Marquis komentáře u knih

Žena s minulosťou a chlap bez budúcnosti. Mohutný dobráčisko Marv možno nie je práve chytrý, svet a najmä doba mu neprajú (parafrázujúc Dwighta), napriek tomu vie, čo sa sluší a patrí, keď zabijú ženskú, ktorú nedokázal ochrániť. Na scénu prichádza tretia femme fatale, tá najsladšia - pomsta. A čo na tom, že nitky, za ktoré sa ťahá sú setsakramentsky vysoko? Keď už sa rozlúčiť, tak nech je toto zbohom naozaj drsné...

Prvý príbeh z Mesta hriechu ponúka nadupanú priamočiaru cestu s jediným cieľom - pobaviť čitateľa hláškami jak šmirgelpapier, originálnymi mordami, či sympatickými žmurknutiami na prácu kolegov (Rosomák). A samozrejme pomstou ako z hororu. Miller predstavil číre psychopatické Zlo, ku ktorému sa nedajú cítiť žiadne sympatie a ktorého posledné vydýchnutie neprinesie žiadnu úľavu. Pretože život nie je fér, a to v špinavých uličkách Sin City platí dvojnásobne...

3 22.10.2021

Skaza, ktorá postihla Gotham. Chaotické, neprehľadné, na jednej strane akoby neznesiteľne natiahnuté, na strane druhej ostáva nejaký pocit neúplnosti. Po viac než 150-tich stranách to naozaj nie je to, čo chceš... Navyše, pocta HPL je ako od puberťáka (Herbert West, vážne??) a pocta Batmanovi ako takému je ako eintopf - tu trochu Harveyho, tam letmý pohľad na Cobblepota a dokoreniť Ra's al Ghulom. Proste blivajs.

Gotham vo svetle plynových lámp. V úvode podpísaný spolu s Jackom Robert Bloch? Báječné! Mignolova kresba je nepopierateľne lepšia, než u prvého príbehu a hoci identitu londýnskeho mäsiara som odhalil hneď, jeho motivácia bola až do samého konca zahalená rúškom tajomstva. Vrchol comicbooku.

Plynáreň. Sympaticky cynická jednohubka, ktorá mnohým pripomenie svojou halucinogénnou atmosférou legendárny počin Arkham. Kresbou sa mu síce nevyrovná, ale uvážený rozsah každopádne poteší.

Svätyňa. Guilty pleasure ako sa patrí. Mignola "len" kreslí, pointa sa nekoná, všetko tak vyvažuje tajomno a zvláštne chvenie, ktoré čitateľ zažíva spolu s Netopierom. Za mňa spokojnosť.

Záverom je Batman Mikea Mignoly síce značne nekonzistentným výberom, no neľutujem, že som mal možnosť dostať ho do ruky. Minimálne kvôli druhému príbehu naň budem spomínať v dobrom.

4 06.08.2021

Welsh sa s Francom v Trainspottingu príliš nemaznal. Veď čo s tupým (bez)charakterom bažiacim po chľaste a násilí? V Porne ho už vonkoncom nešetril a jeho eskapády s pánskymi časopismi v kriminále sú tak ešte úsmevnejšie a čitateľ cíti škodoradostnú satisfakciu z toho, ako sa Betlovi za tie všetky násilnosti povodilo. A potom prišiel Umelec na ostrí noža...

