Kathrin Hartmann je nemecká autorka, ktorá sa orientuje hlavne na ekologické problémy. Prvú knihu (Môj zelený pes), ktorú som od nej čítal, ma sklamala, keďže autorka si tam dosť protirečila, aspoň podľa môjho názoru. Naopak, s touto knihou som bol nadmieru spokojný. V knihe rieši hlavne problémy s obrovskými korporáciami, ako nás klamú. Veľa megakorporácií sa nám snaží nahovoriť, že sú ekologické a ich produkty sú bezpečné pre životné prostredie, no väčšinou je to lož.
Autorka krásne opisuje, ako funguje odevný priemysel, ako ľudia v Bangladéši, Indii a v ďalších krajinách 3. sveta doplácajú na náš konzumný život. Opisuje problémy, ktoré spoločnosti nechcú riešiť a opisuje, ako by sme to mohli aspoň z časti napraviť.
Ďalšie problémy sú s palmovými farmami, ktoré ničia život v Indonézii a ďalším tropickým krajinám. Farmári sú tam závislí od veľkých korporácií, ktoré ľudí neľudsky zdierajú.
Problém je, samozrejme, veľký záujem o palmový olej, ktorý sa používa skoro v každom fastfoode či v sladkostiach.
Samozrejme, na to nadväzuje aj známa kávová firma, ktorá má pod sebou veľa spoločností so sladkosťami, kde sa vo veľkom používa palmový olej a kapsuly, ktoré nám prezentujú ako ekologické riešenie, skôr túto planétu zabíjajú.
Rozoberá veľa ďalších spoločností a ku každému sa snaží dať návod, ako aspoň obmedziť negatívne následky. Je to dobrá kniha a dobre sa číta. Určite odporúčam prečítať, pretože sa to týka každého človeka okolo nás.
Táto kniha má fakt jednu nevýhodu, a to, že vyšla až po Légii od Kotletu a Sněgoňovej. Keby vyšla skôr, možno by mala lepší ohlas a dokonca by som to bral ako taký český Sprievodca galaxiou.
Tomáš Březina napísal sci-fi Tonyho Ramona, ktorý pracuje ako spisovateľ v novinách a je na stope veľkej senzácie. No netuší, že tá jeho senzácia ho dostane do poriadnej šlamastiky. Ide hlavne o to, že teraz celý osud galaxie závisí od jeho úspešného splnenia misie, ktorá znie: znič tú planétu do posledného atómu. Tony je normálny pozemšťan, takže na takúto úlohu si musí zavolať samozrejme experta, no nečakal, že pri jeho cestách natrafí na ďalších dobrodruhov.
+ Množstvo humoru a skvelý dizajn knihy. Veľa ilustrácií, čo spríjemňuje čítanie.
- Nič originálne, čo by človek už nečítal, ale ako oddychovka v pohode. Jedna vec mi ešte vadila, a to, že autor opisoval Tonyho ako jediného pozemšťana, no v príbeju sa veľa mimozemských tvorov podobalo práve na ľudí. Opis Razana Bodogara mal síce nejaké odlišnosti, no na ilustráciách by ste ho mohli považovať za normálneho pozemšťana, a to nehovorím o ich parťáčke.
Tak táto partia trpaslíkov nikdy neomrzí. Tretí príbeh a autor neustále vie zaujať čitateľa. Najviac musím vyzdvihnúť, že sa spisovateľ vie vždy prispôsobiť prostrediu a v každej knihe je to prostredie iné. Raz sú to tajuplné katakomby, niekedy šíre more a tentoraz neústupná džungľa.
Je to príbeh o zapisovateľke, ako sa dostala k našim trpaslíkom. Takže dejovo sa vraciame späť, ešte pred prvou knihou. Rubína bola zvyknutá na svoj nudný život a na terénnu pisárku nechcela ani pomyslieť, no to by nemohol prísť barbar, ktorý si chce napísať o sebe životopis a na to, aby to bolo zaujímavé, musí vykonať veľký čin. Samozrejme, na pomoc je zavolaná aj Tadova výprava, kde sa Rubína dosť zblíži s touto odvážnou skuoinou.
