Ahmose komentáře u knih

Táto kniha sa mi hodnotí veľmi ťažko. Myslím si, že po literárno-historickej stránke by si zaslúžila aj plné hodnotenie, ja ale nie som literárny vedec a preto ju budem hodnotiť hlavne z čitateľského hľadiska. Slzy z jantáru sú náročné, depresívne a v kontexte dnešnej doby naozaj frustrujúce čítanie. Autorka síce krásne vykresľuje psychiku postáv a fungovanie nacistickej propagandy na obyčajný ľud, ale veľké množstvo pohľadov a opisov knihu značne spomaľujú a pôsobia zmätok. Mojím veľkým problémom je asi aj to, že som očakával magický príbeh podobný Bzukotu včiel. Nič také od tejto knihy nečakajte, je úplne iná. Priznám sa, že si nie som celkom istý či som pochopil, čo touto knihou chcela autorka povedať. Toho utrpenia tam bolo naozaj dosť a prišlo mi to zbytočné. Hlavne scéna so psom. Aby som to nejak zhrnul, ak hľadáte originálnu knihu o druhej svetovej vojne, Slzy z jantáru určite stoja za prečítanie. Vnášajú do tejto etapy dejín úplne iný pohľad. Pripravte sa, že to ale nebude čítanie na dobrú noc.

2 29.10.2022

Veľmi ťažko sa hodnotí kniha, ktorá je umeleckým opisom reálnych udalostí, ktoré prežila samotná autorka. Hlavnou témou je patologický vzťah a manipulácia.
Keď začnete listovať túto knihu, už na prvý pohľad vás upúta svojou inakosťou. Nie je totiž písaná klasickou formou. Väčšinou sa na jej stránkach nachádza len jeden odstavec textu, niekde dokonca len jedna veta. Dej je tak dynamický aj bez výrazných zvratov. Takže túto útlu knižku máte prečítanú za naozaj krátku chvíľu. Myslím si ale, že väčšina čitateľov ju, rovnako ako ja, bude v sebe dlho spracovávať.
Po obsahovej stránke je veľmi zaujímavý surrealistický rozmer, ktorý príbehu autorka dala. Svoju psychiku expresívne prirovnáva k tráviacim procesom. Celá kniha sa nesie v ťaživej atmosfére. Erotické scény vyvolávajú znechutenie. Nečakajte žiadne ódy na krásu a mladosť.
Postáv je v knihe len zopár. Každá do príbehu pekne zapadá a je dobre vykreslená. Táto izba sa nedá zjesť je originálna kniha, ktorá si zaslúži pozornosť čitateľov. Myslím si, že aj napriek pišťaniu stredovekého krúžku, by sa mala spolu s knihou Ty krásna temná Vanesa zaradiť medzi povinnú literatúru na školách.

1 29.10.2022

(SPOILER) Na začiatok by som chcel povedať, že ja nemám žiadnu genetickú predispozíciu k tomu, aby som vychválené knihy zhadzoval pod čiernu zem. Ja som naozaj veril, že to bude fajn. Naozaj som dúfal, že sa mi to bude ľúbiť.

Prvý diel mal svoje muchy. Poppy nebola zrovna najostrejšia ceruzka v peračníku a v príbehu sa nachádzalo niekoľko nezmyslov. Viz. Recenzia na Z krvi a popola.

Veľmi sa mi ale páčil ten svet. Veľký, temný, s bohatou krvavou históriou a tradíciami. K tomu kontrast myšlienky kultu nepoškvrnenej. Naozaj táto séria mala potenciál.

Prvých dvesto strán knihy sa nedialo vôbec nič. Kráľovstvo tela a ohňa by potrebovalo preškrtať. Kopa zbytočných dialógov a scén úplne o ničom. Viackrát som mal pocit, že čítam knihu od tvorcov rodinných prípadov, ktoré chodia na markíze.

Potom nasledovalo cca osemdesiat strán, ktoré sa mi veľmi páčili. Autorka sa rozpísala o ďalších rasách a tvoroch žijúcich vo svete. Prišlo aj na bojovú scénu. Následne kniha opäť spadla do cyklu monotónnosti, vláčnosti a zbytočných dialógov po vzore prvých strán.

