Flipper komentáře u knih

...alebo ako Rothfuss vytrel Rowlingovej kocúra. Meno Vetra je vydarenejší, výstižnejší a výchovne poučnejší fantasy príbeh než celá 1.-7. kniha Harryho Pottera. Kým poterovci začnú fučať urážky: tu sú dôvody prečo:
1. Hlavný hrdina - zámerne prvý a hlavný dôvod. Pozadie Kvothe-ho a Pottera sú skoro totožné. Sirota, ktorá prišla o rodičov ide študovať na univerzitu mágie. Kým Potter je zo všetkeho vyhúkaný, Kvothe systematicky zisťuje čo sa im stalo a sám študuje. Potterovy vo všetkom pomáhajú a povesť má založenú na tom, že pri narodení nezomrel, Kým Kvothe svoju povesť buduje. Kvothe sa zlepšuje, študuje a priateľov využíva na odviazanie sa po štúdiu/práci. Potter má pri bojoch šťastie (prípadnú pomoc), Kvothe systematicky sám bojuje. V láske sú obaja podobní, no Potter stagnuje a všetko k nemu príde, kým Kvothe sa snaží a dobíja svoje šťastie. Podobne je to vo viacerých aspektoch, no podľa mňa toto je ten správny archetyp hrdinu pre deti.
2. Dej - retrospektívne rozprávanie v prvej osobe, niekedy jemne prerušené mi prišlo tiež lepšie než rozprávanie príbehu v tretej osobe. Ak by niekto namietal na autenticitu príbehu a hovoril, že Kvothe prikrášľoval či preháňal - epizóda v taverne, (kde obyčajný ľudia Kvotheho príbehy nafukujú oveľa viac, než sám rozpráva) ho presvedčí o opaku. Rothussov fantasy svet je bohatší v každom smere, nie je to len samí zázrak, ale aj boj, malichernosti a tvrdý život, no sem-tam aj humor, či pozitíva správnej rétoriky v dialógoch. Sirota by mala dbať o peniaze a poživeň a nie dostať všetko akoby na tácke.

3. Láska - neľahká definovateľnosť citu ako láska je v celom diele úžasne poňatá: láska ako niečo nevysvetliteľné, nepochopiteľné, niečo čo raz je tu a raz tam. Učí čitateľa byť všímavým, ústretovým či čakajúcim. Striktne sa odlišuje od sexu a nevestincov (téma ktorej sa autor taktiež nebojí aj pri relatívne mladých chlapcoch) a pretrváva dlhé veky v spomienkach.

Popri fatalizme HP a vraždách a zradách Trónov je fantasy aká tu chýbala - ktorá dbá na sebarozvoj a tvrdú prácu.

11 09.07.2016

Výborná argumentačná pomôcka pri častých konfrontáciách s veriacimi. Dawkinsová zanietenosť ako hnacia sila, ktorý cez "pevné" steny zaužívaných katolíckych názorov prefrčí a rozmetá ich na franforce. Skúmať, či je jeho vedecká argumentácia založená na férových premenných (ako jej je vytýkané), alebo nie, tu nie je podstatné, pretože samotná úvaha o možnosti takéhoto výskumu dáva náboženstvu smrteľne absurdné headshoty. Taktiež porovnávať ortodoxný neodarwinizmus a fundamentálne kresťanstvo ako dva totožné protipóly (ako to robí Stanislav Komárek v doslove) a prirovnávať ich k morským obludám je nečestné. Kým jedna obluda má armádu približne 2.1 miliardy veriacich, ktorých činy ničia iné náboženstvá a hmotné statky neveriacich (viď američania a potratové kliniky, sväté vojny atď) a je ochotná aj spáchať hromadné harakiri, armáda druhej nikoho nezabíja, nestavia si chrámy, nepotrebuje rituály a pripustí aj inú pravdu ak bude dokázaná.
Aj keď forma predkladania informácií môže byť často zanietená, nemusíme Dawkinsovi prisudzovať akýsi postulát vodcu ateistov, či ako "proroka" ako napísal v druhom doslove Stanislav Komárek. Nevidím nikde v uliciach jeho vlajky, chrámy, či propagandu s veľkými bilboardami "Darwin vás miluje!" ako to robia veriace ovečky. Dawkinsoví prívrženci mi nezvonia pri dverách, aby som ho prijal do svojho života, a nenútia ma kúpiť si jeho knižku.
A ešte slovko k doslovu: kým liberálnemu Česku by sa mohla zdať takáto názorová preklamácia násilná, kresťanské Slovensko by ju potrebovalo ako soľ. Takúto vášnivosť by dosiahol každí pri strávenom čase názorovej konfrontácie s cirkevnou obcou a jej dogmami, takže aj keď Dawkinsovi je pripisovaná nálepka "anti-teistu" myslím, že jeho "onkologický" vývoj je ospravedlniteľný a som rad, že niekto ako on existuje (a dá sa aj dokázať! :)

