adorjas
komentáře u knih

Nie je to kniha len pre deti/ľudí s PAS/AS, ale porucha zmyslového vnímania ide často rukav ruke s akoukoľvek neurodivergentnou poruchou (vrátane VD, rôzne dys-, a pod.). Veľmi poučné, bavili ma aj príklady, kde výslovne autisti rozprávajú ako cez zmysly vnímajú svet a je to niečo celkom iné ako premýšľanie a zmyslové spracovanie neurotypických ľudí. Na konci zaujal aj dáždnikový test s 232 položkami, škoda, že je nie validizovaný aj na naše pomery.


Na knihu Drak sa vracia si pamätám ešte zo strednej, bodaj by nie, keďže literatúra bola mojím najobľúbenejším predmetom. Ale vtedy som si dala Švantnerovu Nevestu hôľ, a túto som nechala ladom. Koľká škoda by to bola! Až tento nový šat tejto slovenskej literárnej klasiky ma znovu navnadil na prečítanie! Vydavateľstvo v doslove spomína, že jemne upravilo aj dobový jazyk, aby sa kniha viac sprístupnila novodobým čitateľom. Myslím, že sa mu to veľmi prirodzene podarilo, pričom nechalo veľa pôvodných slov a celkovo kolorit vykreslenej epochy sa plne zachoval.
Útlučká kniha s podtitulom Rozprávka začína veľkolepým opisom bežného večera na dedine. Ale ej bisťu!, to vám je taký popis, že úplne počujete zvuky, dýchate ten vzduch, a to sa pritom nič nedeje. Len akási Eva načúva po svojej práci večeru. Postupne sa dozvedáme jej príbeh, ako jej v mladých letách pošalel istý tmavooký Drak, ako ju nechal, a ako sa ona musela s hanbou vydať za blonďatého Šima, slovenského valibuka. A hoci príbeh začína Evou, ale zavádza nás do komorného stretu práve týchto dvoch mužských postáv. Prichádza totiž katastrofa, a kto iný by sa podujal na jej zastavenie ako títo muži zobrazení v kontraste?!
Páčilo sa mi ako autor nechal vnútorné monológy na Šimonovi, tým pádom je pre nás Drak trošku mýtická postava, ktorého premýšľanie musí čitateľ hádať len na základe jeho reči tela. A keďže sa jedná o podtitul Rozprávka, nebojte, nepotrebujete na to žiadny psychologický diplom.
Celková fabula je čiernobiela, a podľa mňa aj ľahko predvídateľná, avšak tejto knihe pomáhajú najviac bezpochybe naturálne popisy. Dodala by som priam personifikované popisy prírody, hôr, trávy, neba, slnka, hviezd i Mesiaca.
Čítanie ma bavilo, kniha sa zhltne raz-dva, čitateľné, trošku naivné, ale prečo nie, občas aj to padne na úžitok. "Drak sa vracia" vám vrelo odporúčam!


