapivo oveľa viac, hoc bol povedzme štandardnejší.
Niečo do seba to začne mať až ku koncu, kedy sa do hry (konečne) zapojí sám Veľký Cthulhu. Pokľaknite a privítajte ho. Dovtedy je to klasický HPL: dlhé, dlhokánske (proste fakt strašne dlhé) opisy, ktoré vás možno ani príliš nezaujímajú. K tomu ledabolo načrtnuté postavy, žiadne dialógy (to by až tak nevadilo, je to ostatne Lovecraft, dialógy považoval za nadávku). V roku 2005 sa poviedka dočkala zaujímavého nemého čierno-bieleho 47-minútového filmového spracovania.
Dobrá poviedka so znepokojivou atmosférou, nepríjemným príbehom (smrť dieťaťa a rodičia snažiaci sa s tým vyrovnať, čo samozrejme nejde), exotická výprava Benátok a (to hlavne?) nečakané rozuzlenie. Flm s Donaldom Sutherlandom je lepší, ale i poviedka sa vydarila, je svižne a zručne napísaná a skôr, než sa začnete nudiť, končí. Fakt stupídna smrť.
Po poviedke (novele) V horách šialenstva som túžil ROKY, ale nebol som schopný dostať sa k nej, keďže všetky knihy a zbierky, v ktorých vyšla, boli všade beznádejne vypredané. Chuť som zaháňal inými Lovecraftovými poviedkami. Nadchli ma. Postupne som sa dostal k takmer všetkým textom od HPL... samozrejme s výnimkou zjavne prekliatych V horách šialenstva. Potom Guillermo del Toro začal v produkcii Jamesa Camerona a s Tomom Cruiseom v hlavnej úlohe chystať filmové spracovanie... ktoré však nakoniec nevzniklo. Zasa nič. Doprd... Napokon sa mi to ale podarilo! Carcosa vydala Lovecraftovu zbierku Zjevení Cthulhu, kde sa nachádzalo aj kultové V horách šialenstva. A aké je? Nuž, čakal som užasnutie a fenomén a ono je to nakoniec iné. Ja som pravdaže vedel, že HPL mal strašne kvetnatý rukopis, kde sa viac opisovalo, než dialo (a priamej reči a zaujímavých postavách nehovoriac). To mi na jeho tvorbe ale, česť drobným výnimkám, nikdy nevadilo. Paradoxne skôr naopak. Temnota, ktorá z nich odkvapkávala, bola bombová. V horách šialenstva však zachádza ďalej. Hoci sa v ňom deje relatívne veľa vecí, sú tak dokonale udupané Lovecraftovým objemným, masívnym štýlom, až máte dojem, že sa v nich nestalo NIČ. Fascinujúca ľadová výprava odhaľujúca šokujúce tajomstvá histórie Zeme je napísaná mimoriadne komplikovaným štýlom. Dlhé vety siahajúce miestami pomaly aj cez štvrť strany, žiadne dialógy, nevýrazné postavy, ktoré sú len sprievodcami geniálnym svetom a celé odseky, ktoré musíte prečítať dva tri razy po sebe, aby ste pochopili, o čo v nich šlo. Lovecraftov štýl je mimoriadne detailný a giga-opulentný, koľkokrát ozaj ani poriadne neviete, čo práve napísal. U niektorých momentov je jeho detailný opis super, ale niekedy autor zachádza do extrémnych detailov. Príklad. Sestával převážně z obrovských kvádrů prastaré tmavé břídlice a pískovce kvádrů v řadě případů dosahujících rozměrů 1,8 x 2,4 metru -, ačkoli se v určitých místech zdálo, že byl vytesán přímo z nepřerušované masy nerovného podloží prekambrické břídlice. Drsné, čo? A to sa dá povedať, že je ešte jedna z tých kratších viet. A takýchto, a ešte oveľa horších, je V horách šialenstva plné. Napriek tomu musím dať 80%, lebo toto je matka Lovecraftovej atmosféry, jeho štýlu. Z ďalších vydarených snežných hororov spomeňme Terror, Ledové peklo alebo Posledná na cestu (poviedka od S. Kinga). Viac, než samotnú poviedku, dávam do pozornosti mrazivú mangu, ktorú v r. 2023 v dvojzväzku vydala CREW.
Dagon je v podstate bezdejová poviedka. Esencia klasického HPL štýlu. Čiže temnota, sila príroda, pochmúrna atmosféra, desivé a megazáhadné bytosti a ich stret s nič netušiacou (a chápajúcou) ľudskou bytosťou. Film Dagon z r. 2001 paradoxne nie je adaptáciou tejto poviedky, ale novely Stíny nad Innsmouthem. Poviedka vyšla v r. 2023 prvý raz preložená do slovenčiny (v zbierke Volanie Cthulhu a iné hrôzostranšé príbehy) pod názvom Dagón.
Mám Lovecrafta rád, ale toto bolo ozaj extra riedke po dejovej stránke. To je pre HPL (česť výnimkám) samozrejme príznačné. Vyhľadávam ho skôr pre tvorbu atmosféry. Napr. Dagon mal príbeh podpriemerný, ale atmosféru solídnu. Atmosféra v Slavnosti je žiaľ biedna, takže 2*.