zipporah komentáře u knih

Obsahuje spoiler: Vynikajúci príbeh, štýl, štruktúra, táto kniha je kultová v beletrii, téma krimi. Záver ma trochu sklamal, akoby si autor dal halucinogény, štýl je stále rovnaký, ale obsah je už o ničom, písať o Korytnačke, či jak sa v Kanáli preťahuje Beverly s ostatnými, akurát je fajn, že skončila s Benom, ale myslím, že abstraktné témy sú u Kinga možno všeobecne slabo písané, naopak, reálne mi prišlo zhruba 800 strán po tú trápnu Korytnačku a "boj" v Kanáli.

Klaun. K čomu ma núti tento príbeh zamyslieť sa, to je podoba môjho klauna. Najmä ako dospelého človeka. Román nie je iba "horor", ale nápad vcelku vážne), čo prebrať s psychoterapeutom na sedení... Čoho sa najviac bojíme my, dospelí? Chudoby? Samoty? Smiechu? Ako by vyzeral náš strach reálne pred našimi očami?

6 25.11.2017

situation in London: žádal jsem advokáta, přinesli mi avokádo:D

2 25.11.2017

Ťažký, stredný a ľahký stupeň narcizmu sa prejavuje u oboch pohlaví rôzne. Dievčaťu nie je dovolené prejavovať zlosť, chlapec nesmie plakať. Muž vykrikuje o vlastnej cene a o tom, že nikoho nepotrebuje, žena verí tomu, že musí spraviť veľmi veľa, aby si zaslúžila lásku. Narcizmus sa tvorí v ranom detstve prístupom rodiča (nepochopenie, chlad, nijaká reakcia, naopak reakcia prehnaná, atď.). Vysvetľovanie ženského narcizmu na základe tej rozprávky mi prišlo trochu nepresvedčivé, nezrozumiteľné, neviem, čo má spoločné s narcizmom neschopnosť postaviť sa na vlastné nohy, byť závislou od kráľa otca, počúvať ho na slovo a poslať miesto seba iné ženy do lesa a nepočúvnuť princa o sľube troch slov na rozlúčku s otcom... Kde sa v tej krásnej rozprávke preukazuje narcizmus princeznej, ak len nejde o to, že maximálne premenila pravé Selbst na falošné, aby bola milovaná otcom.. Ubližovala tak akurát sama sebe, kým mužský narcizmus kosí všetky narcisy v Holandsku.. Narcizmus je taký typický a šitý mužom na mieru, ako je hysterizmus (od toho istého autora) na mieru šitý ženám. A veru mi príde tak trochu hysterické zablúdenie v lese, či zúfalé odovzdanie sa životu na pokraji úsilia dostať sa k princovi.. Veď aj sám autor tvrdí, že princ a teda narcis nedokáže city prejaviť (iba ak sebe a tie falošné), kým princezná ich nevie zadržať, čo je známka hysterizmu.. Takže v tomto mi asi niečo uniklo vzhľadom aj na to, že sa pohybujem na pracovisku, kde sú krásne vykreslené tri ženy s poruchou osobnosti, všetky tri stupne narcizmu dokážem podľa knihy im prisúdiť, ale sú to tie príznaky, ktoré má princ, nie princezná.. tá mi stále prišla ako príklad hysterika, ktorý utekal za princom, aby sa utvrdil, že nebude odmietnutý... viď názov knihy od Rohra: Hysterizmus - strach z odmietnuia...

Každý z nás má štipku narcizmu v sebe na tvorenie obranných mechanizmov, a štipku hysterizmu.

