Lessana komentáře u knih

Po rokoch som sa k Neználkovi na Měsíci opäť vrátila a ostáva mi skonštatovať len: DOKONALÉ. Krásny preklad, nádherne ľubozvučná čeština, kúzelné ilustrácie a napínavý príbeh pre citlivé duše všetkých vekových kategórií. Tie ocenia jednoznačný, len málinko alegorický popis (žiaľ i našej dnešnej) spoločnosti a "človíčkov" v nej i autorovo vizionárstvo, ako to všetko napokon dopadne s troškou technologickej pomoci od dobrých (mimo)zemšťanov.

10 11.02.2017

Poviedky z tejto milej knižky je lepšie "dávkovať si" postupne, nie všetky naraz. Človek si tak lepšie vychutná bohatosť metafor v nich. A hoci sa občas môže zdať, že lyrika tu prevažuje nad epikou, nie je to celkom tak, stačí čítať a cítiť medzi riadkami. Najúdernejšie mi v tomto smere prichodili posledné dve poviedky: Televízor a Zasvätenie.

1 10.02.2017

Ako dobre, že som túto knihu mala "iba" z knižnice! Prichodí mi ako zatiaľ najslabšia od autorky. Akoby ju platili vo vydavateľstve od počtu strán (a bezútešných postáv) a ona tak nasilu látala, čo jej (ne)prišlo na um, keďže nik nepochyboval o úspechu knihy. Postáv neúrekom, každej venovaný taký malý priestor, až sa všetky stratili v chaose a bezradnosti zatuchnutého Pagfordu. Príbeh a opisy nepútavé, akoby rutinne naskicované. Veľmi z toho bolo cítiť, ako sa autorka úporne snažila prekročiť tieň Harryho Pottera a tiež, akoby sa nevedela dostatočne vytešiť z toho, že môže používať iný jazyk ako "kúzelnícky" a ozvláštniť ho schuti vulgarizmami. Pre mňa obrovské sklamanie. Rovnako ako slovenský preklad knihy.

3 02.02.2017

Obraz Doriana Graya mi úplne vyrazil dych! Priznávam, že som dávno nečítala niečo, po čom mi ostal taký silný pocit a rozvibrovaná hruď, že som nielen v hlave, ale i nahlas ešte dlho po prečítaní uvažovala, či skôr rozjímala o svedomí, čistote človeka, pózach, manipulácii, sile rozhodnutí, ktoré dokážu zmeniť celý život, láske a oddanosti, krutosti a samoľúbosti... Bol to nesmierne sugestívny čitateľský zážitok!

36 31.01.2017

Na Zásady muštárne som bola zvedavá nielen preto, že filmové spracovanie sa mi páčilo, ale aj preto, že som chcela spoznať Irvingov štýl písania. Treba povedať, že kniha sa nečíta zle, tých temer 500 strán ubehne ako voda (hoci po "prestrihaní" by šlo o záživnejšie čítanie). Príbeh je atraktívny, postavy sú sympatické, nie je problém s očakávaním sledovať ich osudy. Dosť mi však chýbala väčšia hĺbka vo vzťahoch, zdali sa mi plytké, zjednodušené. Vôbec z celej knihy, pričom nemám na mysli príbeh samotný, išiel veľmi, veľmi zvláštny, ťaživý pocit... pre mňa v dôsledku spôsobujúci, že sa ku knihe nepotrebujem opätovne vrátiť. A možno ani dostať k inej od autora... Pocit, ktorý nedal možnosť vyniknúť tým niekoľkým hlbším myšlienkam v texte. Škoda.
Scenár k filmu zvládol ale Irving na jednotku, to musím uznať. Vytiahol z knihy základnú dejovú linku s maličkými rozvetveniami a miernymi zmenami, zbytočné rozvláčnosti vyhodil a spomínanú ťaživosť doň, našťastie, nepretavil. Ten si rada pozriem znova.

4 23.01.2017

Pre mňa prvá kniha od Jane Austenovej a už sa teším na ďalšie :). V pýche (neodolateľného pána Darcyho) a predsudku (neopakovateľnej Elizabeth Bennetovej) si romantický kút ženskej duše doslova pradie :). Vytrvalo, s radosťou a na každej stránke pomerne hrubej knihy, od ktorej sa temer nedá odtrhnúť. Charaktery všetkých postáv sú vykreslené nesmierne zručne, vidieť, že autorke je človek so svojimi plusmi i mínusmi známou veličinou. Rovnako ako zmysel pre česť, morálku a spravodlivosť, ale i humor, filozofiu a radostný, pravou láskou naplnený život. A keď sa k tomu pridajú dialógy s nádychom ušľachtilosti a pútavý dej odohrávajúci sa v príjemnom prostredí anglického (nielen) vidieka, potešenie čitateľa je dokonalé :).