11 02.04.2013

Erikson je uctievaný ako spisovateľ s obrovskou predstavivosťou. Otázkou však ostáva, či svoju predstavivosť vie primerane interpretovať. Nemyslím tým to, že Malazsku ságu rozvinul do 10 tučných kníh, ale o tom, že dáva čitateľovi priveľa.
a) Priveľmi veľký svet, v ktorom si treba poctivo prečítať slovníček na konci knihy a snažiť sa zamemorovať čo najviac, lebo postavy budú pribúdať a pribúdať.
b) Priveľmi komplikovanú históriu sveta - žiaden prequel ako "12 prsteňov bolo rozdáno medzi 12 rás..." ale rovno sme v nejakom kráľovstve, kde každý pozná jeho predošlú históriu a čitateľovi je predkladaná príliš neochotne, v náznakoch, či básňach. Kombinácia mien a rás + histórie postáv + celková zamotanosť deja = chaos, ktorý prevláda prvých 100-200 strán. Potom sa veci síce vykryštalizujú, ale žiadna výhra to nie je.
Totižto už aj tak do komplikovaného sveta potom začínajú vstupovať nové postavy či ríše, s novými zámermi, takže svet len rastie a rastie. Je to niečo ako keby sme otvárali nekonečnú ruskú matriošku. Z postavy vzíde iná postava a ochráni postavu, lebo má iný zámer a podobne. Osobne som si povedal, že takýmto štýlom môže kniha pokračovať do nekonečna, lebo hranice niesú definované (a čo ešte iné svety, ktorými sa dá dostať cez otvorené chodby?) zapliesť sa do konfliktu môže hocikto. Niekedy to preto pripomína ako keby ste čítali históriu nášho sveta, ale spomenúť musíte všetky štáty, ich politiku, zákulisné dianie a všetky dôležité dialógy. Apropo väčšina podstatného sa udeje v dialógoch a z nich sa dá aký-taký obraz o svete vytvoriť - a aj to zavisí od toho akú majú postavy náladu.
Podobne naladený je aj svet kúziel a mágie. Tu však je efekt opačný a celková tajuplnosť kúziel, chodieb a energie je nezvyčajná a pôsobí tajomne. Akurát tomu chýba hlavná postava, ktorej by čitateľ fandil. Osobne som chvíľkovo fandil rychlému Benovi a jeho boje preto boli fakt lahodné - no potom sa dej zase zameral na celkovú politickú situáciu a ja som len hovoril "Hrome, prečo teraz?" Celkovo čitateľ nefandí ani jednej ríši a je len nečinným pozorovateľom jej deja. Erikson si zrejme myslel, že osud celej ríše je prednejší pred postavami-pešiakmi, no opak je pravdou. Celkovo v celej knihe nie je uspokojivo opísaný ani jeden národ, nikto tu nieje preto zlý-dobrý. Preto by nám malo záležať na postavách, tie sú však (až na Kruppeho) zachmúrené a drsné a sem tam mrtvé.
Byť preto pozorovateľom niečoho, k čomu nemôžem zaujať stanovisko, kde nemôžem povedať či je konanie postáv morálne, alebo nie a kde postavy sú písané záhalene, každý s nejakou históriou je potom čitateľ len uväznený duch a spisovateľ nehrá fér. Keby boli definované hranice a zákony, mohli by sme prežívať aj emócie.

10 03.07.2014

Napísané v Novembri 1943 - Februári 1944, desí ma koľko prasiat sa odvtedy poľudštilo...

