debreno komentáře u knih

Táto kniha sa ku mne dostala prekvapivo neskoro. Neuveriteľné, ako dokáže citlivo a zároveň vecne písať John Steinbeck. Dobre, že je kniha taká krátka, lebo viacej literárnej krásy bežný človek uniesť nedokáže.

12 10.08.2021

Minimalistická forma. Dobre ukryté biblické motívy. V tomto je McCarthy majster, dáva priestor na nadčasový výklad svojho diela. Takisto píše spôsobom, ktorý je ohlodaný na kosť, paradoxne o to viac má čitateľ potrebu sa v tom po prečítaní ďalej piplať.
Cesta je dobrá kniha, s trochu náhlym koncom. Pre rodičov trochu ťažšie čítanie. Keď odpustíte občasné prirovnania, ktoré ukradol z pulpových paperbackov ("tma temnejšia ako temnota sama" a pod.), čaká vás celkom silný, čitateľský zážitok s veľmi rozporuplnými pocitmi.

9 17.09.2023

Bitúnok. č 5 alebo Detská križiacka výprava; je absurdným, "zbytočným" textom, bez zásadného konceptu, dodržiavania časovej logiky, bez "logického" vyústenia....neviem si predstaviť lepšiu paralelu s vojnou. Dielo, ktoré treba čítať pomaly, so snahou pochopenia nepochopiteľného, iba tak sa dá precítiť. Nepríjemné premýšľanie o tom, či sa Billy zbláznil z vojny alebo ide o sci-fi román by som prirovnal k Dickovmu temnému obrazu, kde bol ten výsledok trochu jasnejší. Ale aj tu to vieme, len nechceme vedieť. Fantastická knižka, ku ktorej sa určite budeme viackrát za život vracať.

7 12.02.2023

Úplne nechápem to nízke hodnotenie. Čítal som to po prvýkrát a už v dospelosti. Veľmi pekná kniha, ktorá len zdanlivo smeruje k trpkému koncu. A práve ten koniec je neobyčajne pekný, takže aj všetky predchádzajúce nedostatky, ktoré môže jeden pri čítaní pociťovať, sú ihneď odpustené.

5 19.12.2022

Ranný Bulgakov, kvalitné, ľahké čítanie -- ide síce o poviedkovú sériu, ale jednotlivé príbehy akoby boli skôr kapitolami voľnej novely. Je to vlastne do veľkej miery stále aktuálna knižka. Pre medikov to musí byť vyložene "sranda." Sú tam naozaj vtipné pasáže, občas je to aj tvrdšie a smutnejšie, atmosféra vidieckej nemocnice je geniálna. Tento rok mám fakt šťastie na knihy. :)

4 31.03.2024

Na začiatok by som mal povedať, že túto knihu som dostal od niekoho, na kom mi dosť záleží, takže bola pre mňa dôležitá už len tým, že som ju mal pri sebe :)
Keď sa ale dokážem odpútať od tejto citovej zaangažovanosti, malo to skvelý začiatok (ako ostatne každý Gaiman), potom to upadlo to nejakého príbehu, ktorému občas chýbali zábavnejšie dialógy, miestami sa tam dokonca našiel nejaký zvláštny prešľap v tempe, nevhodné prirovnania pre danú situáciu, ktoré ma priam vyrušili, ten televízny pôvod bol neustále prítomný (že ide v podstate o prepis scenára som sa dozvedel až neskôr), a "dospelácky" element knihy sa vytratil chvíľku po prepade do dolného londýna, vrátil sa na chvíľu na konci...ktorý bol celkom predvídateľný..... Stačila by menšia cenzúra na zbytočné nechutnosti, spomínanie sexu a alkoholu a máte klasickú, detskú fantasy ako každú inú...tie ódy, ktoré tu ostatní píšu sú na mňa trochu moc. Gaiman vždy vymyslí niečo skvelé, ale potom akoby to mal problém nejak zmysluplne dotiahnuť.

4 03.01.2024

Zdalo sa mi celý čas, že čítam naozaj krásnu knihu. To, že dostala Pulitzerovu cenu je celkom prekvapivé, keďže tá sa väčšinou dáva dielam, ktoré majú väčší, nápadnejší spoločenský presah v rámci americkej spoločnosti. Kniha dokáže naozaj čitateľa - pohltiť je zlé slovo - vtiahnuť do seba je príznačnejšie. Naozaj by som ju asi odporučil každému, napriek niektorým veciam, vďaka ktorým nedokážem dať 5.

(Môžete prestať čítať :) ) Napríklad som sa nemohol ubrániť pocitu, že autorská reč v 3. osobe nás mala ochrániť pre stratou všetkých sympatií voči hlavným postavám, hoci by sa v nich mohli nájsť nielen ženy. Jedna kapitola tam bola celkom navyše, aj keď na jej konci prišlo "osvietenie", aha, tak preto to písal.
Otázne je aj časové striedanie jednotlivých línií - zdalo sa mi to celý čas naozaj výborné, až kým neprišlo k ich vzájomnému prepojeniu -- teda až na príbeh V. Woolfovej. Zaobišiel by som sa bez konca, v duchu textov britských modernistov, a práve to ma na knihe akoby najviac sklamalo. Celý čas bola písaná tak, akoby nemala mať koniec, a nakoniec ho predsa mala. Ale vždy je lepšie čítať knihu pre všetko ostatné, okrem konca, ako naopak. To je oveľa väčšie sklamanie.