Sibylle Berg je trošku iná autorka. Nejde s prúdom, má veľa prívržencov a možno aj viac odporcov... Kniha Muž spí bola mojou prvou od tejto autorky a ľutujem i neľutujem...
Máme tu bezmennú hlavnú ženskú postavu, sama sa popisujúca v strednom veku. Celý život nejako prežívala, sledovala životy iných ľudí, ale nejako necítila to, čo videla u iných. Lásky jej dlho netrvali, prácu ako zmysel svojho života tiež nevnímala, proste len bola. Stretávala sa s priateľmi, ktorí ju čoraz viac unavovali svojim krátkozrakým videním. V knihe nahliadame do jej myšlienok, ktoré sú riadne cynické- dotkne sa každého- lások, milencov, materstva, spoločnosti, kultúry, staroby. Až raz stretáva človeka, pri ktorom nemusí hovoriť a nejako to funguje medzi nimi len tak, aj keď vedľa seba len sedia potichu. Postupne sa dozvedáme o tomto jej vzťahu, ktorý sa vydramatizuje na dovolenke na ostrove pri Hong Kongu, keď jej priateľ záhadne zmizne a naša cynická hlavná postavička sa v tejto skutočnosti stráca...
Kniha mala vyše 500 strán, ale maličký formát knihy s dynamickým striedaním dvoch časových rovín jej veľmi pomohol. Tým pádom sa to čítalo ľahko. To, čo knihe neviem odpustiť (okrem možno samotného skrátenia dĺžky) je situácia hlavnej postavy. Na začiatku knihy nenechá nitku suchú na nikom, a keď sa jej stane tragédia a hovorí o tom, aká je stratená a ako to bez lásky nezvládne, tak snáď očakáva niečo. Ľútosť? Milosť? Rozhrešenie? Nič od nikoho nechce? Tak načo vôbec svoj príbeh rozpráva? Mala som nutkanie jej povedať, že ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva, milá moja. Svieže, ale na moje preferencie málo dotiahnuté...


Milujem niečiernobiele postavy v knihách, ale je len málo kníh, kde dostanete výslovne čiernu postavu. Aj keď sa postupne v knihe dozvedáme viac o charaktere pediatričky, a že možno má aj zopár svetlejších stránok, ale rozhodne sa jedná o čiernu postavu. A to je tak svieže, nevšedné a úprimné, že som bola rada.


Toto bolo milé dielko- toto je oddychovka podľa môjho gusta. Autor, podľa môjho názoru, skvelo vytienil japonskú náturu a charakter, človek by ani nepovedal, že to písal neJaponec. Odporúčam!


Pokladám sa za zdatného čitateľa, ale pri tejto knihe som si musela googliť význam, čo tým autor chcel vlastne povedať. A keďže som začala googliť a jeho významy ma zaujali, o alternatívnych svetoch a podobne, tak ma knhia nakopla aj k sledovaniu seriálu. Je to kniha, kde sa zdanlivo nedeje mnoho, ale dočítala som ju, a ešte vždy nad ňou premýšľam...


Veľmi pozliepané, tak ako som na začiatku mala veľké očakávania, ako sa postupne zjavovali ženy, tak po prvej tretiny to zo mňa odpadlo a dočítala som so sebazeprením, že keď som si už knižku z knižnice vypožičala, tak už nech ju dočítam. Málo logické, kopa vecí zmätočná. Neni to ani oddychovka, je to len pozliepané hala-bala, aby autorka odovzdala knihu vydavateľovi načas.


Fantastická inšpirácia, nielen pre píšusich autorov či už do šuflíka alebo verejne. Ale všeobecne aplikovateľné princípy notázky tvorby, kreativity vs. stíhania každodenných povinností.


Dala som to! 1000 strán v angličtine nového Cormorana Strikea od Galbraith/Rowlingovej, pretože sa mi nechcelo čakať na preklad. Pocity? Za mňa určite lepšie ako Atramantovočierne srdce. Tam ma nevtiahla téma ohľadom kreslených seriálov a sociálnych médií, hoci som očakávala opak. Naopak, o Running Grave som si hovorila, že téma náboženskej sekty a kultu okolo dievčatka, ktoré sa utopilo, pôjde pomimo mňa, a nakoniec nešla. Dej ma do seba vtiahol, aj keď Rowlingová rozohráva fakt pomalú hru na tej svojej stranáži (fyzická kniha váži viac ako 1 kg ). Trošku ma štvalo rozuzlenie, prišlo mi to také hop-šup spískané, a hlavne celý čas som si myslela, že sa bude jednať o poslednú časť série, ale nie- malo by byť 10 dielov (toto je 7.časť). Ale zase: relaxačné, človek pri tom vypne, číta sa to dobre, chémia medzi Robin a Cormoranom fičí, tak fajn, pôjdem aj do osmičky.


