Lessana komentáře u knih

Z povestí si nepamätám ani jednu, zvláštne. Asi sa mi zdali príliš umelo vykonštruované. No viem, že ilustrácií v knihe som sa ako decko bála...

2 02.06.2017

Mach a Šebestová - to sú nezabudnuteľné spomienky na detstvo! Kúzelné príbehy Miloša Macourka s nádhernými, tak charakteristickými ilustráciami Adolfa Borna :).

5 02.06.2017

V tejto knižke som ako malá nesmierne rada listovala! Obdivovala som krásne ilustrácie v známom príbehu. Pamätám aj na tú tvrdú väzbu - vydavateľ vedel, že sa knižka bude donekonečna otvárať a zatvárať, tak to rovno takto umne "poistil" :).

2 02.06.2017

Krásne rýmovačky, ktoré sme, tuším, mali aj na platni, lebo keď si ich pripomeniem, znie mi v hlave konkrétny hlas a intonácia (hoci meno čítajúceho si už nepamätám). Sú to príjemné spomienky :).

4 02.06.2017

J. Herriot je ďalším autorom, ktorého som objavila prostredníctvom tejto stránky. Za čo ďakujem. Bolo to veľmi príjemné čítanie. Poviedky zo života, zo zverolekárskej praxe, vždy s uzavretým oblúkom, popretkávané humorom, občas iróniou, no vždy hrejivé, láskavé, pozitívne a s všadeprítomným poznaním človeka, zvierat (samozrejme), s obdivom a úctou k prírode a jej rozmanitým výtvorom. Krása!
Rada si prečítam aj iné knihy od autora, no keď sa bude dať, vyberiem si radšej český preklad... Totiž slovenský bol príšerný. Mala som pocit, akoby bol text preložený, a ešte k tomu často nesprávne, z češtiny a nie angličtiny. Rušilo ma tiež použité záhorácke nárečie, keďže ho neobľubujem, no to je výlučne subjektívna záležitosť, nie chyba prekladu.

6 29.05.2017

No, tak toto bola zatiaľ najslabšia kniha od Lema, akú som čítala. Rozvláčne tempo na oddychové čítanie by nebolo až takým mínusom, keby neprechádzalo miestami až do uspávajúceho. Námet - cesta na Venušu za účelom preskúmania úmyslov Venušanov s nami, pozemšťanmi na základe rozlúšteného "raportu" alias Tunguzskej záhady - bol interesantný, o to nič. Ale neuveriteľnosť zápletiek, skoro vôbec nerozvité postavy (nehovoriac o ich menách, ktoré sa v príbehu vyskytovali tak zriedka, že sa v nich ťažko orientovalo), sled udalostí akoby nasilu polátaných dokopy a naivita až hlúposť hlavného hrdinu, to veru knihe nepridáva. Veľmi zvláštne tiež pôsobilo stavanie "vedcov" do pozície temer nadľudí. O to údernejšie, ale často samoúčelne (asi aby sa vedných odborov neznalý čitateľ čo-to podučil) pôsobil kontrast medzi "vedcami" a pilotom. A tak ako mi vôbec neprekážali odborné state v Nepřemožitelnom a v Návratě z hvězd, tu ich bolo priveľa a opisovaných až príliš (a často zbytočne) do hĺbky. Ku koncu príbeh strácal na pútavosti, hoci práve tam sa dozvedáme, čo sa s Venušanmi vlastne stalo. Bol to veľký nepomer - niekoľko sto strán podivných zápletiek temer neznámych postáv a zrýchlený záver na zopár stránkach. Škoda. Nevyznelo to zrejme tak (pacifisticky, humánne a s výkričníkom pre nás, pozemšťanov), ako si autor prial. Ale - ilustrácie v knihe (z r. 1959) sú nádherné! :-)