Tú najnevďačnejšiu a najtvrdohlavejšiu vedľajšiu figúru autor vyťahuje zo starého železa, pohladí ju, dopraje jej nový život nad všetky očakávania, slovom - zľutuje sa nad starým Begbiem... Aby nad ním vzápätí opäť zlomil palicu. A znovu mu odpustil. A tak ďalej, a tak ďalej... Welsh rozvíja svoj spisovateľský talent na hranicu znesiteľnosti a ukazuje, že svoje postavy skutočne otcovsky miluje, a že nakoniec najviac psychológie sa ujde tomu najväčšiemu gaunerovi spomedzi starej partie. Nezaostáva ani v opisoch - tam, kde iný autor vyloží čitateľovi miestnosť vzletnými, no prázdnymi slovami, tam nás Irvine pozve ďalej, upozorní, kam si nemáme sadnúť, kde sa nachádza popolník, a ktorý "zmrd" práve odkväcol v tej, či onej vyšednutej pohovke. A v kontraste so slnečnou Kaliforniou vytvorí skutočné zdanie, že nám dobre známy Edinburgh je predsa-len obrovský nádor na tvári matky Zeme. Plus Spud. Plus Limo Terry. Plus čo sa stalo Seekerovi z Herákov.
Clockwork Orange. Navrch dychberúce finále, ktoré sa rozplieta ako klbko ostnatého drôtu z kvalitnej ocele, až k spiatočnému letu s jedným skutočne delikátnym pasažierom, nad ktorým sa schuti nahlas zasmejem.

Welsh neprestáva prekvapovať a dozrieva ako dvadsaťdvaročná sladová whisky zo zásob pána Tyrona Powera...

P.S.: Chinese Democracy prekvapivo vôbec nie je zlé album. A opäť ďalší Welshov počin, ktorý ma zastihol vo fatálnej epizóde môjho bytia...

3 27.05.2021

Proste skvelé.
Hneď v predslove sa poteším informáciou, ktorú nemusím googliť a síce, že scenár naozaj napísal TEN Kevčo Smith, a keď už obraciam list, do očí mi udrie kresba priamo úmerná vynikajúcemu obsahu. Ale dobre, ešte stále som obozretný...

Moje obavy z ďalšej možnej komiksovej soap opery sú však obratom vyvrátené, vzťah Pavúka a Kočičky nie je žiaden presladený brak, no zároveň je úžasné uveriteľný (tak, ako ho môže poňať jedine autor Hľadám Amy).

Potešia tiež inak otravný Daredevil a najmä istý neposedný mutant, preto zamrzí, že ide len o cameá.

Smith sa nevyhýba temným tajomstvám, atmosféra ako lusk sa rysuje lepšie, než zbožie Mr. Brownstonea, preto vôbec nevadí, že je toto dielo ukecané typickým autorovým rukopisom, ktorý umiernená akcia "len" dokonale dotvára.

Poctivá práca formy a obsahu, ktorá absolútne vystihuje slovné spojenie "grafická novela".

3 30.07.2020

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú - to som si pomyslel, keď sa mi po nablýskanej jedničke dostalo do rúk... Toto...

Stará éra Spideyho ma bavila možno v predpubertálnom období zošitov, ktoré vychádzali aj u nás, na Slovensku, no už vtedy sa mi väčšina jeho protivníkov zdala až neúmerne hlúpa a nezaujímavá. Tento comicbook je toho dôkazom...

Zlodejíčci Scorpion a Cyclone, záporáci na jedno použitie. Jackal, hlavný zlosyn v komickom kostýme, síce s osobnou motiváciou, zato však neskutočne nudný. Paradoxne ma najviac oslovil jeho krátkodobý spojenec Tarantula, no aj jeho som si viac užil v staršom príbehu zo stránok slovartových zošitov...

Navyše, klony ma v komiksoch (a ani inde) nikdy nebavili...

Slovom, keby sa hlavná línia príbehu s Jackalom rozsahom vymenila s ľahko nadpriemerným posledným príbehom, šiel by som možno aj na opatrné štyri *.

Potešilo cameo Punishera, dialógy ale radšej nekomentujem...

2 30.07.2020

Úvodné Masky boli vynikajúce a pripomenuli mi jednu z Netopierových a Supermanových jednoaktoviek, kde taktiež obaja stáli zoči-voči šialenému Zlu. McFarlaneova kresba je dokonalá a divoké farby ešte viac podtrhujú atmosféru. A Ghost Rider sa sem tak dokonale nehodí, až je to ako vystrihnuté z Pavúkovej najhoršej nočnej mory...

