Lessana komentáře u knih

Ani nepamätám, či som čítala knihu, ktorá by ma bola "vycucla" (rozumej vysala zo mňa energiu) viac ako Kafkov Zámek...

6 24.10.2016

Tak takto si predstavujem dokonalé texty a dokonalé (nielen letné) čítanie! Čo veta, to perla! Čo riadok, to výstižný postreh reality vôkol! A ten autorov rozhľad! Bravo!
Mnohokrát akoby mi autor čítal (a písal) priamo z duše. Nespočetne veľakrát som sa pri čítaní týchto nadčasových (až sa človeku nechce veriť, že rok vydania tejto knihy je 1986) fejtónov, humoresiek či poviedok nasmiala a úsmev mi nezišiel z tváre od prvého po posledný literárny skvost v tejto zbierke.
Až sa nechce veriť, že som (na tomto portáli) jediná, kto túto knihu prečítal! Kdejaké aktuálne, pardon za výraz, braky sa čítajú a kupujú vo veľkom, je im urobená obrovská reklama, vydávajú sa v obrovských nákladoch... a tuto, hľa, aké (naše, vlastné, domáce) poklady ostávajú nepovšimnuté!

2 24.08.2016

Trochu škoda toho neurčitého záveru, ktorý mňa osobne sklamal (preto o hviezdičku menej). Ale aj napriek tomu je Prázdny hrob nesmierne pútavým i inteligentne vtipným čítaním s veľkou dávkou napätia, mystiky a detektívnej noblesy.

3 14.07.2016

Pútavo napísaný príbeh, krásny epicko-lyrický štýl často dlhokánskych viet, popretkávaný tónmi príjemnej hudby, ktorý vytvorí chuť na "zmlsnutie" celého Hľadania strateného času.

5 14.07.2016

Pán Sartre, odpustite priame slová, no keď na človeka príde spleen, ocitne sa v depresii, má pocit, že celá (jeho) existencia nemá zmysel, vtedy je jeho bytostnou povinnosťou vstať z popola, nie fixovať negatívne dumky v texte, čo podporia zblúdilcov v presvedčení, že bludné kruhy blúdenia sú idylou žitia.

2 14.07.2016

Pred rokmi (nechcem napísať rokúcimi, hoci mi to tak pripadá) som bola neuveriteľne poctená, keď sa mi táto kniha, spolu s Vyřídit si účty, dostala do rúk. Čítať som ju ale začala až o dosť neskôr. Ktovie, ako by som ju vnímala predtým, najskôr nekriticky, ako dokonalú, ako "správny intelektuál", ktorý sa stretne s produktom Woodyho Allena. Ale teraz, žiaľ, musím skonštatovať, že to nie že nie je 100 % literárny či umelecký skvost, ako by som pred rokmi bez váhania povedala, dokonca je to kniha, ku ktorej sa nepotrebujem nikdy vrátiť.

3 14.07.2016

Je až neuveriteľné, ako je táto kniha z roku 1958 aktuálna dnes, po toľkých rokoch! Bolo by barbarstvom vymenúvať rad radom v nej spracované témy, ktoré sa týkajú dnešnej doby. Jesenský sa dotýka a vyjadruje skutočne ku množstvu "vecí". A to nielen povrchne, ale do hĺbky! Nie z pozície poučovateľa či mudráka, ale ako toho, kto háji tie najvyššie hodnoty - etiku, morálku, česť, spravodlivosť a lásku. A to všetko v kultivovanom a pútavom príbehu písanom čistým a ľubozvučným jazykom. A ten zmysel pre humor! Neopakovateľný a dokonalý! Takéto knihy treba vydávať a čítať!

