zipporah komentáře u knih

Trocha prázdnoty nám vždycky prospěje.

Tak jako rozbité hodiny dvakrát denně ukazují naprosto přesný čas, v tomhle mél ten chlap nejspíš absolútní pravdu!

02.09.2016

Rus je vášnivý lid, ktorý s krpcami došiel až k Tichému oceánu, utrpenie je jeho energetickým nápojom. (A európsky zakomplexovaný lid hovoriaci najmä anglicky prišiel a skopal živú masu pod zem na americkej zemi, hmota je jeho energetickým nábojom...) Vynikajúco napísané, toto je kniha, na ktorú som čakala celý rok. Podobne ako kniha Ako sa kalila oceľ podáva dostatok informácií a predstavy, čo sa v časoch prvej svetovej vojny dialo, neskreslené fakty, ktoré nám na hodinách ani rodičia ani susedia nepovedia... a to skrátka preto, že ich nezažili. I komunistov naši rodičia prežili v úplne inom význame, než sú tí v knihe. Roľníci a robotníci to nemali ľahké a zrušenie nevoľníctva nestačilo, zotročovanie pokračovalo aj keď sa už prelom storočí topil v množstve ideí a izmov. Čo mi len prekáža na prvej časti, charakter sestier, ktoré sa nedokázali sebarealizovať a potrebovali visieť na mužovi. Žiaľ, ešte dnes sa nájde ich dosť, ale zrejme autor chcel proti vojne postaviť "lásku", myslím, že napríklad aj láska decka s rodičom by postačila, ako u Gorkého v Matke, kde popisuje rast socializmu, dokonca by to zanechalo vo mne aj citový dojem, ale tieto donekonečna opakujúce sa situácie jednej a tej istej vášni zamieňanej za lásku ma unavujú, to je tá najväčšia naivnosť, akej sa dopúšťali aj tí najväčší klasici.

2 31.08.2016

Dala by som aj odpad, ale príde mi to kruté, hoci ide skôr o nejaký blog trápnej Bratislavčanky a nie o "knihu". Ono sa to ani netvári ako kniha. Nemá to hlavu ani pätu, čo je bežná vec u ženských románov, no pri "mňau" a "mucko" zvracali moje črevá.

1 28.08.2016

aj k tejto oddychovke je čo povedať: na jej štýle sa mi páči to, že sa vyhýba zbytočným presladeným výstupom a opisom "krasoty" a výrazov hlavných postáv, zo začiatku nuda, ale celkom sa dá, lepšie než "koniec leta"

1 27.08.2016

Až do záveru knihy som nevedela, že ide o skutočný príbeh, som z toho trochu mimo, takéto knihy sa ťažko potom hodnotia, príde mi to smiešne, ako pri knihách od Remarquea, pretože opäť je to jedno z diel, za ktoré ktosi čosi zaplatil vysokú daň! Neviem, o akej propagande tu každý trilkuje, keď každý izmus sa vždy rád propagoval prostriedkami, aké doba ponúkala... v 20.storočí boli veľké, preto socializmus, ale aj iné idey sa ľahšie "propagovali", tým mali efekt na širšiu verejnosť, prostriedky dopomohli k širšímvýsledkom (aj územným) a už samotné slovo má svoju podporu, treba aj na to pozerať. Autorova kniha asi prešla nejakou "cenzúrou" alebo nápadmi iných, ináč si myslím, že gro je zobrazenie ľudského ducha, ktorý svoje ja prevýšil potrebami verejnosti, a to duchu dnešného človeka absolútne chýba, každý sa pozerá na vlasť iba vo svojom srdiečku a v okolí, hlavne, nech je sám so sebou šťastný, jeho mini okolie a jediný záujem je chodiť pravidelne na voľby, lenže to nestačí. Aký to paradox, môžeme byť blízko človeku na druhom konci sveta, ale keby elektrinu vypli, hops, svet sa scvrkol a každý má dnes dvere (a oči) zavreté. Vážení, máme problém sami so sebou. Začnime sa konečne pozerať aj na záujmy druhých nielen cez slová, ale aj skutky. Je tam dosť veľký rozdiel, ktorý si ani 50 ročný človek nemusí uvedomiť. uvedomíme si to na jasnej fyziognómii a reči komisára, umierajúceho v nemocnici. Je veľmi ľahké si ho predstaviť. Odmysliac si ideológiu, výborný odkaz, ale obávam sa, že mnohými nepochopený a to z dôvodu neskúsenosti moderného človeka, ktorý sa bráni spoločnosti, neznáša ľudí, je lenivý, povrchný, konzumný, uprednostňuje zvieratá a jeho ľudským svetom je egoisticky drobný kruh rodiny a známych so zavretými dverami. Skvelá duchovná kríza, ktorá ná povedie do boja s tými, ktorí pre niečo žijú a mobily ani zvieratká veru to nie sú...