3 12.05.2017

Nepřemožitelný má dych berúci námet a spracovanie, príbeh napínavý od začiatku do poslednej stránky, v istom zmysle detektívny (až po hypotézu dr. Lauda som netušila, o akého protivníka ide), uveriteľne vykreslenú psychológiu postáv (najmä astrogátora Horpacha a navigátora Rohana), nenápadne vloženú filozofiu a technické popisy podané tak, že laika neznechutia, naopak - rozšíria mu obzory. Som veľmi rada, že záver sa nestratil kdesi v dunách piesku planéty Regis III či v čiernom mraku kovových "mušiek", ale že Rohan vďaka svojmu silnému duchu, odvahe a drobnej technologickej pomoci zvládol úlohu, na ktorú sa odhodlane podujal. Nepochybujem o tom, že po jeho návrate na hvězdolet sa posádka šťastne vrátila domov. Škoda len, že s umelou inteligenciou sa napokon nevysporiadali... Nie ako akt pomsty, lež ako ľudia, ktorí nenechajú vládnuť stroje, čo sa "evolučne" vymkli spod kontroly a môžu byť nebezpečné jednak samy o sebe (hoc možno nie prvoplánovo, ale v tzv. sebaobrane), ale najmä ak by sa dostali do nesprávnych rúk. Je to zbytočné riziko.

9 25.04.2017

Návrat z hvězd, alebo moje zoznámenie sa so Stanislawom Lemom. Doháňam literárne resty (nielen) z pubertálnych čias a norím sa (aj) do tajov vedeckofantastických rozprávaní, románov či poviedok. Asimov mi prichodí najpútavejší a detektívny, Bradbury je charakteristický občas až drvivým a ťaživým dopadom vývoja spoločnosti a človeka na čitateľa (hoci jeho spisovateľská poloha v Pampeliškovom víne je kúzelne hrejivá) a Lema vnímam, popri všetkých jeho znalostiach z rôznych vedných odborov, ako nesmierne ľudského, prírodného a, nechcem si to namýšľať, ale aj oddane slovanského, čo mi je ako Slovanke sympatické.
V Návrate z hvězd je jediným rušivým elementom chaotické, nechronologické rozprávanie, no zrejme to bol zámer na precítenie vnútorného zmätku hlavného protagonistu (podarilo sa). Pri jeho skúmaní ultramoderného, robotického a, vďaka všadeprítomným čiernym skrinkám, úplne bezpečného mesta som si s úľubou a vďakou vychutnávala pohľad na rozkvitnutý sad za oknom a zároveň chápala túžbu Hala Bregga po "normálnom" svete. Nehovoriac o zmenách sociálnych (neexistencia peňazí, kníh - iba akýchsi "čítačiek", školský systém, spôsob obliekania, zábavy, manželstvo na skúšku, rodičovstvo po odobrení...) a človečích ("betrizace", (ne)pociťovanie strachu, život bez vášne, úprava výšky, veku, vzhľadu...), z ktorých niektoré sú ako zo zlého sna a niektoré zas akoby zbožným Halovým/autorovým prianím. Prekvapila ma zručnosť v opisoch rýdzo vedeckých statí, keď som i ja (totálny neznalec matematiky, fyziky, o kybernetike a astronautike ani nehovoriac) nemala problém porozumieť. Zaujali ma i sugestívne Halove rozprávania o školení a praxi astronautov a v konečnom dôsledku sile ľudskej psychiky a ducha. Spomínanú Lemovu ľudskosť a ľudskú prirodzenosť cítiť aj v snahe H. Bregga "vytrieskať" vrelý cit z temer robotických žien budúcnosti a oddať sa milostnej láske so všetkou človečou vášňou.
Smutný by to bol veru svet, keby so všetkými démonmi ľudských duší vymizlo aj všetko dobro a láska z nich a ostala by len akási ľahostajnosť ku všetkému vôkol. To je jediné, v čom sa s Lemom nestotožňujem. Dobro totiž môže existovať bez zla. Zlo nie je podmienkou bytia dobra.

