verden
přečtené 281
Obraz Doriana Graye
2005,
Oscar Wilde
"Zkušenost je po stránce mravní bezcenná. Je to jen název, který lidé dávají svým omylům."
Jako zabít ptáčka
1966,
Harper Lee
Neúmyselne som v poslednom čase siahala po knihách, ktoré sa odohrávali na americkom Juhu, ktovie prečo mi ich život privial do cesty... V každom prípade, o Jako zabít ptáčka som pred prečítaním nevedela vôbec nič, snáď len názov mi bol nejaký povedomý a pustila som sa doňho najmä kvôli Výzve (no ani po prečítaní celej knihy stále nechápem, ktorá mužská postava mala byť akože tá hlavná, hm...). Niežeby sa mi kniha nepáčila, ale niečo mi v nej chýbalo. Veľmi ma bavili také tie "dospelejšie" časti alebo hoci len náznaky reálií, ktoré nám autorka podsúvala v rozprávaní Čipery. Naopak, trošku som trpela, keď sme sa venovali vyslovene príhodám dospievajúcich detí, no chápem autorkin zámer a aj úlohu, ktorú tieto pasáže zohrávali. Mne táto kniha úplne nesadla, ale takisto nemôžem napísať, že by som ju vyslovene neodporúčala. Myslím, že Pulitzerom bola ocenená právom :)... celý text
Ku-klux-klan: Tady bydlí láska
2017,
Katarzyna Surmiak-Domańska
Pred prečítaním tejto knihy som o KKK vedela akurát toľko, že v smiešnych kostýmoch zabíjali černochov. Teraz viem, že na pozadí toho bolo (a stále ostáva) oveľa viac a že Klan je s Americkou spoločnosťou zrastený oveľa viac, ako som si myslela. Napriek tomu, ako ma čítanie bavilo a že obvykle nemávam problém s knihami, kde sa prelínajú rôzne časové línie, tu mi radenie jednotlivých kapitol naozaj sťažovalo čítanie. Napr. pri odvolávkach na už spomínané osoby alebo udalosti som fakt mala problém historicky ich zaradiť. Nič to však nemení na tom, že kniha je zaujímavá, miestami šokujúca a napriek určitej neobratnosti pri osobných rozhovoroch mám pocit, že autorka rozpracovanie témy zvládla výborne.... celý text
Jsi prostě borec: Přestaňte pochybovat, že jste skvělí, a začněte si úžasně žít
2018,
Jen Sincero
Nikdy som nebola fanúšik motivačných kníh. Bez toho, aby som nejakú čo len otvorila, som si urobila presnú predstavu o ich obsahu a ten ma naozaj nikdy nelákal. You Are a Badass bolo moje prvé ozajstné nakuknutie do tohto sveta (okej, ten "skvelý" bestseller, ktorý som zdolala nedávno, fakt nerátam a radšej som ho z mysle vytesnila) a musím sa priznať, že kniha mi fakt dosť pomohla a pozmenila môj pohľad a prístup k životu. Ako dlho mi to vydrží, neviem, ale v každom prípade som rada, že sa mi celkom nečakane dostala do života, zrejme v ten pravý čas. Ďakujem, M :)... celý text
Nežná fatamorgána
2016,
Dominik Dán
Opäť Krauz v trochu inej podobe, ako ho poznáme z väčšiny kníh. Tuto si, ešte ako vraždárske ucho, nedovolí až tak vyskakovať a je z neho cítiť veľký rešpekt pred staršími kolegami. Zaujímavá kniha, a to najmä vďaka poodhaleným informáciám z obdobia nežnej revolúcie.... celý text
Slepí ptáci
2016,
Ursula Poznanski
Neviem presne pomenovať, čím to bolo, ale Slepí ptáci sa mi z doterajšej trojice s Beatrice Kaspary páčili najmenej. Napriek tomu opäť výborná kniha, JEMNÝ SPOILER!! Ursule som dokonca ochotná odpustiť aj tie klišé závery s Beatrice v smrteľnom ohrození. A musím povedať, že som úplne očarená Florinom, len neviem, prečo som si to uvedomila až teraz :D... celý text
Pět
2015,
Ursula Poznanski
Po mojom druhom stretnutí s Beatrice Kaspary môžem povedať, že sa stala jednou z mojich obľúbených knižných postáv a rozhodne mojou najobľúbenejšou vyšetrovateľkou. Páči sa mi Ursulin štýl písania a až do poslednej chvíle som netušila, kto je Owner. Opäť. A to sa mi pri detektívkach často nestáva. Nechápem, ako to tá žena robí, ale strašne ma to baví! :)))... celý text
