Nádherná rozprávková kniha, už sa neviem dočkať, ako z nej budem čítať vnúčatám. Trochu strašidelná ilustrácia na obale, to áno, to som sa kus bála, ale tie príbehy som absolútne milovala. Prečítané mnou a rodičmi tak 7x minimálne :)
Oh, moje nervy, aká som za databázu rada! Túto krásnu knižku som mala doma a iste tam ešte je. Rada som ju čítala, spomínam si na ilustrácie a fakt krásny font písma, dobre sa to čítalo aj mladému čitateľovi. Príbehy boli krásne, detsky jemne a predsa pravdivo podané aj ťažšie témy...
Túto útlu knižočku som si z knižnice požičala aspoň 10x :D Predovšetkým sa mi nesmierne páčili pokyny k použitiu o umytí rúk, "pri čítaní nejedz, pri jedení nečítaj" a ilustrácie. Roztomilé dielo celkovo :)
ČV 11/26 EDIT: Radšej som to skrátila o osobné detaily.
No... ťažko sa hľadajú slová, pretože... dokážete si predstaviť (a teraz ako vážne), že niekto znásilní a zabije vaše malé dieťa a po desiatich rokoch behá po slobode a je s tým systém a spoločnosť v pohode? Chápala som hodne postáv v tejto knihe. Myslím, že autorka taktiež. Viac než dala najavo. Chvíľu som ju chcela strhať za zmienku o stretnutí psychologičkinho brata s páchateľom vo väzení, že nie je možné, aby sa stretli na jednej chodbe pedofilný vrah a páchateľ menej závažného trestného činu. Potom som si to konkrétne väzenie vygooglila, prečítala si aj pokyny pre budúcich trestancov - mohlo sa to stať. Majú tak málo závažných zločincov a len v tom jedinom mužskom kartre na celom ostrove, že ozaj im nie je vyhradený samostatný trakt.
Spomienky na letné prázdniny u starkej v Levoči, kde sa schádzal stále rozrastajúci sa hlúčik vnúčat a aj tie staršie sme so zatajeným dychom počúvali na dobrú noc vediac, že starká nikdy neodmietne prídavok... Úžasná žena, ktorá vychovala 4 deti a pritom opatrovala nemohúceho manžela, 11 vnúčat a dožila sa 1 pravnúčaťa, ktoré by bavila (ako ona hovorila), keby ju nebesia nepovolali. Myslím, že kniha je stále na svete a práve v knihovničke najmladšieho pravnúčika :)
Knižné bingo - kniha, která má víc než 400 stran.
Tento príbeh mi prišiel fakt originálny, dobre napísaný a premyslený (fajn, možno nemám načítané desiatky detektívok). Vraždy boli desivé a neobvyklé, ozaj ma i zamrazilo, keď som si to predstavila a mierne som nadskočila, keď mi cca o 1 v noci pri čítaní o obeti č. 2 praskla žiarovka a zostala v byte totálna tma :D (si človek kus vydýchne, že pre kulmu by musel ku susedom). Nápad so šifrou bol tiež bezva, samozrejme, som to musela ihneď vyskúšať - dobrééé a poklona prekladateľovi, ako to preklopil do češtiny. Celkovo za mňa výborný kúsok a teším sa na ďalšie diely.
ČV 05/17. Atmosféra bola mrazivá a pohlcujúca v dejovej rovine, ktorá popisovala život Sóldís spejúci k nevyhnutnému konci a jej spletité vzťahy s rodinou. Boli tam skutočne momenty, ktoré rozbúchali čitateľské srdce strachom, bezpochyby. Vysvetlenie a zaklapnutie puzzle v závere bolo tiež vierohodné, až som prekvapila sama seba, že som čosi zo základu zápletky správne odhadla pomerne skoro, čo sa mi obvykle nestáva. Hviezdičku uberám za vyšetrovaciu dejovú líniu. Nejak som sa nedokázala naladiť na Týra a celý tým, neviem...
