verden
přečtené 281
Kôň Przewalského
2021,
Maja Lunde
Kôň Przewalského je o nás, o ľuďoch. O našej pracovitosti, zápale, viere a nezlomnosti. O našej slabosti, nedokonalostiach, pádoch a vzdávaní sa. A o tom, že napriek všetkému v sebe dokážeme nájsť silu vstať a ísť ďalej. Zvoliť si život. Zvoliť si lásku. Zvoliť si slobodu.... celý text
Listopád
2021,
Alena Mornštajnová
Kedysi som sa s opovrhnutím pozerala na ženy, ktoré vyhlasovali, že odkedy sa im narodili deti, nemôžu o niektorých témach čítať. Vravela som si, že buď im to materstvo fakt lezie na mozog alebo proste musia za každých okolností vyťahovať svoj status matky. Potom som sa sama stala mamou a zrazu som zistila, že mi občas stiahne hrdlo pri vetách, ktoré by som predtým len preletela. Že sa mi oči zalievajú slzami pri scénach, kde by som ako bezdetná len prevracala očami, že jasnééé, musíme trošku čitateľovi zahrať na city. A hoci sa kvôli tomu neplánujem vzdať akýchkoľvek tém či kníh, musím proste priznať, že moja optika sa zmenila. A je to možno tým, že mi to materstvo fakt lezie na mozog, ale Listopád sa ma dotýkal neskutočným spôsobom. So stiahnutým hrdlom a zaslzenými očami som sa stávala Majou a premietala som svoje dieťa do všetkých detí, ktoré sa v knihe spomínali a aj nespomínali. A hlavou mi dookola behalo "čo keby" a "chvalabohu, že nie" a "ďakujem, ďakujem, ďakujem". Za odvahu, za zvonenie kľúčov a že ste to vtedy zvládli. Po poslednej vete som sa pomedzi vzlyky pýtala manžela, prečo mi kúpil takú hroznú knihu, ktorá bola zároveň naozaj skvelá. Prosím vás, čítajte ju. Čítajte a pýtajte sa, "čo keby" a ďakujte, že je tá naša realita, chvalabohu, iná.... celý text
Šeptuchy
2019,
Alena Sabuchová
Pri čítaní Šeptúch som sa aj smiala, aj plakala. A veľmi skoro som zistila, že toto bude jedna z mála kníh, z ktorých si nemôžem vypísať žiadne myšlienky, lebo by som si ju do zápisníka prepísala takmer celú. Tak mi ostáva len pravidelne sa k nej vracať a tešiť sa z toho, že v nej zakaždým nájdem niečo nové.... celý text
Smrt je mým řemeslem
2005,
Robert Merle
Rozhodnutie predsa len napísať komentár ku tejto knihe prišlo na moje pomery dlho po tom, čo som ju dočítala. Tak nejako som vnútorne bojovala s tým, čo vo mne Smrt je mým řemeslem vyvolala a zanechala. Ale nech. Všetko je to, samozrejme, hrozné a tie zverstvá, ktoré sa diali a za ktorými stáli konkrétni ľudia, či už ako zodpovední alebo vykonávatelia alebo oboje, sú neospravedlniteľné a musia byť potrestané. Ale práve táto kniha, písaná práve z pohľadu tohto muža, práve týmto spôsobom, že z ľudí robila jednotky a z hrôzostrašnej mašinérie priemysel, nám tak trochu ukázala, že možno nie všetci uniformovaní boli proste a jednoducho zlí. Že za každým človekom je jeho vlastná história, ktorú keď spoznáme, možno nám ho, len na chvíľu, na krátku sekundu, môže prísť úprimne ľúto.... celý text
Vrahovia mesiaca kvetov
2020,
David Grann
"Ľudský úsudok je chybný, existuje však Ktosi, kto "je neomylný". V každej chvíli, vždy počas cesty životom, nes si túto pravdu v sebe: "Čiň druhým to, čo chceš, aby oni činili tebe."" Celý môj zážitok z tejto knihy môžem definovať ako jedno obrovské nevychádzanie z úžasu. Doteraz nedokážem spracovať, čo sa v USA, v tej zemi zasľúbenej, dialo len 100 rokov dozadu. A to som už čítala nejednu knihu, ktorá núti odložiť ružové okuliare a pochopiť, že hoci to máme nejako zapísané v kolektívnej pamäti, tak Amerika vlastne nikdy nebola "lepší svet". Po prečítaní komentárov nižšie musím pochváliť slovenský preklad, ktorý sa mi čítal veľmi dobre, nerozptyľovali ma žiadne zvláštne slová a na obsah sa síce trebalo sústrediť viac ako v beletristickej kriminálke, ale nijako zvlášť som sa v súvislostiach nestrácala (a to sa ja, práve, zvyknem :)) )... celý text
