bondula komentáře u knih

Na pozadí života v Lotyšskej SSR v posledných dekádach existencie Sovietskeho zväzu autor skladá príbehy smutných osudov hlavných hrdinov. V románe nejde až tak o retrospektívu, pohľad na život za minulého režimu. Ten je iba kulisou.
Podstatné sú postavy. Nedá sa povedať, že ich osudy sú bežnými životnými dráhami bežného sovietskeho človeka. Smrť v Afganistane, znásilnenie, kriminál, nútená spolupráca s KGB, účasť na likvidácií černobyľskej havárie. Každý z hrdinov si nesie svoje vlastné ťažkosti sám, spája ich iba šedivá sovietska každodennosť. A tenké nitky, ktoré autor postupne splieta dohromady, aby zaistil smer, vývoj deja, a akési vyvrcholenie.

V príbehu vystupuje na môj vkus až príliš veľké množstvo takpovediac hlavných postáv. Rozprávanie je tým pádom veľmi kúskované. Na celistvosti mu nepridávajú ani texty písané kurzívou, ktoré sú raz návratom do minulosti, inokedy takto autor uvádza myšlienky postavy atď. Na zobrazenie bežného života sú zlomové udalosti až príliš extrémne, na skladačku neobvyklých príbehov zas príliš všedné. Celý román na mňa pôsobil akýmsi šedivým, trochu neurčitým dojmom. Ale kto vie, možno to práve takto autor chcel...

1 04.11.2013

Zbierka čudesných postáv, hotové panoptikum, zasadené do pochmúrneho prostredia studeného zimného Debrecína roztáča prazvláštnu krimi zápletku. Fantastické charaktery hrdinov aj s ich čiernou minulosťou, ktorí prepletajú svoje osudy do neočakávaných uzlov. Detektívna linka je len akýmsi pozadím, ktorý posúva dej vpred. Teda áno, je to detektívka, ale akási zvláštna. Akoby ani veľmi na záhade a jej riešení nezáležalo. Žiadny švihácky detektív a jeho šarmantná asistentka, preháňajúci sa na superfáre ulicami veľkomesta. Alkoholici, polobezdomovci, rozbité volgy, sneh, dážď, plačkanica, rozpadávajúce sa pivničné priestory...

Pochmúrnu atmosféru diela ešte podfarbuje osobitý autorov štýl. Asi najzvláštnejšie pôsobí absencia priamych rečí. Ale nie že by dialógy v diele neboli, iba sú rozpísané vo forme súvetí. Ako po obsahovej, tak aj po formálnej stránke je Šedý holub veľmi zaujímavé a invenčné dielo.

04.11.2013

Napínavý road trip partičky hrdinov v období ranného stredoveku.

Nemôžem si pomôcť, ale väčšina historických románov je stavaná ako fantasy príbehy, bez mágie. Tu je to obdobné - družina, na čele s udatným, takmer nesmrteľným bojovníkom, alchymista či lekár, voľajaký hraničiar atď. Plnia si svoju úlohu a cestou kántria príšerky, ktoré sa im pripletú pod nohy. Asi toľko k negatívam.

Pozitívnou stránkou tohto diela je pre mňa v prvom rade autorova snaha (a vedomosti) o historickú autenticitu. Že vikingovia nemali na helmách rohy už vie každý historik amatér, ale Lyndon ide oveľa hlbšie. Je cítiť, že príprave románu venoval veľa času a síl. Dej príbehu je pútavý, autorov štýl zaujímavý, dokáže čitateľa držať v napätí. K tomu pár zaujímavých zvratov a prekvapení a vo výslednom mixe veľmi pekná knižka.

9 22.10.2013

Tak toto je BLACK METAL!!! Fiktívny príbeh zasadený do reálneho prostredia blackmetalovej scény v nórskom Bergene. Mladí maníci, žerú black metal a všetko okolo. Až to začne žrať ich...

Autor (inak chlapík od fachu) na príbehu vzniku a formovania sa kapely Stormvold ukazuje, ako to vtedy v Nórsku asi chodilo. Hudba, koncerty, pivo, obskurná filozofia. Osobitý rozprávačský štýl, ktorý perfektne dotvára atmosféru deja, je determinovaný najmä vekom, skreslenými názormi a mentálou výbavou hlavnej postavy - Runara.
Hlavným posolstvo knihy pre mňa ostalo, že aj tvrdá, temná a vážna muzika, akou black metal nesporne je by sa nemala brať tak celkom vážne. Je dôležité poznať hranicu medzi pózou a skutočnosťou. A nestratiť kontakt s realitou.