ČV 09/18. Spočiatku ma ako Slovenku trochu rušili nespisovné koncovky, resp. nárečová forma (napr. mejch), ale zvykla som si a potom už čítanie pekne odsýpalo. Možno sa niekto pozastaví nad tým, koľko je tam bolesti, osamelosti, prehliadania a v primárnom poňatí i krvismilstva, ktoré nik nerieši, lenže život taký je. Žijeme si v strednej Európe tak chránene, bezpečne, obohnaní zákonmi o rovnosti príležitostí pohlaví (všetkých 136-tich), razí sa trend ne/výchovy detí, každé slovo sa posudzuje na váhach šikany atď. Ibaže realita života v iných končinách surová je, rozdelenie rolí tiež, príkazy a tvrdo vyžadované pravidlá taktiež. Málokoho vodia rodičia a partner za ručičku a ofukujú ho. V Mongolsku som nežila, strávila som nejaký čas na Kube (nie na dovolenke, v ich realite ala "toaleťák došiel a v lepšom prípade bude za týždeň"), v Arménsku a Kirgizsku som zažila úplne bežne zbierať exkrementy zvierat na otop, v odľahlých končinách tam dosiaľ slovné spojenie "rodinný klan" znamená všetko možné... I taký je život. Moja obľúbená postava bola Ojuna :)
Knižné bingo - kniha od českého autora.
Filmové spracovanie zbožňujem (zrejme ako väčšina ľudí), ale kniha ma tiež veľmi bavila. Rozhodne stojí za prečítanie :)
Pridávam sa ku všetkým komentujúcim predo mnou, nemám veľmi čo fungovanejšie dodať, čo by už nebolo povedané. Možno len príbeh knižky, ktorú sme zdedili po manželovej maminke. On je veľký milovník starších českých filmov (resp. československých) a ja som si prakticky celý lexikón z náhlej pohnútky prečítala počas preteplotovaného víkendu. :)
Súhlasím s predošlým hodnotením! V tomto sprievodcovi nájdete aj menej známe a neokukané, prípadne neprístupné, ale za vonkajšiu prehliadku stojaci zámočky, prípadne budovy, o ktorých by vám nedocvaklo na prvý pohľad, že to zámok či usadlosť je. Prelúskala som skoro celú a mnohé navštívila. Fakt dobré nápady, pekne a čtivo popísané.
Malý a skladný, fajný sprievodca do vrecka alebo batôžka aj pre dlhodobo v Prahe žijúcich, keď sa chystajú vyraziť na prechádzku, prípadne berú vonku kamošov a ešte nevedia presne, kam ich kroky zavedú. Ak hľadáte nejaké základné informácie o budovách okolo, toto je to pravé. Stručne a dobre, jeden odsek o pamiatke, zhrnutie, či nenudí. :)
Keby nie databázy, zabudnem na ňu... Jeee, tá úvodná ilustrácia a všetko naskakuje. Ako malá som čakala na mamku v kabinete slovenského jazyka a tam mala celé skrine prekrásnych knižiek. Kľudne som tam presedela aj 2-3 vyučovacie hodiny, čo mala ako učiteľka oproti mne, tretiačke-štvrtáčke, naviac :)
Rok 2026 s knihou - január.
Ako som len mohla dospieť a nevedieť o tomto skvoste? To je tak neskutočná nádhera pre dievčatká, akým som bola okolo 10-12 rokov! Milé, láskavé, poučné, dobrodružné... Jasne, dneska by odpadla väčšina spoločnosti, koľkokrát tam deti dostanú na zadok, koľko zvieratiek sa zastrelí a spotrebuje, ale holt to bol život. Som sa párkrát zamyslela nad tým však, koľkokrát by Mary a Laura prišli o život pri súčasnom trende nevýchovy. Každá doba niesla svoje, niečo je prekonané, ale mnoho ostáva pravdou. Rada ju vnúčatám prečítam!
ČV 07/19. Skutočne sa radím medzi fanúšikov tejto série a vlastne si vychutnávam overenú klasiku amišského rámca, Katinu nesmrteľnosť, Johnovu trpezlivosť a kutilstvo. Pri pohľade na dôstojne riešené obálky s výjavom zo života Amišov vždy skrátka zastrihám ušami :) Tu sa mi páčilo, že autorka opakovane vo svojich knihách upozorňuje na neodvolateľnosť znásilnenia - ono to ako téma nie je neobvyklé, ale väčšinou dej tiahne k tomu, že sa z toho obeť nejak oklepe, vyrovná sa s tým, založí si rodinu, žije normálnym sexuálnym životom (toho odkazom je vlastne istým spôsobom aj samotná vyšetrovateľka). Lenže v reálnom živote to tak nie je, nič už nikdy nebude ako predtým, na toto sa zabudnúť nedá, ani s novým patrnerom, ani po rokoch. Len s tým žiť ďalej, pretože inšie neostáva... Za toto poklona, za otvorenosť v popise pocitov obete, ktorá hľadá chyby v sebe, častokrát jej to aj reakcie rodiny a spoločnosti podsúvajú, zľahčujú, anonymizujú, odmietajú o tom hovoriť. Nielen v tradičných komunitách, toto je realita aj súčasnej, modernej doby, bohužiaľ. Vďaka autorke za priamosť.