16 15.01.2017

Týmto výberom poviedok z Aymého tvorby som si prišla na svoje. Jeho zostavovatelia chceli priblížiť rôzne polohy poviedkovej tvorby autora a siahli po všetkých jeho poviedkových knihách, aby zachytili rôzne autorom preberané tematiky. Nesmierne ma okúzlila košatosť Aymého námetov a fantastika prýštiaca z jeho krátkych próz. Pri mnohých poviedkach (zvlášť v prvých dvoch tretinách knihy) hneď poznať autora Zelenej kobyly, pri ďalších zas možno spoznať Aymého iné rozprávačské roviny, avšak pri zachovaní jeho, pre mňa, čarovnej poetiky, z ktorej cítiť láskavé poznanie sveta a jeho obyvateľov.

6 13.01.2017

Stratený svet je dokonalým oddychovým, dobrodružným čítaním na dlhé zimné večery! Pre mňa bol zároveň prvou knihou od Doyla bez (mojej najobľúbenejšej literárnej postavy) Sherlocka Holmesa. Majster ma nesklamal, štýl príbehu mi trochu pripomínal Verna, čo mi nijako neprekážalo, keďže i on je mojím favoritom :).

12 01.01.2017

No, priznávam, že som čakala oveľa, oveľa viac. Filmové spracovanie poznám, dá sa povedať, dôverne, a veľmi sa mi páči svojou milou poetikou a humorom. Ale kniha je úplne iná. Chýba jej akási iskernosť, ktorá vo filme je. O to viac vyzdvihujem prácu scenáristu a režiséra. Nesmierne zručne z knižnej predlohy vytiahli najpútavejšiu esenciu, čo-to obmenili, doplnili a výsledok stojí za to. Kniha miestami strácala dych, vtipnosť bola často samoúčelná a tie večné odkazy na "literárne modly" autora (W. Allen, Kundera a iní) mi už ku koncu liezli, pardon za expresívny výraz, von krkom. Podobne ako autorovo nevysporiadanie sa s tzv. literárnymi kritikmi. Nehovoriac o zvláštnom autorovom vnímaní sexuality.

7 30.12.2016

Vo vesmíre niekto vraždí (aká to "invencia" prekladateľova!) je prvou knihou, ktorú som od Asimova čítala, a zároveň napínavou detektívkou, od ktorej som sa nemohla odtrhnúť :). Elijah a Daneel boli sympatickou vyšetrovacou dvojicou, a hoci sled udalostí málinko pripomínal Doyla (Asimov ho na jednom mieste príbehu dokonca bezostyšne cituje), celkový štýl a vízia "odosobnenej" budúcnosti ľudstva (tak aktuálna, však?) boli atraktívnymi zložkami diela natoľko, že ma nalákali na ďalšie od autora.

5 27.12.2016

Pozorujúc a bytostne vnímajúc všetko vôkol Bradbury dokonalo predvídal, kam sa ľudia a svet, ktorý si tvoria, môžu jedného dňa dostať, pokiaľ... a to je kľúčové, pokiaľ sa opäť neprinavrátia sami k sebe a ku svojej podstate.
Silné memento pre tých, čo sa spoznávajú v nasledovnom parafrázovanom opise: vlasy spálené chemikáliami, telo vychudnuté odtučňovacími kúrami, uši večne počúvajúce kakofónie zo slúchadiel, rozhovory s druhými o ničom, nevšímajúc si krásy Zeme vôkol, súc zavretí vo svojich bublinách virtuálneho sveta všakovakých "telestien", neprepúšťajúcich ni trochu svetla, ni trochu poznania... s mysľou roztočenou tak rýchlo, že do nej neprenikne nijaká potrebná myšlienka, žijúc zo dňa na deň, starajúc sa len o "výhodnú" prácu a zábavu po nej, ženúc sa vždy niekam, niekam, nikam... majúc v hlave nemožné hromady "faktov" (budiac dojem, že priam sršia vedomosťami), no nič podstatného, aby si náhodou nedali dokopy 2 a 2.

16 25.12.2016

Bolo príjemné na chvíľu sa vrátiť do kúzelného sveta Rowlingovej. Jednako som ale čakala viac... Viac rozprávok, to v prvom rade (netušila som, že knižočka je to taká útla), viac mágie z nich prýštiacich, pričom nemám na mysli tú prvoplánovú, lepšie vypointovania a prirodzenejšie Dumbledorove komentáre, prichodili mi miestami nasilu vymyslené, nemôžem si pomôcť... No a doslov, ten to priklincoval teda úplne... Som ale rada, že som si knihu prečítala, a ešte radšej, že "len" z knižnice.