4 22.05.2016

Mne toto zoskupenie informácií úplne stačilo a ten, čo chce ísť študovať FA, by si mohol túto knihu ako úvod prečítať, nech má predstavu, o čom sa bude 5 rokov zaoberať. Ja som taká šťastná, že som nakoniec šla na prírodné vedy! Indické čakry, átmany a ďalšie významy, ktoré si človek navymýšľal, z toho by som rozhodne nepochopila svet, aký je, ale aký je iba v pohľade zopár duševne nabitých ľudí. Filozofia už by mala byť len doplnkom každého oboru. Treba riešiť kultúrnu stránku národa, očom píše autor aj v súvislosti s civilizačným obehom, ktorý ide proti kultúre. To je alarmujúca vec, nech nám nehynú symboly našej kultúry v prospech západných!

17.05.2016

A ešte Schillerov výrok, ktorý hovorí za všetko: Ušľachtilý človek je taký, ktorý má dar zaobchádzať aj s najbanálnejšími záležitosťami a najbezvýznamnejšími predmetmi tak, že ich premení na nekonečné.

04.05.2016

Písal sa možno rok 2007 alebo 2008, keď som prvý raz bola upozornená na fraktály jedným veľmi šikovným mladým nadšencom prírodnych vied, zrejme asi najviac matematiky a fyziky. Ktovie, kde je dnes a čo robí, no zdalo sa mi, že ho čaká veľká budúcnosť.

Pre mňa celé toto dejstvo znamená veľa a netvárim sa ako nejaký veľký znalec, hohou, z matematiky som tupec, na učiteľov fyziky som mala len smolu a mám pocit, že to, čo z fyziky viem, je len vďaka mojej vôli. Samozrejme, na fraktály som sa doteraz pozerala ako na objekty a nie procesy, jediné, čo som na nich rešpektovala a vzala vážne od prvého okamihu, je opakovanosť, nekonečnosť, čím v istom uhle pohľadu ukazujú drzý prostredník Času. Teraz trošku viac o nich viem, tak na štyri riadky, pretože táto knižka je naozaj iba životopisom. O fraktáloch si však ešte prečítam už len čisto zo záujmu.

Tento životopis by som odporúčala práve tým ambicióznejším sólistom vo svete vedy, nie opičiakom, ktorí zbierajú akademické body, veľmi mudrujú a jednoduché pravidlá im nevravia zhola nič, ich smerovky sú orientované výplatnými páskami a skúmajú spôsoby, ako čo najskôr odísť z práce a nie príliš oklamať zápisnicu príchodov/odchodov. Veru, veru... Ale musím dodať, že prírodovedci sú evidentne v najmenšom počte oportunistov, a čo to vlastne znamená? Synonymum vedy je pokrok, to je odpoveď. Zatiaľ čo regresia vládne na politických doskách, preťažených ziskuchtivcami:):)

Pravý vedec je ako Mandelbrot. Z každého žánru si odhryznúť, nepoznať nudu, neriešiť štýl písania, hľadať nové pravidlá a metódy atď. Je tiež úžasné, koľko ľudí mu v živote pomohlo. Je to dobrodružné čítanie ako Gorkého životopis, sranda. PS: Ženou takejto hlavy by som ale nechcela byť.