+ Neustála zmena prostredia, skvelý humor a autor nezachádza priveľmi do detailov.
- Možno by to chcelo dlhší rozsah, koniec bol dosť urýchlený.
Také česko-slovenské Stranger Things. Samozrejme, autorovi sa musí uznať originalita. Zatiaľ som nič podobné nečítal a alternatívny svet 90. rokov Česko-Slovenska nie je vôbec zlý. Jenovéfa je 17-ročné dievča, ktoré je obdarené zvláštnymi schopnosťami. Zatiaľ čo iní vyvolení majú len obmedzené schopnosti alebo ovládajú len jeden druh moci, Jenovéfa dokáže toho omnoho viac, no so svetom Šedej je aj viac prepojená. Skvelý príbeh, ktorý sa nachádza v temnom prostredí Čiech.
+Originálny nápad, ktorý je vložený do česko-slovenského prostredia.
-Niektoré pasáže nudili a mal som pocit, že nikam nevedú. Určité kapitoly by som vynechal.
Heteša píše presne to, čo mu ide najlepšie. Baltimore, kyberpunk, plno sarkazmu, šialený hrdina a tajomný záporák.
Heteša je trošku podceňovaný český autor. Toľko sa o ňom nepíše, ale knihy má fakt dobré a som rád, že jeho tvorba vychádza pravidelne.
Neomars je kniha, kde hlavný hrdina čelí nevídaným problémom. Ako protidrogový agent by s tým nemal mať problém, no dosť to komplikuje jeho zákrok, kde vďaka technológii zdieľa svoje spomienky, a tým pádom si ho môžu nepriatelia rýchlo nájsť. Neomars je mesto na mori, ktoré je plné ľudí, ktorí nesúhlasia s celosvetovými pravidlami. Neomars žije vlastným životom, čo nášmu hrdinovi dosť komplikuje situáciu a novým pravidlám sa musí rýchlo prispôsobiť. Nechýbajú sarkastické hlášky a neustály optimizmus hlavného hrdinu.
+Pri knihe sa človek nenudí, Heteša neustále niečo vymyslí, takže na to, aká je kniha hrubá, sa človek skoro vôbec nenudí.
-Heteša sa koniec snaží vopchať do pár záverečných strán, čo na rozsah knihy je dosť nepochopiteľné. Chcelo by to viac priestoru na ukončenie. Nie je to problém len tejto autorovej knihy.
Veľmi zaujímavé čítanie. Nedá sa povedať, že by som sa nudil. Vynikajúci svet plný tajomstva a temnoty. Svet, ktorý prežíva dlhé zimy, počas ktorých čelí nielen nepríjemným mrazom, ale aj tvorom, ktorých mráz prebúdza. Posledná hliadka sú odvážlivci, ktorí ostávajú v silných mrazoch, aby ochránili ostatných. Príbeh len pomaly odhaľuje svoje tajomstvá. Hrdinovia neustále čelia prekvapeniam, a preto sa to dobre číta. Nič podobné som ešte nečítal, tak aj preto ma to dosť bavilo.
Komentáre sú pozitívne aj negatívne, čomu rozumiem. Nie každému príbeh hliadky sadne, ale kto rád experimentuje a nebojí sa, určite odporúčam.
Celkom ľahko som sa dostal k zbierkam Žoldnierov fantázie, tak som sa rozhodol do toho pustiť. Táto zbierka má stanovenú tému na steampunk a duchárske príbehy, a je veľká škoda, že steampunkových poviedok teda veľa nebolo.
Ako pri každej zbierke, sú príbehy, ktoré vám vyrazia dych, a sú poviedky, pri ktorých sa človek trochu nudí. Musím priznať, že veľa autorov som nepoznal a čítal som ich tvorbu po prvýkrát. Chvalabohu, žiadna poviedka si nezaslúžila odpad a kniha si držala dosť dobrú kvalitu.
Najviac sa mi páčila poviedka od Lukáša Hermana V Podzemí a poviedka od Míla Linca Pod medvedou horou.