9 01.02.2012

Po dopozeraní BBC The Secrets of Quantum Physics som ohromený tušil, že ľahkosť autorovho vysvetlenia kvantovej (a inej) fyziky bude presne ten štýl, ktorý zaujme a oplatí sa po ňom siahnuť. Nemýlil som sa - Al-Khalili pri vysvetľovaní zdanlivých paradoxov, ľahko prepína medzi relativitou, základnou či kvantovou fyzikou, s vtipom (vychovaného) angličana. Posúďte sami (toto ma dostalo do kolien):
"Uspořádaní pokusu je nasledujíci: koule padají do kapsy kulečníkového stolu, která je strojem času spojená s jinou kapsou s pružinovým mechanismem vracejícim koule zpátky do první kapsy. To kouli umožňuje srazit se sama se sebou předtím, než spadne do kapsy."
Pritom je písaná pre laikov a aj keď nemá až také hlboké, špecifické myšlienky ako prednáša trebárz Barrow, ako vedecká oddychovka skvelá.

6 04.12.2017

1000 a niečo strán. Ak neprečítate ani týchto pár riadkov, je zbytočné sa púšťať do knihy, kde len základná charakteristika zúčastnených postáv je na 8 strán (slovenský preklad). Zďaleka však nejde len o sci-fi. To robí len kulisu detektívke (až po poslednú stranu), ďalej psychologickému románu, či akčnému thrilleru. Pri čítaní si človek uvedomuje viaceré veci, zisťuje veľkosti ľudského ducha, technológie a snahy o dosiahnutie nemožného no tiež v plnom svetle obžaluváva chamtivosť, enormný ľudský chlad a boj a moc. Postavy sa dajú rozpoznať, sú napísané zručne aby sa neplietli, (i keď sú im venované vysvetlivky) a i keď odhaľujú svoju vnútornú ucelenosť, v niektorých ohľadoch pôsobia neznámo, čo nahráva skvelej detektívnej zápletke. Samozrejme kniha by sa dala zredukovať a niektoré príbehy nadobro vypustiť, tu by sa však v plnej miere neprejavila miera opisu sveta budúcnosti, nedalo by sa pochopiť prerozdelenie sveta v budúcnosti s jeho trpkými (možno niekedy reálnymi) ranami. Schätzing je právom novodobým Julesom Vernem a klobúk (čo klobúk celú vesmírnu helmu) dole pred takýmto dielom, ktoré je však len pre vytrvalých.

6 09.12.2012

Dlhšie pri čítaní som si kládol otázku ako dokázal niekto zaujímavo a vtipne opísať antropológiu, biológiu, históriu ( áno aj ju o_O ) či sociológiu. Odpoveďou bude výber správnych metód (príklad, premietanie, kladenie otázok) s formátovaním textu (krátke nenásilné kapitoly) a jedinečnej syntéze informácií s pohľadu biológie. Pre mňa inteligentná biblia moderného človeka.

S: Isto sa dobre pamätáte...
L: Podľa toho na čo!
S: Tak povedzte rovno, na čo sa chcete pamätať a ja sa vás na to opýtam.
L: Najprv sa ma opýtajte a ja vám poviem, či sa na to pamätám.
S: Tak teda, iste sa dobre pamätáte...
L: Podľa toho na čo! Pochopte, že sa nemôžem pamätať na všetko... (Ponorky)

V dnešnej dobe prízemného televízneho humoru pôsobia dialógy Lasicu a Satinského ako balzam, ktorý nesmrdí, ale vonia a nemá žiadne vedľajšie účinky. Osobne som si zgustol na ranných, "najmladších" (prvý krát publikovaných) dialógoch, ktoré neboli miliónkrát prehrávané v archívoch stv, vyznačujúcich sa asi najväčšou hravosťou a nonsensom. Nesporným faktom už zostane, že L+S ostanú alfou a omegou slovenského humoru a preto ak ma povedie nejaka tá pohnútka zasmiať namiesto TV budem voliť túto knihu. Alebo pôjdem zavárať:
S: A čo robíš?
L: Zaváram...
S: A čo?
L:Slivky.
S: Slivky si zaváral včera.
L: Jáj, tak čerešne!
S: Čerešne a koľko?
L: 4
S: Tak málo?
L: To mi stačí, ja nemám rád čerešne...

