zuzulique komentáře u knih

Čo tam po Simonovi, máme pred sebou štyri výnimočné ženské postavy, z ktorých ani jedna nemala príliš veľa šťastie v láske. Okrem toho nemali ani nie príliš veselé a naplnené osudy, život im uštedril kadejaké traumy a neprávosti, jedna strieda druhú, môžu sa pretekať v tom, čo je horšie. Aby som tak Simonovi úplne nekrivdila, bol chvíľu pre každú z nich dôležitý, predsa len na chvíľu zapálil iskru vášne v časoch, keď by to žiadna z nich nečakala. Doprial im viac pozornosti ako muži, ktorí mali byť ich zákonitými manželmi a mali stáť pri nich. Kto by mu v konečnom dôsledku vyčítal, že jeho jedinou chybou bolo to, že bol prelietavý? Mal v sebe zabudovanú nejakú sondu, ktorá vyhľadávala smutné ženy, ktoré potrebovali ukázaťaj inú stránku neznesiteľného bytia...

Narine píše úplne nádherne, jej knihy sú pre mňa balzamom pre dušu, chcela by som ich čítať jednu za druhou. Vytvára podmanivú atmosféru, ktorou si človek úplne opantá a nepustí ho už späť.

Príde mi nezmyselné porovnávať s Tromi jablkami, oba romány sú svojské a jedinečné, oba stoja za prečítanie a patria medzi to najkrajšie, čo sa mi za posledné roky dostalo do rúk. Narine, píš, prosím, ďalej.

7 30.10.2023

Ak ste od autora ešte nič nečítali a Atlas mrakov vás neláka, dajte šancu tomuto psychologickému románu z anglického vidieka 80's minulého storočia, ktorý vás zoznámi s Jasonom a prevedie jeho dospievaním. Námet pomerne banálny, no napísaný tak, že z neho Mitchell urobil zaujímavé čítanie. Môžete ho čítať ako jeden príbeh, no pokojne obstojí aj ako 13 poviedok.
Jason Taylor sa snaží zapadnúť medzi rovesníkov a uchyľuje sa aj k činnostiam, ktoré mu nie sú príliš po chuti, každý deň vedie boj so svojím "katom," ktorý mu pletie jazyk a snaží sa ho potopiť a jeho krehká stránka osobnosti tajne píše verše, prosto, je na svoj vek trochu inteligentnejší ako trinásťročné decká v jeho okolí.
Na pozadí príbehu sa mihnú aj mnohé spoločenské a politické témy, či už vojna o Falklandy, vláda Margaret Thatcher, či popkultúrne odkazy na filmy z hudbu 80's.

10 30.10.2023

No čo s tebou, Klára?
Predstavila som si samú seba v dôchodkovom veku (utópia...) v spoločnosti humanoida Kláry v trochu staršom vydaní, ktorý sa dokonale naučí rozpoznať všetky moje emócie a potreby, dokonca ich predvídať, viesť so mnou zaujímavé diskusie a rozptyľovať moje všedné dni, a ktorý sa bude o mňa starať. Naviac ma nebude ničím otravovať, rozčuľovať a znechucovať, lebo takmer nič nepotrebuje. Ak by mal žiť človek na sklonku svojej cesty úplne sám bez pomoci, bolo by to ideálne riešenie...
Klára je však v tomto románe "kamarátkou" dospievajúceho dievčaťa, ktorej sa snaží spríjemniť život skúšaný chorobou. Atmosférou mi príbeh pripomenul Ishigurov román Neopúšťaj ma, ktorý naďalej zostáva mojím najobľúbenejším titulom od autora. Klára a slnko podľa mňa úplne nenaplnil svoj potenciál, prvá tretina knihy bola prísľubom nevšedného zážitku, no neskôr s pribúdajúcou vatou, zbytočnými scénami a stranami, môj záujem postupne opadal a chcela som už len vedieť kam to celé speje.
Veľmi pozitívne však hodnotím záver a celkovo považujem knihu za hodnú čítanie vzhľadom na jej neotrelú tému a fakt, že vo vás vyvolá veľa otázok a podnetov na zamyslenie.