Som rád, že FantomPrint konečne dostal zelenú od Blizzardu na preklad ďalších Warcraft kníh.
Samozrejme, Richard A. Knaak patrí medzi top spisovateľov týchto príbehov a som rád, že sa tentokrát pozrieme na Azeroth z pohľadu Aliancie. Vraciame sa k nočným elfom a odvážil by som si povedať, že autor dosť nadväzuje na príbeh kníh Války prastarých. Dosť sa v tejto knihe spomínajú udalosti z predchádzajúcich kníh. Kniha sa odohráva počas expanzie Cataclysm a opisuje neľahkú cestu worgenov, aby sa stali právoplatnými členmi Aliancie. Na tom záleží hlavne Malfurionovi a Tirande, no najdôležitejší hlas chýba, a to hlas kráľa Stormwindu Variana Wrynna. Samozrejme, dočítame sa toho oveľa viac a do deja vstupuje veľa známych postáv, ktoré skvele dopĺňajú vedľajšie zápletky.
Knihu som si užil. World of Warcraft mám rád a v poslednej dobe mám čas už len na knihy, tak si vždy rád zaspomínam na staré dobré časy a znovu prežívam neľahké úlohy hrdinov Azerothu.
Podľa obálky som čakal úplne niečo iné. Nedá sa povedať, že to bolo zlé, len mám pocit, že v čase, keď bola kniha napísaná, predbehla svoju dobu.
Kniha obsahuje 3 poviedky.
Prvá nebola zlá, no bohužiaľ bola dosť nezáživná. Obdobie Indiana Jonesa je dávno preč a útrapy archeológa niekedy nestačia na to, aby zachránili príbeh, ale nápad so strojom času oceňujem.
Druhý príbeh zaujal. To je ten prípad, keď predbehneš dobu. Príbeh sa zaoberá robotikou a umelou inteligenciou. V tomto príbehu sme dosť v budúcnosti, kde sa o ľudstvo starajú androidi. Samozrejme, podanie sa nepodarilo a vďaka súdnemu procesu sa dosť zle čítalo, keďže tam boli časté časové prechody.
Tretí príbeh sa orientuje na mimozemské obyvateľstvo. Rozoberajú sa rôzne konšpiračné témy, ktoré sú implikované do príbehu.
Naruto a Gaara majú veľa spoločného, no ich cesty boli odlišné. Zatiaľ čo Naruto tvrdo bojoval, aby sa stal Hokagem a aby dokázal vesnici, že je plnohodnotný ninja, Gaara si vybral cestu strachu, kde každému išlo o život, kto sa ku Gaarovi priblížil. Všetko sa zmenilo po ich súboji. Gaara prešiel obrovskou premenou a stal sa Kazekagem Piesočnej zeme. Svoje schopnosti teraz používa hlavne na obranu mesta, čo dokazuje v tejto knihe. Pred bránami sa objavujú dve záhadné postavy, ktoré majú plášte Akatsuki. Jeden je Deidara. Obľubuje umenie deštrukcie, kde pomocou zvláštnej hliny vyrába tvory, ktoré potom explodujú. Druhý návštevník je Sasori, ktorý pochádza z Piesočnej, a vďaka jeho kontaktom sa rýchlo dostanú ku Gaarovi. Gaara nemá šancu proti dvom členom Akatsuki a prehráva. Naruto, Kakashi a Sakura sa pripájajú k záchrane Gaaru a pritom majú novú spoločníčku babku Chiyo.Samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na starých známych Itachiho a Kisameho, ktorí sa stretávajú s ninjami z Listovej.
V záverečnej časti Naruto odišiel na intenzívny tréning s legendárnym saninom Jirayom a po niekoľkých rokoch sa vracia späť do Listovej. V tejto časti nastáva zmena. Detskí hrdinovia dospeli a zdokonalili svoje schopnosti. Naruto by si možno želal trochu oddychu a zistiť, čo sa vo vesnici zmenilo po Orochimarovom vpáde, no objavili sa nečakané problémy v Piesočnej. Naruto neváha a ide na pomoc Gaarovi, ktorý má s Narutom veľa spoločného, nielen v tom, že obaja v sebe skrývajú démona, ale obaja sú cieľom Akatsuki.
