deirdre komentáře u knih

Vlny. Čítala som opäť po 20 rokoch, už som tomu nevenovala toľko času ako prvý raz a ani to nebolo také silné. Vtedy to bol mimoriadny zážitok a na nejaký čas mi obrátil vnútorný život hore nohami. Tentokrát som sa, o niečo staršia a životom ostrielanejšia, len nechala unášať tými vlnami myšlienok a vnútorných monológov a bolo to dobré, fakt dobré.

7 09.08.2020

Mohla som to čakať, a predsa ma to prekvapilo. Pánovi Formánkovi sa zase podarilo svojimi vetami a myšlienkami na/vo mne vyvolať húfy zimomriavok a myšlienkových úletov. Nevšedný, temný príbeh, majstrovské podanie. Takéto knižky mám rada.

12 09.08.2020

Každý príbeh by vydal na jedno dobré postapo. Čítanie to bolo aj tak ale napínavé, len škoda tých logických kotrmelcov a domrveného prekladu Sucha.

2 29.07.2020

Nemôžem túto knihu hodnotiť a absolútne súhlasím s komentárom myryjam. Navštívila som ešte za socializmu niekoľko koncentračných táborov a nikdy nezabudnem na tú hrôzu, ktorou boli tieto miesta nasiaknuté. A stačila mi jedna kniha, Sophiina volba, ktorá ale nebola prvoplánovo o holokauste. Túto som prečítala do výzvy, a neľutujem, ale myslím, že stačilo. Súdny človek pochopí o čo ide, nemusí hltať desiatky románov s touto tematikou. Urobil sa z toho dnes obrovský biznis, a obávam sa, že efekt takého počínania bude potom už niekde úplne inde.

Bola som zvedavá najmä na poviedku Růže pro Algernon, keďže knihu som prečítala nedávno a bola som z nej unesená. Nuž, nesklamala, ale rozšírená forma mne sedela viac. Väčšina ostatných poviedok v tejto zbierke bola skvelá tiež, vyzdvihla by som najmä Vlak do pekla, Postavil si domeček..., Zítra, pozítří... Našlo sa aj zopár, ktoré ma nebavili, ale tak to už pri takýchto zbierkach chodí. Každopádne, ako celok, výborné.

8 18.07.2020

Zaujímavá kniha. O obsahu vyčerpávajúco pojednáva anotácia, ja len dodám, že je aj "čtivo" napísaná, takže ak vás zaujímajú rôzne zriedkavé fenomény mozgových porúch, či evolúcia mozgovej činnosti, určite si ju prečítajte.

5 17.07.2020

Jedna z najsilnejších kníh, aké som kedy čítala. Celý čas mi chodil po rozume výrok M. Twaina - Dejiny sa nikdy neopakujú, ale niekedy sa rýmujú. Čo k tomu dodať... Snáď toľko, že dnes už ťažko niekde nájdeme také krásne, čisté medziľudské vzťahy, aké panovali v rodine Joadovych. Vzťahy založené na hodnotách, o ktorých sa nepochybovalo, hoc ako bol život tvrdý. Obdivovala som matku Joadovu, ktorá v kritických chvíľach vzala pevne vedenie rodiny do ruky, pretože "rodina sa nesmie pretrhnúť." Jej obetavosť a schopnosť vždy presne vycítiť, čo treba urobiť alebo povedať, aby rodina prežila. Slová, ktoré nikdy predtým nemusela vysloviť, pretože kým mali strechu nad hlavou a muži prácu, nebol na to dôvod... Lebo "Žena má celý život v náručí. Muž ho má celý v hlave." Úžasná žena, čistý archetyp Matky. A ako sa na konci ukázalo, Ruža Sáronská sa stala jej dôstojnou pokračovateľkou.

21 04.07.2020

Štyri príbehy štyroch žien, ktoré sa z rôznych dôvodov chcú presunúť v čase, a tak si v jednej kaviarničke v nemenovanej štvrti sadajú na TÚ stoličku, aj keď vedia, že prítomnosť už nezmenia. Pozoruhodná knižka, už druhý deň mi vŕta v hlave. Za jednoduchou fasádou sa v nej skrýva oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vhodná na biblioterapiu.

