Renava komentáře u knih

Vianočnú koledu by som zaradila do rovnakej kategórie ako Exupéryho Malého princa – do rozprávok pre dospelých. Čarovný, tak trochu strašidelný, ale hlavne poučný príbeh, ktorý navodí atmosféru akejsi nedefinovateľnej vnútornej pokory. Skrátka, presne to, čo by malo s vianočným obdobím kráčať ruka v ruke. Rovnako som presvedčená, že je príjemné si knihu otvoriť kedykoľvek, keď človek zatúži po pohladení duše a má chuť trochu sa zahĺbiť do seba, a to nielen v čase Vianoc.

22 30.12.2012

Owen Meany je postava, ktorú jednoducho nie je možné nemať rád. A to so všetkými jej svojráznymi črtami, rovnako fyzickými ako charakterovými.
Nezabudnuteľný príbeh plný ľudskosti, ktorým sa autor prihovára snáď každému, bez rozdielu vyznania, veku, presvedčenia, orientácie a neverím, že sa nájde niekto, koho by nechal chladným. Mnohí sa pri Irvingových knihách nechávajú odradiť košatosťou jeho rozprávania, ktorá je preňho typická a v prípade tejto knihy to platí rovnako. Je to určite veľká chyba, toto rozvádzanie deja do množstva maličkých, na prvý pohľad slepých uličiek, mu práve pridáva na podmanivosti a celkovo krásne dotvára atmosféru. Modlitba za Owena Meanyho zarezonuje vašim vnútorným svetom a dojmy budú doznievať tak dlho a pomaly, ako dobrej knihe prislúcha.
Kto čítal Hosseiniho Majstra šarkanov, možno mi dá za pravdu, že medzi hlavnými postavami (v obidvoch prípadoch výrazne atypickými) sa nájde istá jemná paralela. A aj kvôli nej sú mi obidve diela mimoriadne sympatické.

"Naveky mi bude súdené spomínať na chlapca s čudným hlasom - nie pre ten hlas, alebo preto, že to bol najmenší človek, akého som kedy poznal, a ani preto, že bol nástrojom smrti mojej matky, ale preto, lebo jeho zásluhou verím v Boha: Som kresťanom vďaka Owenovi Meanymu"
............
"...netvrdím, že som bohvieako zbožný. Moja viera je ako z bazáru - každý týždeň ju treba plátať. Za vieru, ktorú mám, vďačím Owenovi Meanymu, svojmu kamarátovi z detstva. Owen zo mňa urobil veriaceho."

13 29.12.2012

Nefalšovaná detská úprimnosť ako na dlani ! :-) Čo strana, to jedna "vážna" detská úvaha, otázka, dilema, každá z nich smerujúca k tomu Najvyššiemu. Všetky sú niečím originálne, mnohé veľmi vtipné, milé a odzbrojujúco nevinné.
----------
Milý Bože,
nemyslel som si, že fialová tak ide k oranžovej, kým som nevidel východ slnka, čo si urobil v utorok. To nemalo chybu. (Eugen)
...............
Milý Bože,
naša učiteľka hovorí, že severný pól nie je naozaj hore. Pomýlil si sa aj niekde inde? (Braňo)
................
Keď si taký múdry, nože, či rozlúštiš moju šifru: VDDL RBT CLJKS NT PSD KHLSM ATFO. Ak to rozlúštiš, tak zajtra zaprš, nech viem. (Jaro)