08.11.2017

Žeby hysterici prebúdzali k životu narcisky?:D

"Ľudia hrajú divadlo. Všetci musíme občas hrať, byť zdvorilými, zhovievavými atď. Hysterici inscenujú hry, ale touto formou sa snažia riešiť problémy. Zvyčajne sú to hry, ktoré nepresvedčia, naopak vyvolajú odpor okolia........." Čiže hysterici - špatní herci, ktorí nezískajú potlesk (po ktorom tak túžili), dobrí herci ale ošudia tento svet?!:D Rozdiel je asi v tom, že prví chcú potlesk, uznanie, druhí čo najviac hmoty, tá sa dá získať aj bez potreby uznania a potlesk im verú nedá nikto, nenápadní herci z dobrých rodín? Neviem, ale istým spôsobom mi to príde nedokončené, otvorené k blížiacej sa tragédii, ľudských zlyhaniam a katastrofám... Jednoducho dráma, ktorá je taká nevyhnutná pre ani nie umenie, ako pre sám život, drámu potrebujeme rovnako ako humor (možno preto je Hamlet nadčasové dielo). Aj humor sa tam spomína. Tak teda mi kniha pripomína, aby som brala s humorom kvalitných hercov resp. narcisov... lebo osobne nepatrím medzi dobrých hercov, keď sa mi nechce byť zhovievavou, vyvolávam odpor. To sedí z vl. skúsenosti. Som skôr hysterický typ, skúsenosťami utlmený resp. dozretý, verím si, aj keď som ešte o narcizme od toho istého autora nečítala. To, že sme hercami je v poriadku, transakčná analýza od Berneho to vysvetľuje super, keby som ju neprečítala, schytám z tejto knihy depresiu, lebo autorova vsuvka že "občas" hráme... toto malé slovíčko, definujúce čas, je temer neviditeľné, čitateľ si môže predstaviť len, že permamentne čosi hráme, ale Berne nás vyvedie z miery. Berne nám dáva nádej. Berne hovorí až o piatich / štyroch kategóriách, ak mi dobre pamäť slúži, takže štyri / tri zostávajú nedotknuté hrou... Áno, hry zámerne škodia, to je prípad hysterika. A potom sú antihysterici, naši kultúrne založení dravci (pravdpodobne narcisky), ktorí škodia veľmi nenápadne, nevyčerpávajú blízke okolie, stačí, že sa pretvarujú do takej mieri, aby si udržali svoju pozíciu a zdržali biednejších hercov na svojich starých, chudobných miestach. Samozrejme, že toto nie je hysterická hra, je to hra bez emócií ()takže opak hysterika), ale rovnako odpudzujúca ako hra hysterika. Len sa ťažšie k nej prizrieme, pretože je časovo a priestorovo náročná na pozorovanie. Tak hovorí moja stará aj čerstvá skúsenosť, z detstva či z terajška, či podľa príbehu A. a R. ("nádherný" prípad z Anglicka dvoch 4 ročných dievčat, na ktorej som sa zúčastnila ako svedok. Demonštruje hru hysterika a narcistu - zrejme, lebo mám pocit, že narcista bude ten protipól. Záver prípadu bol jasný, narcis vyhral, hysterik bol skopaný krivdou. Narcis vyšiel ako lepší hráč.)

Okrem tejto stránky kniha rieši príčiny vzniku, ponúka na slovo skúpejšiu liečbu. Chýba mi od autora tá "láskavosť", ktorú dobrý psychoterapeut ako autor knižky má, alebo som si na ňu zvykla u Yaloma a ešte u jedného nemeckého... Síce tam sú prípady, ale teória ich zatopila, najskôr to bude tým. Možno vplyvom hystérie nadobudol "tvrdosť":D, takže by som tomu smutnému budúcemu čitateľovi navrhla prečítať si niečo o reziliencii v detství a dospělosti.. je menej úvahová, úvahy sú niekedy na škodu:/

11.06.2017

Vynikajúca rozprávka pre starších.. Istý smútok z doby cítiť.. Priala by som si taký dobrý koniec pre Zvoníka, no dýchalo sa mi po ňom ťažšie, spravili z neho rozprávku pre malé decká, uverila som, a potom som spoznala realitu Victora Huga. Ako keby naopak z Princa a chuďasa spravili realitu napríklad vo forme krutého filmu!

11.06.2017

Hudba je to, čo zostáva medzi tým, čo je a čo by mohlo byť... Kryštof Harant. To je najvýstižnejšia predstava o tom, čo znamená hudba aj v mojom svete od magnetofónových čias.

13.05.2017

Kniha je stopercentne výborná v tých kapitolách, ktoré sa týkajú čitateľa a ja som si tam našla svoje, takže som autorovi naozaj vďačná. To je obrovský prínos. Celkovo však niektoré kapitoly boli dosť nezrozumiteľné a také ďaleké rozumu, jedna mimoriadne, a to sa mi už veru dávno nestalo, že by som nerozumela nejakému obsahu textu. Myslím, že šlo o prípad žiarlivého manžela, ktorý veril, že jeho žena je neverná... Ak to niekto prečíta, prosím o vysvetlenie, lebo som zostala totálne v pomykove.

10.05.2017

trupik, lacko, deviatak, čavargoš... srandovná kniha, ktorá opisuje realitu Košíc a košických archetypov, samozrejme polka z nás tam nie je zaradená... je vtipná, ale problém knihy je v tom, že ani v rámci Slovenska mešťania nežijúci v KE nemusia získať taký obraz Košíc, aký by potrebovali a štýl mi príde fixovaný na daný vek.. dala by som len dve hviezdičky, ale knihu šľachtí angličtina, takže tretia patrí tejto snahe márnej, pretože cudzinec tobôž nenadobudne predstavu o Košiciach, snáď najzrozumiteľnejšie sú asi tie archetypy...