Čitateľ sa už od prvého dielu snaží pochopiť, ako funguje svet, kde sa kniha odohráva. Pri štýle písania však nemá najmenšiu šancu. Autorka si totiž mení a pridáva pravidlá za pochodu, ako sa jej to zrovna hodí. Vysvetlím na konkrétnom príklade. (Nasledujúci odstavec obsahuje spoilery)

Str. 200 : „Empati, pokrvná línia bojovníkov, ktorá vymrela krátko po vojne. Každý sa desil boja s nimi. Dokázali čítať pocity ostatných a potom ich premeniť na zbraň, najmä bolesť a strach.

Následne dôjde k boju, kedy je jedna z postáv veľmi vážne zranená a autorka si akosi uvedomila, že buď ju musí nechať zomrieť alebo potrebuje zázrak. To, že žiadneho skúsenejšieho čitateľa neprekvapí, že tí vymretí Empati nie sú až takí vymretí komentovať nebudem.

Str. 427: „Empati predsa vedeli aj liečiť !“

Ja: To ako fakt ? Nehovor ! Zrazu.
Toto je prosím pekne jeden príklad, takýchto situácii je v knihe viac.

Toto všetko by som ešte dokázal prežiť a knihu dočítať, potom ale prišiel najvýznamnejší zlom. Táto kniha býva prezentovaná ako romantická fantasy. Aby bolo jasné, ja mám rád romantiku vo fantasy knihách. Mám rád Ninu a Mathiassa, mám rad knihy od Sarah J. Maas a fandil som Ygritt a Jonovi Snowovi v GoT.

Pokiaľ ale v knihe zaznie veta: „To, že ťa chce moje telo, ešte neznamená, že aj ostatné moje časti.“ Tak to s dovolením nie je romantický vzťah. Ja za tým vidím toxický vzťah a manipuláciu.

Po tejto vete som sa rozhodol v čítaní nepokračovať. Skončil som na strane 499. Najhoršia kniha roka 2022. Neodporúčam.

Dom na azúrovom pobreží som zaregistroval dlhú dobu predtým, než vyšlo slovenské vydanie. Je to kniha, ktorá v zahraničí zožala veľký úspech a bola spájaná s množstvom superlatívov. Na začiatku čítania som mal trochu obavu či som sa zase nenechal strhnúť ošiaľom a krásnou obálkou. Úvod knihy sa mi zdal trošku zdĺhavý. Našťastie, tento pocit pomerne rýchlo pominul a ja som sa ponoril do tohto krásneho, optimistického príbehu. Autorov štýl písania sa veľmi dobre číta. Text nezaťažuje zbytočne dlhými statickými opismi prostredia. Zameriava sa skôr na pocity a psychiku postáv. Hlavná postava Linusa Bakera mi veľmi sadla. V mnohých jeho myšlienkových pochodoch a konaní som sa videl. Ostatné postavy boli tiež veľmi sympatické. Najviac som si obľúbil Lucyho. Čo sa deja týka, kniha nie je nabitá akciou, ale ak nerátam prvé kapitoly, plynie celkom príjemným tempom. Je to kniha pri ktorej si môžete oddýchnuť, spomaliť a užiť si tento krásny príbeh a myšlienky v ňom obsiahnuté. Nechýbajú vtipné situácie. Naozaj zaujímavo poňaté fantasy, ktoré tak trochu nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti. Kniha sa určite umiestni v top 10 knihách tohto roka. Odporúčam !

3 29.10.2022

Moja tretia a posledná Pratchettovka za tento rok. Sestry strigy by sa dali nazvať ako retteling na Shakespearovho Macbetha. Za mňa skvelá voľba. Trochu menej známy príbeh. Kniha obsahuje veľa postrehov zo života, literatúry, politiky a histórie. Trio čarodejníc – Babka Paprčivá, Starenka Oggová a Magráta sú veľmi sympatické postavy. Každá je trafená trošku iným spôsobom a vzájomne sa skvele dopĺňajú. Oproti Čarovným právam je dej zložitejší, pomalší a trošku vážnejší. Nemusíte sa ale báť, typického Pratchettovského humoru je v knihe dostatok. Naozaj veľmi milé čítanie plné symboliky, emócií a hlbších myšlienok. Dúfam, že vydavateľstvo nám prinesie aj ďalší diel o čarodejniciach z Plochozeme. Určite odporúčam !