8 27.12.2012

Skutočný príbeh českej doktorky Vlasty Kálalovej-di Lotti čitateľa oboznámi so životnými zápasmi, výhrami a prehrami tejto (podľa popisu autorky) nenápadnej, vzrastom maličkej, zato obdivuhodnej a nadpriemerne inteligentnej ženy, hovoriacej 14 jazykmi. Hoci jej životný úsek strávený v Bagdáde, kde založila československú nemocnicu, bol plný vypätia a dobrodružstva, najviac odvahy od nej osud očakával po príchode domov, práve v posledných dňoch vojny, kedy ju postihla obrovská životná tragédia. Vnútorná sila tejto ženy je zarážajúca a zviditeľnenie jej osoby cez literárne dielo bol nepochybne vynikajúci počin. Avšak jediné, čo mi na tejto knihe prekážalo, bol podtón akejsi všeobecnej idealizácie a chcem veriť, že to bolo spôsobené práve cenzurovaným vydaním (z r.1978), ktoré sa mi akousi náhodou dostalo do rúk. Bolo z neho zreteľne cítiť, že mnohé udalosti boli „okresané“ a podané tak, aby boli danou dobou spoločensky a politicky stráviteľné, skrátka, možno až príliš mi z mnohých viet dýchala na chrbát socíkovská strojenosť, umelá uhladenosť slovného prejavu...Silené potieranie všedného luxusu bežných Američanov a očierňovanie života na západe bolo miestami tak trochu úsmevné, i keď na druhej strane je pochopiteľné, že bez týchto „kozmetických zákrokov“ by kedysi kniha vydaná nebola....Predsalen, lekárka prežila veľkú časť svojho života v zahraničí a tieto životné úseky v knihe bolo nutné prijateľne podchytiť a popísať, inak by jej životopis stratil opodstatnenie. Napriek všetkému, je to trošku škoda, oveľa radšej by som sa o osude tejto zaujímavej ženy dozvedela bez spomínaných nánosov skresľovania a idealizovania.

Tri zaujímavé „vesmírne“ poviedky v útlej knižke, každá z iného súdka.
Písečníci boli takým malým thrillerom o tom, ako sa niekto pokúša hrať na všemocného a vymkne sa mu to z rúk. Hmyz-nehmyz, inteligentní písečníci vedia svoje o tom, že sa to nevypláca :-)
Píseň pro Lyu ma chytila za srdce najviac - krásna záležitosť s hlbokým podtextom, prinúti premýšľať o zmysle života, o jeho naplnení, podstate pravej, nezištnej lásky. A každý si jej posolstvo môže vyložiť tak, ako sám uzná za vhodné.
Skleněná květina - poviedka, kde autor popustil uzdu svojej fantázii tak, že bolo trochu obtiažne ho vôbec pochopiť (kvôli nej som nakoniec jednu hviezdičku ubrala), ale taktiež fajn čítanie.

5 16.12.2012

Prvý pokus prečítať M&M u mňa dopadol neúspešne, jednoducho som to nezvládla. Druhýkrát - hnaná zvedavosťou dopátrať sa ku koreňom jeho popularity (s niekoľkoročným odkladom) - som si to už vyslovene užila. Šialená jazda okorenená jedinečným čiernym humorom, stelesnenie absurdity dovedenej do dokonalosti, fantasticky vykreslená ilúzia dobra a zla, svetla a temna, ľudského rozumu a hlúposti, atď atď. Autor si riadne pustil fantáziu na špacír a to isté žiada od čitateľa. Čítanie na jeden záťah to teda rozhodne nie je, hlavne preto, že neustále treba čítať medzi riadkami a premýšľať, veeeeeeľa premýšľať ! A myslím si, že bez zmyslu pre nadsázku sa to prečítať a spracovať ani nedá. Aj tak si na konci človek nebude istý, či to skutočne pochopil tak, ako to autor zamýšľal a má chuť (či potrebu?) prečítať si to znova. Určite však nie hneď, chce to totiž poriadne (!) predýchať :-)

Paula sa od ostatných diel Isabel Allende odlišuje tým, že nejde o klasický román, je to skôr autobiografická kniha - spoveď autorky, rozprávanie, ktoré zaznamenáva na papier pri smrteľnej posteli svojej 29-ročnej dcéry, ležiacej v kóme.
Ako na začiatku uvádza, tieto riadky adresuje dcére a dúfa, že raz precitne a bude si ich môcť sama prečítať a dozvedieť sa tak celú pravdu o svojej rodine, o svojich predkoch, zaujímavých, láskavých postavičkách, z ktorých každá nesie svoj neobyčajný životný príbeh. Kniha je prelínaním vlastných spomienok a dcérinho bolestivého príbehu ochorenia na porfýriu, v ktorom sa miesi matkina bolesť s nádejou, bojom za uzdravenie, neskôr rezignácia a vyrovnanosť s jej odchodom z tohto sveta, poznačená vierou v opätovné stretnutie na druhom brehu.