Kníh s motívom štyroch sestier sa momentálne roztrhlo vrece, a nemohla tomu uniknúť ani hyperhypeovaná Coco Mellors!
Jedná sa o druhotinu autorky (tá prvá je Cleopatra a Frankenstein, preložená už aj do našich končín), ktorú písala oveľa kratšie ako svoj spomínaný prvý debut. (Mnoho čitateľov sa sťažuje, že to bolo cítiť. Takisto mnoho čitateľov sa delí na dva tábory - ak sa im páčila jedna jej kniha, tak tá druhá nie a vice versa.)
Blue sisters, alebo teda 'Sestry Blueové' hovorí o príbehu štyroch sestier- Avery, Bonnie, Nicky a Lucky. Už anotácia prezrádza, že jedna zo sestier už nie je medzi živými, a my sa postupne dozvedáme, okrem toho, čo sa stalo, aj to, aké sú jednotlivé sestry so všetkými ich farbami. Rozhodne nie sú čiernobiele, a keď si už hovoríte, že aj táto postava je strašná, tak spraví alebo povie niečo, keď si naopak poviete, ej, tá je super!
Coco Mellors načrtla skvelo tú dynamiku vzťahov medzi viacerými súrodencami. Sama pochádzam z troch sestier, v mnohom som nás spoznala, aj keď sa tu jednalo o sestry počtom štyri. Láska, nenávisť, keď v jednej chvíli ste zadobre s jednou, o pár sekúnd sa to zvrtne, a vy ste naopak kamoška s tou druhou. Fakt to tak je!
Do deja som sa potrebovala trošku dostať (a nemyslím, že to bolo len čítaním v originále). Autorka píše minimálne o popise charakterov originálne a nevšedne. Ale u mňa to najviac vygradovalo až ku koncu, kde: bacha, SPOILER - prebehne istá sesterská výmena názorov (a presne takto to poznám aj ja).
Opäť mnoho aktuálnych tém- súrodenectvo, či to, ak sa s niekým narodíte rovnakým rodičom do rovnakej domácnosti, znamená doživotný vzťah. Ale i queer tematika, závislosti, choroby, dysfunkčné rodiny, kde vás nemuseli biť alebo inak týrať, a predsa sa správanie vašich rodičov na vás doživotne podpíše... Vydarený contemporary román. Neviem, či si postavy budem pamätať aj o rok, a myslím, že kniha nechytí literárne ocenenia, ale koniec koncov pri knihe to nie je len o tom. Táto mi rozšírila obzory ohľadom súrodeneckej lásky a naučila som sa z nej niečo o sebe, a aj o mojich sestrách.


Akože viete, je veľa kvalitných českých autorov z tohto obdobia, ale vždy píšu z pohľadu muža, hlavná postava muž. A ja tak tlieskam, že tu máme Janičku Honzlovú a jej vnímanie sveta, zmysel pre spravodlivosť a morálku, a hoci nechcene, ale i tak zbrojaca proti systému a totalite. Odporúčam!


Konečne som zdolala Môj boj 1 od Karla Oveho a prišlo mi fér prečítať si niečo aj o tej druhej strane. Neviem, či by som o tejt oknihe napísala, že bola umelecká, aj keď sa o ao autorka svojím prelínaním časov a popismi snažila. Mne z toho vzišlo to, že sa setsakra snaží so svojou zdedenou chorobou bojovať a ukázať svoje myslenie a pohnútky a za to jej tlieskam. Práve takejto osobe muselo byť asi ťažké, keď o sebe čítala potom u svojho manžela...


Čítala som len Scény z manželského života a zatiaľ ma na zvyšok osadenstva knihy navnadili. Aktuálne a medziľudské vzťahy, ktoré riešili ľudia pred X rokmi, sú aktuálne dodnes.