10.05.2017

Kniha ponuka prehlad metod, ale niekedy sa autor distancuje od vysvetlovania, nie vsetko je riesene a skor patri medzi bocne knihy.. Je v nej aj kopec preklepov.

04.05.2017

prvá polovica príbehu ma celkom bavila, druhá už bola nudná forma , stále dokola opakujúca sa, ošúchaná téma o vlastníctve, majetku (nástup k.o.m.u.n.i.z.m.u) a bitke o pozemok, o lúku, kde asi ani maky nekvitli, iba ľudská sprostosť, naivnosť a chamtivosť... prijala by som príbeh celý o Paškovi, ktorý mi pripomenul trochu Gorkého:D

18.04.2017

Vnimánie, vnimánie, koncert ne búdet, potomúšto Voloďa spizdil balalajku... Dobre spracované myslenie človeka s nižším IQ, keďže mám aj skúsenosť s tým z minulosti, v tomto smere podala autorka veľmi dobrý výkon. Aj ten stereotyp vo vetách je reálny, a stláčanie černošskej bábiky (čiernej ako čierna farba) v speve dvoch opitých v závere je tragické vyústenie príbehu o nenaplnenej láske (zrejme), pískanie tej bábiky je veľmi, ale veľmi hlučné!

4 04.04.2017

v osude, jak to já vidím, je napsáno šplechnout tenhle megapříběh na filmové plátno... jenomže k tomu něco jako peníze a grál je třeba... to se ví, že grálem bude hodnej režisérik, který to neposere... modlime se přátelé, ať to stojí, co to stojí (času)... budeme čekat jako děcko Ciri na Geralta, protože věříme v osud a v něco víc

1 30.12.2016

Rytier bez jazvy je ko...t. :D

2 25.12.2016

Dobrodružná učebnica pre laikov na 5 hviezdičiek. Okrem kapitoly o situácií v ZSSR s prehľadom sa čitateľ dozvie o základných pojmoch, metódach, o prípadoch, sú tam aj autentické rozhovory medzi terapeutom a pacientom.. Kniha môže byť východiskom pre ďalšie štúdium vecí, ktoré zaujmú, ako transakčná analýza, Frankl, či v mojom prípade ma ešte oslovila racionálno-emočná terapia (Ellis), ktorá má za cieľ "skosiť" nevýhodný systém názorov. Psychoterapia bez ohľadu na dejiny je oblasť s najušľachtilejším zámerom (ak teda terapeut skutočne spĺňa väčšinu kritérií), pre mňa všetko to, čo nemôže dosiahnuť psychológia, je to asi ako s biológiou, samotný odbor je príliš všeobecný na to, aby sa zaoberal liečbou rastlín, pričom rastliny sú súčasťou biológie... Preto samotná široká psychológia nestačila na to, čo som v živote hľadala, nakoniec som to našla vďaka Irwinovi Yalomovi. Táto kniha je ozajstným "pohlazením" pre poznanie seba samého a okolia.... a na záver jedna nádherná poznámka bez slovesa od Makarenka: "princíp dôvery založený na úcte ku každému jednotlivcovi"

1 18.12.2016

Transakčná analýza je určite jedna z vecí, ktoré zasiahli do mojej pamäti snáď už do konca života, to je sila jednoduchých pravidiel. Dostala som sa k nej cez Psychoterapiu a reedukáciu, učebnicu staršieho ročníka, pre laika ale postačujúcu. Už vtedy ma chytila stručnosť a dôvtipné spracovanie nejedného deja v komunikácii na sotva pol strane. Komunikácia je neopominuteľnou podmienkou života, pre mňa Ariadnina niť, podstata, ktorá nás sprevádza v spoločnosti, ťahá nás buď k svetlu poznania alebo vedie na ceste do pekel.

Tri stavy ego od Berneho... Vôľa od Schopenhauera... Svedomie od Kanta... to sú azda tri aspekty z duchovného sveta, ktorými sa vždy rada prizriem javom a vďaka nim pochopím, ako fungujú naše existencie a PREČO sa deje to, čo sa deje... Pretože prírodné vedy tieto veci nevysvetľujú dostatočne a pre ne je prioritou odpovedať na otázku AKO.

Pre človeka je najdôležitejšie v psychológii poznať Motivácie a Očakávania, Berne pitvá správanie človeka v spoločenskom styku. Krásna pripomienka o čase vraví, že v chaotickom čase sme veľmi znepokojení, frustrovaní a trpíme depresiami. Pokiaľ nie je možné, aby človek získal spoločnosť, odrazu sa ocitne v neštrukturalizovanom čase a preto by sa mal vrhnúť do činnosti alebo do fantázie...... Existuje 5 foriem v spoločenskom styku a nie je možné byť v dvoch naraz: 1. obrady, 2. zábava, 3. hry (najviac textu, takže aj my trávime najviac času hrami), 4. dôverné vzťahy, 5. činnosť...... mali by sme sa nachádzať v jednej z nich vždy, keď nespíme.. Hrami si kompenzujeme absenciu dôverných vzťahov a skrývame strach z vytvárania týchto vzťahov, ktoré sú najdôležitejšie, a preto sú vzácne.