7 21.04.2017

Pri čítaní tejto knihy (u mňa druhej od autorky) som sa neubránila obdivu nad slovným prejavom Emmy, pána Knightleyho, pani Westonovej a iných postáv či postavičiek (koľko cizelovania to asi autorku stálo!). S akou vznešenosťou, citlivo, úprimne, dobrosrdečne, priamo a vždy aj s ohľadom na druhých, nielen na seba, dokážu hovoriť o svojich vnútorných poryvoch (či už mysli, alebo srdca). Koľkokrát by sa mi zišla takáto schopnosť! A koľkokrát by som ju ocenila u druhých! Ono to však občas vôkol prekypuje skôr do seba zahľadenými a nadutými Eltonovcami, vystrašeným láskavým hypochondrom pánom Woodhousom, nesmierne utáranou, hoc dobrosrdečnou slečnou Batesovou, rozmarnou a panovačnou pani Churchillovou, prekombinovaným Frankom či naivnou Harriet... :)
Austenová rozumie človeku, jeho muchám a nuansám jeho rozumu i srdca a dokáže to zakomponovať do dialógov a monológov, ktorých klady som vypísala vyššie. A to je v tomto prípade viac ako slabšia dejová linka a niekedy akoby samoúčelne naťahovaná "stopáž" knihy.

12 12.04.2017

Po Londonovom Tulákovi po hviezdach som potrebovala iný žáner ako soľ. Zvolila som drámu v písanej podobe (v tomto prípade 3 ks) a dobre som urobila. Náhodné stretnutie (iného druhu) je krásnou slovnou výmenou dvoch postáv a dôkazom, že na vypovedanie podstatného stačí aj jednoduchá kulisa. Nehovoriac o tom, že aj v živote je to často tak, že "náhodne" stretneme vždy presne toho, koho potrebujeme, a presne vtedy, keď to potrebujeme. No a je na nás, či sa podľa odkazu stretnutia aj zariadime... V Polnočnom tangu ma oslovilo najmä vybudovanie atmosféry založené na nemožnosti opustiť miestnosť, kde sa hlavné postavy nachádzajú. A tiež postava Doktora a často humorné dialógy s ním súvisiace. Posledná hra zbierky - Sto rokov v očistci bola prvou monodrámou, akú som doteraz čítala. Po prečítaní mi neostáva iné, len sňať klobúk. Napísať text pre jednu osobu, aby sa "hýbala" aj ona, aj dej, občas z toho šikovne vykúzliť dialóg, dať tomu hlavu aj pätu a dokonca i životné múdra - to je výzva, ktorú autor zvládol na jednotku! Kto má rád drámu v takejto podobe, príde si na svoje.

2 11.04.2017

Tulák po hviezdach bol mojou prvou prečítanou knihou od Londona. Veru, veru. Tak zvučné meno, a ja sa k nemu dostanem až teraz... po kdejakých, treba povedať absolútne neinšpirujúcich, "anotáciách" o autorovi a jeho diele ako takom, po kadejakých, teraz už viem, že totálne mylných a scestných, zaškatuľkovaniach, ktoré sa "normálne" o ňom učia na školách. Avšak opäť som, vďaka tejto stránke, objavila pre samu seba ďalšieho človeka, čo sa narodil pre písanie. Vďaka za to.
Ešte som nepoužila vo svojich komentároch slovo "strhujúci", ale na tento román to presne sedí. Myslím, že som nečítala nič, po čom by mi ostal tak intenzívny pocit, ako to bolo po Tulákovi po hviezdach (snáď len Obraz Doriana Graya, no na pomyselnej škále pocitov je to kdesi inde). Je to napísané tak dokonalo, že jednoducho musíte čítať ďalej a ďalej, kým sa nedozviete jednak, ako to s hrdinom dopadne, a jednak, čo bude výstupom tak rozsiahlych a predsa v konečnom dôsledku len jedného postrehu. Že duch je večný a len na ňom záleží, a že hmota, a teda i telo, je dočasné, pominuteľné a preceňované. Z mnohých Darrelových zážitkov (či z minulých životov, alebo toho súčasného) až mrazilo, tak sugestívne boli spracované. Aká úľava, že autor v katarzii dochádza k poznaniu, že tým najpevnejším pojivom všetkých našich životov je láska. Tak je to veru...
Ak sú všetky knihy autora také silné ako táto, bude to chcieť trochu času, kým siahnem po ďalšej. No určite sa tak stane.