2 29.10.2022

Ariadna od Jennifer Saint je ako rozprávka. Dej je väčšinu knihy pomalší, ale plynie s ľahkosťou. Skoro celou knihou sa nesie príjemná atmosféra teplého letného večera na ostrove v Grécku. Čitateľ až cíti vôňu ovocia a vína. Princezné Ariadna a Faidra sú úplne rozdielne. Kým Ariadna je voči svojmu osudu skôr pasívna, tak Faidra je priebojná a nebojí sa ísť si za tým, čo chce. Tento kontrast ma veľmi bavil. Extra oceňujem zakomponovanie príbehu s bohom Dionýsom. Máloktorý autor siahne po jeho mýte. Mrzí ma, že sa autorka rozhodla prakticky všetku akciu a zvraty napratať do posledných päťdesiatich strán. Ku koncu tak dej nabral raketovú rýchlosť a emócie sa prakticky vytratili. Tiež by sa dalo povedať, že kniha je písaná dosť jednostranne. Autorka si nedala veľkú prácu so psychológiou mužských postáv, ale na druhá stranu, som to od tejto knihy ani nečakal. Špeciálna pochvala za krásnu obálku. Po vizuálnej stránke je táto kniha úplný klenot. Napriek tomu, že záver má svoje muchy, myslím si, že kniha za prečítanie určite stojí. Odporúčam !

03.10.2022

Sci-fi patrí k žánrom, ktoré čítam iba okrajovo. Keď som ale zistil, že vychádza nový Brandon Sanderson vedel som, že si ho musím prečítať. Kniha je nabitá množstvom naháňačiek a intergalaktických súbojov s mimozemšťanmi, vďaka čomu má dej dobrú dynamiku a veľmi rýchli spád. Príbeh sám o sebe nie je veľmi originálny. Hlavná postava – outsider sa dostane na prestížnu školu medzi elitu, ktorá ju odmieta. Bojuje s predsudkami a snaží sa úspešne prejsť výcvikom. Inak povedané, stará dobrá klasika. Veľmi sa mi páčilo vykreslenie fungovania spoločnosti na planéte Detritus. Pripomínalo mi to praktiky
komunistického režimu, kedy niekto v rodine niečo údajne pokazil a zvrchovaná vláda mu za to zničila život aj život celej rodiny. Nikoho nezaujímalo či to vôbec bola pravda a detaily sa samozrejme ututlali. Nakoľko nie som veľmi technický typ, nedokázal som si knihu užiť úplne na sto percent. To je ale môj problém. Opisy technológií a stavby lodí proste nie sú pre mňa. Ak hľadáte akčné sci-fi, ktoré sa bude rýchlo čítať, toto je určite skvelá voľba. Ja osobne dúfam, že nám vydavateľstvo prinesie aj slovenský preklad niektorej z autorových fantasy sérii.

2 26.09.2022

Tak táto kniha mi neskutočne sadla. Čarovné práva sú krátky, milý, príbeh, v ktorom sa ale skrýva veľká téma – rovnosť pohlaví. Oproti ostatným knihám, ktoré som čítal od autora je táto jednoduchšia, priamočiarejšia, s menším množstvom postáv a odbočiek v deji. To ju robí ucelenejšou a čitateľ sa tak v deji ľahšie orientuje. Postavu čarodejnice – Babky Paprčivej si podľa mňa nejde nezamilovať. Celou knihou sa nesie absurdný humor, ktorý je pre autora a túto sériu tak typický. Nechýbajú slovné hračky a zaujímavo podané opisy. Je mi celkom jasné, že jeho štýl nesadne každému, ale myslím si, že autor si určite zaslúži, aby ste mu dali šancu. Ak neviete ktorou jeho knihou začať, určite môžete touto. Predstavuje začiatok série o čarodejniciach. Mrzí ma, že sa o tomto autorovi nehovorí na bookstagrame viac. Určite si zaslúži pozornosť. Veľkou výhodou jeho kníh je, že sú univerzálne. Môžete ich čítať v akomkoľvek veku. Odporúčam !!!