Uhol pohľadu je napriek názvu báječne jednoznačný. Wolvieho snaha o záchranu Wendiga je síce patetická, nie však nepochopiteľná, Spidey je možno tak trochu bokom, ale rysujúca sa tímovka plynule smeruje k nepredvídateľnému finále...

Za mňa maximálna spokojnosť a už beriem do rúk ďalší zošit Komiksového výberu.

2 29.07.2020

Pred čítaním som mal zmiešané pocity a tak trochu obavy, aby moje očakávania neboli privysoké. Ale zjavne boli ešte celkom pri zemi, pretože Parťácka romanca predčila aj moje najdivokejšie predstavy! Kadencia hlášok je neuveriteľná (aj Spidey nakoniec dôstojne kontruje), akcia prehľadná a v súlade so schopnosťami oboch hrdinov, kresba jednoducho báječná, a divsesvěte, ono to má aj nejaký scenár! Za mňa maximálna spokojnosť a už sa trasiem na ďalšiu časť.

3 19.05.2020

V podstate obligátna drsná detektívka zo starej školy, nebyť zaujímavej zápletky a myšlienkových pochodov hlavného (anti)hrdinu. Napriek tomu (či skôr vďaka tomu) sa mi Vernon Sullivan pozdáva ako autor viac, než "klasický" Vian. Tak ako onak to však zrejme nikdy nebude môj šálok kávy, Boris pre mňa vždy ostane predovšetkým talentovaným trumpetistom a spevákom.

1 18.05.2020

Stepfordské manželky sú už taký autorov evergreen a zlatý stred. V dobe vydania to musel byť šok, dnes však pôsobia nutne zastaralo a pár rokov od prvého prečítania už ani neviem, o čom vlastne boli a prečo sú také dobré.

Zato Chlapci z Brazílie, to je iné kafe. Ono je to vlastne totálna blbosť, ale tak dobre a čtivo napísaná, že sa tomu nedá nič vytknúť. Špionážne dobrodružstvo, zaujímavé lokality, skvelo vystavané charaktery, nehovoriac o postupne odkryvaných plánoch samotného Todesengela. V závere to trochu zaškrípe, vzhľadom ku gradujúcej atmosfére je vlastne výsledok v ostrom kontraste s predošlými udalosťami, ale skutočne posledné scény Liebermannovho rozhodnutia sa a NAJMÄ mrazivá scéna ambiciózneho chlapca niekde na opačnom konci sveta, vracajú všetko diskutabilné na predošlú úroveň. Určite jedna z najlepších historických fikcii, ktoré som kedy čítal.

2 17.05.2020

Tak ja neviem, asi som bol nadšenejší z predošlých mini príbehov viac, než sa patrí, pretože toto proste nefunguje... Dazzler je ako parťáčka otrasná, humor o ničom a Pool s disco afrom na hlave, to tu už raz bolo a síce v retro príbehu predchádzajúcich zošitov (tímovka s Lukeom Cageom a Iron Fistom, ktorých z duše nenávidím...), takže nič nové. Prekvapivo jediné plus prináša ďalšie retro,
ultravážna (až na kanadskú homo-úderku) tímovka (?) so Sabretoothom. A s tým jedno temné Wadeovo tajomstvo...

2 17.05.2020

Svadba, ktorú oddáva Nightcrawler, a na ktorej sa ukáže cez 200 marvelovských postáv...? No prečo nie. Hoci logicky som pomýšľal na ďalšiu exhibíciu bez príbehu, príjemné ma prekvapila forma DýPího spomienok na staré lásky. Obzvlášť story s hovoriacim vlkom bola kruto-temná a kresbou, "stopážou" aj premyslenou pointou ju radím k tomu najlepšiemu z tohto zošitu, hneď po boku retro príbehu s Hitlerom a Cableom (no že sa konečne unúval objaviť sa....). Žiadnu veľkú slávu ako v prípade prvých častí ale nečakajte, je to "len" bezbrehá zábava a to je tak všetko, čo od Deadpoola očakávam...