4 03.02.2023

Pokiaľ sa chcete niečo dozvedieť o severskej myt. a prečítať si to v beletristickej podobe, je to fakt super kniha. Je práve výborné, že nie je veľmi natiahnutá, ja som ju prečítal za dva večery. Príbehy sú prerozprávané na veľmi krátkej ploche, prílišný detailizmus a prehnaný autorský vklad by im podľa mňa mohol uškodiť. Gaiman sa ukazuje ako výborný rozprávač, čo som ja paradoxne pri jeho čisto autorských knihách nedokázal tak vnímať, dokonca na mňa častokrát pôsobil ako “flákač” so skvelými nápadmi. (Ktoré nebol schopný poriadne dotiahnuť). Je to možno môj subjektívny dojem, ktorý pri tejto knihe ale určite neplatí.

Pre mňa asi posledná kniha tohto roka, a myslím, že ide o najsilnejšie dielo, ktoré som tento rok čítal. Osobne neviem,co by som knihe vytkol. Ostáva po nej istý priestor v hlave, ktorý núti premýšľať, a to premýšľať o mnohom. Číta sa dobre, len pre španielsky nehovoriacich čitateľov je niekedy nepríjemné listovať na koniec knihy (prečo to nedávajú oveľa rozumnejšie do poznámky pod čiarou, na to som nikdy neprišiel.) Ja mám osobne rád modernistickú priamu reč bez úvodzoviek, mám vtedy viacej pocit, že knihu mi číta niekto v mojej hlave, a pre toto dané dielo to bolo veľmi vhodné.

4 25.12.2022

Fenomenálne dielo, napísané jednoduchým jazykom, čo trochu paradoxne sťažuje jeho čítanie, a to kvôli tomu, že je písané o vážnych veciach. Všetko do seba dokonale zapadne, dlho čakáte, o čo vlastne ide, až keď príde šokujúci a pritom neforsírovaný koniec, aký dokáže vykúzliť Graham Greene. Skvele.

4 30.05.2021

Nebol som pobozkaný filmom, jedna z mojich obľúbených kníh.

4 23.08.2019

Aj dve hviezdy sú málo, pretože nikto mi nevráti čas, ktorý som tejto knihe venoval. Začiatok fajn, ale potom je to absolútny brak, bez akejkoľvek psychológie postáv, s niekoľkými autorskými chybami. Od Kinga som čítal iba Zelenú míľu a Prekliatie Salemu, z ktorých som bol nadšený. Toto ho v mojim očiach ale úplne zabilo.

4 23.08.2019

Dole pod týmto je pôvodný komentár. Keď som sa snažil podľa zvyklostí databazeknih prideliť hviezdičky (a aj to osvetliť komentárom), najskôr som dal 3, potom som zmenil na 4.....a prešlo niekoľko dní, a ja som z tej knihy stále natoľko v p--i, že okolo nej musí poletovať niečo brutálne. :)
___________________________________________________________________________

Hviezdičkami sa ťažko...
Murakami má obrovský dar, ktorý sa vlastne u spisovateľov neobjavuje až v takej miere a hlavne pri takom druhe literatúry; dokáže človeka až neuveriteľne pripútať ku knihe. Toto je aj príklad Nórskeho dreva, človek chce vedieť, a chce vedieť viac. Napriek všetkým výhradám, ktoré môže mať. Tu sa mi zachce priam zvolať "Ó, a tých je požehnane!" Niektoré dialógy...popisy...no, možno sa to ťažko prekladá. Čo ja však neviem týmto "improvizátorom" odpustiť, resp. ma to pri čítaní dosť obťažuje, sú momenty, ktoré sa v knihe ocitli len náhodou. Práve preto má Murakami také vťahujúce expozície, preňho je jeho vlastná kniha na začiatku tajomstvom. Potom však narazí na niektoré nepremyslené udalosti, obmedzenia, ktorému mu spôsobil rozprávač v prvej osobe, keď potreboval román rozvinúť aj na inom fronte. (tu to nebolo také krízové ako v Kronike...),a dokonca vyvolal dojem, že román je prísne retrospektívny, hoci to okrem začiatku pripomenul len raz a potom úplne mätúcou vsuvkou...ale to je už nevýhoda tejto techniky, ktorá sa častokrát prejaví na neucelenosti formy. Na druhej strane, vďaka tomu je potom román natoľko strhujúci, plynúci...
No, a v tejto knihe je fakt veľa porna. Nie som žiadny puritán, nevravím, že ma to poburovalo, ale praktiky súlože ma veľmi nezaujímajú, keď čítam knihu (hlavne keď nehovoria nič o danej postave.) Tej súlože je tam veľa, a niekomu sa môže zdať, že už trošku vplával do vôd lacnej literatúry.
Posledná vec tohto dlhého komentára (murakami ma vždy zvádza k dlhým zamysleniam sa nad tým, čo som čítal), napriek tomu, že som niekde za polovicou bol už namosúrený, ale chcel som to dočítať, tak po dočítaní som bol rád, že som sa na to dal. Atmosféra tej knihy je naozaj nezameniteľná a ešte ostane nejaký čas v "systéme."