Autorka svoju minulosť sprostredkováva veľmi sympaticky, bez príkras, nezamlčiava svoje prešľapy, nebráni sa emóciám ani miernemu sentimentu. Postupne odhaľuje všetky zákutia svojej duše a kľúčové udalosti, ktoré ovplyvnili jej život, pričom ako známa neter niekdajšieho chilského prezidenta Salvadora Allendeho neopomína ani éru politického prevratu v Chille, so všetkými dopadmi na jej osobu a svoju rodinu, vrátane nútenej emigrácie do Venezuely. Pre jej fanúšikov je tiež rozhodne zaujímavé zoznamovanie sa s okolnosťami a motívmi, ktoré ju viedli k napísaniu svojich najslávnejších kníh.

Tým, čo sa zatiaľ s knihami I.Allende nestretli, určite odporúčam začať niečím iným, ako práve Paulou, je fajn sa najskôr prelúskať jej klasickými románmi, o to viac si človek neskôr túto autobiografiu vychutná.

7 10.12.2012

Táto chuťovka mi sadla tak, ako máloktorá iná. Svieži a nadmieru sympatický román, ktorý poteší srdce, rozosmutní, rozosmeje, prinúti k zamysleniu – nenašla som skrátka nič, čo by mu chýbalo.
Stretla som sa s názormi, že vyrozprávanie príbehu cez listovú korešpondenciu mu ubralo na kvalite, no ja si myslím presný opak. Predsalen, novodobých príbehov o hrôzach a útrapách vojny je v dnešnom knižnom svete toľko, že pokiaľ nezaujmú niečím originálnym, často skĺzajú do priemeru a zabudnutia. Práve preto formu listov považujem za výbornú voľbu, ktorou autorky zabodovali, čitateľa si získavajú od prvých riadkov a knihu tak postavili do roviny výnimočnosti, nenapodobiteľnosti.
Okrem spomínaného, spostredkovať príbeh výhradne formou korešpondencie medzi hlavnými aktérmi môže byť pre pisateľa celkom tvrdým orieškom, v tomto prípade však rozlusknutým hravo a s noblesou - podotýkam, že do listov boli vtesnané nielen vzájomné osobné odkazy dopisovateľov, výpovede o hrôzach vojny, slušná dávka emócií, ale ako bonus tiež veľká porcia brilantného vtipu (za toto u mňa 100 bodov navyše!).

Kniha ako stvorená pre zimné večery - s litrom bylinkového čaju, hrubou dekou a teplými ponožkami, s takouto výzbrojou je zážitok z čítania dokonalý :-). A ja si ho veľmi rada zopakujem, pretože ani nepamätám, kedy som naposledy čítala niečo tak relaxačné a príjemné.

17 03.12.2012

Príbeh nežný ako názov sám. Kupodivu v sebe nenesie ani štipku sentimentality, dokonca ani romantiky, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Ak by sa kniha dostala niekomu do rúk bez toho, že by si všimol národnosť autora, nemohol by nezaznamenať charakteristický podtón a šarm, pre francúzskych spisovateľov tak príznačný. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že pohodovosťou a nenútenosťou mi kniha čiastočne pripomínala štýl A.Gavaldy, možno aj z tohto dôvodu mi bola mimoriadne sympatická. Piaznivcom a konzumentom spomínanej spisovateľky Nežnosť určite sadne a pohladí čitateľskú dušu - veď čo iné očakávať od románu s týmto názvom....