2 15.05.2020

(SPOILER) Kto by čakal nejaké extra dôvody na potykanie si s drogovou závislosťou, zrejme by bol mimo viac, než hlavní hrdinovia v rauši. Dôvody boli vždy prudko ordinérne a banálne - zvedavosť, nuda, slabosť. A to robí Herákov (a iné knihy z prostredia drog) tak uveriteľnými. Cestujeme so starou dobrou partičkou naspäť do minulosti, kde by sa ich pokusy prestať ešte chvíľami javili ako hodnoverné... keby sme dobre nevedeli, ako to s nimi raz dopadne. Potešili historické okienka, Rentov zápisníček z detoxu, drobnulinké pomrkávanie postáv z Lepidla a najmä svätá trojica Sick Boy - Swanney - Begbie. Ale čo táram, všetci sú "koží"! Ako súkromné plus hodnotím to, že si vždy nejakým zázrakom vyberiem knihu, ktorá čímsi súvisí s mojim aktuálnym duševným rozpoložením - prišiel som o blízku osobu, ktorú som už oplakal; skončil som jednu éru môjho života, ktorá nikam neviedla... Krásny paradox je, keď si čitateľ uvedomí, že nakoniec je z tejto trilógie (?) najslabší práve ten Trainspotting. Za mňa plný počet a už teraz sa teším na Umelca na ostrí noža.

3 15.05.2020

Miestami až kafkovsky bezútešná a bezcieľna Cesta predstavuje čitateľovi šedý svet zániku ľudstva, v ktorom každá, aj tá najmenšia strata ostražitosti môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. McCarthy nato ide opäť svojim vlastným štýlom, ponurými opismi, vecnými dialógmi a hrôzostrašným defilé sveta, kde prežijú len tí silnejší a šikovnejší. A hoci sa v tomto strohom slohu môže zdať, že sa vzťah medzi otcom a synom vytráca, nič by nebolo vzdialenejšie pravde. Aj keď sa ich konverzácia zredukovala na životu potrebné minimum, McCarthy tieto praktické nedostatky vyvažuje v otcových vlastných vnútorných monológoch, ktoré objasňujú a kryštalizujú skutočný vzťah medzi hlavnými postavami aj bez slov. Záver knihy bol síce nevyhnutný, no predsa zabolel. Po Dieťati božom ďalšie skvelé autorovo dielo. Teším sa na ďalšie.

13 07.05.2020

Kniha, ktorá ma vytočila. Bombastický začiatok, kde autor spomína prepojenie černošských spirituálov, tanca a rituálov na neskorší blues a legendu o Robertovi Johnsonovi ma navnadil na niečo mimoriadne, potom však autor začal s LSD experimentmi, o ktorých som si myslel, že sú len nevyhnutným mostíkom pre ďalšie rozprávanie... Ale nie. Bohužiaľ, posadnutosť halucinogénmi si autor udržuje až do konca, chvíľkami až na úkor okultizmu spomínaného už v názve knihy. Neskôr ma už chvály na Burroughsovu tvorbu, prechválenie syntetizátora a dadaistické pokusy vyslovene znechucovali... Vrchol rozčarovania prišiel s takmer jednoodsekovými zmienkami o gothic rocku a punku (Killing Joke nepočítam) a najmä tvrdením, že death (!) metalisti v Švédsku (!!!) 90. rokov pálili kostoly! Vďaka za Zeppelin, Beatles, Stounov, Sabbath, Bowieho (o Queene ani zmienka...) a i., inak strata času. Hviezdičku navyše si môže pridať ten, kto si k výkladu vypočuje zmienené skladby. Ilustrácie až bolestne chýbali...