V tejto mange sa toho veľa mení. Hrdinovia dospeli, pribudli nové postavy, najmä tie záporné, a otvára sa nový príbeh, ktorý zatiaľ nezahŕňa Sasukeho. V tejto časti ho budete hľadať márne.
Prečítal som už takmer všetko od Tolkiena, no k Pánovi prsteňov som sa dostal až teraz. Vždy som si to radšej pozrel, no som rád, že som sa konečne dostal aj ku knihe, a hlavne po tom, čo sa mi podarilo zakúpiť prvé české vydanie.
Páči sa mi, že kniha a film sa veľmi nelíšia. Samozrejme ma tešili pasáže, ktoré sa vo filme neobjavili, hlavne kapitoly s Tomom Bombadilom. Táto postava vo filme chýbala. Aj cesta z Kraja bola o dosť dlhšia, vo filme to bolo dosť skrátené, hlavne preto, lebo v knihe cestoval niekoľko rokov, kým sa dostal k hospode Skákajúceho poníka. Aragorn sa mi zdal istejší a sympatickejší, pričom Boromir pôsobil viac nepriateľsky. Arwen sa tu vyskytovala len okrajovo, vo filme mala viac priestoru. Knihu som si samozrejme užil. Pri Tolkienovi sa človek nepopáli.
Málokedy sa mi zapáči herný štýl knihy. Už som ich pár čítal a nie vždy mi sadla, a to som obrovský fanúšik takých hier, keďže som hrával World of Warcraft. Vždy som toho názoru, že si hru radšej zahrať ako ju prečítať.
Carl je chlapík, ktorý má smolu v živote. Zisťuje, že ho jeho priateľka podvádza a chce sa rozísť, no nastáva nečakaná situácia, kde celý svet je zničený a len pár ľudí sa zachráni, ktorí majú možnosť súťažiť a vybojovať si slobodu. Carl má aj svojho mačacieho pomocníka, čo dodáva trochu humoru.
Nápad je dobrý, rýchlo sa to číta a som zvedavý na ďalšie pokračovanie.
Ani neviem, čo som očakával. S niektorými zbierkami poviedok je to ako na hojdačke. Raz ste hore a raz zase dole. Nie som si istý, či je moje hodnotenie adekvátne, keďže horory príliš nečítam, ale po prečítaní niekoľkých komentárov som sa presvedčil, že nielen ja som bol dosť sklamaný. Stephen King je silné meno v žánri hororov a nápad uctiť si jeho tvorbu nebol vôbec zlý. Avšak kvalita poviedok nie je veľmi uspokojivá, a to, keď som si pozrel hodnotenie pri častiach diel, v ktorých ani jedna poviedka nebola v hodnotení červená, ma dosť prekvapilo. Najviac sa mi páčila poviedka Žena s pastelkami. Je to podarený príbeh, preto mám aj autora Doseděla v obľúbených autoroch, aj keď horory veľmi nepreferujem. Pri ďalšom výbere poviedok budem musieť byť dosť opatrný.
O chlp lepšie ako prvá kniha. Konečne viac pirátov a námorných lodí. Lekanta sa ocitá na pokraji vojny. Má len jedinú možnosť, a to sa spojiť so susedskými mocnosťami, s ktorými nemá veľmi dobré vzťahy, aby porazili Asmanskú ríšu. Nie je to vôbec ľahké, keďže každý má svoju špionážnu sieť a veľa mocných ľudí sa snaží na vojne získať čo najviac. Kapitán Vicente patrí k ľuďom, ktorých problémy neobchádzajú, a pretože má mocné meno námorníka, tak musí vziať na seba obrovskú zodpovednosť a stať sa jedným z
Pokračovanie, takpovediac, nesklamalo, no zdalo sa mi to o niečo slabšie. Ten prvý dojem opadol, tak som na to pozeral už bez ružových okuliarov, ale že by to bolo doslova zlé, tak to určite nie.
