Dům loutek
Povídka od:
Džundži Itó
Z knihy:
Balónky oběšenců a další hororové příběhy
Popis není zatím k dispozici.
Komentáře (3)
Přidat komentář
V podstate súhlasím s Kučerovým komentárom. Bol som zvedavý na túto poviedku, lebo horor a bábky ide celkom dokopy. Je až fascinujúce, ako niečo také milé a nevinné môže byť tak veľmi desivé. A zaujímalo ma, ako si s tým poradia Japonci známi svojou bizarnosťou. A bizarné to aj bolo, len nie tak dobré, ako iné poviedky v tejto knižke.
Začiatok je dlhý a v podstate nijak nesúvisí so zvyškom príbehu. (SPOILER: Vidíme ako hlavná postava Haruhiko cestuje s rodinou po Japonsku a nikoho až na tatka to nebaví. Vidíme, ako si nájde kamarátku, ktorú musí opustiť. Čakal som, že príbeh sa bude zaoberať týmto, jeho snahou opustiť rodinný podnik. Ale nie, zrazu otec ochorie a umrie a príbeh sa začne zaoberať inou vecou. Síce je pravda, že tento úvod upevňuje puto medzi Haruhikom a jeho bratom a zároveň predstaví myšlienku o tom ,,či bábkovodič vedie bábku, alebo je to opačne", ale premýšľam, či by to všetko nešlo spracovať na menšom počte strán. KONIEC SPOILERu).
V strede príbehu sa potom dostaví tá očakávaná bizarnosť a zaujímalo ma, ako sa bude dej ďalej uberať. A potom prišiel koniec. Ten mi prišiel, neviem prečo, taký ,,americký". (SPOILER: Zistíme, že za všetkým zlom môže jedna bábka, zničíme ju, zachránime najmladšiu hrdinku a je koniec. Zámerne píšem hrdinku, lebo najmladšia postava a teda to bratovo dieťa, na konci ,,umrie". KONIEC SPOILERu).
Dokonca aj záverečná strana, ktorú mali predchádzajúce príbehy skvelé a občas aj atmosférické, tak bola taká zvláštna a posledná veta o tom, kto je vlastne bábka, mi prišla taká nasilu.
A v jednom momente mi vadila aj kresba. Bola to scéna, keď sa Haruhiko rozprával s bratom a ,,záber" bol na ich tváre, ktoré sú si podobné a preto som sa zo začiatku stratil, kto čo hovorí.
Celkovo je to tá slabšia poviedka. Dlhý úvod, fajn stred, ,,meh" koniec a divná záverečná pointa.
Toto ma úplne neoslovilo. Bábky sú v hororoch častá a obľúbená téma, ale mňa, mimo pár výnimiek, skôr míňala, než fascinovala. Čiže som si tento komiksový príbeh bohvieako neužil. Úvod pomalý a dojazd divný. Akurát v strede, počas návštevy bratovho domu, to chytí zaujímavý, mrazivý dych.
Loutky jsou v hororech vděčný námět, ale tady se snaha o originalitu se míjí s neoriginalitou.
Na začátku příběhu mi děcek bylo neskutečně líto, vzhledem k tomu, jak je otec tahal po štacích – a celé to víceméně bylo jen proto, aby nám starší bratr přednesl svou myšlenku ohledně loutek a loutkařů a nadhodil pár hintů, že bez tatíka by jim bylo mnohem líp… aby mu v dospělosti mrdlo v bedně a stal se tím, čeho se bál a co v dětství tak nesnášel? Sure, Jan, to dává naprostý smysl! Včetně té zlé prokleté loutky a té šílenosti na konci…
Anebo moment. Vlastně. Ne, vůbec.
Uff.