Jemné umenie mať veci v p**i
2018,
Mark Manson
Aby som knihe len nekrivdila, priznávam, že sa mi v nej podarilo nájsť pár zaujímavých myšlienok, takže ju nemôžem ohodnotiť ako úplný odpad. Zvyšok Markových postrehov a názorov však pôsobil ako nesúrodá zlátanina, v ktorej neraz prezentoval v podstate protichodné tvrdenia. Ilustračné príbehy boli síce zaujímavé, ale viackrát sa mi zdalo, že ich Mark buď vôbec nepochopil alebo ich na podporu svojich tvrdení vybral veľmi nešťastne, lebo ich, skrátka, vôbec nepodporili. Viem si predstaviť, že medzi americkou mládežou vyvolalo vyjadrenie, že nie sme všetci výnimoční, jemný otras ich svetonázorom, no v našich podmienkach je to, myslím, všeobecné prijatá pravda a nemusí nám to nikto vmietať s veľkou pompou do tváre, lebo to naozaj nevyvolá želaný efekt. Aspoň teda u mňa nie. Len som nepochopila, prečo to v závere musel zmierniť ubezpečením, že predsa len sme všetci skvelí. Asi, že by to inak nebolo dosť americké... Okrem toho mi prišlo fakt úsmevné, ako chlapec zo "zámožnej rodiny, kde peniaze nikdy neboli problém" o sebe tvrdí, že ho práve táto skutočnosť "v mladom veku naučila, ako málo preňho zarábanie peňazí znamená". Akože fakt... Ďalší dôkaz, že "bestsellery" proste nie sú pre mňa a v tomto prípade som presvedčená, že kniha za svoj úspech vďačí najmä svojmu názvu. Škoda času a peňazí.... celý text
1Q84: Kniha 3
2013,
Haruki Murakami
Po prvých dvoch knihách som čakala rovnaký, ak nie ešte väčší zážitok, no bohužiaľ, po dočítaní poslednej knihy trilógie vo mne ostali len rozpačité pocity. Okrem Tenga a Aomame tu dostáva väčší priestor aj Ushikawa, ktorému je vyhradená každá tretia kapitola. V hodnotení prvých kníh som tvrdila, ako nedokážem Murakamimu vyčítať vedľajšie línie, no toto tvrdenie teraz musím vziať späť. Väčšinu Ushikawových kapitol, ak nie všetky, by som z knihy jednoducho vyškrtla, zdali sa mi nudné a úplne zbytočné. Oproti prvým dvom knihám sa tempo celej knihy neskutočne vlieklo, točili sme sa stále okolo toho istého a veľakrát som mala pocit, že ani desiatky prečítaných stránok nepriniesli absolútne žiadnu novú informáciu, ani posun v deji. Možno keby som si nechala medzi knihami pauzu, vnímala by som to inak, možno by tie opakovačky boli pre mňa vítaným pripomenutím deja. Ale takto nemôžem povedať nič iné, ako že prvé zhruba dve tretiny knihy boli pre mňa čistým utrpením. Príjemný "murakamiovský" záver to určite zachraňuje, no napriek tomu vo mne po dočítaní ostáva taký ten trpký pocit, že "konečne to mám za sebou".... celý text
1Q84: Kniha 1 a 2
2012,
Haruki Murakami
Murakami ma opäť nesklamal. Nechápem, kde na to ten človek chodí, že dokáže do príbehu dostať toľko vedľajších postáv a ich príbehov a ja mu napriek tomu nemám chuť vyškriabať oči, lebo by som už chcela vedieť, ako sa bude vyvíjať hlavná dejová línia. Práve naopak, všetky tieto "nepotrebné" informácie celému dielu dodávajú kompaktnosť a robia ho o to zaujímavejším. A čo ma špeciálne bavilo- kniha absolútne nie je predvídateľná. Samozrejme, niektoré body v deji boli dopredu jasné, ale väčšina kapitol sa vyvíjala úplne inak, ako som čakala alebo tak, ako by mi ani nenapadlo. Haruki ma drží v strehu, aj ho za to stále viac milujem!... celý text
Zimní muži
2017,
Jesper Bugge Kold
Nemôžem povedať, že by to bola úplne zlá kniha, ale v porovnaní s inými príbehmi o 2.svetovej vojne si ma tento, bohužiaľ, ničím nedokázal získať a v podstate ma vôbec nebavil.... celý text
R.U.R.