21 07.04.2017

V Klube Pickwickovcov Dickens nikam sa neponáhľajúcim tempom rozpráva zážitky z putovania štyroch, občas až idylicky finančne zabezpečených pánov (Pickwicka, Tupmana, Winkla, Snodgrassa) vykreslených typologicky, pánov z vyššej spoločnosti gentlemanov, ktorým česť a spravodlivosť boli vlastné. Mne bol najsympatickejšou postavou sluha pána Pickwicka - Samík Weller, občas Veller :), od príchodu ktorého je kniha pútavejším čítaním. Hoci je text kritikou vtedajšej spoločnosti a mnohých jej záhybov, nepredostiera hlboké myšlienky na zamyslenie, čo je trochu škoda. Je však milou (to je, myslím, to najvhodnejšie slovo), anglickým humorom okorenenou oddychovkou, písanou ľubozvučným jazykom a krásnym slohom/prekladom aj keď s občas umelo vykonštruovanými zápletkami hrdinov.

4 04.04.2017

Vianočnú koledu sme mali pred rokmi (na gympli) ako tzv. povinné čítanie v rámci hodín angličtiny. Bola to vlastne moja prvá kniha prečítaná v tomto jazyku a v tom čase som ju musela čítať zároveň so slovenským prekladom, ešte som angličtine tak nerozumela. V každom prípade, príbeh je to krásny a rada sa k nemu vrátim.

9 22.03.2017

Červený a čierny, alebo Ako pýcha, ctižiadosť a rozum prevládli nad pokorou, ušľachtilou iskernosťou a srdcom. Asi (aj) tak sa dá vysvetliť názov tohto románu a zostručniť jeho leitmotív. Pútavosť, výstižné popisy pozorovaní prostredia (či už prírodného, mestského, alebo interných záležitostí domácností, seminára, atď.) a, samozrejme, vnútorné poryvy hlavného hrdinu a jeho dvoch mileniek - lásky (pani de Renal) a ženy (Mathilde) sú najzaujímavejšími pasážami a zároveň hnacím motorom knihy. Žiaľ, asi len do jej polovice. Tá druhá bola značne zmätená, preplnená absurdným myslením a správaním postáv. K záveru som sa dopracovala len z čírej zvedavosti, ako to napokon s mladým "abbém" celé dopadne.
Príjemným prekvapením bol po dlhej dobe výborný slovenský preklad, ktorý pokazila len nedotiahnutá práca korektora - v texte je množstvo preklepov a chýbajúcich písmen.
Ešte chcem spomenúť výroky "dejateľov" pred každou kapitolou, ktoré mali, zrejme, čitateľovi priblížiť nadchádzajúci posun v deji. Nejako mi ušiel ich zmysel, skôr ma rušili a nie vždy som zachytila ich súvis s príbehom Juliena Sorela. Ale, to je maličkosť...
V každom prípade, jedno viem určite - ku knihe sa už nevrátim. Stačilo raz.

8 22.03.2017

Pred spoznaním tejto útlej, no bohatej knižky som netušila, že z púpav sa dá robiť víno (med z nich robievam a je to delikatesa). Ale keď je také dobré, hrejivé, voňavé, usmievavé, zasnívané, láskavé, liečivé a výživné ako táto kniha, hneď si hľadám recept a v najbližšej púpavovej sezóne ho s radosťou urobím a "zasyslím" na poličku, kde bude v hrejivých glgoch čakať, aby nám pripomenulo chuť, vôňu, pocit a sny leta, všetkých liet...
Pampeliškové víno mi presvietilo niekoľko večerov, no hruď na podstatne dlhšie. Je to nádherná poézia v próze, lyrika v epike, láskavosť v slovách. A mne neostáva iné, len skonštatovať, že táto poloha Bradburyho spisby ma veľmi a ešte raz veľmi milo prekvapila a príjemne naladila. Ďakujem, Ray.