9 24.09.2022

Po výbornom prvom diely som mal od tohto dosť veľké očakávania. Obsahovo je dej oveľa temnejší a prepracovanejší. Kniha má celkom rýchli spád a je plná emócií. Pribudli nové postavy, ktoré som si veľmi obľúbil, hlavne Magdu. Čo knihe trošku škodí, je absencia sexuálnej túžby, ktorá k veku postáv jednoducho patrí. A možno ešte viac ako toto, mi vadilo, že obe postavy sa s tým veľmi ľahko zmierili. Ono sa to síce zdá ako drobnosť, ale ten príbeh to potom robí trošku infantilným. Druhá vec, ktorá ma zamrzela bolo uvedomenie, že v epilógu prvej knihy, je vlastne vyzradený koniec tejto. Dúfal som teda, že sa tu na záver viac vecí vysvetlí, žiaľ sa to úplne nestalo. Nemyslím si, že to bol autorov zámer, skôr je to dôsledok toho, že Muffin a čaj malo byť pôvodne stand alone. Koláčky a spiklenci sú inak veľmi príjemné, sladšie, oddychové čítanie. Napriek tomu, že som strhol jednu hviezdičku, v kategórii LGBT literatúra je to jedna z tých lepších kníh, ktoré som čítal. Určite odporúčam!

1 24.09.2022

Túto knihu by som uviedol ako učebnicový príklad toho, ako zruinovať výborne rozbehnutú sériu. Síce to nie je najhoršia kniha akú som kedy čítal, rozhodne je to jedno z najväčších sklamaní. Prvých sedemdesiat strán sa ešte nieslo v duchu skvelého druhého dielu. Potom som mal pocit, že už to išlo s každou kapitolou iba dolu vodou. Kým kniha prišla k záveru dostala na úroveň fantasy priemerného až podpriemerného. Najhoršie bolo, že zo začiatku som ani nebol schopný pomenovať, čo konkrétne sa zmenilo. Začal som sa nudiť. Akosi som stratil niť, kam kniha vlastne smeruje. Za hlavný problém by som označil to, že autor urobil Miu tak strašne silnú, že na celom svete nemala seberovného. Takže som sa o ňu prestal báť, lebo mi bolo jasné, že ju nikto nemá šancu poraziť. Tento problém si autor očividne uvedomil a tak do deja vstupujú bohovia, o ktorých sme v predchádzajúcich dieloch síce niečo málo počuli, ale nikdy nijak do deja nezasiahli. A zrazu na Miu útočia bohyne ohňa a búrok ? Pretože prečo nie ? Záverečný súboj mi prišiel zmätený. Je to naozaj škoda, pretože ten svet, tie postavy, celý ten nápad je strašne dobrý. Čítalo sa to krásne. Akurát si myslím, že buď mala byť dejová linka s bohmi samostatnou knihou alebo tam radšej nemala byť vôbec. Takto to vyzerá akoby to boli dve knihy spojené do jednej a ani jedna nedotiahnutá.

24.09.2022

Tvorbu Heather Morris poznám veľmi dobre z jej dvoch predchádzajúcich kníh, Tetovač z Auschwitzu a Cilkina cesta. Autorka píše veľmi pútavo, dynamicky, bez zbytočných opisov. V tomto diely jej to trochu kazil slovenský preklad, ktorý mi prišiel, hlavne zo začiatku dosť kostrbatý. Miestami sa dalo spoznať pôvodný anglický slovosled. Postavy Livi, Cibi a Magdy sú veľmi sympatické. Bolo úžasné sledovať puto medzi sestrami, ich vzájomnú lásku a porozumenie. Ak by som mal hodnotiť príbeh ako celok, umiestnil by som ho medzi Cilkinu cestu a Tetovača. Kým príbeh Cilky bol veľmi silný a napínavý, tak Tri sestry sú v tomto ohľade pomalšie a obsahujú menej napätia. Na druhú stranu, oproti Tetovačovi, pri ktorom som mal pocit, že sa na postavy pozerám cez sklo, som tu cítil každú emóciu, ktorú sestry prežívali. Veľmi oceňujem prepojenie tohto príbehu s oboma predchádzajúcimi knihami. Táto kniha čitateľovi prináša aj pohľad do zákulisia života postáv po vojne. Autorka sa venuje popisu emigrácie do Izraela, kde naše hrdinky musia začať doslova od nuly. Popritom stále bojujú so spomienkami na brutalitu a utrpenie, ktoré zažili. Ak hľadáte dobrú knihu o holokauste obsahujúcu skutočný príbeh, výberom príbehu Troch sestier určite nesiahnete vedľa.