8 28.11.2012

Pokračovanie Veľkého zošita prevráti na ruby všetko,o čom je človek po vstrebaní prvého dielu presvedčený - všetky domnienky sa zmenia na jeden veľký otáznik, hádanku. Akoby sa autorka po celý čas s čitateľom hrala hru na mačku a myš, zahrávala sa s jeho logickými a dedukčnými schopnosti, miestami i s jeho trpezlivosťou :-)
Zatiaľ čo Veľký zošit je šokujúcim príbehom, zvyšok (Dúkaz a Třetí lež) je psychologickou hrou na odhalenie skutočnej pravdy, rozpoznanie skutočnosti od lži. Rozdielne je i podanie, miestami som váhala, či to naozaj písala tá istá osoba. Bolo by fajn vydať tieto tri dielka kompletne, pretože pokračovanie sa bez nadväznosti na Veľký zošit podľa môjho názoru vôbec nedá pochopiť.

6 26.11.2012

Ťažko hľadať slová, ktoré by vystihli tento kratučký, no desivý príbeh, vyznačujúci sa značným nepomerom medzi počtom strán a samotnou obsahovou a hlavne emočnou hĺbkou (v tom pozitívnom zmysle slova). Keď poviem, že mi doteraz behajú zimomriavky po tele, nebudem preháňať a každý, kto prečíta, vie prečo. Drsný, šokujúci príbeh dvoch malých chlapcov - dvojičiek, ocitajúcich sa počas vojny v opatere pračudesnej osoby – ich biologickej starej mamy.

„Stará mama je mama našej mamy. Predtým, ako sme k nej prišli bývať, nevedeli sme, že mama ešte má mamu.
Voláme ju stará mama.
Ľudia ju volajú Bosorka.
Ona nás volá „sukini synovia“.“

Dvojičky, existujúce ako jedna osoba "MY", ktoré fyzicky nie sú schopné existovať oddelene, predčasne vyspelé okolnosťami, v ktorých sa ocitli... Ich správanie, racionalita, disciplína, bystrosť a chladné, premyslené činy vyvolávajú zimomriavky...Ďalšie absurdné postavy, začlenené do príbehu, charakterovo rovnakým spôsobom vybočujú z bežného rámca "normálu". Situácie, pri ktorých sa zastavuje dych a napína... Môžem potvrdiť (tak ako tu bolo predo mnou povedané), že kniha v nemalej miere pripomína Kosinského Pomaľované vtáča - kto čítal, bude pripavený na to, že čítanie k nedeľnej poobedňajšej káve to zrovna nie je...Jednoducho príbeh, o ktorom sa dá povedať, že bol viac než dobrý, napriek tomu, že celý čas vyvoláva chuť zvracať...

