adorjas
komentáře u knih
Tajný život štyroch manželiek
Lola Shoneyin
Dávam solídnych 3,5*. Bavila ma! Bol tam humor, ale boli tam aj drsné ľudské správania a konania. A celkovo z knihy bolo cítiť tú absolútne inú mentalitu, ktorú ľudia v Afrike majú. Fascinujúce!
Skrinka času
Nikki Erlick
Mám rada knihy, čo by bolo keby. A toto bolo niečo podobné. (Inak, ma prekvapilo, že som pár dní po tejto čítala knihu Vždy vaša Judy od Jean Webster, cca rok 1923, a tam sa hlavná hrdinka zamýšľa tiež nad podobnou tematikou). Kniha neurazila, ale ani nenadchla. Ďalšie víkendové počteníčko.
Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra
Gabrielle Zevin
V lete mi vybuchol instagram fotkami tejto knihy. Videohry, 90. roky, miléniáli, programovanie a počítače.
A oplatilo sa teda prečítať túto hypeovanú knihu? Za mňa áno v rámci žánru oddychovky. Postavy nie sú čiernobiele, autorka tam dokonca vsunula niekoľko zaujímavých myšlienok na hlbšie zamyslenie o plynutí času a osude. Môže byť!
Dámský klub půlnočního plavání
Faith Hogan
Videli ste už takú krásnu obálku? Nakladatelství Prostor obálkami proste valí a ja som sa pristihla, že pri týchto knihách ani nečítam anotácie a rovno sa do nich púšťam. Áno, lebo obálka!
Dámsky klub půlnočního plavání nám prináša príbeh troch žien, Jo, Elizabeth a Lucy, v malom zapadákove na západnom pobreží Írska. Nebudem prezrádzať dej, akým spôsobom sa ich príbehy prelínajú, ale témou knihy je priateľstvo a ako silné sociálne väzby dokážu pomôcť. Takto to vyzerá vynikajúco, že? ALE...
Na môj vkus bol príbeh a postavy až príliš čiernobiely. Buď sú postavy dobré a morálne, alebo sú výslovne záporáci. Nie sú to postavy zo života. Zapadákov je značne zidealizovaný a dejové linky veľmi nedotiahnuté. Nehovorím, že to bolo zlé, ale chýbala mi hĺbka. Napriek tomu zaraďujem knihu do poličky príjemnej víkendovej jednohubky.
Trochu slnka v studenej vode / Zázračné oblaky
Françoise Sagan (p)
Saganová... Je to dobovka, t.j. cítiť dobu písania a to práve 60.roky Francúzska. Prvá novela hovorí o depresii Gilesa, ktorý útekom na vidiek hľadá vyzdravenie a do Paríža sa vracia s trofejou. Druhá novela Zázračné oblaky je o Josèe, ktorá je zase priklincovaná v dysfunkčnom vzťahu s amíkom Alanom a hľadá cestu slobody.
Môj verdikt? Bola to moja tretia a štvrtá novela od Saganovej, a som asi tím stred (hej, som alibistka). Nenadchýňa ma, ale ani nenudí natoľko, aby som knihu odložila bez dočítania. Pre mňa dobový obraz premýšľania parížskych existenciálnych intelektuálov strednej vrstvy.
Kniha bude baviť ľudí, ktorí majú radi vzťahovky a potrebujú k tomu štipku vážnosti.
Velké léto
Ewald Arenz
Príjemná oddychová žánrovka, ale Staré odrudy od autora mi prirástli k srdcu viac.
Život Vernona Subutexa 2
Virginie Despentes
Čauko Vernonko, ešte vždy si ma dosť bavil. Hovoríš z vnútorného rozpoloženia viacerých postáv, a toto vnútorné prežívanie alebo vnútorný monológ teda, posúva dej dopredu. Naďalej pinduješ na spoločnosť, tentokrát aj matky na materskej (shame on me) a dobre! Naďalej ma bavíš a idem s tebou do trojky :D
Město dívek
Elizabeth Gilbert
Slabé Gilbertová- akoby autorka chcela napísať úplne iný príbeh, rozbehla dej a postavy viacerými smermi, a akoby na konci dofučala s dychom, a rýchlo koniec uplácala, akoby z blata. Ale toto blato nedržalo. Plytké, hlúpe, zrazu je pre mňa zlatá aj Julie Caplin a jej kaviarne a spol. :D
Leto
Ali Smith
Čo napísať o Lete? Funguje samostatne, ale aj v prípade, ak si dáte celé kvarteto a Leto ho práve uzatvára. Mnohovrstevnaté, občas zložité na pozornosť, dvojzmyselné, metaforické, umelecké, napechované láskou k umeniu a s vierou k ľudstvu, že snáď, snáď sa tento svet dá ešte dokopy. Nechcem úplne rozoberať postavy- v tejto časti sa objavujú z diel Jeseň a Zima, ale myslím, že sú vedľajšie v zmysle ich univerzálnosti. Skôr je to kniha (resp. celé kvarteto je) o témach ako je brexit, ekologická tematika, utečenci, ilegálni prisťahovalci, kritika vlády, premiéra, nadradenosť korporátov nad ľudské životy a hodnoty, a v tejto poslednej časti aj o covide... Toto nie je letné, pohodové čítanie, ale ak chcete niečo viac zložitého, ale i básnického, niečo, nad čím musíte premýšľať alebo ťažšie stráviť, tak to bude to pravé orechové.