2 24.09.2022

Svet Gríš milujem a vždy sa do neho rád vraciam. Najprv som si myslel, že dám knihe plný počet. S odstupom pár dní som zistil, že hoci som si čítanie veľmi užíval, tak ten celkový dojem bol v porovnaní so Zjazveným kráľom slabší. Asi nemá veľký význam hovoriť o štýle písania a použitom jazyku, pretože kto už sa chystá na Vládu vlčíc, tak je s nimi podrobne zoznámený z predchádzajúcich dielov. Hlavné postavy boli samozrejme úžasné ako v minulej knihe. Problém nastal na záver knihy, v Nininej dejovej linke. Prišlo mi, že autorka nevyužila potenciál jej schopností a naopak postave Hanne ich dala až príliš veľa. Ten nápad je síce vo svojej podstate dobrý, ale to prevedenie považujem za nešťastné. Záver tak na mňa pôsobil dosť neuveriteľne. Inak som s knihou veľmi spokojný a dúfam, že autorka sa do tohto sveta ešte vráti.

07.09.2022

Väčšinou sa knihám obsahujúcich milostný trojuholník vyhýbam. Zväčša bývajú písané z pohľadu zmäteného naivného dievčaťa, ktoré sa nevie rozhodnúť medzi dobrým chlapcom a „bad boyom“ a už na strane sedem viem ako to dopadne. Anotácia knihy od Bethany Roberts však sľubovala niečo netradičné. A ono naozaj, námet knihy je veľmi dobrý, žiaľ spracovanie už menej. Kniha je rozdelená na päť častí, pričom tri sú rozprávané z pohľadu Marion a dve z pohľadu Patricka. Časti s Marion sú síce autentické, plné hnevu, ale túto postavu som si nedokázal obľúbiť. Je to veľmi nepríjemná, hysterická a panovačná ženská a síce jej emócie boli na mieste, nedokázal som s ňou súcitiť. Časti s Patrickom boli výrazne lepšie a aspoň trochu zvýšili knihe hodnotenie. Plusové body za vykreslenie atmosféry 50. rokov v Anglicku a silnú scénu vo väznici. Celkovo mi ale ten príbeh prišiel mdlý. Chýbalo tomu niečo, čo by človeka hnalo čítať ďalej. Erotické scény sa autorke tiež extra nevydarili. Snáď bude pripravovaný film lepší. Ak vás kniha láka, povedal by som, že za pokus to stojí, ale nečakajte zázraky.

1 07.09.2022

Pokračovanie Nikdynoci som si naozaj veľmi užil. Boží hrob sa mi dokonca ľúbi ešte o trochu viac. Skvelé postavy, ktoré poznáme z prvého dielu, odhalenie starých tajomstiev, vznik pár nových. Na svoje si prídu fanúšikovia politických intríg aj boja. Zároveň sa dozvedáme ďalšie reálie z veľmi dobre prepracovaného sveta inšpirovaného Rímskou ríšou. Autorov štýl mi veľmi sedí už od prvého dielu. Číta sa v podstate sám. Videl som v niekoľkých recenziách, že ľudom prekáža príliš veľa vulgarizmov a oplzlých narážok. Môžem potvrdiť, že kniha je na ne bohatá, ale neprekážalo mi to. Práve naopak, oceňujem to. Veľmi dobre to dokresľovalo atmosféru prostredia. Nebudem očakávať, že gladiátor alebo nájomný vrah bude mať vyberaný slovník dobre vychovanej princeznej. Rovnako ako v prvom diely, ani tu nechýba krv, mágia a sex. Výborná kniha, ktorú môžem odporučiť všetkým fanúšikom fantasy. Som zvedavý na pokračovanie.

