Hellrampage komentáře u knih

Tretí a posledný diel Hughovej post-apo trilógie. Príbeh pokračuje a nadväzuje na prvý diel, čo je super. Kniha nie je príliš rozťahaná a výborne šlape dopredu. Vrátili sa staré známe postavy - Juliette, Donald, Lucas a kniha mala opäť slušnú atmosféru. Ak budem hodnotiť celú trilógiu, tak celkom spokojnosť.

7 18.05.2020

Dôstojné pokračovanie úspešnej post-apo knihy Silo. No v druhom diele dej nepokračuje, autor sa vracia späť v čase, aby čitateľom ozrejmil, ako to vlastne bolo. Konečne vieme, aká katastrofa sa stala a čo sa potom dialo v bájnom silu 1.

Najviac ma bavila dejová linka z prvého sila, ostatné mi boli akosi ľahostajné, hlavne linka s Mission a neskôr aj so Sólom. Na to, že to bol prequel, bol miestami rozťahaný a skôr by som sa prikláňal k menšiemu počtu strán. Na záverečnú časť sa ale teším, pretože sa dej znovu rozbehne dopredu. 70%

8 08.05.2020

Desivé a originálne komorné post-apo, ktoré by si zaslúžilo sfilmovanie. Ridley Scott sa toho mal ujať, no nakoniec z toho asi nič nebude. Nevadí.

Silo má výbornú atmosféru a neistý osud hlavných hrdinov. (spoiler) Naopak sa mi nepáčil záver vo forme happy-endu, ale to američania vedia najlepšie - vytvoriť skvelé post-apo a potom ho zaklincovať šťastným koncom ako v rozprávke.

11 23.04.2020

Tretí diel ešte pridal plyn, no ubudlo zo strán, čo ma mrzí najviac. Prvé tri diely urobil autor za rok, u nás bohužiaľ vychádza jeden diel za rok, takže dočkať sa ďalších dielov bude kruté. Rozhodne sa ale teším na ďalšie časti.

3 09.04.2020

Táto kniha a séria celkovo má jedinú chybu - ma málo strán a knihy vychádzajú jedna za rok. Inak sa číta sama od seba, opäť ide o kvalitný text. Dej sa nám trochu komplikuje a akoby ani autor nevedel, kam skôr skočiť, čo skôr urobiť, otvára sa tu príliš veľa možností, aby na to autor náhodou nedoplatil. Koniec opäť končí cliffhangerom, tak som si radšej prečítal kapitolu tretej knihy, aby som mohol v kľude zaspať.

5 02.04.2020

Keďže som odchovaný na hrách a pred takými trinástimi rokmi na Lineage 2, táto kniha mi vrátila krásne spomienky na dlhé expenie v katakombách, predávanie lootu na námestí, buffovanie pred raidami a rozhodovanie sa, akou cestou sa ďalej vydať... Preto musím hodnotiť plným počtom a odporúčam všetkým, ktorí kedysi hrali nejaké MMORPGčko. Teším sa na pokračovanie.

6 26.03.2020

Naozaj zlaté roky Lovecrafta. A prídu ešte lepšie. V tejto knihe je najhlavnejšia novela Volanie Cthulhu, ktorá sa stala vo svete najpopulárnejšou. Na túto novelu alebo skôr mýtus Cthulhu sa robia hry, preto som si chcel prečítať túto legendu. Najlepšie sa mi čítali prvé štyri poviedky a snové putovanie som nezvládal a zaspával pri ňom. Ale oceňujem, že sa to niekomu páči.

5 14.03.2020

Tak, je tu koniec a som rád, že môžem túto trilógiu odložiť niekde, kde ju už nikdy nenájdem. Nepodarené filozofovanie by som prekúsol, no chýbajúci koniec, či úplne iné smerovanie od toho, na čo nás autor v prvej knihe navnadil (konzult a druhá apokalypsa), ma naštval, pretože načo potom človek začne čítať trilógiu, ktorá má byť uzavretá, keď uzavretie príde (možno) v ďalšej trilógií (ak sa preloží).