O tom, že vydavateľstvo HOST uchopilo túto tému s vážnosťou jej príslúchajúcou svedčí aj fakt, že knižku Národný satanista vydalo ako svoju v poradí 666. publikáciu.

6 17.10.2013

Žiadna výrazná temnota, ani depresia, ako by sa dalo podľa anotácie očakávať. Nič, čo by prekračovalo rámec kulís - starý Paríž, zatiahnuté zimné nebo, starý cintorín. Popis vtedajšieho Paríža je super, ale o nič lepší od povedzme Otca Goriota či Zvonára u Matky Božej. Možno s tým rozdielom, že doboví autori nezmieňovali veci pre nich všedné (nočník v rohu lóže divadla a pod.). Dajme tomu, že tieto detaily pomôžu dnešnému čitateľovi lepšie nahliadnuť do prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. Ani príbeh nie je nijak zvlášť originálny, teda je, ale len v tej miere, do akej je originálny dej každej dobrej knižky.

Čistý je hlavne príjemný text, do ktorého je radosť ponoriť sa, užívať si autorov pohodový štýl, pomalú gradáciu deja, predstavovať si hlboké šachty, kopy kostí, pracujúcich flámskych banníkov či Heloisu. Knižku považujem za veľmi vydarenú oddychovku na upršané jesenné večery.

2 10.10.2013

Po prečítaní tejto poviedkovej zbierky cítim najmä rozpaky. Miesta, kde sa udalosti poviedok odohrávajú, sa tiahnu od Washinghtonu po Istanbul. Hoci je cítiť akúsi jednotiacu niť, zbierka na mňa pôsobila veľmi nesúrodo. Jednak čo do tematiky, ale najmä kvalitou, alebo lepšie povedané mojou subjektívnou zaujatosťou k jednotlivým poviedkam.

Autorovi jednoznačne nemožno vytknúť, že by svoje remeslo neovládal. Popisy miest deja, atmosféra, živé podanie dramatických situácií či prekvapivé pointy príbehov, toto všetko zvláda majstrovsky. Tiež pochopenie špecifík života vo východnej Európe je obdivuhodné. Toto sú silné stránky diela.

Námety autor čerpal zo svojho tuláckeho života, postavy často nemajú domov, sami seba akoby vyčleňujú zo spoločnosti. Poviedky Taxík, Cesta k Dunaju či Cestou do hlubin sú senzačné. Zlatým klincom zbierky je pre mňa Zvíře - v melanchólií a rozklade sálajúcom z ostatných príbehov je toto veselým slniečkom, ktoré donúti k úsmevu.

Druhú stranu mince tvoria poviedky písané v ich forme, kde je hlavnou postavou zrejme sám autor. Nepáčili sa mi. Alebo len máloktorá. Nepáčil sa mi jeho životný štýl, ktorý v poviedkach viedol, nepáčilo sa mi jeho správanie, postoj ktorý k problémom zaujímal, nepáčila sa mi drvivá väčšina jeho názorov. Sebecký arogantný ignorant, sexistické prasa, ktoré sa utápa v sebaľútosti, nezodpovedný, lenivý a tak ďalej. Hoci sú aj tieto poviedky literárne majstrovsky spracované, nedokážem zaujať kladný postoj k príbehom, ktorých hlavný hrdina ma tak strašne rozčuľuje...

1 02.10.2013

Už prvá časť, jednoduché rozprávanie o životnej ceste všedného železničného úradníka je v Čapkovom podaní úžasná. Už to by mi stačilo, aby som knižku považoval za perfektnú. A potom autor zadrie hlbšie pod kožu, hlbšie, až na dreň...

Diela často posudzujem podľa toho, ako sa dokážem stotožniť s autorovým pohľadom na preberanú tému. V Obyčajnom živote som sa našiel. Čapkova analýza jednotlivých stránok ľudskej povahy je neskutočne úprimná, až intímna. Toto som vážne nečakal. Predpokladám, že čerpal z rozboru vlastného života, no aj tak je pre mňa záhadou, ako prišiel k tomu, že záležitosti natoľko osobné, môžu byť tak univerzálne. Krásne napísané, hlboko (pre mňa) múdre. Zrejme ešte dlho budem odtiaľto čerpať námety na zamyslenie. Jedno z najsilnejších diel, aké som kedy čítal.