4 30.10.2023

Michelle Zauner, ktorá je predovšetkým známa v hudobnom svete (skupina Japanese Breakfast), napísala mimoriadne zrelý debut.
Tieto "vzťahovky" mama - dcéra sa mi v poslednom čase nejako tisnú do rúk a je pre mňa ťažké ich nepreplakať.
Kniha Slzy pre Ommu predstavuje memoáre, v ktorých rozpráva o svojej kórejskej mame, s ktorou mala vždy náročný vzťah, no vždy ich spájala spoločná vášeň pre jedlo, ktorá sa tiahne celým románom.
Michelle sa narodila v Soule, no vyrastala už v americkom Oregone, napoly Kórejka, napoly Američanka, v detstve ju označovali za Číňanku alebo Japonku, v tej dobe aj počas dospievania veľmi ťažko prijímala druhú časť svojej identity a snažila sa ju v sebe popierať a dištancovať sa od nej.
Túžba presadiť sa vo svete hudby narážala na odpor rodičov, hlavne mamy, u ktorej nenachádzala podporu, preto sa presťahovala na druhý koniec krajiny, aby žila svoj vlastný život a plnila si svoje sny.
Michelle má 25, keď mama ochorie, opúšťa svoju rozbiehajúcu sa kariéru a vracia sa k mame, aby s ňou strávila posledné bolestné mesiace a oplatila jej všetku starostlivosť a lásku, ktorú od nej dostala.

Úprimný príbeh o dozrievaní, zmierení sa, prijatí svojej kórejskej identity, plný spomienok na detstvo strávené u babky v Soule, opisuje ako učí v dospelosti variť kórejské pokrmy, cez ktoré sa jej všetky tieto spomienky vynárajú. Navštevuje ázijský obchodný reťazec "H mart," kde nakupuje ingrediencie na svoje kulinárske pokusy a často sa ocitá v slzách, držiac v rukách nejakú z potravín, ktorá jej pripomína jedlá láskyplnej mamy.

Vypočula som si piesne od Japanese breakfast a ešte sa k tomu určite vrátim, ide o alternatívny indie-pop, prudko počúvateľný. Cez texty piesní takisto často spracováva svoj žiaľ a stratu. V knihe rozpráva o svojich začiatkoch v hudobnom priemysle a sne dostať sa do šou Jimmyho Fallona, vtedy už ste niekto. Približne pred rokom sa jej to podarilo a okrem hudby odprezentovala aj svoju knihu, ktorá sa stala bestsellerom krátko po publikovaní. Teším sa, že sa dostala aj do našich končín a ku mne cez moje alternatívne svety k-popu a k-dramy :) Dokonca sa chystá filmové spracovanie!

30.10.2023

Asi to vyznie pateticky keď poviem, že táto kniha je jeden z najkrajších príbehov o priateľstve aký som kedy čítala. No a čo. Je to tak.

Pán Linh opúšťa svoju vlasť, v ktorej sa odohráva vojenský konflikt (miesta nie sú priamo pomenované, ale môžeme si domyslieť) a vydáva sa na cestu do Európy, aby sebe a vnučke, ktorá prišla o oboch rodičov, našiel nový domov. Nikde sa necíti dobre a všetko mu príde cudzie a chladné, no jedného dňa sa vyberie na prechádzku a spoznáva pána Barka. Napriek tomu, že nehovoria rovnakou rečou, vytvorí sa medzi nimi zvláštne puto a vzájomná spoločnosť ich upokojuje a nápĺňa ich pocitom istoty.

