Manželstvá v červenej búrke
Galina Nikolajevna Ďurjagina
https://www.databazeknih.cz/img/books/13_/135356/manzelstva-v-cervenej-burke-135356.jpg
5
19
4
Nový sovietsky režim hlása voľnú lásku, komúny, nezáväzné krátkodobé partnerstvá, absolútny materializmus a ľúbostným citom opovrhuje ako buržoáznym prežitkom. Na pozadí tejto prudkej sexuálnej a spoločenskej obrody sa pred čitateľom odvíjajú veľakrát smutné vzťahy Aliných sestier a kamarátok, príbeh jej vlastného manželstva, či zrelý zväzok jej starnúcich rodičov. Prvý diel denníkov Ale Rachmanovovej, ktorý vyšiel po názvom Študenti, láska, Čeka a smrť, sa končí na sibírskej staničke, kde odovzdáva svoje zápisky, v ktorých popisuje hrôzy boľševického prevratu, do rúk rakúskeho vojnového zajatca. Manželstvá v červenej búrke sú ich pokračovaním a začínajú sa vyznaním zajatca z lásky k ruskej študentke. Hoci si Čeka nevybojovala miesto v titule knihy, stále hrá v živote sovietskych občanov nemalú rolu. Násilie, ktoré sa dostávalo ku slovu v prvom diele denníkov, sa stáva rutinou, už sa nestrieľa – „reakčné a rozvratné živly“ odsudzujú „budovatelia svetlejších zajtrajškov“ na dlhoročnú otrockú prácu v trestaneckých táboroch. Strach, pud sebazáchovy a zúfalá túžba prežiť nútia ľudí zriekať sa nielen svojich snov a ideálov, ale i zásad.... celý text
Přidat komentář
Jedna z nejzajímavějších knih, které jsem přečetla. Doporučuji přečíst všechny díly!!!!
Neviem, čím to bude , ale tento diel ma oveľa viac nadchol ako prvý. Možno to bude tým, že sa oveľa viac zameriava na lásku, vzťahy,... čo mňa osobne dosť zaujíma, ale taktiež na chudobu, utrpenie, nespravodlivosť. Kniha sa mi čítala dosť ľahko, nudu som nepostrehla, takže to hraje iba v jej prospech.Jednoznačne siahnem aj po pokračovaní Mliekarka z Ottakringu.
Zatiaľ čo predchádzajuca časť Rachmanovovej denníkov (Študenti,láska, Čeka a smrť) bola osobnou výpoveďou o hrôzach boľševického prevratu v Rusku, v tomto diely nám autorka sprostredkováva svoje osobné zážitky z nasledujúcich (poprevratových) rokov, nesúcich sa v znamení ďalších čistiek, utrpenia, biedy a maličkých zábleskov osobného šťastia - to všetko na pozadí nového politického režimu. V tejto knihe sa už nestretávame so študentkou, ale s mladou ženou, ktorá sa narodila v nezávideniahodnej dobe a na ešte menej závideniahodnom mieste..Odhliadnuc od všetkého zlého, čo jej doba priniesla a napriek tomu, že sa jej rodné Rusko postavilo chrbtom, zostáva pre ňu navždy jej milovanou krajinou, na ktorú nie je schopná zanevrieť a tento hlboký citový vzťah cítiť z každej jednej stránky.
Človek pri čítaní týchto riadkov pochopí, ako zbytočne sa často umárame nereálnymi problémami, že podmienky, v akých fungujeme sa nedajú nazvať inak ako luxusom, naše bežné „vážne“ problémy akosi zrazu strácajú opodstatnenie..
Rachmanovovej denníky rozhodne odporúčam ako nadmieru zaujímavé dielo, ktoré nikoho nenechá chladným a zaslúži si pozornosť.
Autorovy další knížky
| 2011 |  Študenti, láska, Čeka a smrť |
| 2012 | Manželstvá v červenej búrke |
| 2013 | Mliekarka z Ottakringu |
| 2017 | Ruské denníky 1916 – 1927 |
| 2017 |  Továreň na nového človeka |
Kniha Manželstvá v červenej búrke je v
| Přečtených | 24x |
| Čtenářské výzvě | 2x |
| Doporučených | 6x |
| Knihotéce | 9x |
| Chystám se číst | 16x |
| Chci si koupit | 6x |
Rachmanovová byla trpělivou posluchačkou a neúnavnou zapisovatelkou neuvěřitelných vztahových peripetií svých současníků. Za normálních okolností (tj. kdyby šlo o popisy vztahů v mé době) bych tyto části vyprávění považoval za drby a jejich čtení by mě nudilo. Postoje a uvažování Rusů ve 20. letech 20. století jsou však natolik fascinující a jiné, že mě tyto pasáže nečekaně vcucly. Ve zbytku knihy dějinný kvalt trochu zvolnil, avšak úzkost narůstá a Rachmanovové nezbývá, než se snažit nějak protlouct a doufat, že hrůzné konce přátel, sousedů a rodinných příslušníků se jejím nejbližším zázrakem vyhnou.
„Zvyčajne sa predsa parádia dievčatá. Keď sa žena vydá, už na tom nezáleží, manžel ťa predsa vidí deň čo deň vo všakovakých situáciách!“ „Práve preto by ma mal vidieť nielen v zástere, ale aj inak. Nechápem, že sa ženy upravujú, len keď idú do spoločnosti, a doma pobehujú ako strašiaci do maku. Koho to najviac poteší, keď sa skrášlim? Prirodzene, že mojho muža, a prečo by sa mal potešiť pohladom na mňa, len keď je moj výzor určený iným? Samozrejme, že sa postarám o svoj zovňajšok, keď idem do spoločnosti, ale tisíckrát viac mi záleží, ako vyzerám, keď ma vidí len on!“