10 20.11.2012

Chatrč som čítala pomerne dávno a odvtedy ešte párkrát...Na jednej strane ospevovaná, na druhej zatracovaná a kritikou zvozená pod čiernu zem.. Dôvod, prečo som po nej svojho času siahla bol práve obrovský boj názorov jej zástancov a odporcov, čo vystupňovalo moju zvedavosť urobiť si názor vlastný. A tak ho mám.
Myslím, že Chatrč bola napísaná s úmyslom stiahnuť Boha z neba na zem a zobraziť ho vo svetle, v akom by sám chcel, aby ho ľudia vnímali. Teda ako toho, kto je tu za každých okolností s nami, pre nás a kvôli nám. To, že bol v románe zobrazený netradičným spôsobom, ako černoška za sporákom, je na prvý pohľad zarážajúce a odvážne, avšak keď človek dočíta, pochopí, čo tým chcel autor povedať - nie je dôležitá forma, ale podstata. Román je aplikovaný na skutočne ťažkú, bolestivú tému - únos a smrť dieťaťa. Určite mnohým napadlo, rovnako ako mne, že toto práve nebol ideálny ťah, že si mohol vybrať inú situáciu, menej citlivú, ktorá by rovnako splnila účel.. Autor však zrejme vie, čo robí - rozhodol sa stavať na extrémoch. Pretože práve tie sú najzreteľnejšie a s istotou zalarmujú naše zmysly, chápanie. A to je práve ideálna pôda pre vysvetlenie a pochopenie zmyslu, podstaty, jednoduchosti veci.
Ja som presvedčená, že pokiaľ táto kniha pomôže zorientovať sa aspoň jednému človeku, ktorému sa stalo niečo podobné, zažil (prežíva) ťažké životné obdobie, osobnú stratu, tragédiu, chorobu, duševnú bolesť - či už je veriaci, alebo nie - ak mu uľahčí jeho bolesť, ak mu pomôže vnímať svoje rozpoloženie v inom svetle, z iného uhla pohľadu, tak potom táto knihá má svoj zmysel. Nech už je jej literárna hodnota akákoľvek. Ak je v človeku aspoň kúsok altruizmu a empatie, tento fakt by poprieť nemal, a to aj v prípade, keď je mu Boh na míle vzdialený.

Absolútne nechápem pozitívne hodnotenia – ak by som toto "dielo" mala zaškatuľkovať, tak niečo ako pokus o psychologický román 3.triedy, rozhodne však nemá čo robiť v kategórii thrillerov.. Odhliadnuc od toho, že román bol nezáživný a dej sa vliekol ako sopel po rukáve, to, čo ma na tom najviac iritovalo, bol amerikanizmus vykreslený a vystihnutý vo svojej najhlbšej podstate.. V tomto prípade vo forme nadmieru benevolentného, až iracionálneho postoja rodičov voči svojim potomkom.
To, že americký rodič zbaví dieťa plienky až v momente, keď sa samé rozhodne, že ju už nechce ( „mami, neverila by si, ale mne tá plienka začína akosi zavadzať...“) - OK, akceptujem ("dieťa má právo na názor a rozhodnutie"), aj keď v 3-4 rokoch je to pre našinca minimálne „na pováženou“. To, že na dieťa nevztiahne ruku ani keď mu vylieza na hlavu a rodiča stavia do úlohy poslušného znášača jeho manierov ("dieťa netreba obmedzovať, nech si rozvíja svoju individualitu") – OK, nechápem ale beriem, ich vec.... Ale ak ide dieťaťu o krk, namočí sa do niečoho, čo zaváňa drogami, zločinom, zatvára sa v izbe a chatuje s pofidérnymi indivíduami a rodič za dverami váha, či sa syna opýtať, či náhodou nemá nejaký problém (čo keď tým príliš naruší jeho súkromie?), či mu dať vôbec najavo, že niečo tuší, či sa mu nabúrať do pc a skontrolovať e-maily (čo ak to spôsobí vážne naštrbenie ich vzájomnej dôvery, prípadne mu tým privodí psychickú ujmu ?) – tak toto naozaj nie som schopná pochopiť! Ak to takto funguje v Amerike skutočne, som rada, že žijem tam, kde žijem.. Ono občas aj to preplieskanie má svoj efekt, viem, o čom hovorím :-) Vraj Coben píše dobré detektívky, preto som po ňom zo zvedavosti siahla, ale rozhodne prvý aj posledný krát.

6 07.11.2012

Keď sa skĺbi láska k historickým románom s láskou k tomuto fascinujúcemu mestu, potom je harmónia dokonalá. Táto 800-stranová tehlička je napriek obsažnosti jednou úžasnou jazdou, ktorá ponúka dokonalé výhľady a zážitky (takže nezabudnúť na foťáky!). Autor nás prevedie najznámejšími kútmi mesta a kľúčovými momentami jeho histórie od počiatku svojho vzniku až po dnešné dni a to skutočne originálnym spôsobom - formou románu, fikcie.. Román je poskladaný z príbehov viacerých postáv pochádzajúcich z jednej dynastie... To, že ide o jeden a ten istý rod, čitateľ poznáva podľa zaujímavej spoločnej dedičnej črty –pramienka bielych vlasov a prstov s rybacími blanami..