10 30.09.2013

Po Kadareho dielach, ktoré som doteraz mal možnosť čítať, je Generál mŕtvej armády v celku zmena. Už len zasadením do určitého dejinného kontextu a určením presného časového rámca, kedy sa príbeh odohráva. Hoci postavy nemajú mená, práve týmto vymedzením miesta a času román stráca na anonymite a jednotlivé dejové situácie sa dajú pekne predstaviť. Trochu mi však chýbal ten nádych magickosti, ktorý som si u Kadareho obľúbil.

Postavením generála nepriateľskej armády do pozície hlavného hrdinu autor stanovuje dielu zvláštnu, no veľmi zaujímavú optiku. Tento stav mu umožňuje popisovať Albánsko, ktoré ako rodák dôverne pozná, z pohľadu človeka zvonka. Generálova kritika či rozpaky nad albánskou históriou a zvykmi je totiž, ako názor cudzinca, akceptovateľná. Autor takto nachádza veľmi originálny spôsob, ako popísať a vyrovnať sa s nedávnou kontroverznou históriou a zložitým postavením svojho národa.

Hlavná línia príbehu, generálovo hľadanie pozostatkov talianskych vojakov, je prekladaná mikropríbehmi jednotlivých padlých, ktorých nachádza. V rozhovoroch generála s kňazom, ktorý mu na jeho misii pomáha, autor rozoberá morálne hľadisko vojny, okupácie, obrany či samotnú otázku prevozu pozostatkov (generál sa zamýšľa nad otázkou či sa chlapcom neleží lepšie s priateľmi, s ktorými prežívali najsilnejšie momenty svojich životov a nakoniec aj smrť, ako roztrateným po dedinských cintorínoch celého Talianska).

Záverečná kapitola z poslednej noci v Albánsku, strávenej v spoločnosti cudzieho generálporučíka a fľaše koňaku a rakije, je snáď najkrajším dialógom a opisom konania dvoch opilcov, aký som kedy čítal.

2 23.09.2013

Temná atmosféra tohto smutného príbehu strhne čitateľa od prvej stránky. Na pozadí ľudovej legendy rozohráva Kadare súboje rozumu proti viere, tradícií proti novátorstvu či povinnosti proti pravde, príbeh o sile albánskeho zvykového práva – kanunu.
Kapitán Stres vedie vyšetrovanie tajomných a nanajvýš nepravdepodobných udalostí okolo záhadných úmrtí matky a dcéry, posledných článkov rodinného klanu Vranajových. Okrem osobného zainteresovania v prípade a vnútorného konfliktu, ktorý vyvstáva medzi tým čo vidí a počuje a medzi chladnou logikou jeho vlastného rozumu, odmietajúceho uveriť neuveriteľným faktom mu stavajú v rámci vlastných cieľov prekážky do cesty aj jeho nadriadení.
Neobvyklý námet príbehu, fantastická atmosféra, ktorá sa celým dielom nesie, či pocit strachu z neznámeho, ktorý autor správne dávkuje a stupňuje tvoria vo výsledku fantastický stredoveký balkánsky mix, knižku, na ktorú sa určite nezabúda. Som nadšený!

3 19.09.2013

Môj prvý kontakt s Gombrowiczom, hoci neviem či som zvolil najvhodnejšie dielo.
Kosmos sa čítal veľmi príjemne, atmosféra, ktorú autor vykreslil sa parádne hodila k bubnovaniu dažďa na okno, aj keď v poľských Tatrách, kde sa príbeh odohráva bolo práve sparné leto. Atmosféra, predstavy, asociácie, hľadanie súvislostí. Stručné popisy, často jednotlivé slová, skladané za sebou, ani nie vety. Niektoré state som si čítal nahlas, viac mi to pasovalo k textu a kadencií Gombroviczovho rozprávania. S pribúdajúcimi stránkami mi ale autorov štýl, ako keby zovšednieval (alebo začínal liezť na nervy?). Väčší rozsah knižky by som už asi nezvládol.
Tri hviezdičky v hodnotení, ktoré udeľujem, rozhodne neznamenajú, že ide o priemerné dielo. Skôr také, ktoré nedokážem zaradiť do stupnice. Páčilo sa mi to, ale nudil som sa, ale nevedel som prestať čítať, ale už by som viac čítať nedokázal... Na čítanie sa rozhodne treba správne naladiť a nezľaknúť sa avantgardy.