5 05.09.2013

Druhá svetová vojna - znásilnená z každej strany. Obviňujúco a absurdne z filozofickej, podrobne a vyčerpávajúco z historických a politických zázemí a v konečnej miere, kruto zo strany príbehu. 5 rokov autorovho hrabania sa v jej útrobách vojny stálo za to a knižne som na tému vojny nič lepšie nečítal. Aj keď knihe boli homosexuálne a inak perverzné scény vyčítané, v porovnaní s opismi koncentračných táborov, lovu hitler Jungen, či priamych bojov v Stalingrade, však pôsobia neutrálne a (kto by to bol povedal) ľudsky. Istotne len pre náročných a pre čitateľov "dlhovýdržových"

5 15.01.2013

Naslouchač mal potenciál. Klásť filozofické otázky pretechnizovanej budúcnosti verzus pokoja a harmónie prírody minulosti, cez hľadanie sociálnej rovnosti a pozície žien v nej. Pokračovanie však skĺzlo do citovej sféry emocionálnej hojdačky (kapitán Vs. Ilan, kde je zložito fluktujúci vzťah stále nedoriešený), ktorá zaberá väčšiu časť dialógov. Dialógmi sa naopak šetrí pri akcií a súbojoch a celkové napätie preto stráca. Beletristický však opäť zvládnuté aj napriek prebiehavému peru autorky - postupnosť deja preruší históriou, či príbehom alebo opisom emócií (alebo všetko nesúvisle naraz).
Faja však naznačuje pokračovanie kde sa bude príbeh uberať: z nuly na hrdinu, s pozície sily (spomenuté modré duvaly) a nie s hľadiska inuície, pochopenia či emocionálnej inteligencie, čiže ženskej stránky veci (zbytočne som asi očakával niečo novátorské).
Preto je obrana kapitána, kde Ilian kostrbato krúži nájdeným mečom, aby ho obránila v knihe najsilnejšia a kľúčová. Zobrazuje všetok rozkol medzi otrokom a pánom, či otrokom, ktorý chápe širšie súvislosti (vie čítať život lepšie), no aj tak obraňuje svojho pána a krúti sa vo víre rozpoltenosti a emócií. Výsledok rozseknutého brucha (vyvalených čriev, zabitia), len naznačuje smutnú skutočnosť výberu jeho osudu a ako sa budú veci riešiť v ďalších dieloch...3,5*

4 18.12.2017

Politická kniha roka. Vargovič bez zbytočných emócií, či kvetnatosti stroho a systematicky opisuje pomečiarovskú situáciu na Slovensku. Učelovo tak jeho štýl pripomína u nás miliónkrát opakované bezemotívne slová politikov ("Skutok sa nestal") a obracia im zrkadlo. A to zrkadlo je riadne špinavé.
Niekedy to vyžaduje silný žalúdok prelúskať sa všetkými kauzami a príbuznosťami, či bratríčkovaním podnikateľov, developerov, papalášov a ich vzťahmi. Potom to vyzerá, že táto králičia nora je nekonečne dlhá a neprehľadná - no verte že na konci vždy zasvietia milióny korún a eur. Pri texte potom len mierne politicky zaangažovaný čitateľ dostáva doslovný záchvat otázok, prečo sa s TÝMTO nič neurobilo? Koniec knihy komentuje konanie polície a vyšetrovateľov (prehliadačov), ktorích "metly spravodlivosti" všetko pekne zahrnú pod koberec. Tento svet však nie je vystrihnutý z kafkového procesu, ale predstavuje reálny "sociálny a právny štát.

Takže právo platí... ale iba ak ste radoví občan. Na beztrestnosť musíte byť oligarcha alebo "náš človek".