Rutherfurdov spôsob sprostredkovania histórie je nadmieru príťažlivý, som presvedčená, že ak by sa do učebníc dejepisu včlenilo zopár jeho príbehov ako osviežujúce vsuvky, učenie by bolo možno o máličko atraktívnejšie (i keď, teda, krátke zrovna nie sú, takže som skeptická, ako by sa k môjmu nápadu postavil vydavateľ učebníc a školstvo vôbec..). Kto nemá históriu celkom v malíčku, je fajn mať poruke notebook a priebežne googliť, ozrejmovať si konkrétne historické fakty, prenášať sa na opisované miesta – tento interaktívny spôsob čítania dodáva knihe 3D rozmer a určite ho odporúčam - takéto cestovanie v čase skvelý zážitok!

Keďže Londýn je jedna z mojích srdcových záležitostí, po vstrebaní tejto knižnej tehly sa na mnohé známe miesta pozerám celkom inými očami. Kto už sa s Rutherfurdom stretol, tak vie, že podobným spôsobom opísal históriu ďalších významných miest.. Takže ak niekomu učaroval Londýn, či iné jeho dielo, je to určite len začiatok putovania a objavovania dejín s týmto autorom po boku. Tak snáď sa na tejto literárno-historickej prechádzke niekde stretneme ! :-)

8 06.11.2012

Začalo to rozprávkou a tá postupne prerástla do "vážnej záležitosti", ktorá si ma omotala okolo prsta a len ťažko sa dalo od nej odtrhnúť (nuž ale jesť, spať a občas aj pracovať treba..).S každým ďalším dielom som bola presvedčená, že bol zatiaľ tým NAJ a skutočne, táto tendencia sa zachovala, pričom Paní jezera bola čerešničkou na torte. Inými slovami, dokonalé a dôstojné zavŕšenie tejto jedinečnej fantaSy ságy.

Myslím, že sa mi podarilo pochopiť, prečo je Zaklínač natoľko populárna záležitosť. Zaklínač nie je len o záhadnej legende okolo Ciri, Geralta a jeho priateľov, o hádanke, kam vlastne smerujú a ako sa naplní ich osud.. Ak sa zvedavý čitateľ ignorujúci "omáčky" sústredí výlučne na tento aspekt, zrejme jeho očakávania nebudú naplnené... Zážitok sa dostaví vtedy, ak celú ságu človek pojme komplexne - je totiž symbiózou dokonalosti slova, vtipu, akcie, miestami hraničiacej s thrillerom - (viď historku s "lesním dědou", pri ktorej mi naskakovali zimomriavky..), rozprávky, histórie, ilúzie, všetko krásne poprepletané v rôznych rovinách a časoch. Proste umelecký koncert geniálneho pána Sapkowského.

5 26.10.2012

Zatiaľ čo predchádzajuca časť Rachmanovovej denníkov (Študenti,láska, Čeka a smrť) bola osobnou výpoveďou o hrôzach boľševického prevratu v Rusku, v tomto diely nám autorka sprostredkováva svoje osobné zážitky z nasledujúcich (poprevratových) rokov, nesúcich sa v znamení ďalších čistiek, utrpenia, biedy a maličkých zábleskov osobného šťastia - to všetko na pozadí nového politického režimu. V tejto knihe sa už nestretávame so študentkou, ale s mladou ženou, ktorá sa narodila v nezávideniahodnej dobe a na ešte menej závideniahodnom mieste..Odhliadnuc od všetkého zlého, čo jej doba priniesla a napriek tomu, že sa jej rodné Rusko postavilo chrbtom, zostáva pre ňu navždy jej milovanou krajinou, na ktorú nie je schopná zanevrieť a tento hlboký citový vzťah cítiť z každej jednej stránky.
Človek pri čítaní týchto riadkov pochopí, ako zbytočne sa často umárame nereálnymi problémami, že podmienky, v akých fungujeme sa nedajú nazvať inak ako luxusom, naše bežné „vážne“ problémy akosi zrazu strácajú opodstatnenie..
Rachmanovovej denníky rozhodne odporúčam ako nadmieru zaujímavé dielo, ktoré nikoho nenechá chladným a zaslúži si pozornosť.