1 04.05.2016

História môjho času je príbeh sám o sebe. Vnímala som jeho prítomnosť už asi na strednej škole, keď som sa pohrávala s časom v krátkej rozprávke, ktorú sme mali napísať na slohu. Asi prvým impulzom, čo si pamätám v súvislosti s "mocou" či účinkom času bolo pouhé prečítanie vtipu v reklamných novinách. Myslím, že vtedy to mnou zalomcovalo a vedela som, že čas ma nepustí... A tak to je.

Prešlo už veľa rokov, časové paradoxy ma fascinujú, teším sa, že pribúdajú filmy s nimi, aj darkológom som bola:D a tak. Vždy som vedela, že ak chcem napísať dielo, musí obsahovať tému času. Spravila som však viac. Čas pozametal môj príbeh presne tak, ako chápeme význam časopriestoru, t. z. čas a priestor idú ruka v ruke a v mojom prípade ide o štruktúru ako ten priestor, ktorý čas v príbehu ovplyvňuje. Fantastické. Pocítila som silu času na vlastnej koži a selským rozumem. Snažila som sa fakt hýbať mozgom a oddialiť čítanie o čase ako veličine doslova na poslednú chvíľu, aby ma nepomýlilo, nezvádzalo inam a neprinášalo väčší zmätok, než som mala zo samotného príbehu. Prelúskať isté veci nebolo jednoduché a jasní, že pár informácií o čase som nazbierala aj za roky, no priamemu kontaktu s časom som sa fakt vyhýbala... Doslova na poslednú chvíľu veľmi dobre načasované po desiatich rokoch, keď finišujem s písaním, som si kúpila túto knihu s Kováčovou Pán života je čas a vlani som si ešte prešla sv. Augustínove pamäti plus diplomovú prácu o čase, vďakagalaxiám za diplomovečky. Mala som trochu nervy, že nejestvuje riadna kniha o čase! O takej podstate, ktorá sa obtiera o naše životy, o vesmír a všetko, čo tvorí svet každého z nás... Verím, že týmto zozbieraním som získala slušný prehľad s hlbším náhľadom na čas od matematika Smolina, filozofa Augustína a biológa Kováča a nič som neposrala v príbehu. Samozrejme, chcem sa s celým štúdiom kníh pre moju trilógiu rozlúčiť s Mandelbrotom, ktorého tvorba je zlatým klincom, jednou z podstát najmä tretej časti. To je asi taká stručná historie môjho času a dôvod, prečo sa s tým šalím.

Hlavným cieľom týchto posledných kníh už zase z fyziky bolo dokončiť si základný prehľad, aby som mohla konečne identifikovať svoju krajinôčku fungujúcu bez času. Pre mňa ako človeka podriadeného časom je to ťažká predstava, neviem ako to cítia iní... Ja sa necítim byť "nad" časom. Podľa všetkého to asi nepôjde, tiež záleží od uhla pohľadu... a Smolinova kniha to vysvetľuje. (Veľmi mi tam chýbal Kant, ale autor na začiatku odkázal čitateľa, nech ide kúpiť si Kantove náhľady na čas, To bolo od neho naozaj milé vypoklonkovanie Kanta hneď v úvode:D, ale aspoň to svedčí o sile filozofie tohto priekopníka). Kniha demonštruje niekoľko uhlov pohľadu na čas, jednému z toho šedivejú vlasy, ale je to krásne štúdium... je veľmi pohodlné tvrdiť, že čas je ilúzia. Fuj, tento výrok viac vraví o tom, aký lenivý je človek, z obsahu si ťažkú hlavu už nerobím, lebo viem, že je to lacné tvrdenie. Veľmi lacné nepodložené žiadnymi informáciami. Výrok, ktorý pôsobí ako alergén na myslenie:) Kvitujem autorovi, že v závere spomína miesto Boha ekonómov:D ale je tam aj Boh v dvoch vetách. V knihe sa zjavuje úsilie vedca, snaha, lapanie po čase, chápem to...