(SPOILER) Knižné bingo: Thriller / záhada.
Mňa tí Amišovia bavia. A pekne to vyjadrili užívateľ Tupoun a užívateľka Raphelia a ďalší, pod to sa rada podpíšem pomyselne. Dodala by som akurát toľko, že stále dokážem nájsť v knihách Lindy Castillo o Amišoch niečo nové, čo nebolo v predošlých (nečítam podľa poradia), citát, drobnosť kultúrnu, čo ma prekvapí alebo názov nejakého jedla, ktoré by som rada ochutnala alebo skúsila pripraviť. Som si v duchu hovorila pri prvom rozhovore s páchateľkou: "to bude ona..." a potom: "Mirka, sa spamätaj, nefandi si hej? nikdy sa sa netrafíš skoro, poznáš sa..." a nakoniec: "co myslíte? měl ho tam!" (Básnici copyright). Celkovo veľmi dobre napísaná detektívka a Kate už poznáme, že je ako dieťa: nerozbitná, umývateľná, treba na ňu pomaly, robí si, čo chce (s nadsázkou myslené, samozrejme).
ČV 15/26. Sneh a ľad. Iste si dokážete predstaviť, ako poskočí srdce oddanému čitateľovi, keď v kiosku knižnice zbadá kúsky zo svojej obľúbenej série, ktoré ešte nečítal. No vrhla som sa na to, akoby v priestore 2x3 metre niekto bol ďalší a mohol mi ich predchytiť :) A rozhodne som neľutovala, pretože od tej doby nejem, nespím, čítam. Tento kúsok ponúkol zas iný vhľad do života Amišov, trochu menej bežno-životo-idylický a hodne premrznutý. Vžívala som sa do toho, pretože som prežila jednak niekoľko zím života v historickom kostýme a plášti (s teplým spodným prádlom, ale verte, že zamrznuté lemy sukní a spodničiek... na to fakt Hoody netestuje) a na druhú stranu niekoľko iných zím na študijných pobytoch na Kube (ono sa tam našincovi inak bars nedá, bo v našom lete je vlho a dážď, to s výskumom nepohneš), čiže som si rozhodila totálne termoreguláciu a teraz chce-nechce primŕzam k podlahe, kde iní spokojne behajú v spoďároch (chlapi v mojej rodine sú teplokrvní). Ale k veci - všetky palce hore, dobrý diel!
Knižné bingo: Prvá kniha zo série.
Konečne som sa po asi 6 knihách z tejto série dostala k 1. dielu a samozrejme som po ňom ihneď v knižnici chňapla :) Mala som z pochopiteľných dôvodov hromadu spoilerov v hlave, ale vôbec to nebránilo zážitku z čítania, doslova som príbeh za deň zhltla. Nie je to pekné čítanie pre toho, kto má nejaké to násilie na ženách za sebou (počítam i seba), alebo pokiaľ má bujnejšiu predstavivosť a labilnejší žalúdok. Stále sa pri podobných knihách uisťujem o jednom fakte - ako film by som to nedala ani náhodou. Z vizuálnych scén podobného druhu by som nespala aspoň mesiac a odmietala v noci sama na záchod, ale knižne to dávam v zásade v pohode (vediac, že je to beletria) a autorka patrí medzi moje obľúbené.
ČV 15/25. Dávam vysoké hodnotenie, nielen autorovi, ale aj zostavovateľom, pretože vysvetlivky, predslov, slovníček, edičná poznámka, všetko TOP spracované! Kiežby sme toto mali počas štúdia literárnej kritiky v knihách písaných ešte skloňovanou a časovanou angličtinou... Bernolákovčinu (resp. jej Hollého variantu v zmodernizovanom šate 50.-tych rokov) som čítala po prvý raz, okrem ukážok v škole. Nebolo to jednoduché, človek si aspoň uvedomí, ako má modernú rytmiku a dĺžky jazyka v podvedomí, ale fakt to stálo za námahu. Osobný malý míľnik objavený v knižnici po dedkovi vďaka ČV rok narodenia otca.