Akože fajn, ale bavili ma len časti, a to konkrétne začiatok a koniec- t.j. poviedky o Nell a Tig. Strata milovanej osoby autorky bola plne precítená a skvelo podaná.


Čítala som tesne pred podobnou knihou inej izraelskej autorky (Tam, kde číha vlk). Tam sa jednalo o vzťah matky so synom, tu máme vzťah matky s dcérou. Rozhodne musím povedať, že obe knihy boli dobré, ale ak by som si mala vybrať, tak táto zo spomínaných dvoch bola lepšia. Znepokojivá atmosféra, kde sa nič nedozviete. A po celý čas vnímate iba perspektívu matky, ktovie, čo by sme sa dozvedeli, kebyže prehovorí dcéra. Odporúčam!


Kniha, o ktorej slovenské knižné instagramy popísali už mnoho, vyzerá na prvý pohľad útlo, ale ukrýva v sebe nespočetné množstvo tém. Už len tá úderná veta na začiatku...
Príbeh o matke, ktorej mladý pubertálny syn je podozrivý z vraždy. A aby toho nebolo málo, tak on je židovský prisťahovalec a mŕtvy je mladík hlásiaci sa k IS. Autorka to však zamotala ešte viac, a stretávame sa tu s motívom prisťahovalcov v USA, ich kastovaním, ale i kritikou toho, prečo sa vôbec táto rodina chcela z rodného Izraela odsťahovať do 'El Dorada' zvanom Amerika. Vzťahy matky so synom, matky, ktorá sa rozhodla zostať v domácnosti, jej vzťahy s rodnou krajinou a rodinou, ktorá tam zostala, ale aj svet startupov a korporátov v Silicon Valley.
Práve dej okolo korporátov bol trošku pritiahnutý za vlasy. A mala som zopár pripomienok aj k hlavnej postave matky, ktorá mala občas priam supermanovský zrak a sluch.
Napriek mojim menším výtkam, veľmi čitateľné, zaujimavé. Odporúčam!


Palánove rozhovory so samotármi som odporúčala všade, a teraz tu mám jeho najnovší počin - rozhovory s ľuďmi, ktorým nejaká kniha zmenila život. Neočakávajte vždy nejaké high literature (a ani Bibliu!). Niekomu zmenil život naruby Paulo Coelho, niekomu básnik Jiří Orten, a tak vôbec, skrze rozhovory s ľuďmi spoznáte iné životné osudy, čo ich formovalo, kto sú, a kde sa momentálne v chaose menom život nachádzajú.
Ja som bola spokojná, opäť som dostala svoje obľúbené motívy o rozmanitosti, a predsa homogenite ľudského spoločenstva. Odporúčam!


Elektronické knihy nikdy nemajú taký dosah na tejto sieti ako knihy fyzické. Ale pri tejto knihy zbystrite! Pretože si pozornosť zaslúži!
Alba de Cespedes je zabudnutá autorka z Talianska. Zabudnutá preto, pretože pred rokmi, za éry iného politického režimu, sa u nás vydávala, ale potom sa na ňu voľajako zabudlo. A moje nové obľúbené české maličké vydavateľstvo @nakladatelstvi_meridione napráva jej zabudnutie, a konečne vydáva jej román Zakázaný deník.
Román je napísaný vo forme denníkových záznamov a píše ich matka Valeria. Tá, ktorá doteraz riešila len život manžela a svojich dvoch odrastených detí, si zrazu začne uvedomovať potrebu svojej vlastnej izby (Woolfová) na písanie, sebaaktualizáciu, pre vlastnú tvorbu. Cez jej denník spoznávame jej život, ľudí, ktorí ju obklopujú, ale i jej premýšľanie, názory či predsudky, ktoré vyplývajú z ducha doby. Román sa odohráva v roku 1950, a viete, čo je na ňom najextrémnejšie? Rola Valerie, ktorú sa spoločnosť snaží vtesnať len do role matky a manželky, je doteraz aktuálna! Áno, aj v roku 2024. Tých tém, ktoré sa tam vyskytujú je veľa. A vôbec, knihu si rozhodne prečítajte! Vrelo odporúčam! Ja som bola unesená!