Mám približne dvanásť strán spoznámkovaných, preto by som do komentára uviedla jednu vec, ktorá ma zaujala, na ktorej budem pracovať a hovorí o nej aj V. Kováč vo svojej knihe. Ide o Rovnováhu. Rovnováha znamená smrť. Smrť vesmíru, smrť organizmu. Ako je to možné, ako sa to vysvetľuje, to si už prečítajte... Ale myslím, že selským rozumom sa k tomu dá dôjsť. Za túto poznámku som vďačná obom autorom. Jedno šťastie, že moja Rovnováha v príbehu na to prišla skrze mňa:D a riadi sa mojim výrokom (pozor, nebrať pojmy ako definitívne): raz je zlo, raz dobro, ale nikdy nie je dobro aj zlo... :) that´s all, Time is too much for me..... Time Reborn and I´m glad.

1 20.04.2016

Slovenská verzia z časopisu. Najkatastrofálnejší preklad, s hrubými chybami, a to dve ženy redigovali, hanba a sprznenie slovenského jazyka! Keď budem mať kontakt na nich, napíšem im, nech sa vrátia na základnú školu.

15.04.2016

Fajn, že môžem hodnotiť ako prvá. Na Davida som totiž zaťažená už pekných skoro dvadsať rokov. Tak si to zaslúžim, hm? Je to moja prvá platonická láska a trvá dodnes, Akty X sú kult, poznám ich od A po Z a od Z po A. X-krát videné. Milujem aj Scully. Milujem ich oboch. A preto moje hodnotenie je nekorektné, neadekvátne a silne subjektívne. Reálne by to bolo za dve hviezdičky, ale ja dávam päť srdiečok. David, milujem ťa! a z tvojho mena som vždy hysterickááá :D No vážne, veľmi som sa potešila, že napísal niečo, že touto cestou sa priblížil nielen mne. Pôvodne kniha mala byť filmom, asi preto sú tam scenáre. Pár výrokov je streľba, ktorá pobaví, a nemôže chýbať aj pojem mimozemšťania, však... Keď moriak v akcii balí pávicu v Indii: "Nie sú tvoji rodičia náhodou mimozemšťania?" sem - tam som sa zasmiala, favoritom sú hravé slovíčka... vaša prispiekravieľka kravvorah

5 23.03.2016

Dlho mi vŕtalo v hlave, aký je správny názov piniek, lebo presne v Larsonovej knihe to je spomenuté a tento autor mi to konečne pripomenul. Ostrovčany! Momentálne venujem čas času:D, takže je to zaujímavý zážitok, atak z dvoch základných pohľadov, pohľad humanitných vied a pohľad prírodných vied. Doteraz som sa vlastne nad časom ako tak nezamýšľala, alebo iba doslovne a logicky sa babrala vo vypitvanom čase resp. po pitve tu máme tri dielce, minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Vsádzala som na nejakú laickú filozofickú logiku, alebo čo... Teraz vnímam čas cez jazyk teoretického Smolina, biológa Kováča a verím, že niečo mi k tomu dopovie skvelý a kreatívny matematik Mandelbrot. Som spokojná, že moje doterajšie analýzy času v príbehu boli slušné a stotožňovali sa s tým, čo som zatiaľ prečítala od odborníkov. Takže ešte ma čaká veľmi zaujímavá cesta poznania o čase. Na nové poznatky si počkáme, ale mne pomôže toto čítanie o čase zoceliť predstavu o tom, čo píšem. Mimochodom, je veru smutné, že tí vedeckí kreacionisti sú rovnakej sorty ako tu na východe naše arabské ovečky. Odlišujú sa iba spôsobmi, kým jeden tne hlavy a vystupuje radikálnymi spôsobmi pri presadzovaní Boha, tí druhí si natiahli rukavičky, žeby tie, čo sa používajú v laboratóriách?, a jemnými spôsobmi presadzujú Boha. Nie sú o nič lepší, neospravedlňuje ich to, že spôsoby majú umiernené. "Šicko" na jedno kopyto, vážení! Učme sa pokore, ale tej pravej a tá paradoxne tkvie v štúdiu vedy, o tom som viac než presvedčená, ešte aj táto kniha to deklaruje... jednoducho naše cesty by mali dospieť aj k cibreniu analytickej cesty poznávania, nielen zostávať v intuitívnom, ktoré nosíme v hlave zdarma od narodenia.