Ďalšiu zatiaľ nepreloženú Bakkerovu trilógiu by som už nezvládol. Prvú knihu Bakker písal 15 rokov a ďalšie dve mi prídu narýchlo odfláknuté, pretože tlak fanúšikov/vydavateľa. Tretia kniha má defakto 350 strán, aj keď sa tvári ako 500 stranové zakončenie. 100 strán má vysvetľujúci slovník na konci knihy, čo som nepochopil a vôbec som nemal potrebu ho čítať PO dočítaní trilógie - mohol tieto informácie dávkovať čitateľovi priamo v texte. A prvých 30 strán je súhrn čo sa v jeho knihách zatiaľ stalo hlavným postavám. Keby mala jedna kniha 1000 strán ako to je u Sandersa, tak to viac pochopím, než v tomto prípade.

Som rád, že nie som jediný, ktorý sa v texte a Bakkerovom filozofovaní strácal. Bakkera by som neprirovnával k Eriksonovi, pretože autori píšu rozdielne a kvalitou je ten rozdiel priepastný. Bakker zabil (aspoň u mňa) svoju sériu a svet s obrovskými možnosťami.

4 29.02.2020

Veľmi zvláštna kniha. Akoby autor ani nechcel, aby si čitatelia obľúbili jeho postavy. Osobne, ako som sa blížil ku koncu knihy, tým viac som strácal sympatie k postavám a bolo mi úplne jedno, či zomrú alebo prežijú a čo sa bude s nimi diať v poslednej knihe.

Druhý diel bol síce lepší a priamočiarejší než prvý, pretože sa neriešila toľko politika, no niekedy ma vyložene nebavil. Filozofia tu stále ostáva a najviac mi vadili dlhé vnútorné myšlienky postáv v rozhovore, kedy po jednej otázke prišla pol strana myšlienok a čitateľ aj zabudol, aká tá otázka bola a čo bola odpoveď.

Moc sa mi nepáči autorov štýl písania. Opisy veľkých bitiek mi prišli neprehľadné, trochu lepšie na tom boli komornejšie súboje a mágie je tu poskromne. Achamian by sa mal častejšie nasierať.

4 21.02.2020

"Svět má ve zvyku lámat mým slibúm hřbet" - Achamian

Táto kniha sa zo začiatku číta veľmi ťažko - úplne nový svet, nové náboženstvá, frakcie, čarodejnícke akadémie, množstvo postáv s menami, ktoré ani neviete prečítať...

Richard Scott Baker síce vytvoril uveriteľný a veľmi zaujímavý nový svet, no predstavil ho čitateľom tak nejak krkolomne (možno to bola moja nechápavosť a nesústredenosť). V anotácií nám priblíži množstvo zaujímavých postáv, ktorých osudy budeme sledovať a ja som sa tešil, že to bude super temná fantasy ako Erikson... a je to iné.

V knihe ide hlavne o politiku a večné filozofovanie hrdinov. Myslel som si, že ma z postáv bude baviť najviac čarodej, no ten bol nudný ako celá jeho škola. Prostitútka Esmenet mi pripomínala Mhybe z Malazu, tiež otravná postava. Najviac ma bavil barbar Cnaiur a Kellhus, ktorí celý dej tiahnu dopredu (a práve Kellhusov prológ ma bavil najviac, mal skvelú atmosféru a pripomenul mi Eriksona). Dialógy sú výborné, no občas ich rušia vnútorné myšlienky postáv. Ich rýchle striedanie mi tiež vadilo. Z frakcí ma zaujali Dunyainovia, Konzult a Cishaurovia.