3 27.11.2023

Pre mňa už žiadna kniha nebude ako táto, napriek tomu že tu celkom dostáva kritiku. Je hoci náročnou cestou, ale tie vždy prinášajú najväčšie uspokojenie. Neviem si vybaviť, či mi niekedy nejaký text, nejaká kniha chýbala po dočítaní viac, ako Odyseus. Ešte pár dní som ju potreboval spracovať a aj náročnejšie texty po nej zrazu boli jednoduché a priamočiare. Kto chce, nájde v nej úplne všetko. Občas som sa vytáčal nad tým, že som sa musel pár paragrafov vracať, je ťažké pri nej udržať pozornosť. Každá jedna epizóda je ako malý román v románe, niekedy je naozaj zachytený proces myslenia úplne dokonale. Niektoré pasáže sa dajú ešte viac vychutnať v angličtine, ktorá v hlave naozaj vytvára pri tomto texte pôsobivý zvuk. (úplný záver poslednej, inak mojej najmenej obľúbenej epizódy, má v sebe emocionálnu silu, ktorú nedokázal preklad zachytiť). O Odyseovi sa dá básniť celé hodiny...asi patrím podľa kritiky ku mnohým ľuďom (ku ktorým by mi vlastne nevadilo patriť), ktorých Joyce oblbol masívnym podfukom, alebo je to naozaj veľmi dobrá kniha. To, že sa nepáčila W. Woolfovej je podľa celkom pochopiteľné, keď už pre nič iné tak minimálne pre jej sociálny element, ktorý jej musel byť na hony vzdialený.

3 28.08.2023

V reálnom živote nám väčšinou "Holly" nie sú sympatické. Ale v knihe je to inak. R. u Tiff. je také rozkošné čítanie s určitým smutným podtónom, ktoré ale dúfam nikto nebude nejak rozsiahlo analyzovať, lebo aj túto knihu skôr či neskôr môže pohltiť cancel culture.

3 31.03.2023

Majstrovský kus, Íri proste vedia písať! Brian O´Nolan je v Írsku členom akejsi veľkej, modernistickej trojky - Joyce, Beckett, O´Nolan. Možno práve preto, že žil v tieni týchto dvoch svetoznámych autorov, nedostal viacej pozornosti. Nerozvážne som čítal jeho korešpodenciu s W. Saroyanom, takže som dopredu vedel, čo je pointou knihy, napriek tomu mi to vôbec čítanie nepokazilo - čo je základný parameter dobrej knihy. Dokonca hneď po prečítaní som si ju chcel dať znova, to sa mi nestalo dávno. De Selbyho pasáž o zrkadlách je famózna.

3 23.05.2022

Moja obľúbená kniha, absolútne majstrovské dielo.

3 23.08.2019

Miestami zábavné, miestami smutné, surrealistické, preplnené symbolmi. Nie pre každého, akoby zahalené do akéhosi drogového opojenia. Určite však kvalitné, v dnešnej dobe už klasika.

2 27.01.2024

hoci nie som fanúšik autobiografií, toto bolo dosť dobré. Ľudí z nejakého dôvodu fascinuje, že tie príbehy sú skutočné, i keď je otázka, ako veľmi sú skutočné? Nie preto, že by chcel autor klamať, ale sú videné jeho očami a v rukách niekoho iného by boli aj ony iné. Je zaujímavé, aký vie byť život na vidieku všade rovnaký. Mohol by to napísať ktokoľvek, bolo by to celkom aktuálne. Ja som mal výhodu, že som nevedel, o akú senzáciu ide. Viem si predstaviť, že vtedy by som bol o čosi kritickejší.

2 15.01.2024

Ja tomu fakt nerozumiem, prečo má Joyce vždy toľko odmietavých komentárov a také nízke hodnotenia na tomto serveri. Resp., ja tomu hlavne nechcem rozumieť. Príde mi to ako nejaké umelé anti-snobstvo. Pri tom Joyce, minimálne do jeho poslednej knihy, bol všetko len nie snob, aj z umeleckého hľadiska. Dubliners sú úžasní, v podstate len Penziónu a Brectanovemu dnu chýbajú nejaké väčšie, nadčasové parametre. Neboztici by mohli byt máličko kratší, ale nebol to nejaký zásadný nedostatok. Niektoré poviedky sú až úzkostlivo dojímavé. Len to tam nie je všetko vystavené na podnose, nasvietené reflektorom uprostred prázdnej miestnosti. Joyce sa vždy spoliehal na schopnosti čitateľa, a za to som mu vďačný. V estetike sa občas používa termín "mužská lyrika", keď je pod rezervovaným, vecným nánosom ukrytý emocionálny svet, ktorý nechce byť všetkým na očiach. To veľmi dobre charakterizuje túto knihu.

2 09.12.2023