9 06.07.2016

Pri čítaní tejto knihy zrodila sa mi v hlave úvaha: Aké to sú ľudia zvláštne tvory! Zo zvyku a sentimentu zostávajú (často vedome) v neúprimných a deštruktívnych vzťahoch plných (ne)vyslovených lží (ako hrdinovia tohto príbehu). Načo také samoúčelné martýrstvo? Potom si dajú náplasť v podobe (konkrétneho) rozmaru, aby ich ťaživé bremeno minulosti nepustilo ďalej a nedovolilo im opustiť vyjazdené koľaje... V každom prípade - kniha je pútavým čítaním v ladnom štýle na jeden-dva večery, no škoda, že autorka nechala v závere hrdinov točiť sa ďalej v kruhu...

3 05.07.2016

Zelenú kobylu som čítala prednedávnom druhýkrát. A treba povedať, že sa mi páčila viac po prečítaní druhom. Čo páčila, bolo to úplne kúzelné! :) Tempo je vyvážené, dynamický príbeh rodiny Haudouinovcov je svieži a pútavý, zatiaľ čo komentáre "hlavnej hrdinky" zelenej kobyly sú opisnejšieho charakteru, no nemenej vtipné. Táto Aymého knižka je radostným a humorným čítaním. Škoda len toho rýchlo odbytého záveru.

6 17.06.2016

Krásna, s ľahkosťou napísaná knižka na jeden večer, z ktorého sa razom stane večer pohodový. :) Koľkokrát sa človek i nahlas zasmeje, či priam rozosmeje, a úškrn nemizne z tváre temer počas celého čítania. Príbeh je prostý, no štýl, akým je napísaný, je nesmierne zručný, nenásilne v ňom zaznievajú pravdy skúseného človeka, ako i briskné dialógy, popisujúce vzťah medzi rodičmi a synom (komplikovaný, ako to už v živote občas býva), ako i medzi synom a "jeho ženami". :)
Nemám rada knihy s tzv. otvoreným koncom, no táto bola tak umne a šikovne v závere otvorená, až bola úplne dokončená. :))

3 15.06.2016

Aj keď som trošku "mladšieho dáta" ako táto kúzelná knižka, dostala sa počas "veľkých" (rozumej letných) prázdnin v detstve aj ku mne, a to prostredníctvom menšej knižnej "zásoby" u starých rodičov, ktorí ju kúpili svojim deťom, mojim rodičom.

7 14.06.2016

Nie som veľmi na poéziu. Nerada čítam o subjektívnych bôľoch, nešťastiach a pesimistických názoroch na svet autorov, ktorým nerozumiem...
Po Lasicovej zbierke som ale siahla, keďže jeho a Satinského tvorbu mám rada. Nesklamala ma. Zhudobnených básní v nej som poznala iba niekoľko (Do batôžka, Ach, to by boli vojny, Čerešne, V našej obci, Keď som išiel, Za dedinou, Bolo nás jedenásť), zrejme tie chronicky známe. Pri nich som sa nevyhla Filipovým melódiám, čo mi hrali v hlave.
Lasicove básne v tejto zbierke sa vyznačujú neprešpekulovanosťou formy, ako i metafor a vyjadrovacích prostriedkov, priamosťou a jednoznačnosťou, ako i tým, že po ich prečítaní vám neostane nijaký pocit. Ani radosť, ale ani ťažoba, či, nedajbože, depresia.

2 14.06.2016

Ten neopakovateľný bravúrny humor, vycizelované texty, inteligentná zábava na úrovni! Stará dobrá klasika, ktorá sa, žiaľ, akosi vytratila a na jej miesto zasadla povrchnosť, vulgárnosť a ďalšie nevábne prívlastky, ktoré, na ešte väčší žiaľ, ľudia prijímajú a akceptujú.

6 13.06.2016

Oddychové a radostné, vtipné i dobrodružné čítanie, niekedy s trošičku slabším rozuzlením/pointou (Lakomá Barka, Líná pohádka a i.), inokedy poučné a s nádherne uzavretým oblúkom (Královna Koloběžka první, Až opadá listí z dubu, Moře, strýčku, proč je slané? atď.).