Táto kniha mi ležala na poličke rozčítaných kníh dlho, ako dôkaz slúži fakt, že túto fotkusom fotila v auguste 2023, keď som ju začala čítať! A ja sa ani nečudujem vyše 600 strán rôznych historických tém.
Prvé kapitoly začínajú veľkomoravskými témami, postupujú stredovekom až sa postupne dostávame k novoveku. Takisto, väčšina kapitol pojednáva o uhorských/slovenských dejinách, ale nájdeme zopár častí aj zo zahraničia.
Rozhodne to nie je kniha na jeden záťah. Skôr také občasné vychutnávanie jednej-dvoch statí, keď má človek chuť na históriu. Občas prešpikovanú udalosťami, ktoré hýbali svetom, ale i pikoškami, o ktorých sme sa na dejepise neučili.
Kniha poteší knihomoľov milujúcich dejiny, ale i občasných sviatočných čitateľov, takže za mňa ideálny darček či už na prichádzajúce Vianoce alebo na nejaký sviatok.
Mimochodom, táto edícia už má podobu niekoľkých vydaných dielov, takže máte aj možnosť vytvorenia zbierky, ktoré sa budú pekne vynímať na poličke.
Mňa osobne najviac bavili pikošky hlavne z novodobejších dejín, napríklad aj o tom ako komunistickí funkcionári kradli kožuchy (okrem iného). Ale zaujali ma aj informácie ako sa u nás prechádzalo z ľavostranného šoférovania. Alebo Jesenský a jeho trefné komentovanie politiky prvej republiky. Či flirtovanie Štefánika. Odporúčam!


Téma bratských vzťahov ide pomima mňa v rámci výberu kníh, ale keďže je to Rooney, tak som si dala výnimku. A nakoniec neľutujem, aj keď to bol boj až do polovice... Ale pekne po poriadku...
Najnovší počin Rooney je o vzťahu bratov Petera a Ivana, ktorých delí značný vekový rozdiel a spoznávame sa s nimi v okamihu ich životného "intermezza", keď sa vyrovnávajú so smrťou svojho otca po chorobe.
Atmosféra je relatívne komorná- okrem dvoch bratov sa tu vyskytujú viacmenej už len tri postavy, Margaret, Silvie a Naomi. Ako vždy, hlavný prím vedú konverzácie a dialógy, hoci sa bratia stretnú počas celého dlhého románu len trikrát (a aj to s riadnou kataklyzmou).
Román beží v troch perspektívach - prvým je myšlienkový prúd staršieho brata Petra, druhým je racionálny hlas mladšieho šachistu Ivana, a tretím je hlas Margaret (ale ten je v menšine, ani neviem, prečo ju autorka tam vložila). Čitatelia knihu prirovnávajú k Bratom Karamazzovcom, ale to sa mi zdá trošku prehnané. Napriek tomu som dostala skvelý čitateľský ponor do charakteristiky psychológie postáv. Na môj vkus tu boli ženské postavy vykreslené plocho, fakt sa viac vyhrala s mužmi.
Prečo Intermezzo čítať? Dobre vykreslené charaktery mužských postáv, zobrazenie straty blízkeho človeka, s ktorým máte konflikty, ale aj napriek tomu sa milujete, to, ako vás dokáže takáto strata rozkolísať, aj keď to navonok najavo nedáte. A to, aký prerod môže v človeku takáto strata vyvolať. P. S. Aj tak si myslím, že ak máte s autorkou hate relationship, tak váš názor kniha nezmení. Ale za mňa jeden z najzrelších počinov autorky, aj keď vždy vidieť, že autorka píše z triedy svojej sociálnej bubliny.