20.03.2016

Taká kniha sa ani neviem podľa akých kritérií hodnotí, možno z hľadiska informatívnosti. Zážitok čítať takéto knižky, určite si ešte tento rok vyberiem jednu s podobnou štruktúrou. Najviac ma zasiahli do srdca tzv. Mesačné hory - Ruwenzori. Radím si ich do zoznamu za Rusko, New York a Srí Lanku posúvam po Ruwenzori, vegetácia je údajne veľkostí mnohonásobkov, pre mňa bývalého botanika je to botanický dezert značky Mama Africa so vzácnym pohľadom na hory vo vyhradenom krátkom čase. Keby Kappadokia nebola podľa mňa na málo atraktívnom mieste zvanom Turecko, bola by ďalšou zastávkou pre zaujímavé obydlia, pripomína mi to kamennú, vlastne čadičovú šľahačku so špicatými končekmi. Kresba týchto kuželiek od Lucasa, kde je človek po plece zobrazený hore na miesto špičiek ma dojala. Fantiastické, ako sa prelína dôvtip prírody s dôvtipom človeka. Najmenšie dobrodružstvo bolo čítanie Hádaniek a symbolov, ale napríklad labyrinty a bludiská ma vždy lákali, spomínam si, ako kamarát na základke vyrobil labyrint, ktorým som mala ceruzkou prejsť, už decká cítia čaro bludísk... No a v neposlednom rade ma ešte zaujala stavba pevnosti v Zimbabwe, kde je v oválnom tvare na istom úseku dvojitý múr, podobne ako je dvojitá membrána mitochondrie, tento úsek musel spĺňať niekoľko funkcií, ktoré nie sú spomenuté v knihe.. Toto čítanie je jedno veľké dobrodružstvo, z ktorého je človek múdrejší než s náboženskej "klasiky"

1 11.03.2016

sranda, pred sebou mám Hamleta a vždy si pri ňom spomeniem na surovú knihu Tita Andronica, najodpornejšie surovstvá, ale odvtedy som už ich tiež dosť načítala.. najhoršie zatiaľ vedie kráľ, ktorý zmasakroval vlastných synov a spravil hostinu z ich mäsa, bolo to spomínané v Oltári, skrze božstiev a podobne, no som si istá, že takéto choré nápadičky sa netýkali bohov, ale ľudí.. hruza a des

21.02.2016

Akoby som tam videla medzi riadkami osobný dialóg autora so Schopenhauerom, ale aj ďalšie väčšie dôkazy zdrojov, ktoré si spisovateľ preberal v potácaní sa sexuálnou tematikou, ktorá nabrala obrátky už v druhej polovici 19.storočia a teda nie je až taký výnimočný tento román v súvislosti s "dvahou" publikovať erotikuš theme. Navyše v jeho dobe už psychológia, ktorá sa zaoberala libidom bola v plnom prúde... takéto romány, príbehy a štúdie by sa ukázali oveľa skôr nebyť moci cirkvi, sliedila a odstraňovala hriešnikov od 15. storočia, ale moc slabla, a nakoniec ju zlomila Veľká Fr. revolúcia a vláda jedného, ergo politické riadenie, ktoré sa prudko zmenilo. Čo sa týka obsahu, myslím, že často autor v dôsledku toho, že bol mužom, si zamieňal pohľad lady chatterlyovej s jej milencom, resp. že to, ako celé dejstvo vnímala ona, bol v skutočnosti pohľad muža mellorsa, alebo samotného autora, komu sa ako páči, teda connine myšlienky mi prišli nepresvedčivé, žena inak uvažuje, autor veľmi zanedbal otázku istoty, zázemia a ženského cieľa vytvoriť hniezdo (ako na to nezabudol a dobre popísal v anne karenine tolstoj v postave kitty!) a to všetko pozastavil na úkor sexu, ktorý je priroitou muža, nie ženy, akoby sa s tým lawrence nechcel zmieriť a hľadal dôvody, ktoré by ženu presvedčili o pozitívach sexu.... ja mám pocit, že to nevyšlo, ale nevadí, možno sa mýlim... aby som nekritizovala len v zlom, bolo aj pár dialógov výstižných a vtipných