11 11.03.2017

Knihe sa určite nedá uprieť vycibrený štýl, sloh (hoci dej sa začne "hýbať" až po nejakej tej strane). Tým ma Flaubert oslovil najviac. Bavili ma tiež state, resp. večné spory miestneho lekárnika s farárom, ktorým nechýbala obratnosť v konverzácii, argumentácie či vtip, do čoho autor bezpochyby zakomponoval i svoje vlastné presvedčenia a životnú filozofiu (a to nielen protivoltairovskú). Charaktery a konanie prototypných postáv a postavičiek bolo vykreslené vierohodne, rovnako i mestečko, kde sa dej odohráva. Samotný Emin príbeh je určite nadčasový, no nemôžem nepoznamenať, že žiaľbohu. Keďže podobne bezradným, nič si nevážiacim, rozmarným bytostiam bez poznania "riešenie" v podobe samovraždy určite nepridá...

3 02.03.2017

Konečne som sa dostala k Anne zo Zeleného domu! Ktosi ma od nej kedysi odrádzal, no ešteže som sa riadila intuíciou a po knihe som siahla (hoci už v tzv. dospelosti). Pre mňa to bol čitateľský zážitok par excellence a moja detská duša si sústavne spokojne priadla! Ľúbezné, milé, čisté, plné úctivosti, lásky a dobrého srdca! Nádherná oslava prírody, detstva, dospievania, čistoty, poznávania! Od čítania som sa nemohla odtrhnúť, tak ma príbeh Anny vtiahol medzi riadky, a už teraz sa, ako malé dievča, nesmierne teším na pokračovania! :) Anna zo Zeleného domu sa stala jednou z mála kníh, ku ktorej sa kedykoľvek rada vrátim a túžim ju mať vlastnú.

15 26.02.2017

Štyri milé, zručne a pútavým štýlom napísané, vtipné (zasmejete sa určite aj nahlas a od chuti; ja osobne najviac na Veľkej rošáde) grotesky čpejúce štekliacou erotikou, ktoré "prívlastok" z názvu edície - Čtení na dovolenou presne vystihuje :).

5 22.02.2017

Po rokoch som sa vrátila k tejto knihe, v detstve tak často vyhľadávanej - pre ilustrácie, pre príbehy obľúbených hrdinov. Bolo to príjemné i teraz, hoci na niektorých miestach som si povzdychla nad slovenským prekladom. Avšak to bola maličkosť, strácajúca sa v chronicky známych príbehoch slávnych či menej slávnych hrdinov a v nadčasových múdrach a posolstvách jednotlivých bájí a povestí, písaných prístupným štýlom a jazykom aj pre menších čitateľov. Čo ma však sklamalo, a veľmi, bol posledný autorov "príbeh", ktorý tam bol dodaný ako päsť na oko. Asi aby si náhodou niekto nedovolil myslieť, že to s tými bohmi a hrdinami mohlo byť aj inak.

7 21.02.2017

Popravde, absurdnú drámu mi sprotivil Beckett a Ionesco. Preto ma anotácia k Bláznovi a Kráľovi trochu odrádzala. Ale keďže od autora som čítala už prózu aj poéziu, bola som zvedavá i na jeho dramatické počiny. Predsa len, taký jav, že ktosi (a ešte k tomu náš, slovenský a súčasný autor) píše prozaické, poetické i dramatické texty, to je vzácnosť, ktorá si zaslúži pozornosť.
Obe hry v tejto zbierke sa čítajú ľahko, svižne a človek si ich hneď vie predstaviť na javisku. Blázon a Kráľ je údernou a nadčasovou kritikou (vedenia) spoločnosti, s mnohými úsmevnými momentami a detektívnou zápletkou. Absurdnosť tohto kusu nespočíva (na moju veľkú radosť) v tom, že postavy chrlia nezmyselné repliky, tvária sa pritom intelektuálne, nič sa celý čas nedeje a nikde to nedospeje. Naopak - autor tu v jemne alegorickom a dynamickom príbehu poukazuje na absurdnosť v každodennom prejave a konaní ľudí, tých, ktorí sú práve "hore", i tých, ktorí sú zdanlivo nezávislí. Miesto pri stole je čosi úplne iné - pokojné, lyrické, snové, občas tiež vtipné, o láske dvoch duší, ktoré sa našli. Pre mňa ďalšie dve zaujímavé polohy autorovej spisby.

2 20.02.2017