2 04.09.2022

Záhadné vraždy na internáte majú bližšie k starej klasickej anglickej detektívke, než k tým moderným. Autorka sa oveľa viac ako na vyšetrovanie, zameriava na vzťahy medzi postavami, ich spoločnú minulosť a tajomstvá. Ústrednou témou sú šikana, moc a privilégia. Som veľký fanúšik Lucindy Riley, ale dovolím si povedať, že toto nie je jej najlepšie dielo. Kniha obsahuje niekoľko scén s dobrou atmosférou a pár zaujímavých postáv. Osobne ma veľmi oslovila postava psychologičky Issy, ktorá by si podľa mňa zaslúžila vlastnú knihu. Knihe však celkovo chýba väčšie napätie a gradácia. Celý príbeh sa nesie na takej jednej vlne, ktorá je síce príjemná a plynulá, ale viackrát som sa pozastavil nad tým, že sa v knihe rieši všetko možné, len nie prípad.
Treba však podotknúť, že kniha vyšla až po autorkinej smrti. Nestihla ju upraviť a nevieme ani či a kedy ju vôbec zamýšľala vydať. Celkovo mám z knihy zmiešané pocity. Na jednej strane príjemné oddychové čítanie, na druhej strane, má to byť detektívka, takže trošku viac napätia by to naozaj chcelo. Myslím, že táto kniha by mohla byť dobrou voľbou pre niekoho, kto detektívky bežne nečíta alebo s nimi iba začína.

1 19.08.2022

Toto bola veľmi milá jednohubka pre mladších čitateľov z pera ilustrátora Thomasa Taylora (ilustroval prvého Harryho Pottera). Dej je jednoduchý, ľahký, rýchly. Skvelo graduje. Obe hlavné postavy veľmi sympatické. Nechýbajú vtipné situácie a hlášky. Trošku ma mrzí, že hlavný záporák je dosť povrchne vykreslený a tak nejak som od neho čakal viac. Inak je to veľmi príjemné, oddychové čítanie, ktoré si dokáže užiť aj starší čitateľ. Tá atmosféra hmlistého pobrežia, zapadnutých uličiek a tajomných maličkých obchodov je skvelá. Prečítate za jedno poobedie.

1 11.08.2022

Pláč zavržených předků je skutočne neobvyklá, originálna kniha, ktorá sa nesie vo veľmi temnej, pochmúrnej a ťaživej atmosfére. Vzťahy medzi postavami by som nazval až dekadentné. Štýl, ktorým autorka píše je hlavne popisný, až rozprávkový „kde bolo tam bolo...“ Veľmi sa mi páčili menšie povesti, ktoré autorka do deja vložila, a ktoré doplňali kontext histórie rodiny O’Malleyovcov. Autorka necháva na čitateľovi či ich bude brať vážne alebo považovať za výmysly. Kniha obsahuje viacero prvkov zo Škótskeho folklóru. Vyskytne sa v nej niekoľko nadprirodzených bytostí, ktoré sú ale chápané ako prirodzená súčasť sveta a tým ešte viac pridávajú na zvláštnosti celému príbehu. Hoci nemôžem povedať, že by mi niektorá z postáv prirástla k srdcu, nachádza sa tu zmes naozaj divných indivíduí. Hlavnej hrdinke som napriek tomu fandil. Premýšľal som ako knihu ohodnotím, ale za tú chladnú depresívnu atmosféru a originálny námet som sa rozhodol dať plné hodnotenie. Ešte nesmiem zabudnúť na nádhernú obálku. Je to jasný dôkaz toho, že v jednoduchosti je krása. Myslím si, že fanúšikovia mystery, fantasy a hororu si v knihe prídu na svoje. Odporúčam.