2 21.02.2016

Knižka o najväčšom svätcovi. Pre mňa je svätcom ani nie z náboženského pohľadu, ale z ľudského. Veľmi trefne popísal autor františkánsky fenomén: priťahuje pozornosť ako v autobuse každý cestujúci sa usmeje na dieťatko, ktoré ho pozdraví. Hodnoty, ktoré František z Assisi vštepil do kultúrneho dedičstva ľudstva, sú autentickými magnetickými pólmi, ktoré priťahuje pozornosť a súhlas všetkých.
... Okrem toho som našla dobrý popis o súčasnom stave vzťahov, ktorý je skúšaný už dlhé roky globalizáciou: Najmä v posledných desaťročiach je každý z nás katalogizovaný všadeprítomným okruhom tých druhých. Obyčajný pozdrav sa v posledných rokoch stal príťažou, lebo sa nám zdá, že je narušením nášho súkromia. Vo vzťahu s opačnou úmerou sa tak túžime pohrúžiť do globálneho sveta, ktorý je však len virtuálny, že hrozí, že návšteva priateľa by sa nám mohla javiť ako nevhodná alebo otravná, ak sme si ju už vopred nezaznačili. Ak sme pred desiatimi rokmi stratili kontakt so svetom, dnes sme stratili sám svet tým, že sme v ňom všetko jednoducho globalizovali. „Blížny“ je teda len ten, koho spájam s mojimi výsadami alebo mu ponúkam vzťah, alebo si dovolím prijať ho. Takto sme však zničili samotné vzťahy tým, že sme v nás vytvorili neukojiteľnú potrebu ich bezdôvodnosti, čo môžeme – paradoxne – pozorovať u mladých, ktorí ani na chvíľu neodložia svoj iPhone alebo iPad.

05.02.2016

Vízia takejto budúcnosti je vymyslená, to je jasné, čo sa týka myšlienok o večnosti, tie sú veľmi dobré, autorovi filozofia ide, zrejme účelom knihy bolo predstaviť si život v čase existencie večnosti, čiže kniha je v obsahu opačný život, aký máme my do dneška. Tiež som odporca myšlienky večnosti, zo smrti mám aj ja strach, ale nepotrebujem proti nemu bojovať tak, ako to robili všetci idealisti a duchovne založení ľudia od nepamäti, vymysleli svoje svety, ktoré nenakopali ľudí, ale často dômyselne, tak dômyselne, ako to dokáže iba zvrátená ľudská myseľ nafetovaná peniazmi a ziskami, ich vyprevádzali na druhý svet... Kniha bola experimentovaním, veľmi mi však prekážajú na dnešnej literatúre drzé výbuchy testosterónu, som vskutku unavená z toho, ako ľudia tlačia na hranice, šľapajú po nich, aspoň v umení by sme sa mohli tomu vyhýbať, umenie je aj sloboda, lenže sloboda prináša smútok, pretože my vnímame umenie a sme ľudia, ktorým smútok je blízky ako radosť. Pred nami bolo násilia oveľa viac, v literatúre sa nepresadili alebo sa presadili do iných tvarov, predpokladám, že Maxim Gorkij by napísal omnoho realistickejší román nadopovaný drsnosťou, ale neurobil to. Prečo, to je úvaha pre nás všetkých (vynechajme vplyv a kontrolu spoločnosti). Pravidlá, hranice, mriežky, spôsoby, to všetko sa v súčasnosti rozbíja, aby bol zisk. Bestseller je dnes jednoduchá veta a podsunutá myšlienka. That´s all, ľuďom toto stačí, "zmúdreli" a preto je nevyhnutná literatúra konštatovania. Súhlasu s čitateľom (lebo za chrbtom mu žiari obrazovka -online-). Takže u mňa zostáva prvé Metro 2033, toto je vízia, ktorá je pravdepodobnejšia, reálnejšia a vyvolávajúca hrôzu. Kto aspoň trochu pozná myseľ ľudstva, národa a človeka, uverí Metru a začne mať strach, aby sa pravidlá, hranice a spôsoby nezrušili nielen na vlne literatúry, ale na tých vlnách, ktoré riadia svet.