Prvý diel pôsobí ako prvá kapitola knihy, prológ. V deji sa vlastne nič nestane, postavy idú z bodu A do B, Erikson by to nazval - zbiehanie. Bakker si len pripravil figúrky na šachovnici a dúfam, že pokračovanie bude viac... jednoducho sa v ňom konečne začne niečo diať. 70%

"Žádná duše se nepohybuje světem sama. Každá naše myšlenka vyrústá z myšlenek ostatních. Naše slova nejsou nic jiného než opakování slov, která již byla vyřčena. Pokaždé, když se zaposloucháme, necháváme se unášet pohyby jiné duše." - Kellhus

3 09.02.2020

Výborná oddychovka s priamočiarym detektívnym dejom. Hlavná postava je správne drzá, takže si moc priateľov na novej planéte, ktorú ovláda pokročilá umelá inteligencia, neurobí. K tomu pripočítajte samostatné mesto bez zákona s poriadne rozbehnutým čiernym trhom a izoláciou od Zeme. Na to, že to malo vyše 400 strán, tak to výborne odsýpalo. Len ten koniec je príliš rýchlo ukončený, no na druhú stranu, bol som s ním spokojný.

A teraz si idem zapáliť žvárinku, dám si kolu s vodkou a pustím si Larryho playlist.

6 02.01.2020

Čo ešte napísať o tejto klasike, o ktorej mnohí predo mnou napísali diplomové práce? V 35 roku to bola naozaj odvaha niečo takéto napísať a pritom to vychádzalo v novinách. Najväčšia podobnosť s prichádzajúcim nacizmom je vidieť až pri konci tretej knihy, kedy Nemci chceli vytvoriť "čistú rasu" Mlokov.... no a v 39 začala druhá svetová. Čo viac písať... Nadčasové a stále aktuálne dielo.

9 27.12.2019

Výborná komorná záležitosť. Na svoju krátkosť si toho hlavný hrdina prežije a užije dosť a osobne ma bavilo sledovať ako hrdina padá z blata do kaluže a vždy sa ponorí do väčších problémov. Každý iný autor by napísal klasickú komixovku s hrdinom, ktorý vie čítať myšlienky a používa ich v rámci dobra/zla. Dan Simmons napísal psychologický príbeh z reálneho života podložený na reálnej fyzike (a pasáže Očí boli na mňa príliš odborné).

6 27.12.2019

Veľmi krásne ľudské post-apo, ktoré je silné v detailoch. Zo začiatku síce nebudete chápať, prečo dala autorka taký veľký priestor vedľajšej postave - Arthurovi a jeho manželkám pred chrípkou, no pri konci všetko začne do seba zapadať.

Jedná sa o akúsi sebareflexiu ale z pohľadu sveta. Podľa Emily Mandel žijeme v svete zázrakov a nemáme brať všadeprítomný internet, elektrinu a tečúcu vodu z vodovodných kohútikov ako samozrejmosť. Pretože koniec môže prísť rovnako nečakane ako v knihe. A nemusí to byť nutne chrípka.

Som muzikant a knihu som čítal v období, kedy sme cestovali s orchestrom do zahraničia. A aj v Stanici 11 cestuje kočovný orchester s divadlom po spustošenej Amerike, preto mi príbeh bol bližší než obyčajne - hlavne keď tretí violončelista minul kolofóniu na svoj slák alebo odkazy na rôzne diela slávnych autorov. Na konci ma kniha pár krát dojala, čo sa nestáva často.

2 26.11.2019

Tri tváre Brandona Sandersona je zbierka troch poviedok, ktoré sú si od seba odlišné. Najviac ma bavili prvé dve, v poslednej tretej chvíľu trvalo, než sa príbeh rozbehol. V prvej poviedke - Cisárova duša, prevláda originálny systém používania mágie. K tomu sympatická hlavná postava, perfektne vystavaný príbeh. Kľudne by som si dal celú knihu postavenú na postave Šai.

Druhá poviedka bola napísaná podľa jednej mobilnej hry z iOS. Aj keď je príbeh neoriginálny, prekvapivo ma bavila. V Sandersonovom podaní by som sa do tohto sveta určite vrátil, no poviedka pôsobila ako úvod do oveľa rozsiahlejšej knihy.

Posledná poviedka Legion (Spousta mi ako preklad nesedí) mi pripomenulo seriál Sense8 od Wachowskích, ktorý som prednedávnom dopozeral. Tu sa jedná skôr o halucinácie, ktoré pomáhajú detektívovi s vyšetrovaním. Koniec mi prišiel veľmi rýchlo useknutý, opäť by som si vedel predstaviť dlhšiu knihu na toto téma.

