iskovsky komentáře u knih
Myslím, že ak by autorka ukončila tento príbeh už po prvej časti, tak by sa z toho stala kultová kniha tohto žánru... druhý diel totiž celú sériu dosť sťahuje kvalitatívne dole...
zdá sa mi že jednotku nosila autorka dlho v hlave a preto to tam všetko perfektne šlape, zatiaľ čo dvojka je napísaná z nutnosti...
zbytočne rozťahané dialógy , priveľa retrospektívnych odbočiek, udička na LGBT...
celkovo to bola jazda v super aute, ale príliš často mi niekto dupal na brzdu...
taká "encyklopedie" pre začínajúcich nadšencov zbraní... a aj keď sa to z názvu nedozviete, ide o zbrane strelné...
v tejto encyklopedii nie sú všetky strelné zbrane a tie čo tu sú, sú usporiadané pre mňa dosť nepochopiteľne...
napr.: prvý puška u štátu Francie je až "perkuska" z roku 1846, zatiaľ čo Velká Británie má už "kresadlovku" v roku 1793...
človek neznalý problematiky by mohol nadobudnúť pocit, že francúzi predtým pušky nemali a zároveň sa nedozvie nič o slávnych franc. puškách z napoleonských vojen... podobne je to v tejto knihe aj s modernými zbraňami... navyše sa u mnohých zbraní nedozviete kedy boli vyrábané/používané...
knihu zachránili obrázky...
Podivné, krásné, vtipné, šteklivé, nezmyselné.... presne ako mám rád...
len pre skalných nadšencov archeológie ...
Malá knižka určená všetkým, ktorí sa chcú stručne oboznámiť s výsledkami najvýznamnejšieho archeologického výskumu na našom území za posledných neviem koľko rokov...
Podrobný rozbor slávnej námornej bitky, ktorému sa nedá nič vytknúť...
Film som nevidel a po prečítaní knihy po tom ani nijak zvlášť netúžim...
Je vidno, že Gaiman nápady má... podľa mňa mu ale chýba spisovateľský talent...
Pôsobilo to na mňa ako stručne prerozprávaný výcuc z nejakej inej knihy...
Mám rád objemné knižné série, pokiaľ je ich objem kvalitne využitý...
...po tejto knižke sa James Rollins v mojom mozgu usídlil vedľa špenátu s vajcom v oddelení s názvom: Never More...
Zaujímavý námet odhaľovania nacistických zločinov, ale v dosť sterilnom podaní... poctivá remeselná práca, ale žiadna pridaná hodnota naviac... asi ako keď si u dobrého pekára kúpite voňavý chlebík, ale ak máte chuť na koláč, tak viete, že sa musíte poobzerať inde...
Ak máte radi históriu a dostali ste do vienka aspoň toľko zmyslu pre humor, aby ste odpustili nepresnosti v záujme väčšej srandy, tak toto nesmiete minúť...
Možno by stálo za úvahu nahradiť ničnehovoriace označenie: "kolektiv autorů", konkrétnym menom Mark Healy... viď str. 162... autor: Mark Healy... a: © Mark Healy 2018
Nebolo to vyslovene zlé, ale ani nijako zvlášť zaujímavé, takže som sa pristihol, že je mi úplne jedno ako to skončí...
Dobré meno sa buduje ťažko a dlho ... a potom stačí jeden paskvil ako tento a už sa to s tebou povezie celý život... Frantíku :)
Cesta - boj - cesta - boj - cesta - boj .... a tak stále dokola.... niektoré hlášky sú už dosť predimenzované ale stále sa jedná o svižne plynúcu zábavu...
Putovanie po vyprahnutej Austrálii je zrejme dosť namáhavý počin a rovnaké bolo pre mňa čítanie tejto knihy... je vidno, že ani tu si TP nad dejom veľmi hlavu nelámal a naviac postava Mrakoplaše je pre mňa dosť nezaujímavá... skúsenosť z ostatných autorových kníh ma však motivovala v čítaní vydržať a tak som sem tam "pod kamenem našel chleba s marmeládou"... najzábavnejšia mi pripadala dejová linka s mágmi a paní Vidlákovou, niektoré ich dialógy sú veľmi vydarené... ďalšie humorné perly sa objavujú nečakane a niektoré "testujú" či ste pri čítaní niečo nevynechali... napr: na jednom mieste sa Mrakoplaš dozvie, že "velbloudi" sa na kontinent dostávajú na naplavenom dreve a na inom mieste o niekoľko stránok ďalej príde do krčmy, kde sa ho šušľavý krčmár pýta:
„Odkuď váf čevti pfinefvi?“
„Ále... připlul jsem na kusu vyplaveného dříví.“
„A měv jfte tam doft mífta, mevi vfema těma vevbvoudama?“
Názov je trocha zavádzajúci... autor dokazuje možnosť uskutočnenia mnohých udalostí o ktorých sa píše v Biblii, avšak vysvetľuje ich ľudským spôsobom myslenia, čím vlastne popiera "zázračný Boží zásah" ... je to vlastne výklad biblických dejov uspokojujúci každého ateistu.
Ucelený pohľad do našich najstarších dejín, aký tu veľmi dlho chýbal...
Pre mňa jeden z tých slabších "Pratchettov" písaný štýlom "chaos od začiatku a svetlo sa objaví až na samom konci tunela"... v tomto prípade bola cesta k tomu svetlu o niečo menej zaujímavá a miestami až nudná.