Joanna Connors

americká

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Nové komentáře u autorových knih

Nájdem si ťa Nájdem si ťa

„Táto kniha vraví o znásilnení veci, ktoré sa o ňom bežne nevravia. Napríklad, že znásilňovateľ môže mať problém udržať erekciu. Že obeť mu môže pomáhať prirážať, aby už bolo po tom. Že si v duchu môže opovržlivo myslieť, že je neschopný, ako by to robil prvýkrát. Že celé to môže trvať aj hodinu. A hlavne – že to môže obeť zničiť na celé roky, ba desaťročia. A nielen ju, ale aj jej muža, matku, sestry, deti... Silné, otrasné, krásne, potrebné svedectvo. Ale nielen to. Je to aj príbeh o hľadaní agresora a jeho rodiny (a tým aj odpovede na mnohé nevyslovené, len vyplavované otázky, a možno aj hľadanie zmyslu, pokoja). „Našla som Davida Francina. Dozvedela som sa, že mal otrasné detstvo, že násiliu sa priúčal od otca a že toto násilie a narušenú osobnosť preniesol so sebou do sveta, keď mal dvanásť rokov. Ako vravela Charlene, nezaslúžila som si, čo sa mi stalo. A David Francis si nezaslúžil, čo sa stalo jemu. Keď som sa pustila do hľadania, manžel mi povedal: Je to monštrum, čo ešte potrebuješ vedieť? Odpoveď by asi znela, že som to monštrum chcela spoznať sama; monštrum, ktoré sa narodilo v osemdesiatom štvrtom (vtedy ju znásilnili, poznámka starmoon). Je to prešibané monštrum. Tajnostkárske. Neprejaví sa tak, že odvedie dieťa do kostola, kde ho znásilní, alebo zbije vlastného syna. Toto monštrum striehne hlboko v pozadí, nikto o ňom nevie. Napustilo ma strachom, ktorý ma núti skrývať sa pred svetom a myslieť si o ľuďoch len to najhoršie.“ A pre mňa ako matku to bol aj príbeh o rodičovstve. O rodičoch, ktorí ničia svoje deti – a tie ničia ostatných, čo im prídu do cesty. A o rodičoch, ktorým niekto veľmi, veľmi ublížil, ktorým zničil dôveru v ľudí, a oni sa snažia nepreniesť to na svoje deti. O rodičoch, ktorí sú úzkostliví, pedantne zodpovední, ale aj tak zistia to, čo Joanna: „Neochránim svoje deti. Viem to. To je na rodičovstve najstrašnejšie: Raz príde deň, keď budeme musieť poslať do sveta naše srdcia ničím nechránené.“ Zvládla som bez sĺz scény znásilňovania, života pred tým aj po tom, života s TÝM (biľagom, vinou, hanbou....); ale nie toto poznanie: „Kedysi som sa trápila, či tým, že pred nimi skrývam strach a depresie, ich na nich neprenesiem ako dedičnú chorobu. Nedávno som čítala štúdiu, ktorej závery naznačovali, že som to na ne naozaj preniesla, a dokonca ako dedičnú chorobu. (...) Zistilo sa, že keď vystavili samice potkanov stresu ešte pred oťarchavením, samice nepreniesli tento stres na svojich potomkov tým, ako sa o ne po narodení starali, ale hlboko na molekulárnej úrovni. Odrazu som mala chuť sa spýtať svojich detí: Bola som dobrá matka? Na túto otázku existuje iba jediná odpoveď. Viem, že by mi povedali: Áno, bola si dobrá mama. Ja som jediná, kto sa odváži povedať: Nie. Tvrdí to tá časť zo mňa, ktorá žije hlboko vnútri, ktorá sa bojí a chce, aby som sa skrývala pred všetkými hrozbami života. Tá časť, ktorá šepká, že som podvodníčka, že mi na to jedného dňa prídu, že som narušená a že som narušila aj vlastné deti. Tá časť, čo vždy hľadela na iné rodiny a pokladala ich za dokonalé.“ Pre mňa veľmi katarzná kniha; kto zažil pochopí, kto nezažil, akoby zažil.“... celý text
— Starmoon

Nájdem si ťa Nájdem si ťa

„Tomu sa hovorí poctivá reportáž, keď autorka napriek vlastnej traume tak objektívne popisuje páchateľovo prostredie a rodinu, až máte pomaly pocit, že tie jeho činy sú pochopiteľné. Lebo zlo plodí ďalšie zlo.“... celý text
— LadyLane

Nájdem si ťa Nájdem si ťa

„Krásna kniha o mnohokrát tabuizovanej téme. Ak niekto potrebuje oporu, tak táto kniha je pre neho, je plná nádeje, psychickej i fyzickej bolesti, pocitu vyrovnania sa s traumatizujúcou situáciou v minulosti, až po schopnosť o takýchto problémoch verejne hovoriť. Vopred však varujem, že explicitným scenám najmä na začiatku knihy sa nevyhneme. Avšak nie je to na každej stránke reálne asi v jednej kapitole, avšak v tej najhoršej pre psychiku. Prajem príjemný zvyšok dňa. :)“... celý text
— Misoso

Nájdem si ťa Nájdem si ťa

„Joanna Connors napísala príbeh, ktorý je jej. Príbeh o svojom znásilnení a o svojej ceste za oslobodením, o svojej snahe pochopiť násilníka. Svoj príbeh napísala majstrovsky, je to veľmi ťažká téma aj bez toho, aby si to niekto musel zažiť na vlastnej koži. Autorku som obdivovala už od začiatku knihy, musí to byť veľmi silná žena, keď sa k znásilneniu postavila tak, ako sa postavila. Môj obdiv má aj za to, že sa (časom) dokázala odosobniť a bola schopná sa stretnúť s rodinnými príslušníkmi násilníka, rozprávať sa s nimi a snažiť sa pochopiť, prečo spravil to, čo spravil. Občas som síce mala pocit, že sa týmto pátraním snaží nájsť dôvod pre ospravedlnenie tohto násilného činu, pre ospravedlnenie násilníka a to sa mi vôbec nepáčilo, pretože niečo také je podľa mňa neospravedlniteľné. Okrem toho sa mi kniha čítala dobre, je veľmi pútavá, aj keď občas kvôli téme sa číta veľmi ťažko. Pri čítaní mi autorky bolo veľmi ľúto, žiadna žena si nezaslúži prejsť tým, čím si prešla ona. A to, ako ju to ovplyvnilo, aj jej rodinu, manžela, výchovu detí... to mi prišlo strašné. Určite je to veľmi prínosná kniha a som rada, že som sa k nej dostala.“... celý text
— Deia

Nájdem si ťa Nájdem si ťa

„Je ľahké napísať, že autorka spracovala túto ťažkú tématiku skvele ... , len keby nemusela čerpať z vlastnej skúsenosti. Takéto osobné a úprimné vyznanie sa jej muselo ťažko písať a ťažko sa to aj čítalo, kedže bola dosť explicitná. Vyzvihujem jej odvahu, že sa na to odhodlala a zdielala svoj príbeh a som vďačná, že uviedla aj nejaké štastistiky a pozadie výchovy a života muža, ktorý ju poznačil na celý život, teda nie len jeho, ale celej rodiny, ako aj americkej spoločnosti ako takej. Moja tretia Absyntovka nesklamala, odporúčam.“... celý text
— Karcoolka2210

Přejít na knížky autora