Príbeh o tom, že slová nie sú potrebné na to, aby sme si porozumeli, príbeh o smútku, nádeji, vzájomnom akceptovaní a tak trochu viere v zázraky.
Na prvý pohľad zaujme nezvyčajným jazykom, ktorý dokonale vystihuje atmosféru, na druhý obsahom, aj keď frfloši budú pochybovať o nedôveryhodnosti zápletky. Celý čas to máte pred očami, celý čas si hovoríte, že tá či oná situácia je zvláštna, celý čas sa vám neustále niečo nezdá a samotný záver vám možno vyrazí dych…
Veľká dávka emócií ukrytých v jednoduchom, no hlbokom príbehu, ktorý ma trochu prevalcoval.

7 02.01.2023

Veľmi zaujímavá krátka knižka s nezvyčajnou témou, ktorá sa dá zhlnúť na jedno posedenie.
Mám niečo spoločné s hlavnou hrdinkou Keiko, pretože mám tiež rada v práci jasné pravidlá, keď veci presne fungujú podľa istých princípov, postupov a majú svoj zmysel. A z duše nenávidím zmeny, o ktorých je celý náš život, žiaľ...
Chvíľu som zatúžila pracovať v takom japonskom konbini (minimarket), kde to presne takto funguje 24/7 a viem si predstaviť, že by mi takáto, na prvý pohľad jednotvárna práca, prinášala uspokojenie. Takže úplne v pohode som sa dokázala stotožniť s predstavou, že napriek vzdelaniu a šikovnosti zotrváva osoba na tom istom mieste dlhé roky, v jej prípade dokonca iba ako brigádnička. Samozrejme okolia na ňu pozerá podozrievavo a vyvíja na ňu neustále tlak, aby si našla ničo lepšie, lebo VEĎ na to má. Konbini pre Keiko však predstavuje pevné miesto v jej živote a je pre ňou oázou pokoja a istoty.

Kniha o stereotypoch v spoločnosti (nie tak vzdialených od tých našich), škatuľkovaní, očakávaniach tých druhých a hľadaní osobného šťastia. Medzi riadkami sa skrýva silný príbeh s poslaním, ktorý si každý môže prečítať po svojom. Vyvoláva otázky a zostane v hlave dlhšie ako by ste očakávali. Ak máte radi japonskú literatúru, tak neváhajte.

"Normální svět nestrpí odlišnosti a cizí prvky tiše likviduje. A každý, kdo do něj nezapadá, je srovnaný do latě. Aha, tak proto se musím dát do pořádku. Pokus se nedám do pořádku, normální lidi mě vyloučí ze svého středu. Mám dojem, že jsem konečně pochopila, proč se moje rodina tak úporně snažila, abych sa dala do pořádku."

5 02.01.2023

Sociálne siete. Youtube. Internetové svety. Svet neobmedzených možností sa premenil na peklo na zemi.

Posledné dva roky neboli/nie sú len skúškou pre našu krehkú psychiku, ale preverili predovšetkým naše vzťahy. Ak už to neurobila korona doba, tak udalosti posledných týždňov sa postarali o všetko. Nikdy som nebola sklamaná z ľudí tak ako teraz, často z takých, o ktorých som si myslela iba to dobré. Z ľudí sa stali hyeny, čo pľujú okolo seba jedovaté sliny ako frustráciu svojej nespokojnosti s vlastným životom, vyvršujú na druhých. V záujme vlastného psychického zdravia, som si zasa vymazala aplikaciu FB zo svojho mobilu.
Aby som nebola iba negatívna, FB a knižným webom vďačím za vznik úžasnej knižnej komunity, ktorá je prítomná v mojom živote den čo deň. Všetci títo ľudia (oni vedia, ktorí to sú) ma inšpirujú, obohacujú, otváraju mi nové obzory a posúvajú ma vpred, učia ma sebaprijatiu, tolerancii a empatii, vďaka nim nestagnujem a nezatvdrzujem sa.

Odvrátenú tvár tohto sveta nám ukazuje i Delphine de Vigan vo svojej najnovšej knihe. Nestráni sa vyjadriť svoj názor na prítomnosť a ukazovanie detí v nebezpečnom virtuálnom prostredí. Ako vždy trefne, nezveličuje, neprikrášľuje, nehodnotí. Píše o blízkej budúcnosti a veľmi sa ňou nevzďaľuje od súčasnej reality.