17.09.2013

Oproti prvej knihe Ztroskotání je táto druhá časť dosť iná. Najmä v uhle pohľadu. Prím už nehrajú bežní ľudkovia, ale tí, čo ťahajú za nitky. Povedal by som taký pohľad zhora.
Moldavsko sa spamätalo zo šoku, ktorý kolaps ZSSR spôsobil, no na nohy sa nedokáže postaviť najmä vďaka pomoci zvolených zástupcov ľudu a mafiánskych kmotrov. Mimochodom, tieto dve skupiny sa vcelku prelínajú. Pri popisoch niektorých postupov, ako podojiť štát sa až smiech cez slzy tlačí.
Autor do textu vo forme rozhovorov medzi literátmi zakomponoval mnoho filozofických myšlienok o globalizácií, chudobe či moldavskom nacionalizme, takže dielo dostáva aj ďalší, možno povedať teoretický, rozmer.

17.09.2013

Ťažko hádať, do akej miery je román popisom reality, do akej miery fikciou, v každom prípade sa jedná o dosť mrazivé čítanie. Vznik nezávislého Moldavska po rozpade ZSSR, riadený bývalou KGB a novovznikajúcou mafiou. Šialená doba na šialenom mieste, kde sú mocní schopní pre svoje záujmy rozpútať aj občiansku vojnu.
Román je písaný z pohľadu viacerých postáv, pričom žiadna nie je vyslovene ústrednou. Nie sú to hlavy, vodcovia, ktorí veľké udalosti tvoria, iba obyčajní ľudia, pešiaci, z ktorých každý je iba maličkým, no zakaždým veľmi zaujímavým kamienkom v obraze súdobého Moldavska. Každá z postáv má svoje vlastné motivácie, vstupuje s ostatnými do vzťahov, spolupracujú, či konajú proti sebe. Týmto spôsobom popisu autor dokázal ukázať príbeh veľmi plasticky. Trebárz vražda, popisovaná v jednej kapitole z pohľadu zavraždeného, v ďalšej z pohľadu vraha, ukazuje všetky okolnosti a súvislosiace s činom, na oboch stranách.
Okrem štipľavého popisu divokého obdobia začiatku 90.tych rokov má teda román Krysiáda aj svoje nesporné literárne kvality.

1 10.09.2013

Óda na panelák. Slasti a strasti života v komunite oddelenej len tenkými stenami, o spoločenstve najrôznejších ľudí, z ktorých každý má svoje radosti a starosti, sny a tajomstvá. Vsadená do prostredia pototalitného Rumunska, so všetkými neduhmi najdivokejšieho kapitalizmu balkánskeho typu. Sused Simion, ktorý sa zatvára vo výťahu, pôsobí ako akýsi katalizátor, spája komunitu, radí jednotlivcom. Niektoré jeho podobenstvá boli neuveriteľne trefné.
Román sa číta vcelku príjemne, hoci postáv a osudov je trochu moc, ale tak to už v paneláku býva. Okrem už zmienených proroctiev však knižka neprináša žiadnu novú, silnú tému. Kto má rád retro a rád si zaspomína na "staré dobré časy" tomu sa určite bude páčiť.

2 05.09.2013

Obraz usporiadaného života v Jednotnom štáte, ako prototype dokonalej, do dôsledkov dotiahnutej totality, narúša samostatné myslenie, fantázia, duša. Autor ukazuje vzburu jednotlivca, neskôr malej skupiny proti mase, ktorá však má podobné, hoci iba latentné sklony a proti neobmedzenej moci, ktorej nie je možné vzdorovať.
Z môjho pohľadu najsilnejšou myšlienkou diela sú kontrasty motívov: sloboda vs. blahobyt, riziko slobodnej voľby vs. jednoduchosť dodržiavania stanovených pravidiel, osobná zodpovednosť vs. príjemný alibizmus spôsobený efektom stáda. Na ktorej z týchto strán treba stáť, aby bol človek šťastný? Zamjatinove My neponúka odpovede, provokuje otázky.
Hodnotné čítanie, na dobu vzniku myslím veľmi pokrokové, na lokalitu vzniku nesmierne odvážne.