5 18.12.2016

Leo Rosten je jedným z autorov, ku ktorým som sa dostala prostredníctvom tejto stránky. A som za to vďačná, pretože pán Hyman Kaplan a spol. mi kúzelne spríjemnil zopár večerov :). Usmievala som sa v duchu, rehotala nahlas a uškŕňala na mnohých záludnostiach večernej školy. Pôvodne som si, ani neviem prečo, myslela, že to bude román. Prekvapila ma teda poviedková forma, ktorá vlastne prirodzene vznikla, keď boli jednotlivé príbehy písané do novín. V každom prípade, ako lingvista a zároveň milovník češtiny a dobrého prekladu som si doslova bahnila a gurmánsky jazykovo (ale i literárne) pochutila na výživných hodoch :).

23 11.12.2016

Prvé štyri prózy z tejto zbierky, z ktorých ma najviac oslovil Neobyčajný model a Cantervillské strašidlo, príjemne naladia a pripravia na vrchol v podobe Obrazu Doriana Graya, ktorý mi úplne vyrazil dych. Priznávam, že som dávno nečítala niečo, po čom mi ostal tak intenzívny pocit a rozvibrovaná hruď, že som nielen v hlave, ale i nahlas ešte dlho po prečítaní uvažovala, či skôr rozjímala o svedomí, čistote človeka, pózach, manipulácii, sile rozhodnutí, ktoré dokážu zmeniť celý život, láske a oddanosti, krutosti a samoľúbosti... Bol to nesmierne silný čitateľský zážitok!

8 28.11.2016

To bola ale jazda! Tak ako si ma Maupassant nezískal na 100 % svojimi poviedkami (ktoré sú, paradoxne, "na slovo vzatými odborníkmi" viac cenené), tak si ma získal svojím románopisectvom. Miláčik je napísaný dokonale! So všetkými postavami, zápletkami, dobovou atmosférou a šokujúcou nadčasovosťou... A to nielen ako nesmierne pútavý román či odstrašujúci návod na dosiahnutie vysnívaného bohatstva, moci, postu, rozkoše atď., no rovnako ako popis bezcharakternosti ľudí, ktorí sú na vyšších a najvyšších postoch kdekade aj v súčasnosti. Silnejšie memento by asi sotva našli inde.

16 21.11.2016

Kúzelne napísaná knižka od autora s krásnym zmyslom pre češtinu, humor, spravodlivosť a etiku. Milo ma prekvapila, zohriala a vyčarila úsmev, úškrny i hlasný smiech. :) Správne to ingrediencie radostného čítania. :)

21 19.11.2016

Malý atlas liečivých rastlín je jedna z dvoch kníh, ktorú by človek určite ocenil a využil, keby sa zrazu ocitol "len" v prírode, mimo tzv. civilizácie. Tá druhá je atlas húb. A hoci to možno na prvý pohľad vyznie ako akési "knižné kacírstvo", keď sa to tak vezme, iných kníh by "tam" ani nebolo treba...

5 17.11.2016

Pekne spracovaná kniha pre záhradkárov, mesiac po mesiaci, vždy od zeleninovej záhradky, cez ovocný sad a okrasné kroviny, stromy, kvety, až po izbové rastlinstvo. Ešte tak "zostrihať" ju o tie večné "rady" týkajúce sa hnojenia a bolo by to perfektné...

7 17.11.2016

Moja druhá kniha od Christie (po 10 malých černoškoch), no a treba povedať, že sa mi čítala lepšie. Hoci postáv bolo spočiatku mnoho a ťažšie sa v nich dalo orientovať.
Hercule Poirot (pre mňa navždy spojený s výzorom Davida Sucheta) je nesmierne charizmatická postava a jeho postupy sú inšpiratívne. Ani tuto nesklamal, hoci vrahov som šípila zarovno s ním :).

7 17.11.2016

Kniha sa mi čítala dobre, príbeh je zaujímavý, postavy vykreslené úplne vierohodne. Najviac ma oslovili Mellorsove úvahy a slová, nielen tie o sexualite, hoci i tu mal v mnohom jasno, ale najmä o zbytočnosti priemyslu, o otroctve ľudí, o návrate k obyčajnému radostnému žitiu, o ľuďoch a peniazoch ako mamone, ktorý z ľudí robí len stroje na ich zarábanie a pre ktorý prestávajú byť citlivými, duchovnými, ale i zmyselnými bytosťami.
Keď sa dnes človek vnímavými očami poobzerá okolo, nemôže sa ubrániť myšlienke, aký predvídavý, v tomto prípade žiaľ, Lawrence bol!

14 15.11.2016