1 11.08.2022

Keď som uvažoval či sa do tejto knihy púšťať alebo nie, narazil som na množstvo protichodných recenzií, ktoré knihu buď vychvaľujú do nebies alebo zhadzujú pod čiernu zem. Preto som sa rozhodol, že si knihu zadovážim vo forme audioknihy. Kde raky spievajú je krásny, no smutný príbeh o osamelosti, strate blízkych a hľadaní niekoho, kto by vás mal rád. Rozhodne to nie je kniha, ktorá by sadla každému. Viem si živo predstaviť, že opisy močiara a skutočne dlhý, pomalý úvod odradia nie jedného čitateľa. Mne osobne nevadili, skvele sa mi hodili na moje pomalé cesty vlakom. Objektívne však súhlasím s názorom, že kniha mohla byť kratšia. Pridalo by jej to na dynamike a nemyslím si, že by to čitateľom ubralo na zážitku. Postavu Kyi som si veľmi obľúbil. Nebola dokonalá, urobila niekoľko chýb, uverila nesprávnemu človeku, ale vzhľadom na to čím všetkým si musela prejsť, som pre ňu mal pochopenie. Čo ma však trochu sklamalo a za čo strhávam hviezdu je posledná kapitola knihy. Autorka si totiž asi povedala, že nás chce ešte poslednýkrát dojať, šokovať a odpovedať na úplne všetky otázky. Nefungovalo to, prišlo mi to také nasilu. Bol by som oveľa radšej keby niektoré veci ostali záhadou a na fantázii čitateľa. To ale nič nemení na tom, že kniha na mňa urobila dobrý dojem a po dopočúvaní som nad ňou ešte celý večer rozmýšľal. Za mňa odporúčam.

11 10.08.2022

Žiaľ, Dcerá sparty mi vôbec nesadla. Kniha sa začala sľubne, ale pomerne rýchlo moje nadšenie opadalo. Veľký problém pre mňa predstavuje samotná hlavná hrdinka. Tak sebavedomú a arogantnú hlavnú postavu som v knihe hádam ešte nezažil. Strašne nesympatická postava a tým, že autorka z nej tak trochu urobila Semira z Kobri 11, ktorý prežije všetko, tak aj neuveriteľná. Neviem či je odvaha alebo hlúposť vyhrážať sa nebezpečnej príšere, ktorá vás má v hrsti, že ju zabijete. Skrátka som to autorke „nežral“. O hlavnom záporákovi a jeho motívoch sme sa nič nedozvedeli. Táto postava je proste zlá, lebo sa tak autorka rozhodla...
Toto by ale nebol hlavný kameň úrazu. Najväčší problém knihy sú podľa mňa nezmysli, ktoré sa v nej nachádzajú. Tým myslím napríklad, oslovenie Lord a Lady v antickom Grécku, Kalyptra na hlave mladej nevydatej princeznej Ariadné, červený/čierny ichor... Nestačil som sa diviť a pretáčať očami ako mohla autorka takto odignorovať historické reálie a pôvodné mýty.
Veľká perla sa ukrýva na konci knihy, v poznámkach od autorky. Citujem: „Študenti a odborníci na antické Grécko si asi budú žmoliť ruky, vzdychať a možno aj prevracať oči, keď budú sledovať Dafninu cestu. Za to však nebudem ospravedlňovať, poviem len, že históriu často píšu víťazi, zvyčajne muži, no tento boj vyhrala Dafne.“
Čo na toto povedať ? Nie som odborník na antické Grécko, ale tento výrok považujem za výsmech čitateľov. Akoby povedala „napísala som hlúposť, viem o tom, ale mne sa to páči a vy ostatní si trhnite nohou...“
Kniha má, ale ja svoje pozitíva. Číta sa naozaj ľahko, plynulo, dej je plný akcie, takže ak vám nevadí, že je to plytké, nepresné a nemáte chuť dať Dafne zopár faciek, môžete si knihu užiť ako ľahké letné čítanie. Na trhu však nájdete oveľa kvalitnejšie knihy s touto témou.

1 05.08.2022

Už sa budem opakovať, keď napíšem, že Chris Carter je záruka skvelého trileru. Sochár smrti je moja štvrtá prečítaná kniha od tohto autora a po Katovi snáď moja druhá najobľúbenejšia. Carter píše s ľahkosťou, veľmi dobre a rýchlo sa číta. Osobne ma príbeh pohltil a za necelé tri dni som mal knihu prečítanú. Rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich dieloch, ani tu nechýbajú naturalistické opisy obetí šialeného vraha. Ten je, povedal by som mimoriadne zvrátený, brutálny ale aj veľmi originálny. Hlavná dvojica detektívov, ktorých poznáme z predchádzajúcich dielov je doplnená o novú kolegyňu, ktorá k nim skvele zapadla. Rozuzlenie príbehu bolo pre mňa veľkým prekvapením. Táto kniha je skutočne krvavou jazdou, fanúšikovia trilerov si prídu na svoje, no neodporúčam slabším povahám

11 05.08.2022