Jazyky pravdy
Salman Rushdie
Jaj, decká- nie som fanúšikom "magrealu " (Allende dávam, ale Salmonove Deti polnoci som nedočítala). Avšak, niečo mi našeptávalo, že ako osoba bude zaujímavých objektom môjho psychologickému skúmaniu. A je to tak! Tieto jeho eseje boli uff! (v dobrom slova zmysle)
Výrečné, kritické, extrovertované, občas zbytočne moralizujúce, občas spomína len tie isté diela iných autorov (očividne tých, ktorých má on sám naštudovaných), ale očividne sme aj v podobných literánych bublinách, pretože súčasných autorov, ktorých spomínal poznám a čítam aj ja (žeby sme mali podobný vkus?!). Vo svojich esejach pinduje nielen na Trumpa, autofikciu (Ferrante, Knausgard), ale rozoberá aj svoje politické názory, propaguje necenzúru, slobodu slova, prejavu i viery. Nemusíte s ním vo všetkom súhlasiť, a občas priam zveličuje (od spisovateľa magrealu ni nič iné neočakávam). Táto kniha a eseje od Zadie Smith (preložené v Inaque pred rokom či dva) sú must read, ak milujete o knihách a spisovateľoch čítať.
Klub slovenských prozaičiek: Femina v literatúre a kritike - Profily a rozhovory
Etela Farkašová
Ani som netušila, že máme na SR toľko spisovateliek- a tu boli vymenované len tie, ktoré patrily do Klubu slovenských prozaičiek Femina. A ja si hovorím, či si nedám záväzok na 2024 si od každej spomenutej autorky prečítať aspoň jedno jej dielo. Ktovie, či by som ich vôbec pozháňala, aspoň cez antikvariáty... Kniha literárne kvality nemá- na začiatok úvod, ako klub vznikol a prečo, nejaké dôležité míľniky a následne vymenovanie zoznamu autoriek, ich krátky popis života, občas menší rozbor vybraného diela a zoznam vydaných diel.
Vina
Ferdinand Von Schirach
Strohé. Úsečné. Ako krížovky. Ale potom, ak radi rozmýšľate za seba, že čo bolo ďalej, alebo radi predpokladáte, čo mohla daná postava cítiť a myslieť, tak je to veľmi zaujímavé. O to viac, že sa tieto príbehy naozaj stali. Je to taká OK jednohubka na krátku jazdu vlakom či MHD, aby vám to skrátilo cestu.
Atlas: Príbeh tatka Slaného
Lucinda Riley
3,5* za mňa. Ako som naznačila v prvej časti, tušila som ako sa postava Atlasa podpíše v histórii všetkých sestier, a pri niektorých častiach som to videla viac, pri niektorých menej. Napriek tomu, po prečítaní všetkých ôsmych častí hodnotím ako kvalitné oddychové dielo, ktoré mi príjemným spôsobom spestrilo posledné dva mesiace, aj keď som neustále pindovala na logické nezmyselnosti. P.s. Denník Atlasa z detstva ma pobavil- chcela by som vidieť, či takto píše 8 ročné (aj keď inteligentné) dieťa, pretože medzi písaním dieťaťa a dospelého Atlasa neboli žiadne rozdielnosti- a sama píšem denník od 11, takže viem, že sa to odrazí na mentalite, aj na spôsobe písania :D
Jar
Ali Smith
Ali Smith ide na svojej vlne podobne ako pri predchádzajúcich častiach kvarteta, Jeseni a Zime. Zopár dejových liniek, starnúci scenárista, mladá holka, ktorá chce zmeniť svet, istá mladá slečna, ktorá pracuje na mieste, kde vláda združuje utečencov, resp. ilegálne pricestovaných do UK. Do toho sa prelínajú ekologické témy, Brexit, a tak. Som zvedavá na vyvrcholenie v časti Leto.