14 26.06.2020

Čítala som teraz nové, doplnené a čiastočne prepísané vydanie tejto knihy. Síce to nie je jednoduché čítanie, obsahuje však pre bežného človeka veľa zásadných informácií. Treba mať iba otvorenú myseľ.

2 15.06.2020

Doniesla som si túto knižku domov v jednej z asi šiestich bedničiek kníh od známych môjho kamaráta , ktorí rušili knižnicu. Vôbec som si ju nevšimla medzi mnohými známymi a pre mňa cennými titulmi, a už ani neviem, ako mi padla pred pár dňami do ruky. Musela byť veľmi veľa krát čítaná, väzba sa už trhala, strany sa uvolňovali, obal zjavne mnohokrát používaný ako záložka (tiež to tak robievam, vraj som barbar). Prebudilo to vo mne zvedavosť, knihy z tejto edície som si myslela, že poznám dobre, dosť ich vlastním, a ešte viac som ich prečítala. Táto mi ale nič nehovorila. Tak som sa začítala... a uhranula mi/ma. Dej je opäť veľmi jednoduchý, na vonkajšie udalosti chudobný, ide hlavne o vnútorný svet a vzťah Chrisa a Ellen, čerstvých manželov. Autor veľa toho skôr len naznačuje, treba čítať medzi riadkami, myšlienky a vnútorné monológy hlavného hrdinu sa zdajú byť zmätené, resp. aj sú, veď hľadá sám seba v novej situácii, v tomto vzťahu, do ktorého ani nevie ako sa dostal. Ani nevie ako a prečo, klesá na samé dno, do tmy, aby našiel svoje pravé Ja a svoje miesto v tomto svete. Podobne Ellen, ktorá sa vyrovnáva so svojou minulosťou a novou rolou matky, ktorá ju čaká. Väčšina knihy sa odohráva v chate v lesoch na brehu Michigenského jazera a toto prostredie výborne podtrhuje vnútorný aj vonkajší boj, rozpory a napätie medzi týmito dvoma. To, čo vyzerá spočiatku tak obyčajne, začína postupne gradovat a ku koncu by sa napätie dalo krájať. Obaja bolestivo dozrievajú pred očami čitateľa. Pozoruhodné dielo, celkom isto sa k nemu vrátim.
P. S. Preklad tejto knihy dal určite zabrať, zdalo sa mi miestami, že nie je celkom zvládnutý, ale iný k dispozícii asi široko ďaleko nie je a knižka sa zdá byť zabudnutá aj v materskej krajine, čo si myslím, že je veľká škoda.

5 09.06.2020

Také zvláštne, pomaly plynúce, miestami až meditatívne čítanie. Nič moc sa nedeje, iba čas plynie, príroda sa mení a starnúci muž uvažuje o živote a o smrti. Nebola to taká sila ako Gilead od M. Robinsonovej, aspoň pre mňa nie. Pritom východnú filozofiu môžem, veľmi. Možno sa ku knižke raz ešte vrátim.

3 04.06.2020

David Mitchell je môj obľúbenec, máloktorý spisovateľ sa dokáže tak úžasne pohrať s jazykom, postavami a ich príbehmi, ako on. Skvelé čítanie,bavilo ma od začiatku do konca.

7 31.05.2020

Tuláčka Lila, sice podvedome, hľadá svoje Ja, svoju dušu, a hoci nevzdelaná, kladie otázky, ktoré mieria do najhlbšieho jadra bytia a nútia starého pastora hľadať odpovede v sebe samom a nie v teologických dišputách s priateľom - tiež kazateľom. Sledujeme, ako nevšedné spojenie týchto dvoch ľudí posúva v duchovnom vývine, akoby mimochodom, cez ich príbehy (o pastorovi bola reč v prvom diely, Gilead), rozhovory, myšlienky... Touto trilógiou sa M. Robinsonovej podaril obdivuhodný kúsok, pre mňa to bol hlboký čitateľský zážitok, nielen pre myšlienkové posolstvo, ale aj pre krásne, čisté, také živé opisy prírody - lánov kukuričných polí, lúk, rieky, vetra, ktorý šumí ako oceán - ktoré akoby vyvažovali utrpenie, smútok a osamelosť ľudských duší.