8 28.08.2013

Na dielo tohto mladého autora som bol veľmi zvedavý. Napísať niečo takéto v tak nízkom veku - klobúk dolu. Literatúra tohto typu síce nie je presne moja šálka kávy, no toto čítanie bolo naozaj príjemné. A bola by to dobrá knižka, aj keby ju písal skúsenejší autor. Občasné zľahka naivnejšie, alebo lepšie povedané mladíckeho idealizmu plné pasáže sa síce vyskytli, no bolo ich iba pár. Z hľadiska nápadov a dejových zvratov to bolo super, aj po technickej stránke. Autorovi držím palce v ďalšej práci.

2 21.08.2013

Táto knižka je typickým príkladom, ako môže anotáciá skresliť čitateľov pohľad. Podľa ocenení sú Malíčky jedným z najvýznamnejších diel rumunskej literatúry posledných rokov. Námet vyzerá tiež veľmi zaujímavo. No z textu v anotácií je podstatný najmä "akýsi realizmus". Nejaké vyrovnávanie sa s minulosťou, kvázi detektívnosť deja či exkurzy do mysticizmu - kde? V knižke som nič také nenašiel...

Na pozadí načrtnutého deja sa autor venuje exkurzom do života postáv v románe vystupujúcich, pričom tieto často s v anotácií spomenutou dejovou líniou temer vôbec nesúvisia. Príbeh je akýmsi rozprávaním o chybách a omyloch z minulosti, v životoch postáv diela. Takto nejako je vyriešená aj tá kvázi detektívna zápletka. Oceňujem elegantný jazyk diela, žiaľ je často ťažko zrozumiteľný. Dlhé pasáže sú uvádzané v zátvorkách a siahodlhé popisy nepodstatných momentov úplne ničia plynulosť deja. Zoznam atrakcií lunaparku, zaberajúci celú stranu, nasleduje polstranový popis, čo všetko mala babička v kabelke. To ma fakt ničilo. Za najzaujímavejšiu myšlienku považujem hľadanie paralel medzi najnovšou históriou Rumunska a Argentíny, inak som si z diela neodniesol nič. Nepopieram, že knižka mohla mať aj nejaký hlbší zmysel, mne sa ho žiaľ objaviť nepodarilo.

14.08.2013

Začiatok 50.tych rokov v Moldavskej SSR, obdobie, keď ženy, čo kradnú z fabriky klobásy sú považované za dobré gazdiné. Chudoba, sledovanie, udavačstvo, alkoholizmus či byrokracia - s týmto všetkým sa navrátilec Mihai musí naučiť vysporiadať. A že ide neraz aj o krk.

Na pozadí pohnutej histórie Besarábie sa odvíja príbeh o morálnej dileme, kde "jediný spôsob ako prežiť, je kompromis s vlastným svedomím". Román je písaný príjemným hovorovým štýlom, miestami je to možno na škodu, niektoré situácie by stáli za to zdramatizovať, ale časté vtipné vsuvky zas pri takejto ťažkej téme nie sú na škodu. Dej sa zamotáva, rozmotáva až pomaly dospeje do konca.
"Medzi presvedčením a prospechom ľudia vždy zvolia prospech. Zásady volia len hlupáci a géniovia"

Bum! Záver otáča všetko naruby. Autor mení pisateľský štýl dochádza k zásadnému zvratu. Knižka až tu nadobúda svoj skutočný zmysel. Až tento silný kontrast záveru a celého predchádzajúceho textu ukazuje skutočnú hrôzu a obludnosť celého systému.