2 23.01.2016

Je smutné, že ženy nachádzajú sebaúctu a sebapoznanie iba vo vzťahu s mužom. To je asi najväčší problém, ktorý bude ešte dlho pretrvávať, a doplácať na to budú ďalšie generácie. V podstate som sa nič nového nedozvedela, zopár malých informácii, ako kríza po siedmom roku, alebo sociálna dezirabilita... tieto veci však človek, ak mu myslí, si sám vyvodí. Keďže sú to samé mrzké veci vyprodukované z histórie spoločnosťou riadenou mužom, je lepšie poňať manželstvo v duchu trebárs Čechova.

27.12.2015

Kniha patrí spoločne s Matka (Gorkij) a Azúrova step (Šolochov) do jednej kategórie, výborný historický odkaz. Mám rada tieto knihy takmer bez emócií prerozprávané, určite je ich viac. Skrátka, som šťastná za literatúru v týchto prípadoch, odmalička sa v mojom okolí iba nadáva na komunistov, súčasníci, samozrejme väčšina informačne zaostalá na vyjadrenie sa vôbec k téme, berú do úvahy svoje vlastné skúsenosti, sú to ľudia narodení viac než 50 rokov po vzniku komunizmu ako ideológie, lebo komunistické myšlienky v základe takisto nájsť možno už v náboženstve a to nepriamo odhadujem z Oltáru od Briusova a Biblie, kde daj svoj majetok, veď toto všetko ti patrí aj tak.. Čím viac som čítavala, tým viac sa mi potvrdzovalo, ako ľudia rozmýšľajú prvoplánovo, preberajú názory, nie informácie od blízkych, nevedia rozdiel medzi Napoleonom a Hitlerom, a nedá sa spoľahnúť na svoje okolie. Človek sa fakt musí obracať na vlastný rozum a nediskutovať s nikým, kto nie je schopný dialógu. Tupci. Kniha je super, a ja nielenže rešpektujem ruskú mládež z tohto obdobia, chápem ich, chápem celú situáciu, v ktorej žili a roky predtým, hľadať vinníka je bezpredmetné, moje znalosti siahajú v tejto knihe (prečo sa robotníci zomkli) do Francúzskej revolúcie, ktorá sa hojne podieľa dodnes na všetkom, kde sme, čo sme zač, aké izmy máme za sebou.. no a ruský život je nezrovnateľný s inými niekde na západe. Boľševizmus sa musel zrodiť tam, kde najviac trpeli v otrasných podmienkach, musel mať úspech a Rusi, keď je vôľa, vedia byť veľmi disciplinovaní, osobné záujmy idú nabok, nie ako taký Angličan... Možno preto sa v ruskej literatúre viac spomínajú, hoci aj výsmešne, Nemci, lebo takisto sú disciplinovaný národ a vrana sa na vranu pozerá, nie na francúzskeho papagája. Dnes má komunizmus úspech tam, kde je pokora zachovalá v národe taká, akú ju vykreslil autor. Každý národ nesie charakteristické znaky! (v hovorovej reči je to myslené ako mentalita, ale v psychológii to má definície) a vďaka nim dochádza ku konfliktom, nedorozumeniu. To, čo chcú dosiahnuť Amerika a Veľká Británia, sa im nepodarí stále bude vládnuť bábel, nedorozumenie, napriek tomu, že nová forma internet dáva najvyššiu spoluprácu na globalizácii. Nedá sa to na všetkých stupňoch, proste sa to nedá, ale to je už iná téma.

7 20.12.2015

Ľahké čítaníčko, ktoré som vyhrala za vylúštenie krížovky, asi by som sa nedostala k tejto knihe iným spôsobom. Rada som to prečítala, treba aj slovenských súčasníkov, tak je to ľahká literatúra, nebolo by rozumné čakať niečo viac, z tejto kategórie však v budúcnosti ma bude viac baviť Červenák, lebo v historickom prostredí sa lepšie cítim. V tieni mafie si však niekedy prečítam.

1 07.12.2015