Batole
2020,
Lenka Medvecová Tinková
Počas čítania som si stále vravela, aký láskavý pohľad má autorka na deti a ich spánok, chcela by som to mať tiež tak, hehe. Kúpu určite neľutujem, kniha vo mne zanechala veľmi veľa pozitívnych emócií a informácii, ktoré určite budem mať príležitosť zužitkovať. A tá obálka je krásna! No bohužiaľ, ako písala už Dashmo predo mnou, je určená pre rodičov detí 2+. Na Batole som sa tešila najmä kvôli kapitole o zmene uspávacích štýlov, no ťažko budem ročnému dieťaťu pomocou rozprávky vysvetľovať, prečo ho už nemôžem uspávať na rukách.... celý text
Nikdekoľvek
2019,
Neil Gaiman
Musím sa priznať, že mi na Nikdekoľvek prekážalo niekoľko vecí. V prvom rade Richard ako hlavná postava ma dosť výrazne nebavil. Neviem, či mal byť akože vtipný element alebo som sa s ním mala stotožniť ako s trápnučkým nie-hrdinom, faktom však je, že som pri každej jeho replika, myšlienke alebo konaní v duchu prevracala očami a nemohla som sa ubrániť porovnávaniu s Bellou Swan a jej podobnými postavami z YA. V druhom rade to bola skutočnosť, že aj napriek románovej podobe do textu často presakovali prvky scenára, veľmi citeľné to bolo napr. v časti so snami. A v neposlednom rade (pozor SPOILER) to bolo Brownovské rozuzlenie zápletky, kde sa objednávateľ záporákov po celý čas prezentuje ako kladná postava, aby na konci došlo k dramatickému odhaleniu. Ale inak je Nikdekoľvek celkom príjemné a nevšedné počítaníčko. Osobne ma najviac bavili páni Croup a Vandemar, pre nich aj nakoniec pridávam jednu hviezdičku.... celý text
Komturova smrt
2018,
Haruki Murakami
Murakami aj úplné banálnosti podáva tak, že mi vôbec nevadí ani x-týkrát čítať o príprave ľahkého obeda alebo zabuchnutí dverí na Jaguáre. Naopak, práve tieto banálnosti jeho knihám dodávajú kompaktnosť a to nezameniteľné čaro.... celý text
Biely Tesák / Volanie divočiny / Morský vlk
1979,
Jack London
Neviem, kde sa vo mne vzala, ale mala som o Londonových dielach vžitú určitú predstavu, ktorú mi každá ďalšia prečítaná kniha vyvracia a vždy znova zisťujem, že to, čo očakávam, hádam ani nemôže byť ďalej od toho, čo mi v skutočnosti Jack naservíruje. Volanie divočiny - sama pre seba som si to zadefinovala ako Cuja Jacka Londona :) no namiesto hororových prvkov sa plne sústredíme na postupné oslobodzovanie od civilizovanosti a prebúdzanie pravekých pudov a druhovej pamäte. Chytľavé, Réka som si obľúbila. Biely Tesák - je v podstate Volanie divočiny naopak, na početne viacerých stránkach sa stávame svedkami, ako sa vplyvom prostredia z divocha stáva skrotený jedinec. Možno je to poradím, v ktorom som to čítala, alebo spomínaným rozsahom, no musím priznať, že Volanie divočiny ma bavilo o niečo viac. Morský vlk - čakala som dobrodružnú výpravu v čase, keď svet bol ešte neprebádané a romantické miesto, no v skutočnosti viac ako dobrodružstvo presakuje celým príbehom rozbor človeka, stret morálneho a nemorálneho a určité zocelenie civilizáciou rozmaznaných intelektuálov. Objavila som viaceré zaujímavé postrehy a tak, ako píše Denny, aj ja som po dočítaní zažila ten príjemný pocit :)... celý text