4 23.11.2017

"Prostor pro Vaše ego"
Svižná púť vesmírnou loďou, kde nikto nevie čo sa deje s celou plejádov referencií na Freuda a Junga a paradoxne veľmi slabo rozvinutými postavami. Skombinovať priestor vesmírnej lode, kde sa ľuďia, zvieratá a rastliny vymkli kontrole a kde neustále prebieha akýsi urýchlený Darwinov prírodný výber s akčným dejom prežil bez zreteľnej či viditeľnej ujmy aj po polstoročí. Kniha má švih a číta sa rýchlo až by človek nostalgicky čakal druhú časť, no práve v tej otvorenosti a kombinovateľnosti dejov je krása. Osobne som fandil krysám :)

4 09.02.2017

Vždy som mal chuť hodiť sa do smetiaka! A to píšem bez sarkazmu. Aj den som videl, že niekto vyhodil perfektné sklenice na víno, ktorým nič nebolo. Rozčuľuje ma, keď vidím netriedený odpad, pričom smetiak na sklo a papier je hneď vedľa. Boyle s touto knihou prispieva viacerými zaujímavými radami (a webstránkami) na obnovu života bez stresu a peňazí. Pitvať sa v príbehu a viesť žabo-myšie vojny, či použitím toho a toho výrobku sa z neho stáva pokrytec je zbytočné. Lepšie je si skôr par rád zobrať k srdcu.

4 26.04.2015

"Koho zaujímalo, ako ryba zomiera, ako krváca, rozrezaná a s ybratými vnútornosťami, pokým bolo možno kúpiť kusy ležiace na ľade? Americké deti maľovali sliepky so šiestimi nohami, lebo kuracie stehná sa ponúkali v šesťkusovom balení. Mlieko sa pilo z papierových kartónov a obsah vemena vzbudzoval zhnusenie. Vnímanie sveta sa mrzačilo a s tým prichádzala arogancia."
Schätzing je puntičkársky detailista, ktorý zrejme nenapíše pasáž knihy, aby sa s niekym neporadil. Samozrejme len čo sa týka odborných a vedeckých vecí - do tohto reálne vykresleného sveta potom zostaví sci-fi lahôdku zo skoro živými postavami.
Osobne som chcel najprv vytknúť pár hluchých miest (Anawarkovo hľadanie seba samého,) no ku koncu žiaden opis nie je písaný zbytočne, takže odporúčam sledovať aj vedľajšie cesty a necesty príbehu. Veľa ľudí odradí, alebo sa im nepáči koniec knihy, ktorý by mal byť v očiach verejnosti vyvrcholením už aj tak skvelo napísanej knihy. Pomstu oceánu však treba brať ako meditáciu nad prírodou a jej silou, so stále visiacim varovným prstom.

4 24.03.2014

McEwan ma stále viac presvedčuje, že dokáže opustiť svoje telo a vteliť sa do svojich postáv. Betónová záhrada je viacmenej outsiderský Lord of the flies (pán múch) - urban style mixnutý s ľahkou erotickou poviedkou (takou tou s klišé a la objavovanie svojho tela), ale bez upriamovania pozornosti na sex. Koncept príslovia "ak kocúr s mačkou nie je doma, myši majú hody" pretiahnutý do gigantických rozmerov plný neskoršej mystifikácie skutočnosti, útekmi od reality, apatie a iných neduhov je opísaný v čisto "žiarivých" farbách pubertálneho vydedenca s prívlastkom IDON´TCARE. Sladký spánok zločinu a trestu je možno aj podvedome čakaný, no kým spadne opona, môže sa odohrať ešte pár príjemných slnečných dejstiev. Dá sa tu aj upraviť tvrdenie Alexandera Sutherland Neill o tom, že každé dieťa má v sebe Boha. Bohovia však môžu byť aj unudení či krutí ak musia natŕčať obe líca disfunkčnej spoločnosti.

4 12.03.2014

"Mějte prosím na paměti jedno: Věci nejsouo takové jaké se zdají být" - Najodvážnejší a najzamotanejší Murakami, ktorý znova žongluje s pocitmi a prekrúca realitu. V tejto knihe najmenej hmatateľne pritom najviac tajomne. Postavy sú ďalšie "klony" predošlých hrdinov v nových situáciách s podobným presným a detailným chápaním reality, ktorá je neustále skúšané a narušované. Alegória na variácie Orrwela znova len náznaková nie reálna a Murakami názvami diel len dáva hold svojim naj spisovateľom. Takisto mladý Kafka v "Kafka na pobreží" nie je večne "deprimovaný" a na Tenga v 1Q84 nepôsobí a nebrzdí Big Brother/Little people. Gro všetkých príbehov sú iné svety, ktoré sa tlačia do sveta reálneho. V 1Q84 sú okrem "priechodov" vybudovaný aj strážcovia, persíveri, recíveri, daugter a všeličo iné. Na jednej strane príbeh dostáva rozsah, na druhej vymedzovanie otázok(aj keď hmlisté) činnosti a funkcie iného sveta príbehu berie tú mágiu neznámeho, lebo čo sa definuje, dá sa aj spochybniť (podobne ako pri Hard boiled wonderland). Ostávajú však trademarky ako postranné príbehy, pomaly sa vynárajúca história, či neviazanosť v sexe (tentokrát radikálne), ktoré znova raz podčiarkujú Murakamiho naratívnu precíznosť. (Napísané za doprovodu Janáčkovej Sinfonietty.) PS: nebyť Tamaru gay, bol by to čistý Leon.