1 01.05.2020

Sedím vo vlaku do Álp, vraj mi to prospeje, a z náprsenky vytiahnem Antidepresívum. Ideálny formát, plus polovicu prečítam medzi halucinogénnymi mikrospánkami a tú druhú s kvalitným červeným po ruke. Čítam akoby sám seba, svoje vlastné, doposiaľ nezverejnené myšlienky, častokrát brilantne zakončené absurditou. Ako život. Priepasť sa pozrela do mňa a ja dumám, prečo som Ťa vtedy opustil... Pre to, pre čo som sa opäť ozval - kvôli vlastnej slabosti. A neľutujem, len zatratenci sa dokážu pochopiť, Ale... Ostaňme radšej prosím, pri varení čaju...

4 26.12.2019

Ďakujem... Svojej matke, zato, že ma nikdy úplne nezavrhla... Lívii, že mi doporučila práve túto knihu... Autorke, že mi pomohla pochopiť...

7 10.07.2019

Cesta do pekla je dláždena Dobrými úmyslami... A hoci náš (anti)hrdina už jedno peklo prežil (a boli to vskutku Ťažké časy),
väzenské peklo, ak už nič iné, aspoň malo svoje pravidlá... Scénár opäť výborný, nechýba ani šokujúca pointa, no a prepracovanejšia kresba už len dotvára celkový estetický dojem. Niet čo dodať, plný počet. A už sa vrhám na ďalšiu časť!

4 25.02.2019

Rorschach presne vedel, čo hovorí: "Nezabudnite na to, že VY ste tu zavretí so mnou, nie ja s vami!" Skutočné peklo nastáva vtedy, keď zistíme, že obeť je vlastne katom, pred ktorým nás neochránia ani hrubé väzenské múry... Ako prvé (literárne) stretnutie s Johnom Constantineom sú Těžké časy hlavne vďaka skvelému scenáru a Johnovej osobnosti samotnej naozaj "nadupané", čím vlastne rád odpustím aj amatérsku kresbu, na ktorú ma obálka bohužiaľ nepripravila... Vyslovene sa teším na čítanie ďalšej časti!

5 24.02.2019

Po Batmanovom "dovádění" s Jokerom príjemne oddychové čítanie. Harley je správne trhlá, občas šokuje, ale to sa dá čakať. Kresba naprieč celým comicbookom výborná, akurát príbehy nejde brať úplne vážne. Ruské finále sa podarilo. Ako hovorím, výborná oddychovka so sexy kočkou. Bernie na hrad!

5 28.09.2018

V podstate úplne zbytočný diel medzi dvomi dokonalými príbehmi. K četbe ma dohnal akýsi nýmand, ktorý sa v anotácii zmienil o Jokerovi, avšak VOPRED VARUJEM: Hřbitovní směna Smrt rodiny nikam neposúva a ani poviedky, ktoré obsahuje, nie sú zďaleka ucelené a každú chvíľu nás odkazujú na iný diel New 52.

Svetlé včerajšky. Zase Red Hood a príbeh pokračuje v Roku nula. Smola...

Zajtrajšok. Zoznámenie sa s Batmanovou "rodinou". Milé, ale nič, čo by som už nepoznal...

Odhodlanie. No áno, Batman bez hraníc ma kupodivu naozaj bavil. Prvé zapamätaniahodné dobrodružstvo.

Muž bez tváre. Pobavilo. Clayface je síce nechutný, ale mihne sa Reaper a príbeh ako taký je celkom sľubný a premyslený.

Bludičky. Top zošitu! Trýznivá atmosféra, bezmocný Superman a dokonalá kresba. Čo viac si priať!

Staroba. Kresba slabšia, ale príbeh výborný. Plus keď Vám dôjde, čo sa ešte z Erica Bordera vyklube...!

Pokorný. Batman vs. serial killer, to je naozaj dôstojný koniec komiksu a satisfakcia k počiatočnej nevôli. Potešilo!