7 02.01.2023

Čítať knihu Svědectví o živote v KĽDR je ako ocitnúť sa v dystopickom svete, ktorý poznáme z románov od Atwood alebo Orwella.

Nina Špitálníková napísala knihu obsahujúcu sedem rozhovorov so severkórejskými utečencami, ktorí riskovali svoj život a rozhodli sa spoznať slobodu. Vhodne zvolila ľudí rôznych profesií a veku a poodhalila svet, v ktorom platia šialené pravidlá. Výborné, no nesmierne ťaživé čítanie, pri ktorom mi stískalo srdce, hlavne pri posledných vetách jednotlivých rozhovorov. Mala som chuť tých ľudí objať a poplakať si s nimi. Všetci prišli o svojich blízkych a možno sa už nikdy nedozvedia, čo sa s nimi stalo a či prežili.

Za posledné dva roky sme svedkom toho, ako ľudia zneužívajú slovo sloboda a nepoznajú jeho skutočný význam. Už len môcť si prečítať práve takúto knihu predstavuje jeden z jej významov.

15 02.01.2023

Knižka Ženy a knihy oslavuje čítanie a čitateľky naprieč stáročiami a prináša kopec zaujímavostí zo životov známych i menej známych knihomoliek. Za mňa nesmierne pútavé ponorenie sa do sveta kníh, ktoré vystihuje tento úryvok:

Ethel Smythová, přítelkyni, milence a spolubojovnici za emancipaci, v roce 1934 dokonce napsala: " Někdy si myslím, že ráj musí být možnost neustále si v klidu číst." Ráj, do kterého se člověk dostává už na zemi, jak prozrazuje její esej "Jak číst knihu?" V jeho závěru se jí téměř podaří vtip. Jen jedinkrát se v jejím díle chopí slova Všemohoucí, ovšem jen proto, aby vyjádřil svou neschopnost. Když milý Bůh spatří nově příchozí, jak stojí s knihami pod paží před nebeskou bránou, obrátí se, "nikoliv bez špetky závisti," jak píše Virginia Woolfová ke svatému Petrovi a prohlásí: "Podívej, ti žádnou odměnu nepotřebují. Nemáme nic, co bychom jim dali. Oni milovali čtení.

1 02.01.2023

Posledná Hanišová, ktorú som ešte nečítala, ma nesmierne bavila. Dlho som sa jej vyhýbala, lebo zlé internetové jazyky tvrdili, že je to jej najslabšia kniha, s čím absolútne nesúhlasím. Opäť kvalitná oddychovka, ktorej nechýba napätie, pohltila ma po pár stranách a vírila mi v hlave ešte dlho.
Príbeh Elišky, ktorá sa rýpe v minulosti svojej rodiny a hľadá odpovede na nezodpovedané otázky súvisiace s odsúdeniahodným činom vlastnej matky možno čitateľa v závere neuspokojí, niekoho možno aj na naštve, ale aj o tomto je dobrá literatúra.

9 02.01.2023

Určite máte okolo seba ľudí, podľa ktorých sú všetci moslimovia teroristi, resp. všetci utečenci zo Sýrie. Nielen im, ale aj tínedžerom, môžete dať prečítať knižku Kluk odnikud o Ahmedovi, ktorý sa po strate celej svojej rodiny ocitá v cudzom svete.

Alebo nie. Je dosť pravdepodobné, že takíto ľudia ani nečítajú a žijú s klapkami na očiach.

2 02.01.2023

Na začiatku príbehu sa spoznávame s trinásťročnou Emmou, ktorá stratila oboch rodičov. V detskom domove, kde žije, sa nečakane objaví stará mame, o ktorej existencii netušila. Vezme ju k sebe a počiatočné napätie medzi nimi sa postupne rozpúšťa a pred nami sa odhaľujú príbehy, hriechy a traumy minulosti, vyťahujú sa kostlivci zo skrine.