4 22.10.2013

Určite som nečakal pravdivú sociologickú, psychologickú a ekologickú sondu. Isto nie v jednej knihe pod jednou "strechou" a od kráľa hororu. A pritom tak brilantne - krátkymi vetami opisu, rozsiahlym vnútorným prežívaním postáv a vtipnými až čierno-humornými dialógmi.
Keďže námet kupoly hlodal Kingovi v hlave cez 20 rokov, nabaľovanie nápadov muselo mať tiež stúpajúcu tendenciu a nemohlo byť nič lepšie než to vyšlo v tomto období, keď King dozrel lepšie než víno.
(spoilers) Sledovať )či priamo, alebo retrospektívne) rozvoj akejkoľvek osobnosti v knihe je nevyspytateľný. Predseda správnej rady môže skončiť ako varič methu, brutálny kvázi policajt zachraňuje malé deti a aj hrdina príbehu sa môže spolupodieľať na mučení Irackých zajatcov. U niektorých kupola spôsobí vykúpenie (oslobodenie sa od závislosti), u iných mocenské harakiri. Nikoho však podobne ako v realnom svete nezaujíma príroda a konať sa začne až vtedy ak je príliš neskoro. Cirkev a viera nepomáha, je zmanipulovaná a znásilnená.
King tiež dáva šach predpojatosti mimozemských civilizácií. Doteraz poznáme len mimozemšťanov ako a) vraždiace monštrá (vojna svetov) alebo hyperinteligentné tvory (A.C. Clarke), konajúce bez väčších emócií. King ich poľudštil, dal im emócie, prežívanie (smejú sa nám...) a aj potrebu baviť sa (reality show) a spoločensky fungujú ako ľuďia.
A ľudia sa môžu neraz chovať ako zvieratá.

4 18.05.2013

"Nezomrieť, milá Alžbetka, to by bolo oveľa lepšie"
Hesse mixnuný s knihou o 30 ročnej vojne a jemným závanom zaklínača či got. Veľmi vyzdvihujem ako sa autor popasoval s témou nadprirodzena a jeho opisom, práve tu bolo spektrum emócií (kráľ a mor uf... o_O) a odpustil som aj "nešťavnaté" opisy kráľovského zákulisia. Keby sa kahleman venoval fantasy to by bol autor...

3 22.02.2021

Fínske "lehké fantastično" zasadené do antiutopie, ktoré by sa dalo zhrnúť tak, že ženy sú vychovávané ako kravy na plodenie a najväčšou drogou je - chilli... Strohosťou opisu a fínskym chladom sa ťažko dá priľnúť k sestrám, či hocakej postave a to čo bolo v (prekvapivo podobnej knihe) Salmelininom Antihrdinovi prehnané, no čitateľsky príťažlivejšie, je tu neforemné a ploché. A nepomôže tomu všetok ten balast (výpisky zo slovníkov, či kníh) okolo toho. Svižne a rýchlo čitateľné no magický, či ľahko fantastický realizmus je tu ešte v nerozhodných plienkach. Zlatý to Murakami...

3 02.04.2018

Vyhrotiť spoločenstvá na samý kraj extrémov a potom ich sarkasticky opisovať nie je žiaden kumšt. Ostatne plno terajších autorov sa predstihuje v cynizme (majster je Sorokin) v dystópií a i keď jadrnná výrazovosť, či grafická originálnosť Salmele slúži ku cti, na skoro 400 stranách je rozpoltenosti zbytočne veľa.

3 22.02.2018