Kniha je skvelá, má veľa pekných myšlienok, je objavnou - človek sa dozvie o sebe viac, než keby si prečítal o tom, ako si v Starom zákone už zo zvyku trhajú rúcha..., natrafíte aj na vtipnú poznámku a sama musím upozorniť budúceho čitateľa, aby ho pojmy neodrádzali, pretože nemajú ten štandardný význam, aký poznáme, čiže hra nie je ako hra v bežnom ponímaní, platí to aj pre zábavy a obrady.. Oplatí sa to prečítať aj budúcim spisovateľom, Jak si lidé hrají je zbierka receptov pre dynamické poviedky:D:D A ako inak, každý sa tam nájde.. tu neplatí žádne "Jeden musí z kola ven".... jednoducho: všetci sme "v tom" ;)

5 12.12.2016

Mala som trochu inú predstavu o obsahu z názvu, napríklad, že sa budú rozoberať typy pováh, život s nimi atď., a žiadny prehľad života človeka. V tejto knihe sa popisujú etapy jedinca a v nich sem-tam sú vytiahnuté odlišné situácie (ako typy otcov v rodinách, typy žien, ktoré si vyberajú čas byť matkami, atď). Nedala mi táto kniha až tak veľa ako Psychológia osobnosti, ale čítala som už aj chudobnejšie knižky z Grady. Niektoré citáty sú výstrihnuté zo života, ako "cesta do pekla je vydlaždená dobrými úmyslami", čo sa mi len tohto roka aj stalo, takže mi je toto porekadlo srdcu blízke. Ako pri každej správnej psychologickej knižke aj v tejto nechýba podnet na depresiu, ale keďže človek tak miluje duševné utrpenie, obzvlášť ženy:D, nedarovala som si odpočinok ako po fyzickej záťaži a pokračovala som v četbe až do konca. V závere je pozitívna rada od Senecu ako pekná dvojbodka t. j. nádej pre zlepšenie budúcnosti. Nie je podstatný vek a koľko času žijeme, ale AKO tento život žijeme (žili sme).

30.10.2016

Napínavé, odporúčam ako ľahké, ale dobré čítanie a je tam zmienka o Emme Watson:D

02.10.2016

Druhý diel už je mierny kríž čítať, prelúskala som to len tak tak, veľmi popisné, zdĺhavé... Nejde o pútavý štýl písania (prvý diel je omnoho pútavejším), Krížová cesta je nahý kráľ, Hra o tróny kráľ zaodetý do zlata a zamatu. a človek jednoducho vždy vidí prv očami, až potom myslí. Ale táto trilógia je dôležitým čítaním pre tých, ktorí študujú históriu, nám obyčajným zostávajú zamatové bestsellery, ktoré v konečnom dôsledku nestoja za fajku.

1 25.09.2016

Freedom had a price... žijeme na jednej Zemi a nie všade je toľko slobody ako napríklad len u nás, preto je pre mňa takáto veta bezvýznamná, naopak veta typu človek bez práce nie je človekom je aktuálna, všetko sa odvíja od problémov spoločnosti, s ktorými dennodenne bojuje, a zatiaľ čo autorka bojovala so závojmi, zvykmi, tradíciami, ja zase s hľadaním práce... My máme priveľa slobody, žiadna rovnoháva nejestvuje. Z nej sa dnes produkujú hipsteri, hr people, maniaci do techniky, všelijaké odnože potravinárskych ľudí, pretože všetkého je nie dostatok, ale naviac, a pýcha je ako bič na oči.. Prvou chybou na začiatku života človeka je motív dať všetkému dôvod, t. j. vysvetľovať, napokon je to prirodzená vlastnosť mozgu: zdravá myseľ je zvedavá myseľ... Od toho bodu vzniká dlhá a ťažká reťaz, ktorá nás zväzuje v každej krajine rôzne... a nad tým stojí "chtíč" moci, ktorú si v dejinách podávali z rúk do rúk muži. Moc, zdroje, bohatstvo = brať pre seba, kradnúť... a na tento proces vytvvárať vhodné siete pre ovce, pre nás.. Nech žije uncle Anoosh! I´m in love with him too.

1 11.09.2016

vynikajúce.. je to sám život, a v angličtine luxusný čitateľský zážitok... rozhodne odporúčam

1 10.09.2016