2004,
Karel Čapek
Zatiaľ som každý rok vďaka Výzve našla knihu, ktorá ma dokonale uchvátila a tento rok sa to stalo znovu, keď som objavila R.U.R. Neviem, čo som od toho čakala, ale určite nie, že to bude také silné dielo, také pokrokové s toľkými nesmrteľnými myšlienkami, že mi to vyrazí dych. Odporúčam prečítať všetkými desiatimi.... celý text
SPOILER Nie som ja vôbec fanúšik severských detektívok a do tejto som sa pustila len preto, že som si ju chcela zaradiť do Výzvy, no bohužiaľ, na rozdiel od 117 užívateľov, ktorí si ju pod tento bod zaradili, som v nej naozaj nenašla vianočnú tematiku. Škoda. Ale späť ku knihe. Okej, tak nebola AŽ taká zlá. Akurát, že som zhruba od polovice bola na 100% presvedčená o tom, že viem, kto je Snehuliak. A mala som pravdu. Škoda. A okrem toho, ako hovorím, nemám načítaných príliš veľa týchto kníh, tak teraz neviem, či mám len také "šťastie" pri výbere, alebo je to také must-have pri písaní tohto žánru, ale naozaj musí každý vrah v Škandinávii napádať rodinných príslušníkov alebo iných significant others vyšetrujúcich detektívov? Lebo už je to také obohraté, až som to od začiatku čakala a veru som sa dočkala. Škoda.... celý text
Pianista
2003,
Władysław Szpilman
Čo ma najviac prekvapilo je fakt, ako stručne, až stroho Pianista pôsobí. A aj keď chápem, prečo je to tak, prečo príbehu chýbajú emócie a je zredukovaný len na holé komunikovanie faktov, mrzí ma, že tým pádom nedokáže u čitateľov až tak zarezonovať. Aj keď je to, podľa môjho názoru, vždy lepšie, ako prílišné hranie na city, ktoré mi na knihách s touto tematikou naozaj prekáža. Ako som tu už raz spomínala, tieto príbehy sú tak silné, že ich netreba umelo nafukovať. V každom prípade, aj keď je podaný chladne, až neosobne, Pianista je naozaj nevšedný príbeh, ktorý stojí za to prečítať si.... celý text
Modrý záliv
2017,
Nora Roberts
odpad!
Ja viem, prečo nečítam tento typ literatúry a keď som sa po xy mesiacoch pustila do Modrého zálivu, aby som potešila oca, ktorý mi knihu doniesol, bola som si istá, že to bude pre mňa boj. Bol. Príbeh je neskutočný zlepenec gýčov a otrepaných tém, s plytkými postavami, ktorých konanie a zmýšľanie ma neustále prekvapovalo a vytáčalo, nehovoriac o ich totálne umelom a neprirodzenom vyjadrovaní a slovníku. Naozaj nikdy nepochopím, ako Nora Roberts a jej podobné kvázi-spisovateľky dosiahli taký úspech, ale ak sa to niekomu páči, tak nech len píšu, no.... celý text