5 22.10.2012

Pri Dahlových knihách človek nemusí rozlišovať, či je to kniha pre deti alebo pre dospelých, pobaví sa na nich rovnako výborne :-) Matilda nie je výnimkou - vtipné, milé, bizarné - typický a jasne rozpoznateľný Dahl. Čo ma však dosť iritovalo, boli pravopisné chyby,ktoré by skutočne v knihách pre deti nemali čo hľadať!

3 15.10.2012

Aj keď nerada, ale tentokrát pôjdem proti prúdu. Z môjho pohľadu je celá kniha postavená na originalite štýlu a príbehu, ktorý samozrejme pôsobí veľmi ľudsky. Originalitu mu dodáva predovšetkým zosobnenie Smrti, ako účastníka deja a rozprávača, zvláštne členenie deja,poetické podanie a taktiež zaujímavé ilustrácie... Napriek všetkému, nemohla som sa ubrániť pocitu, že celá táto kompozícia pôsobí tak trochu umelo a prvoplánovo, s cieľom za každú cenu chytiť čitateľa za srdce a stať sa bestsellerom (čo sa aj podarilo). Mňa osobne to však zďaleka nedostalo tak, ako desiatky iných kníh s podobnou tematikou (ku ktorej inak značne inklinujem), ktoré možno neboli podané takto poeticky, ale zato vo mne vyvolali hlboký pocit autenticity a zanechali nezmazateľnú, trvalú stopu, a určite i citovú väzbu - sú to klenoty, ku ktorým prechovávam akúsi posvätnú úctu. A toto všetko mi z akéhosi dôvodu u Zlodejky kníh chýbalo.

31 11.10.2012

Spolu s nasledujúcim druhým dielom (Meč osudu) je táto kniha akousi predohrou k samotnej ságe o Zaklínačovi. Čarovné a napínavé rozprávkové príbehy nás uvedú do sveta, v ktorom sa ocitá Zaklínač Geralt z Rivie - mutant s dobrým srdcom - spolu so svojim priateľmi, úhlavnými nepriateľmi, svojou láskou Yennefer, ale hlavne množstvom nebezpečných nadprirodzených bytostí, monštier, démonov..A práve sprevádzanie týchto strašidelných bytostí zo sveta je Zaklínačovo hlavné remeslo. Mnohí tvrdia, že tieto prvé dva (rozprávkové) diely nie je nutné čítať a stačí začať rovno začiatkom samotnej ságy (Krev elfú). Ja však tvrdím, že by to bola veľká škoda a o veľa by sme prišli :-)

6 11.10.2012

Skutočne príjemný, zvláštne mrazivý príbeh, presiaknutý záhadnosťou, vôňou levandule a atmosférou Provensálska. Podotýkam, že obálka s nálepkou "moderný gotický román o tajomstvách, láskach a vôňach Provensálska" je zasa jedna z tých zavádzajúcich, ktoré navodzujú pocit presladeného braku, čo v tomto prípade neplatí. Pokiaľ má človek chuť siahnuť po niečom oddychovom s nádychom detektívky a opísanou atmosférou francúzskeho vidieka, v tom prípade Lampa padne ako balzam na dušu. Odporúčam k nej zvoliť pohodlnú polohu, šálku voňavého čaju, zapáliť vonnú sviečku s vôňou levandule a dostaví sa komplet zážitok pre všetky zmysly :-)

2 04.10.2012