2 01.08.2013

Cesty na Sibiř sú vo všetkých ohľadoch zaujímavou knihou. Ani cestopis, ani denník, ani etnografická štúdia, ani Utrpenie mladého Werthera. A súčasne z každého kúsok.
Faktografické informácie zo Sibíre, "sveta medzi tradičnými démonmi a alkoholizmom" boli pre mňa v mnohom nové a veľmi zaujímavé. Nečakal som že je ten svet, po takmer storočí socialistickej prevýchovy stále taký odlišný. No ťažisko knihy nespočívalo v tomto. Kniha sa ku mne dostala zrejme z správnom období (ako píše escritor nižšie, v "kríze stredného veku"). Mnoho z toho, čo autor zo svojho života na stránkach tohto románu rozpitváva, hovorilo presne ku mne. Našiel som mnoho pre mňa zaujímavých podnetov a tém na rozmýšľanie.
Som skutočne rád, že som knižku objavil a prelúskal, je tu ale jedno veľké ale. A to ohromný rozsah. Kniha má síce len 616 strán, ale tie strany sú veľké, husto popísané a text nie je veľmi členený. Rátam, že normálnych strán by bolo tak 900 - 1000. Rozumiem, že vtesnať 13 rokov života do útlej brožúry nejde, navyše skutočne každý odstavec mal pointu a nič tam nebolo naviac. Ale vzhľadom na to, že dielo nemalo klasickú románovú štruktúru, nijaké stupňujúce sa napätie, šlo mi to niekedy ťažko. Nie čítanie, to bolo skvelé, ale prinútiť sa, aby som sa do čítania vôbec pustil. V každom prípade pred autorom klobúk dolu za ohromný kopec roboty a odvahu toľko o sebe a svojich blízkych dať na verejnosť.

4 31.07.2013

Hlavnou devízou Dánových detektívok je u mňa prostredie, kde sa odohrávajú, "Naše Mesto". Špeciálne zaujímavé sú tie, s historickým presahom, ponúkajú čosi málo viac, ako klasický detektívny príbeh. Do tejto kategórie by som zaradil aj Kožené Srdce. Príbeh správne zamotaný, priebeh a riešenie neočakávané. Fajn. Trochu mi vadilo pár faktických nepresností (uplácať v r. 2003 zelenou stokorunou? detektívka má byť dotiahnutá do detailu, keď detektívom na detailoch tak záleží!) a Deus ex machina na konci. Bez toho by sa to snáď bolo zaobišlo...

4 31.07.2013

Nie som veľkým fanúšikom poviedok. Som veľkým fanúšikom A. Bodora. Návrat k sove som bral do rúk so strachom, čo z toho bude. Ádám nesklamal. Zbierka obsahuje 27 poviedok v klasickom bodorovskom duchu. Divní ľudia v neurčitej dobe na tajomných miestach robia zvláštne veci. Alebo inak: dobre vykreslené prostredie príbehov, trochu temné, trochu tajomné, akoby tvarovalo charaktery postáv, ktoré konajú na prvý pohľad nepochopiteľne. V kontexte tohto prostredia však ich konanie nepatrične vôbec nepripadá. Bodorova tvorba je ovplyvnená skúsenosťou života v rumunskej totalite, pobytom v base či sedmohradskou prírodou a všetky tieto ingrediencie v jeho diele cítiť.
Zaujme zvláštna stavba poviedok, kde po uvedení do deja a prostredia príbeh končí zápletkou. Alebo ešte skôr. Iste, poviedky majú pointu, no často nie je na prvý pohľad zjavná. Pri niektorých (napr. Spalovač smetí, Prodejnost dřevákú, Místo, kde pletou košíky) som prežíval asi toto: koniec príbehu - otázka ČO? v mojej hlave - chvíľu nič a potom smiech. Iné u mňa vyvolávali opačné pocity. Poviedka Eufrat pod Babylonem, popisujúca zatknutie autorovho otca políciou - tá bola veľmi smutná. Pri Pocestných som sa až bál.
V tak krátkom formáte, ako je poviedka (niektoré mali len zo tri strany), sa žiaľ všetko to perfektné, čo na Bodorovych románoch nachádzam, nedá úplne rozvinúť. Jeho romány Okrsek Sinistra a Návšteva Arcibiskupa sú teda v mojom pomyslenom rebríčku jeho tvorby trochu vyššie. To však neznamená, že poviedky v tejto zbierke nestoja za to. Treba ich dávkovať postupne a nechať pekne stráviť.
Na záver ešte záver z poviedky Přístav, večer, ktorý zbierku tak trochu vystihuje: "Zde příběh k naší nelibosti končí tak či tak, jisté je, že nepříliž chápeme, co se přihodilo.." A ja len dodám, že to nepochopenie vôbec nie je na škodu a vlastne pochopenie vôbec nie je pre silný zážitok z poviedok Návratu k sově dôležité.

1 24.07.2013