LEGO: Rodinný příběh nejslavnější hračky na světě
Jens Andersen
Bolo to zaujímavé, podrobné, ale na môj vkus tam bola prílišná historická linka- ja som osobne očakávala viac konštrukčných kapitol, ako sa hľadala chemicky správna formula na "recept" plastov, ako presne vytvárali dané rozmery kocky, prečo práve tieto rozmery, proste viac tých inžinierskych kecov. Nehovorím, že to tam nebolo spomenuté, ale časť o tom, že stavali v Billunde kostol ma teda vôbec netankuje :D Inak, za čo osobne strhávam body tejto knihe je preskakovanie autora! Je potreba si to predstaviť nasledovne. Sme v roku 1948, tam autor spomenie, že jeden z majiteľov umrie už v roku 1955 (nie sú to presné dátumy, len FYI), a potom ešte medzi rokmi 1948-1955 autor pokračuje, čo robil majiteľ. A takéto spoilery, že autor utiekol dopredu v histórii sa opakovalo viackrát. Pre mňa osobne, keďže som pragmatik, to bolo trošku mätúce, no. A trošku také PR- Kjeld- 3.generácia majiteľov aj prepúšťanie a ťažké hospodárske roky vždy tak krásne obkecal, ale to je asi údel kecov v biznize, že? Kniha zaujímavá, ak vás baví lego, tak to bude fajn počteníčko, síce nič prevratné, ale potom na pub kvízoch alebo s kamošmi, či v Milionárovi môžete predviesť tieto vedomosti :D
Stratená sestra
Lucinda Riley
Téma stratenej sestry ma zaujala už v prvej časti a bola som veľmi zvedavá ako sa vyvŕbi táto siedma časť. Nakoniec ma to celkom zaujalo, aj keď opäť to bolo niekedy až príliš pritiahnuté za fantazijné pačesy a realite sa to dosť vzdaľovalo. Napríklad čo? Napríklad hneď na začiatku zmienka, že šesť sestier celý život ani netušili ako sa volá ich otec! To ako nemali rodné listy, kartičky poistenca alebo v škole, keď študovali, nemuseli nadiktovať meno svojho rodiča?! Či ho diktovali aj na úradné listiny ako "tatka Slaného"? :D No proste, tu mi rozum zostával stáť, toto mohla Riley trošku lepšie spracovať.
Inak, kvitujem historickú linku- téma troubles, IRA a Írska ma zaujala už v Mliekarovi u Burns, a tu sme na to mali opäť ďalší pohľad.
Jak se stát jiným
Édouard Louis (p)
Asi som sa Eddyho prejedla. A kým som spievala ódy na jeho predchádzajúce tri knihy, tak tu sa mi ten WOW efekt nekonal a knihu som dočítala, lebo mi končila výpožička z knižnice. Edouard variuje svoju stokrát omieľanú tému, a celkovo s tým problém nemám, páči sa mi, ako sa na tému sociálnych nerovností snaží hľadieť vždy z iného uhla pohľadu, ale počas čítanie tejto knihy mi v hlave bežalo: "Ježiš, prečo tak rieši únik a premenu, prečo sa s tým nezmieri, so svojim pôvodom a všetkým, prečo ešte rieši aj plastickú operáciu, potreboval by veľmi dobrého psychoterapeuta."
Slnečná sestra
Lucinda Riley
Elektra ma zo sestier zaujala najmenej. Rádoby celebrity life, a nakoniec "prezrenie" hlavnej postavy, mi prišli už totálne nereálne (hej, hej, som starý pragmatik a aj pri oddychových knihách chcem náznak reality). Dejová linka z Kene bola relatívne zaujímavá, myslím, že autorka v rámci svojho žánru spravila aj celkom slušnú doboú rešerš. Inak, čo vnímam zatiaľ pri celej sérii je to, že na mužov ani v jednej časti nie je spoľahnutie, spravidla sú to tipy, čo napriek dobrým úmyslom vždy skĺznu dole. Trošku opakujúci sa scenár, o to viac ma potom pobavil "opakujúci sa" scenár partnerov všetkých šistich sestier, že tí sa ešte javia ako dokonalí (presne tak, ako sa na začiatku javili partneri hrdiniek z minulosti).
Sestra Luny
Lucinda Riley
Príbeh Tiggy, teda piatej sestry zo série Siedmych sestier, nám neprináša žiadny nkvy scenár oproti minulým častiam. Ako aj obálka napovedá, pôjde o časť, ktorá nás zavedie do Španielska a do rytmu flamenca. Tá súčasná linka sa následne bude točiť v Škótsku. Tiggy ma v prvej časti pri predstavení nezaujala, bola na mňa až príliš ezo. Avšak, v jej hlavnej linke, ju nakoniec autorka zobrazila celkom ľudsky a nakoniec mi ani jej duchovná linka nevadila, do deja bola vhodne zakomponovaná. Naďalej zostávam verná svojmu názoru, že sa jedná o oddychovú knihu, na leto k dovolenke celkom ideál.