Miestom príbehu je fiktívne mesto v Sedmohradsku v čase pádu totality a zúčtovania s jeho pozostatkami. Emma na hranici detstva a dospelosti spoznáva svet okolo seba a začína vnímať aj iné hranice, slobody a neslobody. Hrdinka sa dostáva do situácií, ktoré sa odohrávajú na pomedzí všetkých rozmerov - prirodzeného, neprirodzeného, ba dokonca až nadprirodzeného. Text je silne poznačený prvkami magického realizmu a často je veľmi ťažké odlíšiť realitu od skutočnosti.

Kniha zaručene nesadne každému, no mne prišla neskutočne originálna. Román je napísaný neobvyklým štýlom, bez priamej reči, no napriek tomu veľmi čítavý.

02.01.2023

Sběratel sněhu je poslednou knihou, ktorú som čítala v roku 2021 a musím povedať, že českí autori a české autorky sú pre mňa takmer vždy trefa do čierneho. Nebolo to inak ani v tomto prípade. Ján Štifter napísal zaujímavo vystavaný príbeh o troch (vlastne dvoch) kamarátoch, poprepletaný príbehami ďalších postáv naprieč niekoľkých desaťročí, do ktorého zakomponoval prvky magického realizmu a vytvoril pôsobivé puzzle. Toto všetko prudko môžem! Teším sa na ďalšie autorove knižky.

6 02.01.2023

Táto kniha v sebe krásny odkaz a nádej v budúce generácie. Ťažké a nepríjemné čítanie v mozaikovito-spletitom labyrinte, v ktorom sa stratíme a znovu nájdeme. Možno o trochu iní, lepší...

02.01.2023

Jedna z najkrajších kníh aké som kedy čítala, zaslúžila by si ešte viac pozornosti ako sa jej dostáva a medzičasom vyšiel aj slovenský preklad! :)
Svet, z ktorého sa vám nechce odísť a chcete v ňom ešte chvíľku zotrvať.

"...Z nebe spadla tři jablka- jedno pro toho, kdo to viděl, druhé pro toho, kdo to vyprávěl, a třetí pro toho, kdo to všechno poslouchal."

9 02.01.2023

Po sklamaní z pokračovania Tej, čo sa vracia, mi chuť napravila iná talianska kniha. Kolibrík rozhodne stojí za prečítanie viac ako všetky talianske autorky, ktoré sa vezú na talianskej vlne, ktorú spustila Ferrante. Jedinečná kniha!

3 02.01.2023

Iba Vanda dokáže na pár stranách napísať celé osudy niekoľkých postáv. Typicky šialené a zároveň nabité emóciami, príbeh matky a syna.

1 02.01.2023

Mieko tne do živého, otvára veľa dôležitých tém ženstva, sexuality a materstva, ktoré riešimi úplne všetky. Možno sa niekomu bude miestami zdať pritiahnutá za vlasy, ale garantujem vám, že život sám taký často je.

6 02.01.2023

Syn pise matke, ktora si jeho slova nikdy neprecita. Prave preto je tato autobiograficky inspirovana vypoved velmi uprimna a intimna, drsna i bolestiva. Okrem matky, ktoru miluje a nenavidi zaroven, je tu i babka s priehrstim pribehov odhalujucich traumaticku minulost a Trevor, ktory navzdy poznacil jeho zivot a smerovanie.
Kniha sa neda citat ako pribeh, jednotlive fragmenty sa nie vzdy daju poskladat a pochopit, stratit sa v labyrinte vypovedi, pocitov a myslienok sa velmi lahko, no napriek tomu je tento "poeticky" pocin velmi posobivym citanim.

1 02.01.2023

Opustená pani Ľudmila doslova bojuje o prežitie a vkladá posledné záchvevy energie do bežných rutinných činností, ktoré potrebujeme k svojej duševnej rovnováhe ako soľ nielen v starobe, ale tam obzvlášť. Opakovanie. Rutinné. Klišoidné. Prirodzené. Čaká nás všetkých. Živí nás všetkých. Taký je život sám.

02.01.2023