3 24.05.2020

Dej sa odohráva v období medzi príchodom a odchodom strateného syna, počas dlhých, rozpačitých, mlčanlivých dní, v ktorých sa vracajú prízraky minulosti a s ktorými sa hlavní protagonisti každý po svojom vyrovnávajú. Nádherná, hlboká knižka. Robinsonová dokáže aj ťaživé témy podať spôsobom, že človeka nedeprimujú, ale naopak, dovádza ho k porozumeniu a hlbokému pokoju. Aspoň ja som to tak cítila.

4 21.05.2020

Budoucnost mysli aj Budoucnost lidstva sú o poznanie menej náročné texty ako niektoré iné Kakuove knihy. Číta sa to naozaj ľahko a ak vás zaujímajú najnovšie pokroky vo fyzike, biológii a príbuzných prírodných vedách, a nie ste zrovna vedec, tak ste na dobrej adrese. Mne trochu - dosť vadilo miestami, že nezobral do úvahy širšie súvislosti, ale uznávam, že to nemuselo být autorovým zámerom, a nakoniec, súvislosti a možné dôsledky smerovania niektorých vedeckých výskumov si môže každý domyslieť sám.

11 17.05.2020

Kniha o tom, ako sa aj celkom obyčajný život, chudobný na vonkajšie udalosti, dá prežiť s neobyčajnou hĺbkou. Možno práve to je podmienkou vnútorne naplneného života, keď človek nemá toľko možností kĺzať sa po povrchu navonok bohatých zážitkov. Stačí málo a to málo si dôkladne prebrať, tak ako tento pastor. Obohacujúca knižka, plná krásnych myšlienok. Vždy, keď som sa do nej začítala, cítila som hlboký pokoj.

10 08.05.2020

Toto filozofovanie okolo ekonómie ma skutočne bavilo, aj keď som sa s autorom v duchu pár krát pohádala. Mýty a staré biblické príbehy naozaj nie je možné takto zjednodušene interpretovať, hovorila som si. Napriek tomu, alebo práve preto, bolo to veľmi podnetné a obohacujúce čítanie, pretože to je presne ten druh knihy, ktorá vám nedá hotové odpovede, ale prinúti vás nad nimi premýšľať a hľadať ich. Preto za 5*

9 01.05.2020

Kniha nespornej hodnoty, mňa však myšlienkovo nijak neobohatila, ani vo mne nezanechala nejaký hlbší dojem. Možno to bolo odťažitým spôsobom podania udalostí, či miestami rozvláčnym filozofovaním nad vecami, ktoré by sa dali vyjadriť stručnejsie a zároveň údernejšie. Malá ukážka :
"Zlo, které na světě je, pochází téměř vždycky z nevědomosti, a dobrá vůle, není-li osvicena poznáním, může nadělat stejné pohromy jako zloba. Lidé jsou spíš dobří než špatní, ale o to po pravdě nejde. Jsou více nebo méně nevědomí a tomu se říká ctnosť nebo neřest, přičemž nejzoufaleší neřest je nevědomost, která si myslí, že ví všechno a osobuje si pak i právo vraždit. Duše vraha je slepá, a bez jasného a pronikaveho pohledu na věci není ani pravé dobroty, ani velké lásky. "

6 12.04.2020

Toto je kniha o ľudskej dôstojnosti, hľadanie toho, čo nás robí ľuďmi. Autor zobral ľuďom zrak, zobral im mená, doslova i v prenesom zmysle ich vyzlieka donaha. Zachádza do takých krajností a do takej hĺbky, akú si sotva kto dokáže predstaviť, klesanie na dno a zároveň stúpanie do výšky, umocnené tým zvláštnym spôsobom písania. Ako vodopád.
... a proto když promluvila dívka v tmavých brýlích, bylo to tak překvapivé, uvážíme-li, že neabsolvovala žádná vyšší studia. V každém z nás je něco, co nemá jméno, a to jsme my.

7 12.04.2020

Dostojevskij ma vždy ohromí tým, ako sa dokáže doslova zavŕtať do duše, mysle a srdca človeka a odkryť všetko to, čo pred svetom skrýva, za čo sa hanbí, a to v celej jeho paradoxnosti. A úplne geniálne je to práve v tejto krátkej novele. Až mi je trápne, že som si ju nechávala až na čas, keď som už väčšinu jeho veľkých románov prečítala.

7 31.03.2020