4 18.11.2019

Poviedka Doupě je rozhodne tou najsilnejšou, pretože zaberá cca štvrtinu knihy. Páčila sa mi aj dlhšia poviedka Prach o baníkoch, Dojet až za Reno mi trochu pripomenulo Texaský masaker a tie kratšie neboli až tak zapamätateľné.

Všetky poviedky začínajú jednoducho, kedy máte pocit, že sledujete úplne normálny príbeh jedného človeka, no postupne sa vám v mysli začnú vytvárať pochybnosti a na konci sa budete sami seba pýtať, že čo ste to práve čítali. Keď sa vrátite na začiatok a budete brať poviedku ako celok, vtedy to začnete (možno) chápať.

Poviedky ako také nie sú hororové v tom zmysle ako ich dnes chápeme - lacné ľakačky, zombie útoky,... skôr o postupnej neistote, vytváraní úzkosti, keď sa vcítite do človeka z poviedky, aké pocity by ste mali vy z tej situácie. Niekedy vám z nich môže behať mráz po chrbte. Mne nebehal... asi som ich mal čítať v inej atmosfére, nálade či hodine. Aj tak ju považujem za nadpriemernú zbierku.

4 08.11.2019

Slabšia než prvý diel, no stále výborná kniha. Locke sa s Jeanom dostávajú do novej oblasti a tentoraz sa príbeh bude vo väčšej miere odohrávať na mori a lodi. Užijete si teda lodný slovník a všetky pojmy, ktoré k nemu náležia.

Zo začiatku sa hrdinovia ešte pohybujú po známych cestičkách kradnutia a klamstiev v kasíne, no potom sa celý príbeh zamotá a posunie do nečakaných smerov. Je obdivuhodné, že sa v tom autor vyznal a čo je dôležitejšie - vymotal z celého klbka klamstiev. Čo je najviac smutné, že nie je preložené pokračovanie do češtiny (tretí diel) a bohvie, či niekedy bude.

2 08.11.2019

Výborné mestské fantasy od amerického spisovateľa Scotta Lyncha, ktorý by už mohol konečne dopísať aj ostatné časti. A Laser-books vydať aspoň jeho posledný tretí diel. Aj tak, táto prvá časť je uzavretá kniha a mapuje naozaj veľkú časť Lockeho života, rovnako ako života Pánov parchantov, zlodejov/kňazov, ktorí si vás rýchlo získajú. Locke je strašný týpek s priemerným ksichtom, ktorého by ste vo väčšom dave okamžite stratili. Je to patologický klamár, ktorý sa nedokáže vzdať zlodejiny. Jean sa naopak líši takmer vo všetkom - telom, mysľou aj schopnosťami. Ku všetkým postavám si budete postupne robiť vzťah aj vďaka výbornému prelínaniu minulosti so súčasnosťou. Ak chcete poriadnu, pravú, poctivú fantasy knižku, v ktorej sa autor nebál použiť sprosté slovo a nájdete v nej plno akcie, intrík či klamstiev, vrelo odporúčam.

5 06.09.2019

Treti diel od pána Neuvela ukončil celú trilogiu Akta Themis ale nemôžem povedať, že by ma záver nejak ohromil. Na druhej strane ma ani nesklamal, ako prvý diel. Výborne bolo, že sa príbeh zo súčasnosti prelinal s udalosťami na druhej planéte a autor, aj keď nie úplne detailne, opísal „druhu“ rasu.

2 31.08.2019

K tejto knihe by sa hodil výrok Stalina: „Keď zomrie jeden človek, je to smutné, keď zomrú milióny, je to štatistika.“
V druhej knihe autor konečne pritvrdil, konečne čitateľ dostal poriadne post-apo a prekvapivo zomrie aj zopár hlavných postáv. Neuvel pridáva do knihy množstvo detailov, dozvedáme sa minulosť niektorých hlavných postáv a už to nie je len o "prázdnych" dialógoch. Záverečné strany ma navnadili na ďalšiu knihu. 90%

2 12.08.2019