8 13.06.2016

Trochu trvá, kým sa čitateľ zorientuje v tomto texte. Nielen čo sa týka členenia románu, kde prítomnosť strieda minulosť a naopak, záhadou je dlho i postava samotného rozprávača. Mierne chaotická forma (temer celá kniha je bez priamej reči) tomu tiež nepridáva.
Ale - človek sa dozvie mnoho o Islande, ako i o úlohe Američanov na ňom a jeho "rozvoji" vďaka nim. Autor si tu servítku pred ústa rozhodne nekladie. Vidieť, že mu to hodne leží na srdci. Rezonujú i kritické slová o absurdnej (nielen miestnej) politike. Pútavo je spracovaných mnoho tém. Rybárčenie a more - základ obyvateľov ostrova. Nevera a následné pocity viny, smútok nad stratou stále milovanej ženy a detí pre chvíľkovú nerozvážnosť. Chlapské priateľstvo. Hľadanie "útechy" v alkohole či náboženstve. Nekonečná únava zo života či výchovy detí. Sila súrodeneckého či partnerského vzťahu i problematický vzťah medzi otcom a synom (v rámci niekoľkých generácií jednej rodiny). Nesmierne silný je príbeh nevinnej lásky z dospievania a odhalenie skutočnej pravdy na konci knihy o udalosti, ktorá bola mylne pochopená...
Autor má cit i pre popis obyčajných dní. Tých, kedy je radosť žiť, i tých, ktoré by sme najradšej vrátili a zmenili, prípadne vôbec nezažili. Spomína na príhody a zážitky z detstva (vzrušujúce i nebezpečné, pokorujúce i s nádychom hrdosti) či na figúrky, ktoré si pamätáme i po rokoch.
Nemožno nespomenúť sugestívny popis nepríjemného zážitku hlavného hrdinu, ktorý sa nesie temer celou knihou. Rovnako ako akýsi zarmucujúci pocit. To je asi to správne slovo. Smútok.
A ten sa nestratil, ani keď sa v závere objavili nádejné slová: "Najhoršie však musí byť, ak človek nikdy nemiloval bezpodmienečne..."

2 09.06.2016

Neviem prečo som si myslela, že pôjde o beletriu podobnú Prípadu jantárovej komnaty. Nebola som naladená na iný typ textu, možno aj preto ma Tušenie tieňa nebavilo. No v každom prípade sa v knihe dá nájsť zopár zaujímavostí. Občas má však čitateľ pocit, že šlo skôr o rozvetvený list Danikenovi, v ktorom si Souček zgustol a "dokazoval" nie práve obľúbenému kolegovi, že "veci" sú inak a že sa mýli. Menej záživná forma Tušeniu tieňa tiež nepridáva. Nehovoriac o slabom vypointovaní celého textu.

2 09.06.2016

Jedna z mála kníh, ktorá má temer v každom vydaní rovnakú obálku :).

18 04.06.2016

Je prekvapujúce, ako málo je čítaná táto kniha! Kniha nápaditá, vtipná, plná inteligentného (nie pseudo-intelektuálneho) humoru... kniha, ktorú je radosť čítať či počúvať (z CD)!

2 04.06.2016

Parádne, napínavé sci-fi nabité faktami a vyfabulovanými informáciami (zručne skĺbenými), ktoré nepustí, kým ho neprečítate do konca. Pravda, záver na Floride sa oproti predchádzajúcim trom štvrtinám knihy vyvŕbil akosi prirýchlo, ale záverečný dodatok to napravil a umne ukončil.

7 04.06.2016

Dodnes si pamätám niektoré verše, ktoré sme sa museli naučiť na hodinu literatúry na základnej škole. Tie o Maríne a pre Marínu sa mi vždy páčili najviac...

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: —
nemožno mi ťa neľúbiť!

A myslela som si, že všetky budú také podmanivé a pútavé. Neboli však...

3 27.05.2016