Leon sa dostáva zo Základne, aj keď v hroznom stave, keďže sa priotrávil rádioaktívnou vodou. Kris mu, samozrejme, pomohla, aby mohli pokračovať v hone za konzervou. Aréna je úplne iné miesto ako Základňa. Leon sa tu moc nevyzná, keďže okolie Základne skoro neopustil. Najväčšie prekvapenie priniesol záver. Som zvedavý, ako to bude ďalej pokračovať.
Už len spolupráca Kyšu a Snégoňovej zaručuje dobré čítanie. Myslím si, že s Légiou to dopadlo veľmi dobre a nová postapokalyptická séria začala celkom slušne. Nemá to ten typický Kotetov štart, kde hneď na začiatku behá kopa mŕtvych, alebo sa nachádza kopa sexu. Ide skôr o pomalší rozbeh, kde sa máme čas oboznámiť s hlavnými postavami. Dosť som si obľúbil šerifa a novicku Kris, samozrejme ma hlavne zaujíma, ako sa bude ďalej vyvíjať osud Vrány, Kováka a hlavne nášho Leoša Keksíka. Vyzerá to dosť zamerané na mladšie publikum, ale samozrejme som nemohol vynechať ani ja túto sériu.
Celkom jednoduché detektívne fantasy. Samozrejme, sú zakomponované zvláštne postavy so zvláštnymi schopnosťami. U barbarov je zvykom, že sú hrubí, suroví a výbušní, a hlavne zastupujú role ako berserker, bojovník alebo nejaký bitkár. Autorka tieto ľady prelomila a z barbara Bela vytvorila vynikajúceho barda, ktorý svojimi piesňami zaujal v Náchořecí nejedného obyvateľa. Má aj brata, ktorý je vynikajúci detektív so záľubou v medicíne. Táto dvojka sa v mestečku stretne s nečakanou prácou, o ktorú ich požiada alchymistka.
Príbeh je jednoduchý, ľahko predvídateľný, ale strašne dobre sa to číta. Taký Sherlock Holmes vo fantasy svete. Teším sa na ďalšie časti tejto dvojky.
Už je to nejaký čas, čo som čítal Kladivo na čarodejnice a som, samozrejme, rád, že vyšla aj druhá séria, po tom ako zaujímavo skončila tá prvá.
Slepý hon je skôr taký medzistupeň medzi sériami, čo je veľká výhoda, pretože sa stretávame so všetkými postavami, a na mysli mám dokonca aj Vincenta.
Je to príbeh, kde Félix rieši hneď dva problémy, s ktorými mu nikto nechce pomôcť, okrem jeho známej partie. Prvým problémom je Horda, ktorá sa vracia každých 100 rokov, no teraz sa jej podarilo vrátiť späť o čosi skôr, a mocnosti to dali na starosti Félixovi, keďže si v minulosti s Hordou poradil. Druhý problém je o mnoho zaujímavejší a v knihe sa mu venuje viac času. Ide o to, že mladé deti pri hre na slepú babu oslepnú. Samozrejme to má horší dopad a Félix, Klaudia, Walter a Vincent musia prísť na to, ako tento problém vyriešiť.
Málokedy čítam celú sériu na posedenie, ale tentokrát som neodolal a Gríšu som musel dočítať na jeden záťah. Výborná séria. Aj v tretej knihe dokázala autorka upútať a všetko nakoniec do seba zapadlo. Teším sa aj z konca. Lepší koniec si to ani nezaslúži. Hlavnej hrdinke som fandil od samého začiatku až po samý koniec, čo u mňa nebýva zvykom, pretože ma väčšinou v YA literatúre hlavné postavy skôr vytáčajú. Mal prešiel obrovskou zmenou a dokonca sa začal viac správať racionálne, ale možno mi trochu chýbala tá jeho vzdorná povaha, ako to bolo v predchádzajúcich dielach. Princ svoje posledné slovo v tomto svete ešte nepovedal, keďže na Gríšu nadväzujú aj ďalšie knihy, ktoré sa venujú Nikolajovi. Smelo odporúčam celú sériu.
